Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112218566
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112218566.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: O2 Slovakia,

s.r.o., IČO: 35 848 863, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o.,
Šoletésovej 14, 811 08 Bratislava, proti odporkyni: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, M. O. XX, o zaplatenie sumy
1.242,29 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ (v tom čase vystupujúci pod obchodným menom Telefónica Slovakia, s.r.o.) sa návrhom zo
dňa 14.09.2012, doručeným súdu dňa 18.09.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.242,29 eura spolu s úrokmi z omeškania a zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania, a to titulom neuhradených faktúr za služby telefónneho pripojenia.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporkyňa ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom
navrhovateľa (pozn. v skutočnosti došlo len k zmene obchodného mena) ako poskytovateľom Zmluvu o
pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby odporkyni. Odporkyňa
sazaviazalariadneodoberaťslužbuaplatiťzaňuriadneavčaspoplatkydohodnutévaktuálnomcenníku

podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a
všeobecnými podmienkami. Navrhovateľ vystavil odporkyni faktúry. Nezaplatením faktúr v lehote ich
splatnosti sa odporkyňa dostala do omeškania, preto má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania z dlžnej
sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Odporkyňa sa vo veci vyjadrila po doručení návrhu vo svojom podaní zo dňa 05.03.2013, kde vzniesla
námietku premlčania pohľadávky navrhovateľa vo výške 1.242,29 eura s príslušenstvom.

Vo veci samej rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 13C/167/2012-54 zo dňa 03.04.2013,
ktorým návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Na základe odvolania proti rozsudku podaného
odporkyňou rozhodoval vo veci Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č.k. 24Co/362/2013-78 zo dňa
27.08.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 14.09.2012, faktúrou č.

1001990194 s prílohou, faktúrou č. 1002200379 s prílohou, faktúrou č. 1002443726 s prílohou,
faktúrou č. 1002755768 s prílohou, faktúrou č. 5100580238, faktúrou č. 5100580239, žiadosťou o
uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 13.11.2007, dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 13.11.2007,
žiadosťou o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 20.11.2007, dodatkom k zmluve o pripojení zodňa 20.11.2007, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., vyjadrením
odporkyne zo dňa 05.03.2013, odvolaním odporkyne zo dňa 07.05.2013, ako aj ostatným obsahom

spisu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne v súlade s
ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a zistil nasledovný skutkový
stav:

Odporkyňa žiadosťami zo dňa 13.11.2007 a 20.11.2007 požiadala navrhovateľa o uzavretie zmlúv

o pripojení, pričom k uzavretiu týchto zmlúv došlo aktiváciou SIM kárt v zmysle bodu 9. žiadostí.
Medzi navrhovateľom a odporkyňou boli dňa 13.11.2007 a 20.11.2007 uzavreté dodatky k zmluvám o
pripojení. Navrhovateľ za poskytnuté služby odporkyni vyúčtoval odplatu, a to faktúrou č. 1001990194
na sumu 184,86 eura splatnou dňa 30.03.2009, faktúrou č. 1002200379 na sumu 162,50 eura splatnou
dňa 29.04.2009, faktúrou č. 1002443726 na sumu 49,11 eura splatnou dňa 28.05.2009, faktúrou č.
1002755768 na sumu 3,50 eura splatnou dňa 26.06.2009. Navrhovateľ ďalej za porušenie zmluvy

o pripojení vyúčtoval odporkyni zmluvné pokuty, a to faktúrou č. 5100580239 na sumu 427,98 eura
splatnou dňa 28.06.2009 a faktúrou č. 5100580238 na sumu 414,34 eura splatnou dňa 28.06.2009. Tieto
sumy však odporkyňa v deň splatnosti týchto faktúr nezaplatila.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č.

610/2003 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa§43ods.1zák.č.610/2003Z.z.(vzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvy),zmluvouopripojení

sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy

upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh

nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako poskytovateľ a odporkyňa ako
záujemcauzavrelizmluvyopripojenívrátanedodatkovknim,nazákladektorýchsanavrhovateľzaviazal
poskytovať odporkyni telekomunikačné služby, za ktoré sa odporkyňa zaviazala platiť odplatu. Cena za

služby, ako aj zmluvné pokuty za porušenie povinností odporkyne jej boli vyúčtované vyššie uvedenými
faktúrami, ktoré faktúry odporkyňa v lehote splatnosti neuhradila.V konaní odporkyňa vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k celému uplatnenému nároku,
ktorou vznesenou námietkou premlčania sa súd zaoberal bez toho, aby skúmal samotnú existenciu
subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v
dôsledku čoho sa povinný subjekt môže brániť voči súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.
Vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho
nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť

v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená
na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať
subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci
neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany
súdov.

Medzi navrhovateľom a odporkyňou boli uzavreté zmluvy o pripojení vrátane dodatkov k nim, pričom
sa nimi navrhovateľ zaviazal zriadiť odporkyni potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a poskytovať
súvisiace služby a odporkyňa sa zaviazala platiť cenu za poskytované služby podľa platného cenníka.
Nakoľko zmluvy a dodatky boli navrhovateľom vopred pripravené a zároveň navrhovateľ pri ich

uzatváraní vystupoval ako dodávateľ (keď konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti) a
odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ (keď nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti),
je nepochybné, že sú svojim charakterom zmluvami spotrebiteľskými, je preto potrebné aplikovať
spotrebiteľské právo, a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd pritom podporne
odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2009 z 25.01.2011.

Navrhovateľ poskytol odporkyni služby, ktorých cenu vyúčtoval odporkyni vyššie uvedenými faktúrami.
Keďže odporkyňa cenu služieb v lehote ich splatnosti neuhradila, porušila podľa navrhovateľa svoje
zmluvné povinnosti, pre prípad ktorých bola dojednaná zmluvná pokuta. Navrhovateľ vyúčtoval
odporkyni zmluvné pokuty vyššie uvedenými faktúrami, ktoré odporkyňa tiež neuhradila.

V Občianskom zákonníku je upravená všeobecná premlčacia doba a osobitné premlčacie doby, pričom
všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie
je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V
prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie ceny za služby a zmluvných pokút zo zmlúv

o pripojení, ktoré právo sa premlčí po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 OZ,
keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú premlčaciu dobu. Premlčacia doba začína plynúť
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Ak je splnenie
dlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih
zročnosti dlhu, t.j. deň, keď mal dlžník splniť dlh (doba splatnosti).

Všetky vyššie uvedené faktúry, na základe ktorých si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, boli splatné viac
ako tri roky pred začatím konania. Posledné z faktúr sa stali splatnými dňa 28.06.2009, a teda pri týchto
faktúrach mohol navrhovateľ uplatniť svoj nárok na súde už dňa 29.06.2009, pričom dňa 29.06.2012
uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Pri ostatných faktúrach nastala ich splatnosť ešte skôr,

a preto logicky aj skôr uplynula premlčacia doba. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa
18.09.2012, teda v čase, keď boli jeho nároky zo všetkých uplatnených faktúr premlčané.

Za premlčané pritom súd považoval aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo
pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej

dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Súd vychádzajúc z uvedeného považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.242,29 eura s
príslušenstvom za premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal návrh na začatie konania po uplynutí trojročnej
premlčacej doby pri všetkých faktúrach, a to až dňa 18.09.2012. Námietku premlčania vznesenú

odporkyňou považoval súd za dôvodnú a úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok
zánik vynútiteľnosti subjektívneho práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému
priznať súdnym rozhodnutím. Súd preto návrh z dôvodu uplatnenia práva po uplynutí premlčacej doby
v celom rozsahu zamietol a z uvedeného dôvodu ďalej neskúmal opodstatnenosť tohto uplatnenéhonároku navrhovateľa, ani prijateľnosť či neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktorými boli dojednané
zmluvné pokuty.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O náhrade trov konania, a to prvostupňového ako aj odvolacieho, súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP

s poukazom na § 151 ods. 1 OSP a § 224 ods. 3 OSP, keď plne úspešnej odporkyni právo na náhradu
trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli, keď uznesenie,
ktorým jej bol vyrubený súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, bolo ako nesprávne rozhodnutie
súdu v rámci autoremedúry zrušené.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.