Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712213336
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712213336.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu G.. Q. W.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. XX, občana SR, zast. JUDr. Dušanom Paulíkom, advokátom AK
BanskáBystrica,sosídlomKukučínova18,97401BanskáBystrica,protižalovanémuINFINITYGROUP
a. s., so sídlom Dobronivská cesta 8923, 960 01 Zvolen, IČO: 43 970 630, zast. Advokátskou kanceláriou
UHAĽ, s. r. o , so sídlom Námestie SNP 6/11, 960 01 Zvolen, o návrhu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 0,90 Eur z titulu priamych trov
do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 646,03 Eur na účet
právneho zástupcu žalovaného advokátskej kancelárii UHAĽ s. r. o., so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP
6/11, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655 do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského
súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., so sídlom nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu, na základe
písomných vyjadrení zástupcov účastníkov konania, ústnych prednesov účastníkov a ich právnych
zástupcov, listinnými dôkazmi a to Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 30. 08. 2011, námietky nedostatku
právomoci a žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie zo dňa 24. 01. 2013, oznámenia zo dňa 07. 02.

2012, vyjadrenia zo dňa 24. 02. 2012 s prílohou, oznámenia zo dňa 27. 02. 2012, vyjadrenia zo dňa
10.04.2012, uznesenia rozhodcovského súdu zo dňa 30. 03. 2012, čestným vyhlásením U.. G.. Q. Š.
zo dňa 28. 12. 2011, námietky predpojatosti všetkých rozhodcov Rozhodcovského súdu pri Slovenskej
arbitrážnej komore, rozhodcovským rozsudkom VK 156/2011 zo dňa 01. 06. 2012, rokovacieho poriadku
Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., ostatných listín a ďalších dôkazov, ako
aj výsluchom svedkyne G.. U.. Q. Š., zistil tento skutkový stav:

Dňa 22. 06. 2012 bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej
arbitrážnej komore, s. r. o., so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, rozhodcu U.. P. Q., číslo
konania VK 156/2011 zo dňa 01. 06. 2012, ktorým bol žalobca spolu s ostatnými žalovanými zaviazaný
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 30 714,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročnea 9,25 % ročne podľa jednotlivých čiastkových istín a so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne.
Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 2 211,43 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1 145,16 Eur. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že predmetné rozhodcovské konanie

bolo od začiatku vedené proti žalobcovi a v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Podľa
jeho názoru bol nezákonne vydaný aj Rozhodcovský rozsudok s odôvodnenia ktorého je zrejmé nielen
to, že rozhodca na žalobcom uvádzané skutočnosti a tvrdenia neprihliadol, ale aj to, že sa rozhodca
vôbec nimi nezaoberal a v odôvodnení Rozhodcovského rozsudku sa s nimi relevantne nevysporiadal.

Žalobca uviedol, že žiadnu rozhodcovskú zmluvu so spoločnosťou žalovaného neuzatvoril. Podpísal iba
ručiteľské vyhlásenie zahrnuté do listiny Rámcová zmluva o dielo zo dňa 30. 08. 2011, ktorú uzatvorila
dňa 30. 08. 2011 spoločnosť KOPAST s. r. o., Môťovská cesta 276/8450, 960 01 Zvolen, IČO: 36
048 666 ako objednávateľ, pričom žalovaný vystupoval v pozícii zhotoviteľa. Tvrdil, že ako ručiteľ
nepodpisoval celú Rámcovú zmluvu o dielo zo dňa 30. 08. 2011, podpísal len Ručiteľské vyhlásenie,
ako jednostranný úkon, ktorý urobil v článku 10 Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 30. 08. 2011. Tvrdil, že

Ručiteľské vyhlásenie je úkonom samostatným a oddeliteľným od samotnej rámcovej zmluvy. Ručiteľ
nie je zmluvnou stranou Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 30. 08. 2011, je to tretia osoba vo vzťahu
medzi dlžníkom a veriteľom. Uvádzaný rozhodcovský súd rozhodol voči žalobcovi a vydal voči nemu
Rozhodcovský rozsudok bez toho, aby žalobca uzatvoril rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej by
rozhodcovský súd mohol takto rozhodovať. Z tohto dôvodu žalobca poprel platnosť rozhodcovskej

zmluvy.

Vzmysle§37ods.2Občianskehozákonníkavznenízmienadoplnkovprávnyúkon,ktoréhopredmetom
je plnenie nemožné, je neplatný a ak rozhodcovský súd uvedený v rozhodcovskej zmluve neexistuje, je
plnenie podľa takejto zmluvy nemožné. Týmto poukázal na to, že v rozhodcovskej zmluve nie je ako

príslušný rozhodcovský súd označený rozhodcovský súd, ktorý rozhodol Rozhodcovským rozsudkom,
teda uvedená rozhodcovská zmluva je z toho dôvodu neplatná - podľa jeho názoru v rozhodcovskej
zmluve je uvedený neexistujúci rozhodcovský súd: „Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej
komore, s. r. o.“ - lebo takto označený rozhodcovský súd neexistuje.

Jedným z dôvodov neplatnosti rozhodcovského rozsudku bola tá skutočnosť, že na vydanie
Rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol podľa ustanovení § 9 zákona o
rozhodcovskom konaní vylúčený pre predpojatosť, pričom poukázal na písomné vyjadrenie U.. G.. Q. Š..

Ďalším dôvodom určenia neplatnosti Rozhodcovského rozsudku bolo to, že postupom rozhodcovského

súdu v rozhodcovskom konaní bola porušená rovnosť účastníkov rozhodcovského konania, čo žalobca
videl v tom, že rozhodca prihliadal len na skutočnosti a tvrdenia uvádzané žalovaným ako žalobcom
v predmetnom rozhodcovskom konaní; na žalobcom uvádzané skutočnosti a tvrdenia rozhodca
neprihliadal a ani sa s nimi v odôvodnení nevysporiadal.

Na základe zhora uvedeného žiadal žalobca žalobnému návrhu vyhovieť.

Žalovaný - jeho právny zástupca, sa po oboznámení s dôvodmi podaného žalobného návrhu písomne
vyjadril, pričom na obsahu tohto vyjadrenia zotrval aj vo svojom ústnom prednese na pojednávaní.

Vo vyjadrení uviedol, že v predmetnom rozhodcovskom konaní VK 156/2011 sa v právnom postavení
žalobcu domáhali zaplatenia sumy 30 714,45 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania voči
žalovaným 1) spoločnosti KOPAST s. r. o., Môťovská cesta 276/8450, 960 01 Zvolen, IČO: 36 048 666,
žalovanému 2) G.. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. Č.. XX, XXX XX W. a žalovanej 3) N. W., nar.
XX. XX. XXXX, bytom ako žalovaný 2). V rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd vydal rozsudok,

ktorým zaviazal všetkých troch žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušným úrokom
z omeškania.

K tvrdeniam žalobcu obsiahnutých v odôvodnení žalobného návrhu žalovaný uviedol, že rozhodcovská
zmluva je súčasťou Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 30. 08. 2011, ktorú žalovaný uzatvoril so

spoločnosťou KOPAST s. r. .o.. Obsahom zmluvy je aj ručiteľské vyhlásenie urobené žalobcom v čl.
10 zmluvy o dielo. Rozhodcovská doložka sa nachádza v následnom článku 11 zmluvy o dielo, pričom
samotné písomné potvrdenie zmluvy o dielo včítane ručiteľského vyhlásenia urobené žalobcom sa
nachádza až na konci textu zmluvy, ktorej obsahom je aj ručiteľské vyhlásenie. Žalobca teda svojimpodpisom nepotvrdil iba ručiteľské vyhlásenie, ako to uvádza v dôvodoch žaloby, pretože zo samotného
spôsobu vyhotovenia Zmluvy o dielo, poradia ručiteľského vyhlásenia a rozhodcovskej doložky v Zmluve
o dielo je nepochybné, že ručiteľ (žalobca) aj veriteľ (žalovaný) prejavili vlastnú vôľu preniesť právomoc

na rozhodovanie sporov medzi nimi do rozhodcovského konania.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným Rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bola
daná príslušnosť rozhodcovského súdu vo veci rozhodovať.

Pokiaľ žalobca namietal označenie rozhodcovského súdu, kde poukázal na neexistenciu
rozhodcovského súdu uvedeného v rozhodcovskej doložke, táto poznámka zo strany žalobcu je právne
irelevantná a to z toho dôvodu, že z označenia nemožno nadobudnúť pochybnosti, o aký rozhodcovský
súd ide, lebo z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore,
s. r. o., so sídlom 16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 414 603, ktorá je zriaďovateľom predmetného súdu.
Spomínaný rozhodcovský súd bol v súlade s § 12 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní zriadený ako

súd stály a tento je vedený v zozname stálych rozhodcovských súdov na Ministerstve spravodlivosti SR
v súlade so zákonným ustanovením § 12a ZRK.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol podľa
§ 9 ZRK vylúčený pre predpojatosť, k tomuto žalovaný uviedol, že pre vylúčenie rozhodcu je potrebné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. V rozhodcovskom konaní však takéto rozhodnutie vydané nebolo a
preto konajúci sudca bol legitímnym vo veci vydať príslušné rozhodnutie.

ŽalobcavrozhodcovskomkonanívzniesolnámietkupredpojatostivšetkýchrozhodcovRozhodcovského
súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., pričom tvrdil existenciu „jednoznačných dôkazov o

neexistencii takejto zákonom vyžadovanej nepredpojatosti rozhodcov“. Nepredložil však jediný právne
účinný dôkaz na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia okrem čestného prehlásenia zo dňa 28.
12. 2011, ktoré bolo podpísané reštrukturalizačným správcom U.. G.. Q. Š.. Podstatným pre ďalšie
konanie bolo to, že s námietkou predpojatosti vznesenou žalobcom sa rozhodcovský súd vysporiadal v
uznesení zo dňa 30. 03. 2012, takže podľa žalovaného nie je daný dôvod na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. f) ZRK.

Ak žalobca tvrdil, že postupom rozhodcovského súdu bola porušená rovnosť účastníkov
rozhodcovského konania, pretože rozhodca neprihliadal na ním uvádzané skutočnosti, toto možno
považovať za žalobcom namietanú vecnú stránku rozhodcovského rozsudku. Zákon o rozhodcovskom

konaní nepripúšťa možnosť použitia opravného prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku iným
rozhodcom, pokiaľ sa v rozhodcovskej zmluve zmluvné strany na tejto možnosti dohodli.
Nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku, ako tvrdí žalobca nie je dôvodom na zrušenie tohto
rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 ZRK, kde výpočet dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je
taxatívne vymedzený.

V tej časti žaloby, kde žalobca uvádzal, že neboli splnené podmienky na podanie žaloby voči nemu
ako ručiteľovi v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, poukázal žalovaný na rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 248/98, podľa ktorého doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha
splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa, dlžníkovi, je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle §

306 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Námietky smerujúce k zrušeniu rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK musia byť
nutneprocesnéhocharakteru,musiasatýkaťpostupurozhodcovskéhosúduaniesprávnostiskutkových
alebo právnych záverov vykonaných rozhodcovským súdom (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 23Cdo

2950/2010).

Na základe zhora uvedených skutočností žalovaný žiadal žalobu, ako nedôvodnú a neopodstatnenú v
celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení zmien a doplnkov rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.Podľa článku 11 ods. 7 Rámcovej zmluvy o dielo, ktorú dňa 30. 08. 2011 uzavreli so žalovaným
spoločnosť KOPAST s. r. o., G.. Q. W. a N. W., si zmluvné strany dohodli v rozhodcovskej doložke
právomoc jedného nezávislého rozhodcu Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej

komore s. r. o., Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš.

Súd má preukázané že tento rozhodcovský súd je zapísaný v zozname Stálych rozhodcovských súdov
v zmysle § 12a ZRK na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, preto námietku žalobcu a jeho
právneho zástupcu, že tento rozhodcovský súd neexistuje, eventuálne že nebola daná jeho právomoc,

súd považoval za právne irelevantnú a účelovú.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a

označenie osôb, ktoré ju dohodli.

V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva bola súčasťou Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 30. 08.
2011, ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou KOPAST s. r. o.. Z obsahu predmetnej rámcovej zmluvy
mal súd preukázané, že súčasťou zmluvy o dielo bolo aj ručiteľské vyhlásenie urobené žalobcom v čl.

10 v dotknutej „Zmluvy“. Samotná rozhodcovská doložka bola textovo - obsahovo vymedzená v článku
11 dotknutej „Zmluvy“; pričom potvrdenie Zmluvy o dielo včítane ručiteľského vyhlásenia urobeného
žalobcom sa nachádzalo až na konci textu zmluvy, ktorej obsahom bolo ručiteľské vyhlásenie. A to na
ľavej strane s označením Ručiteľ 1. Na pravej strane sa nachádzal podpis N. W. ako Ručiteľa č. 2.

Zo zhora preukázaných skutočností potom neobstojí tvrdenie žalobcu, že tento podpísal ako ručiteľ
iba ručiteľské vyhlásenie, ktoré je jednostranným právnym úkonom. Naopak v tomto možno súhlasiť s
vysloveným názorom právneho zástupcu žalovaného tak, ako bol tento obsiahnutý v jeho písomnom
vyjadrení.

Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákonnom
ustanovení § 40 ods. 1 písm. c), f) a g) Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení zmien a doplnkov.

Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Žalobca tvrdil, že vo veci rozhodoval sudca, ktorý bol vylúčený pre predpojatosť v zmysle § 9 ods. 4
citovaného zákona. Ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi,
zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa keď sa dozvedela
o okolnostiach podľa ods. 1 alebo o nesplnení podmienok podľa § 6 ods. 1 písomné oznámenie

dôvodov námietky k vybratej osobe. Ak takáto osoba nebola určená podľa § 6 ods. 3, zašle písomné
oznámenie súdu. Ak sa rozhodca voči ktorému bola námietka vznesená funkcie nevzdá, alebo ak druhá
zmluvná strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany vybraná
osoba alebo súd. Žalobca namietal na Rozhodcovskom súde pri Slovenskej arbitrážnej komore s. r.
o. predpojatosť všetkých rozhodcov súdu, pričom svoje námietky žalobca oprel o vyhlásenie U.. G..

Q. Š., kde v jej kancelárii sa mal vyjadriť štatutárny zástupca žalovaného, že na rozhodcovskom súde
sú jeho kamaráti. Predsedníctvo rozhodcovského súdu tieto námietky posúdilo ako nedôvodné. Nebol
predložený žiaden iný dôkaz z ktorého by vyplynulo, že žalobca zaslal námietky predpojatosti rozhodcu,
na základe čoho súd mal za to, že otázka predpojatosti rozhodcovského súdu bola riešená v rámci
konania pred rozhodcovským súdom, pričom tento považoval námietku predpojatosti za nedôvodnú.

Súd vypočul G.. S. F. - člena predstavenstva spoločnosti žalovaného a požiadal ho, aby uviedol čo v
skutočnosti povedal v kancelárii U.. G.. Q. Š., v tom čase reštrukturalizačnej správkyne; vo vzťahu k
dotknutému súdu. G.. S. F. potvrdil, že bol v kancelárii správkyne, a na jej otázku prečo si vybral práveRozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s. r. o., vo Veľkom Krtíši jej odpovedal, že tento
súd mu odporučili jeho kamaráti. V žiadnom prípade nepovedal, že rozhodcovský súd si žalovaný vybral
z dôvodu, že na rozhodcovskom súde sú jeho kamaráti, pretože žiadnych kamarátov na rozhodcovskom

súde žalovaný ani nikto zo štatutárnych zástupcov spoločnosti nemal. Pokiaľ išlo o sudcu U.. P. Q., ktorý
vo veci konal a vyniesol rozhodnutie, túto osobu G.. S. F. videl prvýkrát v rámci výsluchu v prebiehajúcom
konaní na Okresnom súde v Lučenci.

Súd vypočul ako svedkyňu G.. U.. Q. Š., ktorá na otázku či jej mohol G.. F. povedať: „Dali sme to tam

preto, lebo tam máme známych“, alebo táto osoba povedala: „Dali sme podanie na tento súd preto, lebo
mi ho odporučili známi“, svedkyňa uviedla že vzhľadom na odstup času už nevie s istotou a jednoznačne
povedať, či G.. F. hovoril, že uvedené podanie dal na súd pretože tam majú známych, alebo pretože
mu ho odporučili známi.

V neposlednom rade žalobca namietal skutočnosť, že postupom rozhodcovského súdu - rozsudkom

v konaní bola porušená rovnosť účastníkov rozhodcovského konania, pretože údajne jeho argumenty
a dôkazový materiál rozhodca pred rozhodnutím vo veci nevzal do úvahy. Súd sa nestotožnil s touto
právnouargumentácioužalobcuajehoprávnehozástupcu,pretožeporušeniezásadrovnostiúčastníkov
konania nespočíva v tom, že rozhodcovský súd vyhodnotí uplatnenú pohľadávku započítania tak, že táto
je nezapočítateľná, lebo ide o samostatné autonómne rozhodnutie rozhodcu, ktoré sa týka skutkového

vyhodnotenia dôkazov a tvrdení sporových strán.

S poukazom na vykonané dokazovanie má súd za to, že tie skutočnosti ktoré žalobca uviedol ako
dôvod vyslovenia neplatnosti rozhodcovského rozsudku, sú neopodstatnené, svoje tvrdenia žalobca
v konaní nepreukázal relevantným spôsobom a pretože súd nevidel ani jediný dôvod pre zrušenie

rozhodcovského rozsudku, žalobu zamietol.

Súd sa osobitným rozhodnutím zaoberal aj návrhom žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku, pričom súd návrhu vyhovel. Na základe odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
13Co/375/2012 zo dňa 28. 06. 2013 uznesenie Okresného súdu Zvolen zmenil tak, že návrh na odklad

vykonateľnosti zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní, súd
priznal žalovanému náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške priamych nákladov 0,90 Eur

z titulu poplatku za vyhotovenie fotokópii zo spisu a z titulu náhrady trov právneho zastúpenia sumu vo
výške 646,03 Eur (3 úkony právnej pomoci po 58,69 Eur + 5 úkonov právnej pomoci po 60,07 Eur; režijný
paušál 3-krát po 7,63 Eur + 5-krát po 7,81 Eur = z titulu úkonov 476,42 Eur + 20 % DPH - 95,28 Eur =
571,70 Eur a z titulu režijného paušálu 61,94 Eur + 20 % DPH - 12,39 Eur = 74,33 Eur = úhrnom 646,03
Eur). Náhradu trov právneho zastúpenia je žalobca povinný po právoplatnosti rozhodnutia uhradiť na

účet právneho zástupcu žalovaného v súdom určenej lehote č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).