Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413215346
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413215346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, dieťa rodičov: S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., L. E. XXX/XX a C. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. X., T. G. C. XX, t.č. V. O., X., P. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky

maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa zo dňa 20. januára 2014, č. k.
7P/231/2013-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o zvýšení výživného m e n í tak,
že zvyšuje výživné otca C. Y. na maloletého P. T., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 46,47 eura (1.400,- Sk)
mesačne na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2013, ktoré bude otec povinný platiť k rukám
matky S. T. vždy do 15. dňa v mesiaci.

V časti výroku o zročnom výživnom a výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e

a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k.
11P/321/2007-16 zo dňa 25. 07. 2007 v časti o výživnom na maloletého P. T., nar. XX. XX. XXXX tak,
že výživné na maloletého zvýšil zo sumy 46,47 eura (1.400,- Sk) mesačne na sumu 75,- eur mesačne
počnúc od 01. 09. 2013. Zročné výživné na maloletého P. T., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 01. 09.
2013 do 31. 01. 2014 v sume 142,65 eura určil otcovi splácať po 15,- eur mesačne spolu s bežným

výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona
o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že matka sa podaným návrhom zo dňa 28.
06. 2013 domáhala zvýšenia výživného na mal. P. T. zo sumy 46,47 eura na sumu 150,- eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý navštevuje Základnú školu v obci Y. a okrem bežných potrieb
spätých s návštevou základnej školy a potrieb súvisiacich so zabezpečením potrebného oblečenia,

stravy a obuvi, má mimoriadne potreby v súvislosti so zabezpečením potrebných liekov (Aerius 12,-
eur mesačne, Sinupret 7,- eur mesačne), odôvodnených jeho zhoršeným zdravotným stavom, nakoľko
má nábeh na astmu. Ďalej matka uviedla, že maloletý mal brať aj dýchacie spreje, ktoré neberie,
pretože sú drahé. Zároveň zdôraznila, že keď bol mal. P. malý, mal problém so šľachami, a preto musí
mať kvalitné topánky. Okrem toho dieťa navštevuje aj psychológa, pretože ťažko znáša nezáujem zo
strany otca. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril v tom smere, že so zvýšením výživného na 150,-

eur mesačne nesúhlasí, nakoľko jeho príjmy a výdavky sú neprimerane vysoké, súhlasil so zvýšením
výživného na sumu 60,- eur mesačne. Zároveň uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný, resp. nehnuteľný
majetok, pracuje ako skladník, jeho čistý mesačný príjem je 15.000,- Kč a žije v podnájme, za ktorýplatí 7.000,- Kč. Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšenie výživného na 80,- eur mesačne. Na základe
vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že pokiaľ ide o matku, tá je bez
pracovného pomeru, poberá dávku a príspevok v sume 21,83 eura mesačne od 01. 12. 2003, má

ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej L. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorá jej bola zverená do osobnej
starostlivosti, pričom na maloletú dostáva náhradné výživné za otca od štátu v sume 70,- eur mesačne.
Nemá žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, býva s rodičmi v babkinom dome, ktorý sčasti vyhorel.
Pokiaľ ide o pomery na strane otca, jeho priemerný mesačný príjem je 14.919,80 Kč, t.j. 541,61 eura,
inú vyživovaciu povinnosť nemá, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a jeho výdavky na

bývanie dosahujú 7.000,- Kč. Vzhľadom na vyššie uvedené osobné a zárobkové možnosti rodičov, ako
aj s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého P. prvostupňový súd zvýšil výživné zo sumy 1.400,-
Sk (46,47 eura) mesačne na sumu 75,- eur mesačne, nakoľko mal za preukázané, že od posledného
rozhodovania súdu o výživnom uplynula doba šiestich rokov. Zároveň prihliadol na zvýšené náklady
maloletého spočívajúce v návšteve základnej školy, ako aj na mimoriadne potreby v súvislosti s jeho
nepriaznivým zdravotným stavom, ako i náklady súvisiace s návštevou psychológa. Podľa názoru súdu

otec je schopný prispievať na výživu maloletého sumou 75,- eur mesačne zo svojho priemerného čistého
mesačného príjmu, ktorý predstavuje sumu 14.919,80 Kč, t.j. 541,61 eura. Poznamenal, že otcovi po
uhradení zvýšenej sumy výživného 75,- eur, zostane 466,61 eura, čo je o 343,52 viac ako činí jeho
životné minimum. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že otcovi maloletého zostane
po úhrade výživného dostatočná suma na svoju vlastnú výživu a úhradu životných nákladov. Ďalej súd

uviedol,žezvýšenímvýživnéhood01.09.2013,t.j.odnástupumaloletéhodoďalšiehoročníkazákladnej
školy, vznikol otcovi nedoplatok za obdobie od 01. 09. 2013 do 31. 01. 2014 spolu v sume 142,65 eura,
ktorú povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur mesačne (§ 160 ods. 1 OSP) jednak
s poukazom na to, aby nedošlo k ohrozeniu životného minima otca, ako aj s prihliadnutím na včasné
uspokojenie potrieb maloletého. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ OSP

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré je možné
začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, navrhujúc, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodila tým, že napadnutý rozsudok je
právneirelevantný,nakoľkosúdnepostupovalvintenciáchust.§62ods.4Zákonaorodineaneprihliadol

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Namietala, že zárobkové pomery platiteľa
výživného nezodpovedajú tej skutočnosti, že by výška výživného v sume 75,- eur bola dostatočná.
Príjem otca je neprimerane vysoký, vzhľadom na súdom určenú výšku výživného. Zároveň uviedla,
že v pôvodnom návrhu požadovala zvýšiť výživné na sumu 150,- eur mesačne, z dôvodu zhoršeného
zdravotného stavu maloletého ako aj v súvislosti so samotnými výdavkami spojenými s návštevou

základnejškoly.Súdprvéhostupňaneprihliadolaninakolíznouopatrovníčkouodporúčanúsumuurčenia
(zvýšenia) výživného vo výške 80,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne vyjadril, pričom Krajskému súdu v Nitre navrhol
zvýšiť výživné s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa ako aj na osobné a zárobkové možnosti
a schopnosti na strane oboch rodičov. Zdôraznil, že od posledného rozhodovania o výživnom na

maloletého P., t.j. dňa 25. 09. 2007, došlo k zvýšeniu potrieb dieťaťa v súvislosti s plnením školskej
dochádzky, vzrástli výdavky na stravné, ošatenie a školské potreby. Zároveň uviedol, že maloletý má
okrem bežných potrieb aj mimoriadne potreby súvisiace so zdravotným stavom a výdavkami na lieky.
Poukázal na to, že otec maloletého sa písomne vyjadril, že súhlasil so zvýšením výživného na sumu
60,- eur. Záverom kolízny opatrovník označil návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k tomu záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v časti výroku o zvýšení výživného podľa § 220 OSP zmeniť,
keďženebolisplnenépodmienkynajehopotvrdenieaninajehozrušenie,zároveňodvolacísúdrozsudok
súdu prvého stupňa v časti výroku o zročnom výživnom a výroku o náhrade trov konania v zmysle § 221

ods. 1 písm. h/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo

postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,

ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie
v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí

o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností
dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov

dieťaťavsúvislostispribúdajúcimvekom,fyzickýmvyspievaním,formamiprípravynabudúcepovolanie,
ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto
prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také
zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku,
ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch
účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania
posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o
rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho
veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce
povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredneovplyvňovanéschopnosťami,možnosťami,akoajmajetkovýmipomermirodičov.Aksútietoobmedzené,
súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby

dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby,
rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne

zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich
subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné
i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Naviac, súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

Odvolací súd mal preskúmaním spisového materiálu za preukázané, že u maloletého P. T., nar. XX. XX.
XXXX, v čase od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti, t.j. dátumu právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/321/2007-16 zo dňa 25. 07. 2007, ktorým bolo určené výživné
v sume 1.400,- Sk (46,47 eura), došlo u maloletého k relevantnej zmene pomerov odôvodňujúcich

zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o zmenu napadnutého rozsudku tkvejúcu v tom, že odvolací súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca C. Y. na maloletého P. T., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 46,47 eura (1.400,- Sk)
mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2013, tak táto bola determinovaná jednak
zmenou životných nákladov maloletého, ktoré sú spojené s jeho návštevou základnej školy, ako aj s
prihliadnutím na jeho zhoršený zdravotný stav, a jednak i so zvýšením životnej úrovne na strane otca.

Odvolací súd uvádza, že je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo v súvislosti s
uplynutím viac ako 6-ročného obdobia na strane maloletého k prirodzenému nárastu potrieb a životných
nákladov dieťaťa nielen v dôsledku jeho fyzickej vyspelosti, ale i najmä v súvislosti s jeho zapojením
sa do vzdelávacieho procesu na základnej škole. Životné náklady maloletého tak bezpochyby výrazne
vzrástli, pričom tieto skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Na strane

otca taktiež došlo k podstatnej zmene, ktorá sa prejavila v jeho zárobkových a majetkových pomeroch,
keď od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k nárastu jeho príjmu o cca 200 eur mesačne (otec
v čase poslednej úpravy dosahoval netto príjem 10.290,- Sk = 341,56 eura) a súčasná výška jeho
netto príjmu dosahovaná v Českej republike (14.919,80 Kč = 541,61 eura) mu umožňuje, aby platil
zvýšené výživné na maloletého P. v sume 90,- eur mesačne, pretože matka má podstatne zvýšené

náklady na toto dieťa spojené predovšetkým so zabezpečením liekov v súvislosti s jeho zhoršeným
zdravotným stavom ako aj so zabezpečením kvalitnej obuvi maloletého kvôli problémom so šľachami.
Navyše je potrebné dodať, že otec ani v konaní pred prvostupňovým ani v konaní pred odvolacím
súdom relevantným dôkazom nepreukázal bytové výdavky spojené s platením nájomného v sume
7.000,- Kč mesačne. Odvolací súd pri určení výšky výživného na maloletého zohľadnil i výšku výživného

odporúčanú kolíznym opatrovníkom v sume 80,- eur, ktorý relevantne zhodnotil výdavky maloletého.
Životné náklady maloletého tak bezpochyby výrazne vzrástli, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné
nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Pri akceptovaní vyššie uvedených skutočností, ako aj ďalšej
vyživovacej povinnosti matky pri výchove a osobnej starostlivosti o maloletú L. T., nar. XX. XX. XXXX, s
prihliadnutím jednak na odôvodnené potreby maloletého a jednak na platobnú schopnosť otca, odvolací

súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k tomu záveru, že otec maloletého P., C. Y., je schopný
prispievať výživným na maloletého P. v sume 90,- eur mesačne odo dňa nastalej zmeny pomerov (od
01. 09. 2013). V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že výživné v sume 90,- eur je otec maloletého
schopný platiť na výživu svojho syna matke, bez toho, aby došlo k podstatnému ohrozeniu jeho životnej
úrovne. Pokiaľ ide o platenie výživného, odvolací súd zdôrazňuje, že otec si musí byť vedomý tej

skutočnosti, že výživné na maloleté dieťa má jednoznačnú prednosť pred inými výdavkami rodičov (§
62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine), pričom aj maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov.

Pokiaľ sa jedná o výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa zročného výživného za obdobie od 01. 09.
2013 do 31. 01. 2014 v sume 142,65 eura, ktoré bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach

15,- eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, odvolací súd predmetný
výrok, rovnako ako aj výrok o náhrade trov konania zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ OSP a vec vrátilsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože nemal prehľad o platení výživného zo strany otca za
obdobie od 01. 02. 2014 do vyhlásenia tohto rozsudku (06. 08. 2004). V súvislosti s určením zročného
výživného za obdobie od 01. 09. 2013 až do vyhlásenia prvostupňového rozsudku o zročnom výživnom

bude zo strany súdu vzatý zreteľ na platby výživného realizované otcom do rúk matky za toto

obdobie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.