Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 15, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201517
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad
Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, za účasti: F. A.Á., bytom
E. XX, X.Š.K. F.Š.H., zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka
18, P.O. BOX 261, Bratislava, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 04. septembra
2013 č. k.: V 1804/20l3, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 04. septembra 2013 č. k.: V 1804/2013.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny
zákon“) o návrhu na vklad záložného práva podanom 05.08.2013, ktorého prílohou je záložná zmluva
uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ako záložným veriteľom a záložcom Monika
Kupustová, zastúpená ProHelp-združenie občianskoprávnej pomoci rozhodol tak, že návrh na vklad
zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dohoda o splnomocnení, ktorá je súčasťou administratívneho

spisu bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (predtlače), t. j. v danom prípade bola obmedzená
možnosť voľby splnomocniteľa záložcu - účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho
uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol
už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie
je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená zo
strany navrhovateľa pri uzatváraní úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX z 30.08.2012 na zabezpečenie
pohľadávky. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť

výber iného zástupca v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka) čo v konečnom
dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe
dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv, skôr naopak má hájiť právaveriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho vzťahu. Preto považuje danú dohodu o
splnomocnení za neprijateľnú podmienku a za neplatnú. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS
SR č. k. 8Sžo 17/2007, rozsudok KS Žilina č. 29Sp/11/2012-32 a KS Nitra č. 19Sp/7/2012-25.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca svoje
rozhodnutiezrušilanávrhunapovolenievkladuzáložnéhoprávavyhovel.Vprípadenevyhovenianávrhu
na povolenie vkladu záložného práva žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil späť
na správne konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

Poukázala na to, že z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti pre odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,

či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a ďalšie povinnosti. Odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil, na základe
čoho aj vydal nezákonné rozhodnutie. Má za to, že došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci

na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor
medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp, a preto v tejto časti preskúmavané
rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné
náležitosti, je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom
odvolané. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Dohoda

o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s ustanovením § 22 ods. 1, § 23, § 31 ods. 2, § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom
uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie, pričom nebolo preukázané že by ona ako veriteľ do tohto právneho úkonu zasahovala,

alebo ovplyvňovala jej obsah. Teda neexistuje reálny rozpor medzi záujmom jej a zástupcom dlžníka,
ktorého si zvolil. Nestotožňuje sa s názorom odporcu, že dohoda o splnocnení, ktorej predmetom je
bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom treba posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 53 ods. 1 a § 52 Občianskeho zákonníka.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť z dôvodov,

ktoré sú uvedenéh v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Účastníčka konania F. A.T.X.Á., ani ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k odvolaniu
nevyjadrili.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu,

administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela
s dlžníčkou F. A. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 30.08.2012, ktorou navrhovateľka mala
účastníčke (dlžníčke) poskytnúť úver, ktorý mala splatiť a zároveň sa dohodli na zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku 1 zmluvy v prospech záložného veriteľa na

zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na
základe uvedenej zmluvy o úvere. Spolu so zmluvou o úvere F. A.Á. (účastníčka tohto konania) ako
dlžníčka dňa 30.08.2012 podpísala aj dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnila ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, okrem iného aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v

splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvereč. XXXXXXXXX, t. j. ktorou veriteľka POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla úver dlžníčke F. A.. Dohodu o
splnomocnení zástupca splnomocnenca podpísal v Bratislave dňa 01.09.2012.

Dňa 16.07.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 241/2013-RAČ medzi záložným

veriteľom (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a záložcom (F. A.Á.), za ktorú na základe dohody o splnomocnení
uzavrel ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie
záložného práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam záložcu, ktoré sú v podielom
spoluvlastníctve a sú zapísané na LV č. XX kat. úz. Lieskovany, LV č. XXX kat. úz. E., LV č. XXX kat.
úz. E. a LV č. XXX kat. úz. H.Í.Z.. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávok

záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 30.08.2012.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis

nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak

nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej

zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,

pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho

zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení
vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci zmluva o zriadení záložného práva č. 241/2013-RAČ zo dňa 16.07.2013 a jej
existencia priamo súvisia s dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľka podpísala v Q.Š.Q. Z. V.

dňa 30.08.2012 a zástupca splnomocnenca v Bratislave dňa 01.09.2012.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.
Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri

ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným
nehnuteľnostiam,

- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností

splnomocniteľa,- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej
moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám
rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet

udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo
malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola
preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v
konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka
(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z
ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o

splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca)
nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená,
ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)

podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku
právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania
splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinností priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníčky) a splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť
záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia

záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie,
ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu.
Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií,
ktoré sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne
vylúčiť existenciu rozporu záujmu úverovej dlžníčky a jej zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej

pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej dohody o splnomocnení,
že splnomocniteľke (úverová dlžníčka) bola odňatá možnosť, aby si sama určila osobu splnomocnenca,
že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) a že splnomocniteľka za tejto situácie nebola výslovne poučená o možnosti a spôsobe ukončenia
zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so

splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne
stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať
pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon
práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverovej
dlžníčky.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v
rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch
odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250lods.2vspojenís§250kods.1O.s.p.aúčastníkomkonania
ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčka, ani jej zástupca
náhradu trov konania si neuplatnil a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Zákonom č. 180/2013 Z. z. boli od 01. októbra 2013 zrušené aj správy katastra (§ 8 písm. e).

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného

pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie a správy katastra ustanovené osobitným predpisom prechádzajú na okresný úrad.Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z. okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania
a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za okresný úrad
koná pred súdom prednosta okresného úradu alebo ním poverený zamestnanec.

Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 180/2013 Z. z. sídla a územné obvody okresných úradov Košického
kraja v danom prípade pre odporcu Správa katastra Q.Š.Q.Á. Z.Á. V. je Okresný úrad Q.Š.Q.Á. Z.Á. F.,
katastrálny odbor, z ktorého dôvodu súd odporcu v úvodnej časti rozsudku takto označil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.