Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Iveta Wildeová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/236/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114208796
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114208796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36854140, zastúpená: HMG & Partners
s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava p r o t i žalovanému: U. R., S.. XX.X.XXXX, M. Q. - V., W.
XXXX/XX, o zaplatenie 1.721,88 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.000 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,25% od
17.3.2014 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 26.3.2014 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.721,88 Eur, úrokov
vo výške 18,90% ročne zo sumy 1.000 Eur od 17.3.2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške

8,25% ročne zo sumy 1. 000Eur od 17.3.2014 do zaplatenia a zo sumy 532,11 Eur (predstavujúcej
zmluvné úroky a poplatky) od 17.3.2014 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o bežnom účte a dohody
o povolenom prečerpaní bežného účtu, pričom žalovaná suma 1.721,88 Eur pozostáva z istiny vo výške
1.000 Eur, zmluvného úroku vo výške 417,11 Eur, úrokov z omeškania vo výške 189,77 Eur a poplatkov
vo výške 115 Eur.

Žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril aj keď táto mu bola doručená s prílohami ešte dňa 18.7.2014.
Obaja účastníci sa nedostavili ani na pojednávanie, aj keď predvolanie im bolo doručené riadne a
včas, žalovaný opäť na predvolanie nereagoval a svoju neúčasť neospravedlnil na rozdiel od právneho

zástupcu žalobcu, ktorý síce žiadal o odročenie pojednávania, ale ako dôvod uviedol súdu, že medzi
účastníkmi je priestor na dosiahnutie dohody, ale zároveň konštatoval, že žalovaný je dlhodobo PN.
Uviedol však aj to, že v prípade ak súd nebude akceptovať žiadosť o odročenie pojednávania, potom
svoju neúčasť ospravedlňuje a súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na to, že
v danom prípade nepochybne neexistoval dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle §
119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), čoho zrejme si bol vedomý aj právny
zástupca žalobcu vzhľadom na obsah jeho ospravedlnenia, súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti

účastníkov s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o bežnom účte zo dňa 12.11.2007, oznámením o poskytnutí
povoleného prečerpania zo dňa 22.2.2008, oznámením o zmene povoleného prečerpania zo dňa11.10.2010, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 1.10.2012, písomným vyjadrením žalobcu a zistil
tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 12.11.2007 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda,

ktorou sa žalobca zaviazal počnúc dňom 12.11.2007 zriadiť a viesť v prospech žalovaného bežný účet
s periodicitou výpisov z účtu štvrťročne poštou.

Podľa čl. 1 bodu 2 zmluvy sa žalovaný ako majiteľ účtu zaviazal čerpať peňažné prostriedky a
vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte resp. do výšky
zmluvne povoleného prečerpania.

V čl. 4 zmluvy sa uvádza, že banka sa zaväzuje na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť

poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok banky na
poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzatvorí banka s majiteľom účtu zmluvu o povolenom
prečerpaní bežného účtu.

Žalobca dňa 22.2.2008 oznámil písomne žalovanému, že na základe jeho žiadosti poskytol žalovanému
povolené prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu 10.000,-Sk odo dňa 22.2.2008. V

tomto oznámení sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby bude určená v
obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť danej zmluvy.

Ďalším listom zo dňa 11.10.2010 žalobca oznámil žalovanému zmenu výšky úverového limitu s
účinnosťou od 11.10.2010 a to na sumu 1.000 Eur.

Žalobca podaním zo dňa 1.10.2012 oznámil žalovanému, že jeho záväzok zo zmluvy o povolenom

prečerpaní bežného účtu vo výške 1.286,18 Eur vrátane príslušenstva sa stal dňom 30.9.2012 splatným
a vyzval ho na vrátenie uvedenej sumy najneskôr do 12.10.2012.

Na výzvu súdu žalobca uviedol, že istina vo výške 1.000 Eur predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého
úveruformoupovolenéhoprečerpania.Pokiaľideosumu417,11Eur,ktorápredstavujesúčasťžalovanej
sumy vo forme nezaplatených riadnych úrokov, tieto boli účtované odo dňa prvého čerpania úveru a

vyčíslené ku dňu 16.3.2014. Napokon do žalovanej sumy boli započítané aj kapitalizované úroky z
omeškania vo výške 189,77 Eur počítané z nedoplatkov na splátkach riadneho úroku podľa priloženej
písomnej špecifikácie.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravuje sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a násl. Obchodného zákonníka).

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom pri uzatvorení
zmluvy zákon sa nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na

bežnom účte poskytnutý banku iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 3 ods. 6.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase

uzatvorenia zmluvy písomne informovaný oa) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

V danom prípade súd mal za preukázané, že účastníci uzavreli dohodu o poskytnutí povoleného
prečerpania v náväznosti na zmluvu o bežnom účte dňa 22.2.2008. Nemalo by mať žiadne pochybnosti,

že predmetné zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými s poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Definícia spotrebiteľskej zmluvy pred 1.1.2008 vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, ktorý je účinný od 1.7.2007. Podľa citovaného ustanovenia každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Je tiež zrejmé, že na právny vzťah medzi účastníkmi nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z.

vzhľadom na § 1 ods. 3, avšak z tohto zákona je potrebné použiť ustanovenie § 3 ods. 6. V zmysle
neho musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomné informovaný o úverovom limite,
ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienok za
ktorých môže byť zmenená a doplnená ako aj o spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V prípade, ak
je na účte prečerpanie peňažných prostriedkov prípustné a toto trvá dlhšie ako 3 mesiace, spotrebiteľ

musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že povolené prečerpanie na bežnom
účte žalovaného trvalo dlhšie ako 3 mesiace - od 22.2.2008 do 30.9.2012, kedy bola vyhlásená splatnosť
pohľadávky z povoleného prečerpania a preto žalobca bol povinný žalovaného ako spotrebiteľa písomne
informovať o úrokových sadzbách a poplatkoch, ktoré bol oprávnený účtovať za služby poskytované z

povoleného prečerpania v súlade s čl. IV. bodu 7 obchodných podmienok, ktorých zmenu vyhlasoval v
priebehu trvania uvedeného zmluvného vzťahu. Ako vyplýva z doloženej korešpondencie so žalovaným
žalobca neinformoval žalovaného ani o úrokovej sadzbe ani o poplatkoch.

Nakoľko žalobca splnenie povinnosti v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. nepreukázal, mal súd
za to, že v danom prípade je potrebné analogicky použiť § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. opäť v znení

účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.Podľa citovaného ustanovenia veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere (v danom prípade, o ktorých spotrebiteľa písomne neinformoval).

Na základe uvedených skutočností súd preto považoval za dôvodné vyhovieť len žalobe o zaplatenie

istiny, teda pohľadávky z povoleného prečerpania vo výške 1.000 Eur teda bez zmluvných úrokov a
poplatkov.

Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013
výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade splatnosť pohľadávky nastala podľa oznámenia o zosplatnení dňa 30.9.2012. K tomuto
dátumu výška úrokov z omeškania predstavovala 8,75% p.a. V súlade s dispozičnou zásadou v konaní
(§ 153 ods. 2 O.s.p.) súd priznal úroky z omeškania v uplatnenom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

Ako už bolo vysvetlené žalobca nemá nárok na žiadne zmluvné úroky ani poplatky a preto súd nevyhovel

ani jeho žalobe, ktoré predstavovala kapitalizované úroky z omeškania vo výške 189,77 Eur tvoriacich
súčasť žalovanej sumy. Žalobca totiž v písomnom vyjadrení vysvetlil, že ide o úroky z omeškania
počítané z nedoplatku na splátkach riadneho úroku, na ktorý však žalobca, ako už bolo vysvetlené nárok
nemá.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil len

žalobca, ten však bol úspešný len v podiele 58% a preto súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.