Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201270
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814201270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., AK, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: Ľ.
G., L.. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, XXX XX D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča č. 1, 900 25 Chorvátsky Grob,
zastúpeného: JUDr. Jozef Kemp, advokát, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie
378,12 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 210,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75

% ročne zo sumy 210,13 eur od 03.08.2012 do zaplatenia a to všetko v troch splátkach, ktoré sú splatné
vždy do konca toho ktorého mesiaca s tým, že prvá splátka je splatná do konca mesiaca december 2014
pod následkami straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 2,70 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 10,41 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu, Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 378,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od
03.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný
uzatvorili zmluvy č. A3384092, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle
predmetnej zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanému
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke
telefónne číslo XXXXXXXXXX. Poukázal na to, že v snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní
ich nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške

164,00 eur s tým, že ustanovenia Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný
telefón / telekomunikačné zariadenie bola v inom súdnom konaní označená ako neprijateľná zmluvná
podmienka Rozsudkom KS Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 a v súlade s ust. § 53a Obč. zákonníka je tak
navrhovateľakododávateľslužbypovinnýzdržaťsapoužívaniatakejtopodmienky.Vsúladesozákonom
sa žalobca týmto návrhom na začatie konania domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá
vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/komunikačné zariadenie Sony Ericsson Xperia X8 a to
vo výške 164,00 eur (ďalej len „škoda“).Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje škodu žalobcu,
ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu

zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedené
zmluvné pokuty mali ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatkov plniť funkciu paušalizovanej
náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť tým, že žalobca

si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilné telefóny/komunikačné zariadenia za akciovú
cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť (t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby
viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnil. Zmluvné pokuty neboli dojednané
zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného
vzťahu ani pre prípad keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného a ani zabezpečiť neprimeraný
majetkový prospech. Zmluvné pokuty mali byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad

porušenia základného zmluvného záväzku odporcu. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku
žalobca ustanovenia Zmluvy (konkrétne Dodatku), ktorý mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu
so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím. Žalovaný vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že

sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie,
žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný
proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a výhradnú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si

vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca
neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných
od škody za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie boli v minulosti dohadované paušalizované
zmluvné pokuty. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi je nasledovný:
Sony Ericsson Xperia X8 - akciová cena = 1,00 eur, predajná cena = 165,00 eur, uplatnená škoda/

výsledná suma = 164,00 eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný neuhradila riadne a včas cenu
poskytnutých služieb v sume 214,12 eur vyfakturovaných v období 05/2012 - 05/2012. Pokusom o
pokonávku zo dňa 19.07.2012 oznámil žalobca žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na
pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky za neuhradené služby. Žalobcova

pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania žaloby pozostávala zo sumy 214,12 eur za neuhradené
služby a z nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške 164,00 eur. Poukázal na to, že ak by súd
považoval uplatňovanú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na zvážení súdu akú časť škody po
využití práva súdu vysokú škodu znížiť žalobcovi prizná.

Žaloba podaním zo dňa 25.09.2014 zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 164 eur s príslušenstvom z

tejto sumy späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil.

Súd uznesením č. k. 11C/16/2014-56 zo dňa 08.10.2014 konanie v časti o zaplatenie istiny 164 eur s
príslušenstvom zastavil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi a to žalobným
návrhom, Zmluvou o pripojení č. A3384092, Dodatkom a prílohou č. 1 k tejto zmluve, opisom faktúr

v počte 3 - faktúra č. 5157731655, č. 5164639084 a č. 5161178953, pokusom o pokonávku zo dňa
19.07.2012, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete, vyjadrením žalobcu, výpisom zo živnostenského registra, a na
základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Podľa Zmluvy o pripojení č. A3384902 zo dňa 26.11.2007 žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi -

fyzickej osobe - podnikateľovi, 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačnéslužby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Predmetom zmluvy bol účastnícky program Paušál deň.

Z Dodatku k zmluve č. A3384902 zo dňa 26.11.2007 (ďalej len ,,Dodatok“) uzavretého medzi účastníkmi

konania vyplýva, že v súvislosti s kúpou mobilného telefónu (ďalej len ,,MT“) typu Sony Ericsson Xperia
X8 sa účastníci dohodli na kúpnej cene za prístroj vo výške 1,00 eur. Žalovaný sa zaviazal splniť
povinnosti vyplývajúce jej z Článku 2. tohto dodatku, teda riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu za ňou
zakúpený akciový mobilný telefón a pravidelne mesačne platiť poplatok najmenej vo výške 26,01 eur
a to na základe vystavenej faktúry žalobcom. V Článku 2. bod 2.5. žalovaný sa zaviazal za porušenie

zmluvných povinností podľa bodu 2.3. a 2.4. tohto článku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 164,00 eur.
V Zmysle bodu 2.3. tohto článku sa odporca zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s žalobcom po dobu
24 mesiacov odo dňa uzatvorenia tohto dodatku.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému jednotlivými faktúrami (č. 5157731655,
čiastočne z faktúry č. 5164639084 a č. 5161178953) cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 214,12
eur.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 19.07.2012 vyplýva, že žalobca vyzval
žalovanéhonaúhradusplatnýchfaktúrzaposkytovanéslužbyapoplatkyzaobdobie03/2012až05/2012
v celkovej výške 214,12 eur. Zároveň žalovanú upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných
ustanovení vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu a to v celkovej výške 164,00 eur.
Náhradný termín plnenia za poskytnuté komunikačné služby a zmluvnú pokutu stanovil na 02.08.2012.

Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou.

Zvýpisuzoživnostenskéhoregistravyplýva,žežalovanýakopodnikateľskýsubjektukončilsvojučinnosť
k 02.10.2013.

Z Článku 4 bod 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejne telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

vyplýva, že žalobca bol oprávnený odstúpiť od Zmluvy ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.5 uvedeného článku, odstúpením sa Zmluva
zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane
písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.

Podľa Článku 17. bod 17.5 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejne telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,
Zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou, ktoré nie sú
výslovne v Zmluve a Všeobecných podmienkach upravené, sa riadia ustanoveniami ostatných platných
právnych predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky

zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),
účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup

k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane
neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na
verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane

používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane
porušuje podmienky zmluvy o pripojení.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluvy o pripojení. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu

zmluvných podmienok a to neuhradením cien poskytnutých služieb a poplatkov za obdobie od
03/2012 až 5/2012, ktoré mu boli zo strany žalobcu vyfakturované jednotlivými vyššie uvedenými
faktúrami. Celkovo výška pohľadávky žalobcu z titulu neuhradenia časti faktúr v zmysle vystavených a
predložených je vo výške 214,12 eur. Žalovaný bol zo strany žalobcu vyzvaný na dobrovoľné plnenie.
Žalovaný na výzvu nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si v konaní uplatnil titulom

neuhradených služieb sumu vo výške 214,12 eur.

Súd zaoberal nárokmi žalobcu z jednotlivých faktúr.

Súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3,98 eur s DPH z časti faktúry č. 5164639084, za
odpojenie.

Vyššie uvedenú sumu 3,98 eur z vyššie uvedenej faktúry za odpojenie súd nepriznal pretože ide o

odmenu, ktorá nemá žiadne protiplnenie, odpojením sa neposkytujú žiadne služby a súd je tohto názoru,
že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať odmenu za to, že žiadne služby žalovanému neboli
poskytnuté, teda len za to, že žalobca žalovaného len odpojil k telekomunikačnej sieti. Žalobca taktiež
nepreukázal, že by mu za odpojenie vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške.

Vočizvyškuuplatnenejpohľadávkezjednotlivýchfaktúrvsume210,13eurzozvyšnýchfaktúrsúdnemal

žiadne námietky a preto považoval nárok žalobcu v tejto časti t.j. 210,13 eur za dôvodný a preto súd
návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti pokiaľ sa týka žiadaného hovorného žalobu v časti prevyšujúcej sumu 210,13 eur ako
nedôvodnú z dôvodov vyššie uvedených zamietol.

Vzhľadom na finančnú a majetkovú situáciu žalovaného, súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p., podľa

ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku;
súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach,ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaný tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom

v pokuse o pokonávku, teda do 02.08.2012, dostal sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, do
omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia
súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením bola 0,75 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 03.08.2012 bola teda 8,75 % ročne. Súd
preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa §
517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,75 %

ročne od 03.08.2012 do zaplatenia zo sumy dlžného hovorného, ktoré súd uznal tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku nárok na úroky z omeškania zo súm, ktoré nepriznal zamietol ako
nedôvodný, keďže je nedôvodná istina.

V danej právnej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,

ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým

spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho

plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu
spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

V súvislosti s týmito zákonnými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa súd posudzoval celý žalobcom
uplatnený nárok.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 210,13 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 210,13 eur od 03.08.2013.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov konania právo.

Súd taktiež poukazuje na to, že žalobca zobral svoj návrh v časti náhrady škody vo výške 164 eur späť,

pričom neuviedol žiadny dôvod tohto späťvzatia. V tejto časti späťvzatia žalobcu má preto žalovaný
právo na náhradu trov konania a je to možné považovať za neúspech žalobcu.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd návrhu v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy vo výške 210,13 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 03.08.2012 do zaplatenia vyhovel a vo
zvyšnej časti návrhu, t.j. ohľadom sumy 6,96 eur žalobu zamietol.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci mal po prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca pri zarátaní čiastočného
zastavenia konania úspech vo výške 56% (210,13/378,12 x 100 = 55,57) a neúspech vo výške 44 %
(100-56 = 44 %).

Úspešnejšiemu žalobcovi tak po odrátaní jeho neúspechu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu
trov konania vo výške 12 % (56 % - 44 %).

Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu zaplateného súdneho
poplatku vo výške 12 %, čo zo sumy 22,50 eur predstavuje sumu 2,70 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:

Trovy právneho zastúpenia v sume 86,75 eur.

- odmena za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky č. 655/2004 Z.

z. v znení neskorších predpisov. Paušálna náhrada v roku 2013 je vo výške 7,81 eur. Základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 28,22 eur.

– prevzatie a príprava právneho zastúpenia...................................28,22 eur + RP 7,81 eur

– podanie žaloby na súd dňa 20.02.2014...................................... 28,22 eur + RP 8,04 eur

– Spolu .................................................................................................................72,29 eur

– DPH 20% zo sumy 72,29 eur ............................................................................14,46 eur

– Spolu trovy právneho zastúpenia ......................................................................86,75 eur

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný si nesprávne vyčíslil režijný paušál za úkon podanie žaloby
na súd, keď si vo vyúčtovaní uviedol sumu 7,81 eur a nie správnu sumu 8,04 eur.

Keďže žalobca má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 12%, súd mu priznal 12 % zo

sumy 86,75 eur, čo predstavuje sumu 10,41 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.