Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 7, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/108/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813213164
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813213164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária
ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615 proti žalovanému: O. T., G..
X.XX.XXXX, K. B. X, o zaplatenie 407,88 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanievčastiopovinnostižalovanéhozaplatiťúrokzomeškanianad0,02397%dennezosumy407,88
eur od 11.12.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 407,10
eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania odo dňa predpisu poslednej splátky v sume 0,42 eur,
kapitalizovaný denný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni predpisu poslednej splátky do dňa
spísania návrhu v sume 39,63 eur a úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 407,88 eur od
11.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že so žalovaným uzavrel
úverovú zmluvu č. 3709202383, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo stany

žalobužalovanémuatovsume2.721,90eur,ktorésažalovanýzaviazalvrátiťvpravidelnýchmesačných
splátkach a to pri výške splátky 67,98 eur a počte splátok 60. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy
sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu, s ktorými bol žalovaný oboznámený a podpisom úverovej
zmluvy súhlasil byť nimi viazaný. Žalovaný z poskytnutého úveru ku dňu podania žaloby uhradil iba
sumu 3.670,94 eur a je v omeškaní s úhradou záväzku tak ako je uvedené v splátkovom kalendári. Ďalej
definoval pojmy spotrebiteľský úver a zmluva o spotrebiteľskom úvere. V ďalšom uviedol, že v prípade
omeškania s úhradou splátky úveru alebo jeho časti dlhšieho ako 7 dní bol žalovaný povinný zaplatiť

zmluvnú pokutu podľa hlavy Záverečné ustanovenia. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento bol vyčíslený
a z dôvodu prehľadnosti rozdelený do dvoch kategórií - do dňa predpisu poslednej splátky a odo dňa
nasledujúceho po dni predpisu poslednej splátky ku dňu podania žaloby pri dennej úrokovej sadzbe
0,024% v súlade so základnou úrokovou sadzbou ECB k prvému dňu omeškania + 8 percentuálnych
bodov a súčasne si žalobca uplatňuje úrok z omeškania po podaní žaloby. Vzhľadom na uvedené
žalobca eviduje voči žalovanému dlh spolu v sume 407,88 eur, z toho istina 388,49 eur, zmluvný úrok z
uvedenej istiny v sume 19,39 eur a kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania.

Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlhu v splátkach.Podaním doručeným súdu 3.2.2014 žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že
vzhľadom na špecifikáciu žalobného návrhu upravuje žalobný petit tak, že žiada, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie tak ako v pôvodnom návrhu s tým, že úrok z omeškania zo sumy 407,88 eur

od 11.12.2013 do zaplatenia žiada vo výške 0,2397% denne, teda žiada, aby súd vydal rozsudok, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 407,88 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania odo dňa
predpisu poslednej splátky vo výške 4,42 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania vo výške 8,75%
p.a. zo sumy 407,88 eur od 24.10.2012 do 10.12.2013 vo výške 39,63 eur, úrok z omeškania vo výške
0,02397% denne zo sumy 407,88 eur od 11.12.2013 do zaplatenia a trovy konania.

V písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca má za to, že úverová zmluva je celistvá, bola
uzavretá v písomnej forme na jednej listine, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného,
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky, ktoré boli uvedené na rube úverovej
zmluvy a na samostatnom liste, žalovaný bol s ich znením oboznámený a podpisom prejavil súhlas byť
nimi viazaný a potvrdil, že sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné a dostatočne určité, žalovanému

bol poskytnutý čas na oboznámenie, v žiadnom prípade nebol na neho vyvíjaný nátlak, aby úverovú
zmluvu podpísal s tým, že podstatné náležitostí vyplývajú v zrozumiteľnom znení buď priamo z úverovej
zmluvy alebo z Úverových podmienok, ktoré sú nesporne neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a
preto nesmú byť materiálne alebo formálne oddeľované a rozlišované od úverovej zmluvy. V ďalšom
žalobca uviedol, že v súlade s judikatúrou celistvosť listiny možno posudzovať z priebežného číslovania

strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok alebo z iného označenia, ak je tým
vylúčená ďalšia manipulácia s textom, odkázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26 Cdo 2317/2006 ako aj
na odborný článok „Podpis na súkromných listinách“ JUDr. Imricha Feketeho, rozhodnutie KS v Trnave
sp. zn. 24Co/412/2012 a KS v Prešove sp. zn. 1Co/136/2012. Na záver uviedol, že žalovaný sa dostal
do omeškania so splácaním dohodnutých splátok, min. so splátkami 55-60 a vzhľadom na uvedené

mu žalobca zaslal dňa 23.10.2012 výzvu k splateniu úveru, no žalovaný v určenej lehote dlh neuhradil.
Následne žalobca špecifikoval jednotlivé časti žalovanej sumy s tým, že istina 388,49 eur predstavuje
dlžnú sumu bez úrokov z úveru, teda súčet predmetných čiastkových súm zo splátok určených podielom
na uhradenie istiny, ktoré boli vyrubené a mali byť uhradené v sume 2721,90 eur mínus uhradená časť v
sume 2333,41 eur. Úrok z vyššie uvedenej sumy úveru vo výške 19,39 eur v zmysle dohodnutej úrokovej

sadzby,rozdielmedzivyrubenýmvovýške1.356,92euraúrokomzúveruzaplatenýmžalovanýmvsume
1337,53 eur. Ďalšou časťou je kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 0,42 eur vypočítaný zákonnou
sadzbou úroku z omeškania 8,75% ročne zo splátky č. 54 za 32 dní omeškania a kapitalizovaný úrok
z omeškania do spísania žaloby v sume 39,63 eur, ktorý si žalobca pre zjednodušenie neuplatňuje z
jednotlivých splátok, ale až odo dňa spísania výzvy 24.10.2012 s tým, že žalobca si teda mohol uplatniť

úrok z omeškania vo výške vyššej ako si uplatňuje v žalobe. Poslednou zložkou je úrok z omeškania vo
výške 0,0237% denne zo sumy 407,88 eur od 11.12.2013 do zaplatenia dňom nasledujúcim po zaslaní
výzvy do zaplatenia s tým, že časť bola vyčíslená a v ďalšom upravil žalobný petit ako je uvedené vyššie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpoveďou žalovaného, písomným

vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný k veci uviedol, že je si vedomý toho, že žalobcovi neuhradil z poskytnutého úveru štyri alebo
päť splátok a to z dôvodov, ktoré uvedie ďalej. V roku 2007 uzavrel zmluvu a bol mu poskytnutý úver
82.000,-Sk,ktorýriadnesplácal,vtejdobebolajzamestnaný.Prestalhosplácaťažpotom,čomalvážne

zdravotné problémy, bol dlhodobo PN a po návrate z PN ho zamestnávateľ prepustil, čiže v tom čase už
nemal prostriedky na úhradu dlžných splátok. Predložil súdu kópie poštových poukážok preukazujúce
úhrady a to tých splátok, ktoré mali byť uhradené a boli uhradené podľa splátkového kalendára ako aj
uviedol žalobca. V ďalšom uviedol, že zostalo mu nevyplatených len päť alebo štyri poštové poukážky s
tým, že jedna poštová poukážka bola vyplatená prostredníctvom banky, nie poštou. Čiže spolu uhradil

nevie akú sumu, ale sú tu o tom doklady, aj žalobca tvrdí, že uhradil 55 splátok. Je mu veľmi ľúto čo sa
stalo, nikdy nemal žiadne problémy počas celého svojho života si riadne plnil všetky svoje povinnosti.
Potom čo sa stal nezamestnaný, žalobcu aj kontaktoval a žiadal, aby mu bola umožnená nižšia splátka
a aby mu boli zaslané nové poštové poukážky, no žalobca tejto jeho žiadosti nevyhovel, je pravda, že to
urobil len telefonicky, no žiadnu odpoveď na to ani reakciu nedostal. Na záver uviedol, že sa považuje za

čestnéhočlovekaanechcezostaťnikomuničdlžný,alevzhľadomnajehoterajšiusociálnusituáciunieje
schopný zaplatiť žalovanú sumu naraz, preto žiada o možnosť úhrady v splátkach, cca 15 eur mesačne.Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 1.10.2007 úverovú zmluvu č. 3709202383, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 82.000,-Sk ( 2.721,90 eur ), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v mesačných splátkach po 67,98 eur a to v 60 mesačných splátkach.

V zmysle ďalších dojednaní neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia , a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) uvedené na rube tejto listiny a na
samostatnom liste a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito

podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle§273Obchodnéhozákonníka asúneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy uzatváranejmedzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ),
ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva

a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej
zmluvy.

Spoločnosť je navrhovateľom uzatvorenia úverovej zmluvy a po prijatí návrhu na uzatvorenie úverovej
zmluvy klientom po poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom a klient dlžníkom z tejto zmluvy

podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ustanovení úverovej zmluvy a Úverových
podmienok. Uzatvorením úverovej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dohodnutý úver a klient sa
zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).

V zmysle hlavy 3 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytne klientovi za účelom kúpy

veci alebo úhrady ceny za službu alebo bez stanoveného účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver
a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v
úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny a úroky, ktoré je klient

podľa tejto úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane
nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky
poskytnutého úveru.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti

určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,
na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( hlava 5 § 8 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 15 § 11 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, metodická príručka a
zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov
sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil do zosplatnenia 55 splátok a dňa
23.10.2012 došlo k zosplatneniu úveru. V rámci jednotlivých splátok bola žalovaným uhrádzaná časť
dlžnej istiny a úroku, celkovo žalovaný uhradil sumu 3.670,94 eur.

Listom zo dňa 23.10.2012 označeným ako výzva k úhrade dlhu - pokus o zmier žalobca žalovanému

oznámil, že napriek opakovaným upozorneniam eviduje voči nemu dlžnú pohľadávku vo výške 411,62
eur a vyzval ho na zaplatenie do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh

vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tumanželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu ( § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ).
Súd podanie žalobcu ohľadom úpravy žalobného petitu posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti

príslušenstva a to v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 0,02397% denne zo sumy 407,88 eur od
11.12.2013 do zaplatenia, v zmysle čoho žalobca aj upravil žalobný petit, preto v tejto časti konanie
podľa citovaného ustanovenia zastavil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú

na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj

všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.
z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody

(§ 4 ods. 5 zák. o ochrane spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom

limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V

rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné

ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 1.10.2007 úverovú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému s dojednaním výšky úveru, mesačnejsplátky a konečnej výšky úveru. Žalovanému boli následne finančné prostriedky žalobcom poskytnuté,
tak ako je to zrejmé z predloženého splátkového kalendára.

Súdmalzapreukázané,žežalovanémubolposkytnutýúvervsume2.721,90eur,pričomzpredloženého
výpisu z úverového účtu je zrejmé, že žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu 3.670,94 eur.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane

ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetná úverová zmluva, z titulu ktorej si žalobca uplatňuje
svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy, neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo
spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Predmetná úverová zmluva úvere
uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o úrokoch, obsahuje len údaj o výške mesačnej
splátky 82,92 eur, teda neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 cit.

zák. a to najmä údaje o výške úroku, preto sa uvedený spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je
v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec smernice a

takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčné a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch
(RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia.

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností
aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a

poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a
poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o
úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však túto možnosť nemal, keďže výška úroku

a poplatkov nie je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Žalobcovi by vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých
žalovanému, no ako súd uviedol vyššie, žalovanému bol poskytnutý úver v sume 2.721,90 eur a tento

následne uhradil v splátkach celkovo sumu 3.670,94 eur , preto žalobcovi nevzniklo už právo na
zaplatenie žiadnej sumy a teda ani príslušenstva, preto súd žalobu mimo časti, v ktorej bolo konanie
zastavené, zamietol.

Takýmto aktom, ktorými by boli dojednané podstatné náležitosti zmluvy v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch, nie sú ani Obchodné podmienky, ktoré nie sú podpísané (§ 40 ods. 1, 3
Občianskeho zákonníka; porov. 2Cdo 245/2010) a naviac bez platnej inkorporačnej doložky.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Úverové podmienky žalovaný nepodpísal, preto pre nedodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy
nejde o platný právny úkon.

Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné
podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej
inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikovali ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak

ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaníktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže
spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných
podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí odvolací súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý

úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť obchodných
podmienok. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným
poplatkom taký dopad, že úroky z úveru a ostatné poplatky obsiahnuté v obchodných podmienkach sa
v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k
účelnému uplatneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v spojení s ust. § 146 ods. 2
prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Žalobca v časti zobral žalobu späť a teda z procesného

hľadiska zavinil zastavenie konania a preto je povinný uhradiť jeho trovy a hľadiska trov konania možno
prisúdiť aj v tejto časti úspech žalovanému a vo zvyšku mal žalovaný taktiež úspech, keď súd žalobu
zamietol, teda žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, no žalovaný si
náhradu trov konania nežiadal, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.