Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 14, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cb/48/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230725
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112230725.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa SOIM s.r.o, so
sídlom Lomonosova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 593 761, právne zastúpeného JUDr. Ing. Ľubomírom
Niedelským, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, proti odporcovi FILIČKO VÍNO,
s.r.o., so sídlom Okružná 29, 080 01 Prešov, IČO: 46 031 693, v konaní o zaplatenie 761, 87 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 761,87 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 761,87 Eur odo dňa 16.03.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 45,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 151,69 Eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1. 10. 2012 žiadal, aby súd odporcu zaviazal
zaplatiť mu sumu 761,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 16.
marca 2002 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že navrhovateľ
dodal odporcovi dňa 16.02.2012 tovar v hodnote 761,87 Eur a následne vystavil navrhovateľ odporcovi
faktúru, ktorú odporca potvrdil svojím podpisom a pečiatkou, ktorá zároveň slúžila ako dodací list.
Odporca splatnú faktúru za dodaný tovar navrhovateľovi nezaplatil a nereagoval ani na jeho upomienku.

Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov číslo konania 19Rob 350/2012 - 9 zo dňa 26. októbra

2012 súd uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia

platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 761,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 761,87 Eur od 16. marca 2012 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania alebo, aby
v tej iste lehote podal na tunajšom súde odpor.

Dňa 8. apríla 2013 bol súdu doručený odpor v ktorom odporca uviedol že navrhovateľ mu dodal tovar iba
v hodnote 690,59 Eur a rovnako dňa 24. januára 2013 bola odporcom navrhovateľovi jeho pohľadávka

zaplatená.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to návrhom zo dňa 25. septembra 2006, faktúrou číslo
102 0120126, upomienkou zo dňa 23. mája 2012 a zo dňa 9. 8. 2000, Platobným rozkazom Okresného
súdu Prešov č.k. 19 R/350/2012 - 9 zo dňa 26. októbra 2000, výpisom z obchodného registra odporcu,
ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :Dňa 16.02. 2012 nakúpil odporca u navrhovateľa tovar v hodnote 761,87 Eur. Navrhovateľ odporcovi
vystavil Faktúru č. 102 20120126 dňa 16.02.2012 s dátumom splatnosti dňa 15. marca 2012. Prevzatie
faktúry a tovaru potvrdil odporca svojím podpisom a pečiatkou na faktúre, ktorá súčasne slúžila ako

dodací list.

Navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy upomienkou zo dňa 23. mája 2012 a ďalšou
upomienkou zo dňa 9. 8. 2012. Odporca navrhovateľovi kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatil.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 14. októbra 2013 v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého
neprítomnosť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti ospravedlnil jeho právny zástupca.

Na súdom nariadené pojednávanie sa neustanovil odporca, ktorému predvolanie na toto pojednávanie

sa nepodarilo doručiť na poslednú známu adresu uvedenú vo výpise z obchodného registra a zásielka
sa súdu dňa 21. augusta 2013 vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd postupom podľa § 101 ods.
2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Zástupkyňa navrhovateľa žiadala, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Zároveň uviedla, že nie
je pravdou, aby odporcovi nebol dodaný tovar v žalovanej sume a rovnako to, že odporca zaplatil

navrhovateľovizálohuvovýške120Eur.Faktúravystavenánavrhovateľomslúžilaakododacílist,pričom
odporca ju aj vlastnoručne podpísal. Pokiaľ ide o zálohu, tak nebola zo strany odporcu zaplatená a
rovnako odporca k svojmu odporu voči platobnému rozkazu nedoložil žiaden doklad o tom, aby zálohu
vo výške 120 Eur navrhovateľovi zaplatil.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena
dohodnutá alebo musí

v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť

aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa
§ 448.

Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady,
ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so
zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný
tovar v súlade so zmluvou.

Podľa § 448 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s
prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával

obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných
obsahu tejto zmluvy.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úrokyz omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinnému do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

V danom prípade súd podľa tvrdení navrhovateľa a predložených listín nemal pochybnosti o tvrdeniach
navrhovateľa a jeho nárok nebol zo strany odporcu inak spochybnený, a preto posúdil súd návrh

navrhovateľa v celom rozsahu ako dôvodný.

Kto tvrdí, dokazuje ( afirmanti in cum bit probatio), inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí.
Len potom môže súd vziať do úvahy jeho tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.

Dôkaznébremenoohľadneurčitýchskutočnostíležínatomúčastníkovikonania,ktorýzexistencietýchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.

Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí ( Rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 22Cdo 1807/2005 zo dňa 30.05.2006.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov, na
preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností, ktoré

musiabyťpreukázané),akoajnositeľadôkaznéhobremena.Napovinnosťtvrdenianadväzujepovinnosť
označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzatvorenie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný ( dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,

musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenia musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave ( priebehu) konania a na tom,
ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010 sp.zn. 3MCdo 6/2010.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania zato, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola, alebo nemohla byť
preukázané, aké teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, žeby táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky.

Súd hodnotí všetky dôkazy jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia

§ 132 O.s.p ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010, sp.zn. 5Obo 52/2010).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna
kúpna zmluva na základe ktorej navrhovateľ dodal odporcovi tovar, ktorý odporca riadne prevzal, splatnúfaktúru za dodaný tovar neuhradil. Prevzatie faktúry odporca potvrdil svojim podpisom, pričom súd
uvádza, že tá slúžila zároveň ako dodací list. Na faktúre sa nachádza pečiatka, ako aj podpis odporcu,
preto tvrdenia odporcu o tom, že mu nebol dodaný tovar v takejto hodnote sa javia súdu ako účelové

a ničím nepodložené. Rovnako ako aj argument a tvrdenie odporcu o tom že dňa 24.01.2013 zaplatil
navrhovateľovi zálohu vo výške 120 Eur. Odporca súdu o tom nepredložil žiaden relevantný listinný
dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a preto súd má za to, že neuniesol v tomto konaní dôkazné
bremeno.

Odporcu tak zaviazal zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu za dodaný tovar v sume 761,87 eur. Vzhľadom

na to, že sa odporca dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy súd zaviazal odporcu aj na
zaplatenie úrokov z omeškania deň nasledujúci po splatnosti faktúry.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcu zaviazal na náhradu trov
konania navrhovateľa pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 45,50 Eur.

Zároveň súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia.

Právny zástupca navrhovateľa si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní zo dňa 14. 10. 2013, kde
žiadal priznať odmenu celkovo za 4 úkony právnej pomoci spolu s režijným paušálom, ako aj náhradu
cestovného za účasť na pojednávaní Prešov- Košice a späť a náhradu za stratu času.

Súd rozhodol o trovách právneho zastúpenia postupom podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) b)
vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa súd priznal odmenu celkovo za 3 úkony právnej pomoci a to príprava
a prevzatie zastúpenia zo dňa 19. septembra 2012, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25.
septembra 2012, vyjadrenie k odporu zo dňa 27. júna 2013. Súd pri rozhodovaní o odmene za jeden

úkon právnej pomoci vychádzal z hodnoty sporu vo výške 761,87 Eur, kde odmena za jeden úkon
právnej pomoci predstavoval sumu 51,45 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa si za úkon právnej pomoci vyjadrenie k odporu účtoval iba jednu polovicu
z odmeny a to sumu 25,72 Eur. Súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a priznať viac než sa požaduje,
preto za tento úkon právnej pomoci priznal odmenu iba vo výške jednej polovice tak, ako si ju vyčíslil

právny zástupca navrhovateľa a to v sume 25,72 Eur. Spolu odmena predstavuje 128,62 Eur.

Súd postupom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky číslo 605/2004 Z.z. priznal aj 2 x režijný paušál po 7,63 Eur
a 1 x po 7,81 Eur, spolu 23,07 Eur.

Spolu priznal odmenu za právne zastúpenie vo výške 151,69 Eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za úkon právnej pomoci účasť na

pojednávaní dňa 14. 10. 2013, náhradu cestovného za účasť na toto pojednávanie, ako aj náhradu za
spotrebované pohonné látky a náhradu za stratu času, nakoľko z predloženého splnomocnenia vyplýva,
že právny zástupca

navrhovateľa bol zastúpený svojou zamestnankyňou. Advokát sa môže podľa názoru súdu dať zastúpiť
iným advokátom, respektíve advokátskym koncipientom, súd z tohto dôvodu za účasť na pojednávanídňa 14. 10. 2013 nepriznal odmenu za právne zastúpenie v zmysle Vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku

za návrh vo výške 45,50 a trovy právneho zastúpenia vo výške 151,69 Eur.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.