Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201037
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014201037.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Poprad, katastrálny odbor, so sídlom J. Curie 3, Poprad, za účasti E. W., bytom W.. K. XX/XX, H.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 2366/2014/BB zo dňa 25. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 25. júna 2014 č. V 2366/2014/BB.

Náhradu trov konania. účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa
06.06.2014 a zaevidovanom pod č. k. V 2366/2014, ktorého prílohou bola zmluva o zriadení záložného

práva č. 138/2014-ŠTE uzavretá medzi účastníkmi konania tak, že návrh na vklad podľa § 31 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len „Katastrálny zákon“) zamietol.

Rozhodnutieodôvodniltým,ženazákladepredloženýchpísomnýchpodkladovpodľa§31Katastrálneho
zákona preskúmal všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu záložného práva
do katastra nehnuteľností, vrátane dohody o splnomocnení uzavretej medzi účastníkom konania E. W.

a združením občianskoprávnej pomoci ProHelp. Formulácia, že sa udeľuje plnomocenstvo združeniu
ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve splnomocniteľa, ktoré bude
špecifikované v priloženom liste vlastníctva je neurčité, ani splnomocniteľ, ani splnomocnenec v čase
uzatvorenia dohody nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým
bude zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité a spôsobuje neplatnosť zmluvy. Záložca,
ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal
formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt podľa

§ 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude
za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho“
advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia
prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo podľa odporcu opäť iba potvrdzuje
porušenie § 22 ods. 2 OZ, s čím sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10Sžr 71/2011 zo
dňa 28.03.2012 a taktiež Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojom stanovisku. Z predloženej Dohody

o splnomocnení vyplýva, že možnosť splnomocniteľa E. W. bola obmedzená, keďže v predtlači dohody
už bola uvedená právnická osoba, ktorá má hájiť záujmy splnomocniteľa. Neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo rozor možnoodstrániť výkladom. V rámci skúmania, či je úkon urobený v predpísanej forme správny orgán dospel
k záveru, že predložené splnomocnenie je neplatné, pretože nie je urobené v predpísanej forme so
všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje. Preto aj zmluva o zriadení záložného práva urobená

na podklade neplatného splnomocnenia je absolútne neplatná. Právne úkony postihnuté absolútnou
neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť
nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému a nie je možné ju
napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu
neplatnosti. Na túto skutočnosť je správny orgán povinný pri povoľovaní vkladu záložného práva do

katastra nehnuteľností prihliadať.

Citoval § 4 ods. 1, 2 a 3, § 5 ods. 1, § 28 ods. 1, 2 a 3, § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona, § 22 ods. 1
a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 4, § 37 ods. 1, § 151a, § 151b ods. 1 a 2, § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom navrhol, aby súd

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola
uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného
právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle
riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho
z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len

„splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť
v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a
povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Zásadne nesúhlasí s tvrdeniami správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá
bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.
Domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov.
Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní rozhodnutia zo spoľahlivo

zisteného stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)

a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o
právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí
len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukázal tiež na to, že
zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo

mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Je teda zrejmé, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná, a ak bol prejav

urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu
z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,

ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý
najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.Dohodaosplnomocneníspĺňavšetkynáležitostiplatnéhoprávnehoúkonu,apretonemožnopochybovať
o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.

Čo sa týka námietok ohľadne neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu, s touto argumentáciou sa
odvolateľ taktiež nestotožnil. Platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci osobitné
náležitosti. Posúdenie, či právny úkon spĺňa podmienku platnosti, konkrétne určitosť, závisí od jeho
obsahu. Z textu splnomocnenia je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy môže byť ktorákoľvek
nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa, teda nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť

predmetom zálohu. Rozsah predmetu zálohu je dostatočne určitý tým, že je určený druh majetku, ktorý
môže tvoriť predmet zálohu, a teda je nepochybný.

Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne

posúdil. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu k
nehnuteľnostiam.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako
bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú

možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu
inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo
v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
navrhovateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni riadne vrátiť. Súčasne je nutné
konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento

zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva,
t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Odporca nevyhovel podanému odvolaniu v celom rozsahu, zotrval na svojom stanovisku tak, ako bolo
uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré žiadal potvrdiť a predložil vec spolu so spisovým materiálom

na rozhodnutie príslušnému súdu.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu
a účastníka konania E. W.. Navrhovateľ a odporca svoju neúčasť na pojednávaní dňa 27.11.2014,

ospravedlnili. Účastník správneho konania E. W. svoju neúčasť neospravedlnil. Súd sa ďalej oboznámil
s obsahom administratívneho spisu a s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 06.06.2014 podal návrh na vklad zmluvy

o zriadení záložného práva č. 138/2014-ŠTE do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil
uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 11.04.2014 uzatvorenú podľa § 151a a nasl. OZ,
ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie občianskoprávnej
pomoci v zastúpení D. G., predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému a bezpodielovému

spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. zmluvy, v prospech záložného veriteľa,
na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na
základe zmluvy o úvere č. 707700303 zo dňa 28.03.2013, uzatvorenej medzi záložným veriteľom na
strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 300,00 Eur,
spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút

vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Prílohou návrhu bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto

dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu
aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok soZmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene

splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká

vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na
všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti

s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne
sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Podľa § 552 OZ pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka
zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

Katastrálny zákon v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a

poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,
záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné
účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 Katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Podľa druhej vety tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliadaokresnýúradajnaskutkovéaprávneskutočnosti,ktorébymohlimaťvplyvnapovolenievkladu.

ZuvedenéhoustanoveniaKatastrálnehozákona,ajpodľanázorusúdujednoznačnevyplýva,žeodporca
bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil

Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.Podľa § 151d ods. 1 veta prvá OZ zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť

na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré
patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 OZ).

Podľa § 22 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné

zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi

jejednostrannýmprávnymúkonomapodľa§34OZprávnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).

V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť

prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo
okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6 M Cdo 9/2012). Takáto slobodná
vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak v predtlači dohody o splnomocnení je
ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp. Zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci nebola hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka
splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva vopred predformulované Združenie

ProHelp. Navyše z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé a nepochybné, že
dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými
prostriedkami zo strany veriteľa. Splnomocnenca na zastupovanie tak nevyberal sám budúci dlžník, ale
poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní
záložnej zmluvy zo strany E. W., čím bol porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa

pri uzatváraní právneho úkonu. Splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie
plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Uvedenie splnomocnenca v predtlači
formulárovej dohody o plnomocenstve jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že v danom prípade nešlo o
slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne
a vážne samotnú zmluvu s vedomím si možných dôsledkov tohto právneho úkonu.

Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a
záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v
rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že záujmy splnomocnenca
sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dohoda o plnej moci v uvedenom prípade
predstavuje formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemôže ovplyvniť výber splnomocnenca,
súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje. Z rovnakých dôvodov sa súd stotožňuje aj s
tvrdeným rozporom v záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Udelené

plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k
platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene E. W. uzavrelo s navrhovateľom
ním vybrané Združenie ProHelp.Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.