Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/543/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712213248
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8712213248.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodnými žalobami doručenými Okresnému súdu v Poprade dňa 27. 9. 2012 vo veciach 12C 222/12,

11C 195/12, 11C 271/12, 11C 204/12, 11C 272/12, 11C 273/12, 11C 276/12, 11C 277/12, 11C 279/12,
11C 281/12, 11C 283/12, 11C 284/12 a 11C 285/12 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Uznesením zo dňa 27. 9. 2013 pod č.k. 3C 543/2012 procesný súd spojil veci na spoločné konanie v
zmysle ust. § 112 ods. 1 O.s.p.

Podanéžalobyžalobcaodôvodniltým,žeOkresnýsúdvPopradevšpecifikovanýchexekučnýchveciach
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v neprimeraných
lehotách, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.

Zároveň žalobca uplatnil aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože podľa jeho
názoru samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu v Poprade, podľa názoru
žalobcu, je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím lehoty
boli reálne ohrozené reálne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiupohľadávky a taktiež k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného a taktiež k obmedzeniu rizika,
že dôjde k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosť
povinného. Podľa žalobcu potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom

usporiadaní vzťahu a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných
práv a princípov právneho štátu.

Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu považuje
sumu cca 55,32 eur za mesiac, pričom túto sumu má vypočítanú paušálne.

Žalobca pri uplatňovaní svojich nárokov, ako uvádza v žalobe, postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Žalovaná strana do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

Žalovaná strana - SR v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s podaným návrhom

na začatie konania nesúhlasila a žiadala návrh zamietnuť. Dôvodom návrhu na zamietnutie návrhu je
konštatovanie žalovanej, že podanie žalobcu je potrebné vyhodnotiť ako zmätočné. Žalobca uvádzal
ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu,
že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu ust. § 43 ods.
1 O.s.p. uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to,

že žalobca nevyužil inštitút predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, ďalej je zrejmé, že
žalobca nepodal žaloby po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr, teda že možno žalobu
považovať aj za predčasnú. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť podľa žalovaného pri predbežnom
prerokovanípodanýchžiadostíatýmzmarilakúkoľvekmožnosťpredbežneprerokovaťnároknanáhradu
škody na príslušnom orgáne. Žalovaná ďalej poukázala na to, že na zákonné podmienky, pri splnení

ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to:
existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik
zodpovednosti štátu musia byť podľa tvrdenia žalovaného splnené všetky tri podmienky súčasne. K
nesprávnemu úradnému postupu žalovaná strana uviedla:

1/ k nerozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora v zákonom ustanovenej lehote uvádzala, že
vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) a zákonom ustanovenú lehotu
a nevyhnutnosť vykonať iné úkony - (výzva na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie pôvodného
exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie

o trovách pôvodného exekútora) nie je možné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v lehote
ustanovenej zákonom, preto nepovažuje uvedené za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný
postup.

2/ pokiaľ ide o rozhodnutie o poverení exekútora po 15-dňovej lehote, v tejto súvislosti je potrebné

poukázať na súdnu prax, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. 15-dňová lehota na vydanie poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný
titul, rozhodnutie rozhodcovského súdu v zmysle znenia exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2011,
čo znamená, že akýkoľvek nároku žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe

nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1. 6. 2011 nemá
oporu v zákone. Procesný súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťah v konaní. Zo skutkových okolností je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu
najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov spotrebiteľov.

3/zamietnutiežiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,atopo15-dňovejlehotenemôžebyť
nesprávnym úradným postupom, pretože pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná
príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v tomto prípade splnená. Na to, aby bolo možné hovoriť o

tom, že bolo rozhodnuté nezákonne alebo aby bol konštatovaný prieťah, musí byť splnená podmienka,
a to že vo veci rozhodne nezávislý orgán, pričom týmto orgánom v danom prípade je Ústavný súd
Slovenskej republiky, ktorý jediný môže konštatovať, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočného prieťahu.4/ zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote - žalovaná poukazuje na skutočnosť,
že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje

na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka
prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná uvádzala, že v daných prípadoch
nebola konštatovaná existencia prieťahu v konaní, a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd
Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná strana k podanej žalobe ďalej uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu Okresného
súdu v Poprade malo dôjsť v období pred marcom 2009, vznáša námietku premlčania nároku v zmysle
ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu
zákonnej lehoty na vykonanie zmeny súdneho exekútora, to znamená pri všetkých nárokoch, pri ktorých
došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu, ďalej pri všetkých nárokoch, kde došlo k

uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. 2009 a pri
každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009.

K uplatnenej škode žalovaná strana uviedla, žeby v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku

musel žalobca produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať
paušálne sumy je nesprávne a znova účelne. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal ani vznik, ani
výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná strana uviedla, že žalobca nepreukázal, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného
návrhunevyplýva.Ztohodôvodužalovanánemázapreukázanývzniknemajetkovejujmy,anito,žebysa

mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou
škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.

Pojednávania dňa 21. 1. 2014 na Okresnom súde v Kežmarku sa nezúčastnil ani žalobca, ani žalovaná
strana, teda Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a to
napriek tomu, že obaja účastníci konania boli riadne predvolaní v zákonných lehotách. Právny zástupca
žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodov kolízie pojednávaní na iných súdoch. Žalovaná strana
súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti.

Súd dospel k názoru, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania z dôvodov uvádzaných
právnym zástupcom žalobcu v zmysle § 119 O.s.p. Žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom ani
kolíziu pojednávania, ani iný vážny dôvod, pre ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania. Procesný súd
v tejto súvislosti potrebuje zdôrazniť, že pokiaľ žalobca podal množstvo žalôb na súdoch Slovenskej

republiky, musí si byť vedomý toho, že budú vytyčované termíny pojednávaní na rôznych súdoch, a preto
si pre tento prípad musí zabezpečiť substitúciu. Nie je predsa mysliteľné, aby sudca konal na jednom
súde na území Slovenskej republiky a ostatné súdy ignoroval.

Procesný súd preto pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Procesný súd vykonal vo veci dokazovanie písomným vyjadrením žalovanej, pripojeným spisom
Okresného súdu Poprad 15Er 549/09, výpismi z exekučných spisov Okresného súdu Poprad 10Er
188/10, 10Er 91/09, 21Er 202/11, 10ER 296/10, 16Er 169/10, 16Er 409/08, 12Er 243/10, 10 Er 291/09,
10Er 469/10, 20Er 554/09, 11Er 473/09, 15Er 297/10 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť

spisu.

Žalobca v predmetnom konaní pôvodnými žalobami doručenými súdu 27. 9. 2012 (vo veciach sp. zn.
12C 222/12, 11C 195/12, 11C 271/12, 11C 204/12, 11C 272/12, 11C 273/12, 11C 276/12, 11C 277/12,
11C 279/12, 11C 281/12, 11C 283/12, 11C 284/12 a 11C 285/12) sa domáhal od žalovanej zaplatenia

náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Uznesením zo dňa 27. 9. 2013 boli veci spojené na spoločné konanie v zmysle ust. § 112 ods. 1 O.s.p.
Podanéžalobyžalobcaodôvodniltým,žeOkresnýsúdvPopradevšpecifikovanýchexekučnýchveciachrozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene po uplynutí zákonom
stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch,

pričom majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených činnosťou
žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej

dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené reálne očakávania žalobcu, že

správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a taktiež k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku
povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosť povinného. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu považuje

55 eur za každý začatý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu. Žalobca postupoval podľa § 15
ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Konštatovala, že podanie žalobcu je potrebné vyhodnotiť za zmätočné.

Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na
súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23. 4. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27. 9. 2012

boli na súd doručené prvé žaloby vo veci, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej
lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na zákonné
podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone

verejnej moci, a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody,
príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.Prevznikzodpovednostištátumusiabyťsplnenévšetkytripodmienkysúčasne.Knesprávnemu
úradnému postupu uviedla:

1/ k nerozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora v zákonom ustanovenej lehote uvádzala, že
vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) a zákonom ustanovenú lehotu
a nevyhnutnosť vykonať iné úkony - (výzva na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie pôvodného
exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora) nie je možné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v lehote

ustanovenej zákonom, preto nepovažuje uvedené za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný
postup.

2/ rozhodnutie o poverení exekútora po 15-dňovej lehote. Zo súdnej praxe je preukázané, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť

exekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnicaaleborozhodcovskýrozsudok.15-dňoválehotana
vydanie poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný titul rozhodnutie rozhodcovského
súdu v zmysle znenia exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2011, čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 1. 6. 2011, nemá oporu v zákone. Ak bola žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1. 6. 2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený.
Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úpravu najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov spotrebiteľov.3/ zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote. Takýto
postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keď nesprávny úradný postup možno vymedziť

ako „porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu“. Zo žalobcom
prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ani nesprávnym úradným postupom. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonné
rozhodnutie bolo konštatované príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípade zamietnutia

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky,
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

4/ zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote - žalovaná poukazuje na skutočnosť,
že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje

na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka
prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná uvádzala, že v daných prípadoch
nebola konštatovaná existencia prieťahu v konaní, a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd
Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo
dôjsť v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č.
514/2003Z.z.prikaždomuplatnenomnároku,priktoromdošlokuplynutiu15-dňovejlehotyoddoručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. 2009, pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo

k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4. 2009
a pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009. K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní
na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej
individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy je nesprávne a znova účelne. Žalobca nepreukázal

anivznik,anivýškuškody.Kuplatnenejnemajetkovejujmežalovanáuviedla,žežalobcanepreukázal,že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného
návrhu nevyplýva. Z to ho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to,
že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak:1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti

podľa čl. 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a
z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý

zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prípade, ak iba samotnékonštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody sa premlčí

za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak

povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 2334/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje

aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

Vykonaným dokazovaním, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti procesný súd je
toho názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť.Námietku žalovaného o zmätočnosti podania a s poukazom na ust. § 42 a 79 O.s.p. súd neakceptoval
konštatujúc, že z podaného petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu.

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu
spôsobenú tým, že Okresný súd v Poprade podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevydal poverenie
na výkon exekúcie.

Keďže žalovaná strana vzniesla vo vyjadrení k žalobe aj námietku premlčania jednotlivých uplatnených
nárokov, pri ktorých došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o vydanie poverenia pred
23. 4. 2009. Meritórne sa touto námietkou súd nezaoberal, keďže vyslovil neplatnosť z iných dôvodov.

Procesný súd v tejto súvislosti poukazuje na ďalší dôvod zamietnutia žaloby, a to z dôvodov predčasnosti
podaného návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti procesný súd poukazuje na ust. § 15a, § 16

ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je písomná žiadosť poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej strany je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo strany žalobcu boli žalovanej doručené 23. 4. 2012. Žaloby v pôvodných

konaniach v tejto veci boli doručené Okresnému súdu v Poprade 27. 9. 2012. Žalobca teda podal žaloby
predčasne, keď nárok uplatnil na súde pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
návrhu. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti
alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí nárok na náhradu škody,
môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo

predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

V exekučných konaniach vedených na Okresnom súde v Poprade, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov
v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný
preskúmavať Ústavný súd Slovenskej republiky. Ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov je účinné od 1. 1. 2013, avšak i keď žaloby boli vo veci podané v r. 2012, predmetné
ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 predmetného zákona, preto je ho možno aplikovať

ajpriuplatnenomnárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupompred1.1.2013.
O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je
oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Procesný súd je toho názoru, že nemožno všeobecné rozhodnutie súdu vydané po zákonom stanovenej
lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach
pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov rozhodcovských

rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre
objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné
vykonaťprocesnéúkonytakakoboliužvyššiešpecifikované,vdôsledkuktorýchnerozhodnutieonávrhu
v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy, z toho vyplývajúci nesprávny úradný
postup súdu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1. 1. 2013) pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutiaÚstavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z dôvodov vyššie uvedených preto procesný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.

Procesný súd je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, keď
žalobca v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo v dôsledku uplatnenej nečinnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď samotné
konštatovanie porušenie práva na rozhodnutie o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené Ústavou Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručené
článkom 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalobca v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno v tom, že nevyčíslil v každom jednom
spise konkrétnu a skutočnú škodu, ktorá mu vznikla, teda nie ako škoda vynaložená na správu a
vymáhanie pohľadávky. Žalobca nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody a nepreukázal ani
ostatné atribúty - predpoklady vzniku škody, najmä nepreukázal príčinnú súvislosť medzi výškou škody a

prípadným nesprávnym úradným postupom súdu. § 420 Obč. zákonníka hovorí o predpokladoch vzniku
škody, pričom všetky predpoklady musia byť preukázané jednorázovo, teda musia existovať na to, aby
bolo možné uplatniť škodu.

Žalobca nepreukázal ani nemajetkovú ujmu vo výške aplikácie nálezov Ústavného súdu Slovenskej

republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Ide tu o akési paušálne uplatnenie nemajetkovej ujmy, ktorú nie je možné aplikovať.

Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Zdôvodovvyššieuvedených,zdôvodovnepreukázaniazákladnýchzákonnýchpodmienokprepriznanie
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol. Rovnako
súd nepriznal nemajetkovú ujmu.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej strane
náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaná trovy konania neuplatnila a nevznikli jej.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).