Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714202521
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:7714202521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35855673 proti
žalovanému: E. F.H., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. XX, S. Y. X. V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, 93 037 Lehnice 725, IČO: 42 264 154
o zaplatenie 89,52 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 89,52 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 06.04.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A40607038, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli Všeobecné podmienky, v zmysle ktorých vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a dodatok k tejto zmluve.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 159 eur s tým, že ustanovenie
dodatku v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a
tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody

voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Sony
Ericsson Elm vo výške 159 eur ( ďalej len „škoda“ ). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu
žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
tak, že sa podpisom dodatku zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby.

V ďalšom uviedol, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku
plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne

mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané
podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanéhoa ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím
nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaný si bol vedomý,
že telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška

sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa
zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo,
že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačných
zariadení. Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, žalobcovi vznikli aj ďalšie škody
zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti dokazovania neuplatňuje.

Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil je pri akciovej cene mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia 1 euro a predajnej cene 160 eur v sume 159 eur. Žalovaný riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 240,72 eur vyfakturovaných v období 2011/11 až 2012/01.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 22.03.2012 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v
dodatočnejlehote.Žalovanýnapokusopokonávkureagovalúhradoupohľadávkyzaneuhradenéslužby

vo výške 240,72 eur a úhradou náhrady škody vo výške 66 eur, čiastočnou úhradou náhrady škody vo
výške 61,28 eur. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 8,20 eur odpísaná, a
preto si ju žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej
sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o
pokonávku, t. j. od 06.04.2012. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal nárok na zaplatenie sumy

89,52 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V
prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať
uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po
využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaný so žalobou súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením
žalovaného a zistil nasledujúci stav:

Žalovaný uviedol, že s predmetnou žalobou súhlasí, je si vedomý svojho záväzku voči žalobcovi.

Zo zmluvy o pripojení č. A0607038 zo dňa 10.12.2002 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania
vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu.

Predmetom zmluvy bol účastnícky program Paušál 60.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky,

ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto
konania, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia
ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách a ak tieto nie
sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 22.03.2011 vyplýva, že žalobca

upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 10/2011 - 01/2012 v sume
240,72 eur. Na základe dodatku k tejto zmluve ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške
259 eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. najneskôr do 05.04.2012, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená

dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním.Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená
odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej
splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti
Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné
vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 písm. a) a b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto
všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade so zmluvou alebo jej

dodatkom, zákonom a Všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a
podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s
ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko
za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok

vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním
do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním
mobilnýchtelefónovalebokoncovýchzariadení,ktorénespĺňajúpožiadavkypodľaosobitnýchpredpisov.

Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A0607038 predmetom tohto dodatku je dohoda strán
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Sony Ericsson Elm účastníkovi z majetku podniku

so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s
DPH ( ďalej len „kúpna cena“ ) 1 euro.

V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu koncového
telekomunikačného zariadenia vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.

Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku k zmluve o pripojení uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v prípade

porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale
nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku,
jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na
skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú

pokutu v sume 159 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným
porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie
je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku k zmluve o pripojení podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti,
ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi mobilný telefón za

dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k mobilnému telefónu a odovzdať mu
ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu mobilného
telefónu za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom a podmienkami.

Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku k zmluve o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V
bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že zariadenia sú mu predávané za ceny uvedené v čl. 1

bode 1.3 dodatku, ktorých výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskými ( trhovými ) cenami zariadení
a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľských cien zariadení len z toho dôvodu,
že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení
tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne
záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zliav zo spotrebiteľskýchcien zariadení, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda
( minimálne v rozsahu zliav zo spotrebiteľských cien zariadení ).

Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto

Všeobecných podmienkach, resp. v Zákone, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny
poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka, ako aj súm, k zaplateniu ktorých
v prospech tretích osôb prostredníctvom spoločnosti Orange sa účastník zaviazal prejavením svojej vôle
stanoveným spôsobom, napr. zbierky, produkty tretích osôb poskytované prostredníctvom spoločnosti
Orange ( Iné služby), v lehote splatnosti podľa článku 11 bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.

Vzmyslečl.11bod.11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých

služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych
programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania služby.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická

osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa
telekomunikačný podnik zaväzuje užívateľovi pripojiť jeho koncové telekomunikačné zariadenie na
verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiacu verejnú telekomunikačnú

službu, prípadne aj zriadiť potrebné pripojenie na verejnú telekomunikačnú sieť a užívateľ sa zaväzuje
platiť cenu za zriadenie a používanie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a za poskytovanie
verejnej telekomunikačnej služby.

Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o pripojení č. A0607038 typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má

uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o pripojení č. A0467892 typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má
uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej

predtlač formulára mal právny predchodca navrhovateľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne

údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom
nemohol ovplyvniť.

V čase uzavretia zmluvy bolo v SR upravené právne postavenie spotrebiteľov v zákone č. 634/1992 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a Občiansky zákonník zaviedol osobitnú ochranu v ust. § 52 a nasl. až v období
po 01.04.2004, už dovtedy platná úprava poskytovala ochranu pred neprimeranými podmienkami, keď

zakazovala aby typové zmluvy (spotrebiteľské zmluvy), medzi ktoré treba zaradiť aj predmetnú zmluvu,
obsahovali neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa

dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť.

Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník
možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské
neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom
zákonníku, resp. zák. o ochrane spotrebiteľa je v súčasnosti pomenovaná), ale možno ju označiť ako
druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva

musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej
zmluvnej strany.

Vzhľadom na uvedené zmluva o pripojení bola uzatváraná v režime spotrebiteľských zmlúv ( vzhľadom
na jej predmet a povahu).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení

a dodatok k zmluve, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby. Žaloba si uplatnilnárok na zaplatenie sumy 89,52 eur titulom náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou odpredaného koncového telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení tak

ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti
žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik

škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho,
kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak
na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti (ide o

zodpovednosť charakteru ex contractu ).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
( ušlý zisk ).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v

dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zriadenia a jeho akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj

Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli
aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku
a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanému ako účastníkovi predávané z majetku
podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v
predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie

§ 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaňpredávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného
zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných
obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť

podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku
predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka
vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho.

Žalobca teda umožnil žalovanému na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia
za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných

operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia, tak nie je
následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a
žalovaným. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do
zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia

o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže
žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to,
že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako
jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu
na zaplatenie náhrady škody v sume 89,52 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže si žalovaný náhradu trov konania nežiadal priznať, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania
nepriznáva.

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov
konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Súd
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si jednak náhradu trov konania
neuplatnil a taktiež bral zreteľ na to, že mimo oznámenia o vstupe nevykonal vo veci žiadne iné úkony,
nevyjadril sa k veci ani po doručení žaloby a príloh a nezúčastnil sa ani pojednávania a teda možno

konštatovať, že mu ani nevznikli trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu