Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211715
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1710211715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Beaty Trandžíkovej, v právnej veci navrhovateľa: SOUFFLET
AGRO, a. s., Průmyslová 2170/12, Prostějov, Česká republika, IČO: 47 115 459, zast. ČERNEJOVÁ
& HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, proti odporcovi: Ing. Ladislav Minarič
AGROREAL, Oravská 1543/13, Senec, IČO: 30 358 761, o zaplatenie 216.819,44 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb/70/2011-71 zo dňa 13. 11. 2012
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb/70/2011-71 zo dňa 13. 11. 2012

p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1.039,13 Eur, k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
216.819,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 65.465,39 Eur od 14. 06.
2008 do zaplatenia, zo sumy 151.354,05 Eur od 04. 07. 2008 do zaplatenia a súčasne zaviazal
odporcu i k náhrade trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol,
že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14. 10. 2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 216.819,44
Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel dňa 14.

05. 2008 kúpno-predajnú zmluvu na dodanie 2 000 t pšenice potravinárskej za cenu 7.700,- Sk/tonu.
Navrhovateľ dodal na základe zmluvy odporcovi tovar a to 542,64 t pšenice potravinárskej a 497,62
t pšenice potravinárskej. Za dodaný tovar vystavil odporcovi dňa 30. 05. 2008 faktúru č. 6900015
splatnú dňa 13. 06. 2008 na sumu 4.972.210,32 Sk (165.047,15 Eur) a dňa 19. 06. 2008 faktúru č.
6900016 splatnú dňa 03. 07. 2008 vo výške 4.559.692,10 Sk (151.354,05 Eur). Odporca za dodaný
tovar čiastočne plnil na účet navrhovateľa dňa 23. 06. 2008 sumu vo výške 2.000.000,- Sk a 08. 07.
2008 1.000.000,- Sk, pričom podľa názoru navrhovateľa toto plnenie má v súlade s ust. § 407 ods. 3

Obch. zák. účinky uznania zvyšku dlhu.

Odporca uviedol, že o prebiehajúcom spore sa prvýkrát dozvedel až 20. 04. 2012, kedy mu bolo
doručené opravné uznesenie, nakoľko počas celého roka 2011 a prvý štvrťrok 2012 bol pracovne
neschopný z dôvodu vážnych kardiovaskulárnych problémov a podroboval sa viacerým hospitalizáciám
v nemocniciach. Má za to, že okrem opravného uznesenia mu nebola doručená žiadna písomnosť.
Má za to, že navrhovateľ si uplatňuje neexistujúci nárok, keď dodaná pšenica mala podstatnú vadu.
Navrhovateľ mu dodal nepoužiteľnú pšenicu, konečný odberateľ odporcovi odmietol prevziať ďalšiupšenicu a z toho dôvodu bol odporca nútený najprv nepoužiteľnú pšenicu reklamovať a následne od
kúpnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom aj písomne odstúpiť. Súd prvého stupňa prejednal vec v
neprítomnosti navrhovateľa a odporcu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď odporca sa na pojednávanie

nedostavil a neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania i napriek tomu, že
predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 08. 10. 2012 v zmysle § 48 ods. 3 O.s.p. Súd prvého stupňa vo
veci vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že navrhovateľ s odporcom
uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo dodanie 2000 t potravinárskej pšenice. Navrhovateľ
dodal odporcovi spolu 1 040,26 t pšenice, čo odporca nepoprel. K dodaniu zvyšného množstva nedošlo.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 1 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 261 ods. 1 Obch. zák., § 324 ods. 1
Obch. zák., § 365 veta prvá Obch. zák., § 409 ods. 1 Obch. zák., § 411 Obch. zák., § 447 Obch. zák. a §
448 ods. 1 Obch. zák. a mal za preukázaný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi navrhovateľom a
odporcom, na základe ktorého sa navrhovateľ ako predávajúci zaviazal dodať odporcovi tovar a previesť
na neho vlastnícke právo k tomuto tovaru. Odporca sa zaviazal zaplatiť za prevzatý tovar kúpnu cenu.
Navrhovateľ svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy v časti o dodaní 1 040,26 t pšenice splnil. Odporca

svoju povinnosť splnil len čiastočne, keď z kúpnej ceny za dodanú pšenicu vo výške 316.401,20 Eur
uhradil len 99.581,76 Eur a zvyšnú sumu neuhradil. Odporca vo svojom vyjadrení tvrdil, že mu v konaní
bolo zo súdu doručené len opravné uznesenie, pričom zo spisu vyplýva opak, keď odporcovi bola dňa
20. 12. 2011 zaslaná žaloba s prílohami, procesným poučením a uznesením na vyjadrenie, pričom
zásielka sa vrátila súdu s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote, preto ju súd v zmysle § 48 ods.

3 O.s.p. považoval za doručenú. Ďalej mal súd za preukázané, že odporca dňa 20. 04. 2012 prevzal
opravné uznesenie, s ktorým mu bola opätovne zaslaná aj žaloba s prílohami a procesným poučením,
čo preukazuje odporcom podpísaná doručenka na č. l. 45 súdneho spisu. Častá práceneschopnosť
odporcu nie je ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý odporca nepreberal poštové zásielky zo súdu,
túto situáciu mohol odporca vyriešiť splnomocnením tretej osoby na preberanie poštových zásielok na

poštovom úrade.

Pri námietke odporcu o uplatnení nároku návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu sa
súd prvého stupňa stotožnil s názorom navrhovateľa, keď podanie návrhu na vydanie európskeho
platobného rozkazu je právom navrhovateľa a nie jeho povinnosťou. Odporca vo vyjadrení namietal
kvalitu dodanej pšenice, avšak nepreukázal, že by vadu pšenice u navrhovateľa reklamoval a že by

riadne uplatnil nároky z vád tovaru. Z jeho reklamácie vyplýva len to, že odstúpil od zmluvy v časti
týkajúcej sa druhých 1000 t pšenice, čo navrhovateľ akceptoval a druhú časť pšenice mu nedodal. V
časti týkajúcej sa už dodanej pšenice však odporca od zmluvy neodstúpil, ani si neuplatnil žiadne nároky
z vád pšenice, preto jeho povinnosť na zaplatenie kúpnej ceny za dodanú pšenicu trvá. Tým, že odporca
riadne a včas nesplnil svoj záväzok, dostal sa do omeškania a preto súd prvého stupňa s poukazom na

ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. platného v čase vzniku omeškania odporcu so splnením peňažného dlhu a
to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, priznal navrhovateľovi právo na náhradu
úroku z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý s rozhodnutím súdu
prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že bol dlhodobo práceneschopný z dôvodu vážnych zdravotných

problémov a podroboval sa viacerých hospitalizácií v nemocnici. Bola mu odňatá možnosť konať pred
súdom a taktiež mu bola odňatá i možnosť uzavrieť s navrhovateľom súdny zmier. Súd nesprávne zistil
skutkový stav veci, keď rozhodol, že dodaná pšenica od navrhovateľa nemala žiadnu vadu a z toho
dôvodu patrí navrhovateľovi celá výška jej kúpnej ceny. Dodaná pšenica bola nekvalitná, mala podstatné
vady. Odporca má za to, že tieto vady navrhovateľovi namietal a pšenicu navrhovateľa reklamoval. Má

za to, že odporca výslovne uviedol navrhovateľovi, že pšenica je nekvalitná, že sú v nej mŕtvi škodcovia,
avšak na toto súd nebral ohľad a namiesto toho nespravodlivo zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť
celú výšku kúpnej ceny. Dodaním nekvalitnej pšenice odporca stratil dobré meno, ktoré si ako sám
uvádza, už pravdepodobne späť ani nezíska. Má za to, že súd sa nesprávne len stotožnil s tvrdeniami
navrhovateľovi, reklamáciu odporcu riadne neposúdil a taktiež nesprávne posúdil aj nárok navrhovateľa

na zaplatenie celej kúpnej ceny za nekvalitne dodanú pšenicu. Má za to, že z dôvodu nevykonania
dokazovania v potrebnom rozsahu dospel súd prvého stupňa k nesprávnym právnym záverom a preto
žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrh
zamietnuť.K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 12. 02. 2013 vyjadril navrhovateľ, ktorý uvádza nasledovné.
K prvému bodu odvolania uviedol, že odporca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 08. 10.
2012 v zmysle ust. § 48 ods. 3 O.s.p. a fikcia doručenia zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že o

presnom čase konania pojednávania bol v dostatočnom predstihu odporca informovaný. Taktiež častá
práceneschopnosť odporcu nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom, pre ktoré odporca nepreberá
poštové zásielky.

Kďalšiemuboduodvolaniaatonesprávnemuzisteniuskutkovéhostavunavrhovateľuvádza,žeodporca
síce namietal kvalitu dodanej pšenice, avšak nepreukázal, že by vady pšenice navrhovateľ reklamoval

a že by riadne uplatnil nároky z vád tovaru. Z reklamácie odporcu vyplýva len to, že odstúpil od zmluvy
v časti týkajúcej sa druhých tisíc ton pšenice, čo navrhovateľ akceptoval a preto mu druhú časť pšenice
nedodal. V časti už dodanej pšenice však odporca od zmluvy neodstúpil, ani si neuplatnil žiadne nároky
z vád pšenice, preto je povinnosťou odporcu zaplatiť kúpnu cenu.

V ďalšom nesúhlasí navrhovateľ s tvrdením odporcu, že sa odporca nemohol riadne brániť v konaní
a že predmetný rozsudok je nezrozumiteľný. Súd správne v odôvodnení rozsudku uvádza, že s

poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj s nečinným účastníkom. Uvedené
ustanovenie bezprostredne umožňuje splniť zásadu a to právo účastníka konania na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ mal za to, že odporca bol o celom priebehu konania dostatočne
a náležite informovaný a vzhľadom na svoj nepredvídateľný zdravotný stav mal splnomocniť tretiu osobu
na preberanie poštových zásielok. Taktiež navrhovateľ nesúhlasí s tvrdeniami odporcu, že súd prvého

stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Poukazuje na všeobecnú prejednaciu zásadu,
kedy je záležitosťou procesných strán aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Navrhovateľ
dôkazy predložil, pričom každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami do
procesu vnesie ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s ich procesnými záujmami. Má za to, že súd
prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa

podľa ust. § 219 ako vecne správne potvrdiť. Súčasne si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho
konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške základnej sadzby 858,13 Eur vrátane režijného paušálu
7,81 Eur, t. j. spolu 865,94 Eur + DPH vo výške 20 %, keďže právny zástupca navrhovateľa je platiteľom
tejto dane a to vo výške 173,19 Eur, teda spolu vo výške 1.039,13 Eur.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. §

212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí,

ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné.Odporca v podanom odvolaní namieta, že nemal možnosť osobne sa zúčastniť ani jedného
pojednávania a súdu nemal možnosť uviesť svoje vyjadrenia, nakoľko bol dlhodobo práceneschopný,
z dôvodu vážnych kardiovaskulárnych problémov.

K tejto námietke odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v priebehu
prvostupňového konania zaoberal otázkou, či postupom súdu nie je odňatá možnosť odporcu konať pred
súdom. Z predložených listinných dôkazov založených v spise súd prvého stupňa zistil, že odporca bol
pracovne neschopný od 06. 02. 2008 do 09. 04. 2008, od 10. 07. 2008 do 01. 08. 2008, od 14. 04. 2010
do 01. 05. 2010, od 01. 06. 2010 do 16. 04. 2011 a od 23. 05. 2011 do 09. 02. 2012. Zásielky zo strany

súdu mu boli doručované mimo uvedených dátumov preukázanej pracovnej neschopnosti a to napr. dňa
20. 12. 2011 a 20. 04. 2012. Odporca nepreukázal súdu žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali, že
v rozhodnom období, v čase doručovania súdnych zásielok bol odporca práceneschopný. Preto odvolací
súd tak ako i súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému záveru, že napriek častej práceneschopnosti
odporcu, ktorá nie je ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý odporca sa nezúčastňuje prebiehajúceho
súdneho konania a nepreberá poštové zásielky, nebola odňatá možnosť odporcu konať pred súdom.

Odporca mal možnosť dostaviť sa na súdne pojednávanie, predkladať dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení a to jednak ústne ako i písomne, pričom túto svoju možnosť dostatočným spôsobom nevyužil.

K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu a to že súd nesprávne zistil skutkový stav veci, keď rozhodol, že
dodaná pšenica od navrhovateľa nemala žiadnu vadu, odvolací súd uvádza, že odporca nesprávne
uviedol, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že dodaná pšenica od navrhovateľa nemala žiadnu

vadu a z toho dôvodu patrí navrhovateľovi celá výška jej kúpnej ceny. Odvolací súd uvádza, že súd
prvého stupňa túto skutočnosť netvrdil, súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca síce namietal
kvalitu dodanej pšenice, avšak nepreukázal, že by vady pšenice u navrhovateľa reklamoval a že by
riadne uplatnil nároky z vád tovaru. Pokiaľ tak kupujúci neurobí, vzniká po dodaní tovaru predávajúcemu,
teda v danom prípade navrhovateľovi v zmysle ust. § 447 a 448 ods. 1 Obch. zák. právo na zaplatenie

kúpnej ceny za dodaný tovar. Odporca v danom prípade len preukázal odstúpenie od zvyšnej časti
kúpnej ceny, čo navrhovateľ akceptoval a druhú časť pšenice nedodal. Keďže odporca ako uvádza
i súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí v časti dodanej pšenice od zmluvy neodstúpil, ani si
neuplatnilžiadnenárokyzvádpšenice(ktorébykvalifikovanevpriebehusúdnehokonaniapreukázal),je
povinnosťou odporcu zaplatiť kúpnu cenu za dodanú pšenicu, v danom prípade ako za dodanú bez vád

(keďže odporca nepreukázal kvalifikovaným spôsobom vady dodanej pšenice a uplatnenie nároku z vád
dodanejpšenice).Vzhľadomktomu,žeodporcavpodanomodvolaníneuviedolžiadnenovéskutočnosti,
s ktorými by sa dostatočným spôsobom už nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa,
odvolací súd sa v ďalšom obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a
s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaust.§224ods.1O.s.p.vspojenísust.§142
ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo
na náhradu trov odvolacieho konania a to za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu, pričom
základná sadzba jedného právneho úkonu predstavuje sumu 858,13 Eur vrátane režijného paušálu vo
výške 7,81 Eur a DPH vo výške 20 % (173,19 Eur), trovy odvolacieho konania spolu predstavujú sumu

1.039,13 Eur, na úhradu ktorých zaviazal odvolací súd odporcu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.