Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 7, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 28Cb/112/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1002899942
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1002899942.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Glončákovej a členov

senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu v 1. rade GABANA,
a. s. v likvidácii, IČO 36 457 132, Strojárska 2740, Snina, zast. Mgr. Ing. I. Ilčišinom , žalobcu v 2.
rade Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., správca úpadcu GAJUS, a. s. v konkurze,
IČO 36 453 676, Strojárska 2740, Snina, žalobcu v 3. rade TRADEUNION spol. s r. o., IČO 31 679
510, Nacina Ves, zast. Mgr. Ing. I. Ilčišinom proti žalovanému: Transpetrol, a. s., IČO 31 341 977,
Šumavská 38, Bratislava, zast. JUDr. O. Korcom, advokátom, vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade na
strane žalovaného Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, IČO 686

832, Mierová 19, Bratislava, zast. JUDr. M. Krivákom, advokátom a vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade
na strane žalovaného Fond národného majetku Slovenskej republiky, IČO 17 333 768, Drieňová 27,
Bratislava, zast. JUDr. M. Krivákom, advokátom o uloženie povinnosti a nahradenie prejavu vôle takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu, z a m i e t a .

Žalobca v 1. rade, žalobca v 2. rade a žalobca v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
354,46 Eur, na náhradu trov konania žalovanému, k rukám právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca v 1. rade, žalobca v 2. rade a žalobca v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
709,41 Eur, na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade na strane žalovaného, k rukám

právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v 1. rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca v 1. rade, žalobca v 2. rade a žalobca v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
494,71 Eur, na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade na strane žalovaného, k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v 2. rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia si žalobou došlou dňa 20.12.2002 uplatnili právo na vykonanie zmeny zápisu Centrálneho
depozitára cenných papierov SR, v zozname akcionárov spoločnosti TRANSPETROL a. s., Šumavská
38, Bratislava, IČO 31 341 977 tak, že žiadajú do zoznamu akcionárov zapísať:

- CD a. s. ul. Herľanská 547, Vranov nad Topľou, IČO 36 457 132 s vlastníctvom XXX ks kmeňových

listinných akcií žalovaného por. č. XXXX-XXXX s menovitou hodnotou X mil. Sk za akciu,

- C.S.I.-Fest a. s., ul. Herľanská 547, Vranov nad Topľou, IČO 36 453 676 s vlastníctvom XXX ks
kmeňových listinných akcií žalovaného por. č. XXXX-XXXX s menovitou hodnotou X mil. Sk za akciu,- TRADEUNION s. r. o., ul. Herľanská 547, Vranov nad Topľou, IČO 31 679 510 s vlastníctvom XXX ks
kmeňových listinných akcií žalovaného por. č. XXXX-XXXX s menovitou hodnotu X mil. Sk za akciu a
túto zmenu je povinný v tej istej lehote zapísať aj v zozname akcionárov vedenom žalovaným.

V prípade, že žalovaný tak neurobí súd nahrádza prejav vôle žalovaného tak, že žalovaný žiada
príslušného centrálneho depozitára cenných papierov zapísať do zoznamu akcionárov spoločnosti
TRANSPETROL, a. s. Šumavská 38 Bratislava, IČO 31 341 977 a zapisuje do zoznamu akcionárov
vedenom žalovaným týchto akcionárov:

- CD a. s. ul. Herľanská 547, Vranov nad Topľou, IČO 36 457 132 s vlastníctvom XXX ks kmeňových
listinných akcií žalovaného por. č. XXXX-XXXX s menovitou hodnotou X mil. Sk za akciu,

- C.S.I.-Fest a. s., ul. Herľanská 547, Vranov nad Topľou, IČO 36 453 676 s vlastníctvom XXX ks
kmeňových listinných akcií žalovaného por. č. XXXX-XXXX s menovitou hodnotou X mil. Sk za akciu,

- TRADEUNION s. r. o., ul. Herľanská 547, Vranov nad Topľou, IČO 31 679 510 s vlastníctvom XXX ks
kmeňových listinných akcií žalovaného por. č. XXXX-XXXX s menovitou hodnotu 1 mil. Sk za akciu.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia v exekučnom konaní č. EX 4575/97 vedenom súdnou

exekútorkou Ing. M. Korimovou, Vranov nad Topľou proti povinnému Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom financií SR nadobudli žalobca v 1. rade 125 ks akcií, žalobca v 2. rade 100 ks akcií a
žalobca v 3. rade 110 ks akcií /vtedy zaknihovaných/ žalovaného v menovitej hodnote 1 mil. Sk za
akciu. Zákonnosť vedenej súdnej exekúcie bola predmetom skúmania Najvyššieho súdu SR, ktorý na
základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora vydal dňa 28. 02. 2001 rozsudok sp. zn. M

Cdo2/99,ktorýmmimoriadnedovolaniegenerálnehoprokurátorazamietolskonštatovaním,žeexekúcia
bola zákonná, riadne ukončená a nemôže byť zrušená.

Ministerstvo financií SR, ako zástupca povinného Slovenskej republiky, pretože nedokázalo žiadnymi
zákonnými prostriedkami zvrátiť exekučné konanie, vydalo dňa 09.12.1998 rozhodnutie o uložení
opatrenia na nápravu zistených nedostatkov č. 043/1998/SAN. Uložil Stredisku cenných papierov, a.s.,

Bratislava (ďalej len SCP) do 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia uviesť do pôvodného stavu, t. j. stavu
platného pred 09.10.1998 evidenciu účtov majiteľa Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ako
aj evidenciu registra emitenta TRANSPETROL a. s. Bratislava. Výrokom, zjavne v rozpore s ust. §
86 ods. 2 zákona č. 600/1992 zb. a nad rámec oprávnení daných kontrolnému orgánu, ministerstvo
rozhodlo o odňatí vlastníctva žalobcov. Týmto rozhodnutím Ministerstva financií SR došlo k vyvlastneniu

majetku žalobcov bez zákona, bez náhrady, čím došlo k hrubému porušeniu jedného zo základných práv
žalobcov, práva na ochranu vlastníctva.

Žalobca v 3. rade podal žalobu o preskúmanie a zrušenie nezákonného rozhodnutia MF SR zo dňa
09.12.1998 č. 043/1998/SAN. Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 4 Sž 143/01 zo dňa 28.05.2002 uvedené
rozhodnutie Ministerstva financií SR zrušil. Keďže rozhodnutie, ktorým bolo žalobcom odňaté vlastníctvo

bolo zrušené, obnovil sa stav platný zo dňa 09.10.1998 a teda žalobcovia sú od počiatku, od 9. 10. 1998,
vlastníkmi akcií žalovaného a nikdy týmito vlastníkmi neprestali byť.

Žalobcovia sa svojich akcionárskych práv domáhali a domáhajú a to tým, že na valné zhromaždenie
žalovaného boli pozvaní len 26.11.1998, tohto sa riadne zúčastnili a prejavili ochotu akcionárske práva
riadne vykonávať. Na ďalšie valné zhromaždenie už pozývaní neboli, o ich uskutočnení sa nemohli

dozvedieť, ani sa ich nezúčastnili. Všetky uznesenia prijaté na valných zhromaždeniach bez ich účasti,
v rozpore so stanovami, ako aj obchodným zákonníkom, napadli včas podanými žalobami o určenie
neplatnosti uznesení valného zhromaždenia. Nakoľko žalovaný odmieta žalobcom vydať listinné akcie,
požiadali žalobcovia na základe rozsudku NS SR zo dňa 28.05.2002 sp. zn. 4 Sž 143/01 SCP Bratislava,
a. s. o opravu zápisu, ku dňu kedy sa chybný zápis vykonal. SCP Bratislava, a. s. opravu neuskutočnilo.Žalovaný na valnom zhromaždení v decembri 1998 rozhodol o zmene podoby akcií zo zaknihovaných na
listinné,čímdošlokzrušeniutakúčtovmajiteľacennýchpapierov,akoajúčtuemitenta,tedažalovaného.
Žalobcovia listom zo dňa 11.06.2002 vyzvali žalovaného, aby im odovzdal spolu 335 ks listinných akcií v

menovitej hodnote 1 mil. Sk za akciu a súčasne aby podľa ust. § 99 ods. 3 písm. i/ zákona č. 566/2001 Z.
z. požiadal o vyznačenie zmeny v evidencii zoznamu akcionárov. Žalovaný žalobcom akcie nevydal, ani
nepožiadal o vyznačenie zmeny v evidencii zoznamu akcionárov. Žalobcovia s odvolaním sa na ust.§
156 ods. 6 a 7 Obch. zákonníka a ust. § 184 ods. 3 Obch. zákonníka tvrdia, že sú porušované ich
základné práva v zmysle ust. § 180 ods. 1 Obch. zákonníka.

Žalobcovia doložili k žalobe fotokópiu týchto dokladov:

- rozsudku NS SR zo dňa 28.02.2001 č. k. M Cdo 2/99,

- rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 9. 12. 1998 č. 043/1998/SAN,

- rozsudku NS SR zo dňa 28.05.2002 č. k. 4 Sž 143/01,

- list žalobcov zo dňa 11.06.2002 adresovaný žalovaného vo veci výzvy na vydanie listinných cenných
papierov,

- zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov, žalobcov, emitenta Transpetrol, a. s., zo dňa
09.10.1998 pre CD a. s. Vranov nad Topľou a TRADEUNION spol. s r. o. Vranov nad Topľou.

V priebehu konania žalobcovia doložili do spisu nasledovné fotokópie dokladov:

- uznesenia NS SR zo dňa 17.03.2004 č. k. 7 Obo 28/04,

- listu ministra financií adresovaný Krajskému súdu v Bratislave zo dňa 30.06.2003,

- vyjadrenie Úradu pre finančný trh zo dňa 07.12.2004 adresované Okresnému súdu Bratislava I. k veci
sp. zn. 17 C 64/04,

- uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18.11.2004 č. k. 34 Exre 89/04,

- listiny prítomných akcionárov na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konaného dňa
27.12.2004,

- rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.09.2004 č. k. 5 Cb 577/00-368,

- list SCP SR Bratislava, a. s. zo dňa 11.11.1998 adresovaný M. Šándorovi sp. zn. SCP-37090/98,

- listu Úradu pre finančný trh zo dňa 08.11.2002 č. 1586/2002-ÚFT týkajúceho sa žiadosti o uloženie
povinnosti SCP vykonať opravu v príslušnej evidencii cenných papierov,

- listu Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s. Bratislava zo dňa 02.02.2004 č. CD-3380/2004

stanovisko k námietkam majiteľa účtu, žalovaného v 3. rade,

- právne stanovisko, aliancie advokátov, advokátska kancelária - JUDr. P. Hagyari, k žiadosti Mgr. Ing.
I. Ilčišina o vykonanie opravy na účtoch majiteľov zaknihovaných cenných papierov v SCP SR, a. s. a
opravy v registri emitenta - a. s. Transpetrol, adresované SCP SR, a. s. Bratislava,

- list generálneho riaditeľa Trnspetrolu zo dňa 27.11.1998 č. j. 1022/GR/98 adresované ministrovi

hospodárstva SR /informácia o mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 26.11.1998/,

- právne stanovisko k problematike exekúcie cenných papierov vypracovaného Ústavom štátu a práva
SAV, z apríla 2005

- Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 11.12.2007 č. II. ÚS 159/07-37- nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 159/07-37 zo dňa 11.12.2007,

- uznesenie NS SR zo dňa 30.04.2008 č. k. 5 Obo 180/2006,

- uznesenie NS SR zo dňa 27.02.2008 č. k. 5 Obo 20/2006,

- uznesenie NS SR zo dňa 21.05.2008 č. k. 3 Obo 2/2007,

- uznesenie NS SR zo dňa 29.05.2008 č. k. 6 Obo 77/2008,

- rozsudku NS SR zo dňa 28.05.2008 č. k. 2 MObdo 1/2008,

- rozsudku NS SR zo dňa 28.02.2001 č. k. M Cdo 2/99,

- uznesenie NS SR zo dňa 29.05.2008 č. k. 3 Sžnč/11/2007,

- uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 19.06.2006 č. k. 34 Exre/89/2004,

- uznesenie ÚS SR zo dňa 24.09.2008 č. k. II. ÚS 346/08-19,

- poverenia č. 5713 003605 zo dňa 28.11.1997 vydané Okresným súdom Vranov nad Topľou,

- potvrdenia z informačného centra Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 29.10.2007 o skončení
veci sp. zn. Er 3143/97,

- návrhu, navrhovateľa Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR proti odporcovi CSI - CD, a.

s. Vranov nad Topľou o vylúčenie veci z exekúcie, došlého Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.10.1998

- uznesenia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 31.08.1999 č. k. 2 C 1426/98-27

- mimoriadne dovolanie GP SR zo dňa 31.12.1998 č. VI Pz 227/98-24

- rozsudku NS SR zo dňa 28.02.2001 č. k. M Cdo 2/99

- zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL, a. s. Bratislava

konaného dňa 26.11.1998 spolu s listinou prítomných na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení,

- listu generálneho riaditeľa žalovaného zo dňa 27.11.1998 č. j. 1022/GR/98 adresovaný ministrovi
hospodárstva SR

- rozhodnutia MF SR zo dňa 09.12.1998 č. 043/1998/SAN,

- list SCP SR Bratislava, a. s. zo dňa 10.12.1998, zn. SCP - 39961/98 adresovaný žalobcovi v 3. rade a

list SCP SR Bratislava, a. s. zo dňa 10. 12. 1998, zn. SCP - 39962/98 adresovaný žalobcovi v 1. rade,

- rozsudku NS SR zo dňa 28.05.2002 č. k. 4 Sž 143/01

- uznesenie NS SR zo dňa 29.05.2008 č. k. 3 Sžnč/11/2007

- uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18.11.2004 č. k. 34 Exre/89/2004

- notárskej zápisnice napísanej dňa 27.01.2005 notárkou JUDr. M. Forinovou, Nz 3628/05 osvedčujúcou

priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného spolu s listinou prítomných akcionárov,

-výpismajiteľa,zozoznamuakcionárovzCDCPSR,a.s.zodňa21.12.2004,Ministerstvahospodárstva
SR a YUKOSFINANCE BV emitenta Transpetrol, a. s. Bratislava,

- mimoriadne dovolanie GP SR zo dňa 25.07.2005 VI/2 Pz 152/05-56,

- rozsudku NS SR zo dňa 28.06.2006 č. k. 1 M Obdo 5/2005,

- uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2009 č. k. 2 M Obdo/1/2009,- list od Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 04.11.2008 k sťažnosti č. 50895/08

- listu žalobcu v 3. rade zo dňa 13.07.2010 adresovaný Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
k sťažnosti č. 50895/08

- uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 30.03.2009 č. k. 36 Cb 14/2008,

- zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 29.04.2009 s listinou
prítomných akcionárov,

- stanoviska zvolávateľa mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného k protestu akcionára
Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR voči prideleniu hlasovacích práv predstavujúcich
16,99 % podiel na základnom imaní TRANSPETROL, a. s. Bratislava po preukázaní sa výpisom zo

zoznamu akcionárov,

- uznesenia NS SR zo dňa 20.05.2009 č. k. 6 MObdo 3/2009,

- nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 09.09.2010 č. II. ÚS 58/2010-70,

Podaním zo dňa 31.05.2004 oznámil Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, že vstupuje
do konania na strane žalovaného, ako vedľajší účastník.

Podaním zo dňa 13.01.2005, zo dňa 26.04.2005 a zo dňa 16.06.2008 žalobcovia spresnili znenie petit
žaloby.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.01.2005 uviedol, že žalobcovia nemohli dňa 09.10.1998 nadobudnúť
akcie spoločnosti TRANSPETROL, a. s.. V období, v ktorom mali žalobcovia nadobudnúť akcie
žalovaného mohli byť tieto akcie výlučne vo vlastníctve štátu, s odvolaním sa na čl. 20 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky a ust. § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z.

Rozhodnutím MF SR zo dňa 09.12.1998 č. j. 043/1998/SAN vykonávalo ministerstvo voči SCP štátny
dozor nad dodržiavaním v tom čase platného zákona č. 600/1991 Zb. Opatrenie kontrolného orgánu,
ktorým ukladá kontrolovanému subjektu povinnosti na zverenom úseku, je priamym zásahom do
právneho postavenia výlučne kontrolovaného subjektu, bez priameho dopadu na iné subjekty. S

uvedeným názorom sa stotožnil NS SR v rozhodnutí č. 4 Sž 20/99 zo dňa 28.09.1999, kde vo veci
zrušeniarozhodnutiaMFSRč.j.043/1998/SAN ztýchistýchdôvodovzodňa09.12.1998vyslovilprávny
názor, že výkonom kontroly, ktorej súčasťou sú aj oprávnenia ukladať opatrenia, sa nemenia práva a
povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo zmluvy voči osobám, s ktorými
je v právnom vzťahu.

K zmene, resp. obnoveniu pôvodnej vlastníckej štruktúry došlo nie rozhodnutím MF SR, ale až úkonom
SCP SR. Rozsudkom NS SR č. k. 4 Sž 143/02 zo dňa 28.05.2002 bolo zrušené rozhodnutie MF SR
pre jeho nepreskúmateľnosť, lebo podľa odôvodnenia súdu MF SR nepredložilo súdu prvostupňový
spis. Samotným obsahom návrhu a prípadnou nezákonnosťou rozhodnutia MF SR sa však NS SR
nezaoberal.

K rozhodnutiu MF SR č. j. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 ďalej žalovaný poznamenal, že rozhodnutie
o opravnom prostriedku voči tomuto rozhodnutiu MF SR, a to rozhodnutie o rozklade ministerkou financií
SR zo dňa 19.11.1999, ktoré potvrdilo správnosť rozhodnutia MF SR vydaného v rámci výkonu štátneho
dozoru zo dňa 09.12.1998 napadnuté ani zrušené nebolo.Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcovi, že zrušením rozhodnutia MF SR, ktorým ministerstvo uložilo
SCP uskutočniť zmeny na účte majiteľov akcií žalovaného, sa priamo obnovil predchádzajúci stav a
teda vlastníctvo žalobcov.

Skutočnosť, že žalobcovia sa nestali vlastníkmi akcií žalovaného vyplýva aj z rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2004 č. k. 27Cb 70/02-206, ktorým bol zamietnutý návrh spoločnosti
TRADEUNION, s. r. o. o určenie neplatnosti uznesení valných zhromaždení žalovaného. O rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove o odovzdaní akcií spoločnosti C.S.I.-CD, a. s. nie je právoplatné, bude o ňom
rozhodovať odvolací súd.

Na ust. § 61a a ust. § 114 zákona č. 233/1995 Z. z. súd musí aplikovať čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Akcie,

ktoré si nárokujú žalobcovia, majú povahu vlastníctva, ktoré podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy SR je zákonom /
č. 192/1995 Z. z./ vyhradené do vlastníctva subjektov, medzi ktoré žalobca nepatrí. Podľa čl. 152 ods. 4
Ústavy SR je potrebné Exekučný poriadok vrátane všetkých jeho ustanovení vysvetliť a uplatniť v súlade
s čl. 20 ods. 2 Ústavy SR.

Žalobcovia sa nemohli stať vlastníkmi akcií žalovaného, ktoré akcie mohli byť v rozhodnom období

výlučne vo vlastníctve štátu. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje návrh žalobcov o ich zápis do
zoznamu akcionárov za nedôvodný.

Žalovaný, spolu s vedľajšími účastníkmi na jeho strane, doložili do spisu v priebehu konania fotokópie
týchto dokladov:

- notársku zápisnicu spísanú Mg. T. Leškovským, notárskym kandidátom JUDr. Ľ. Vlhu dňa

13.01.2005 osvedčujúcu priebehu časti mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného
dňa 27.12.2004

- listinu prítomných akcionárov mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 27.12.2004,

- zoznam akcionárov emitenta, žalovaného, z CDCP SR, a. s. zo dňa 21.12.2004,

- žalôb Ing. D. a Brilant a. s. Humenné proti žalovanému o uloženie povinnosti a nahradenie prejavu

vôle zo dňa 14.11.2003,

- list JUDr. M. Kriváka ministrovi financií SR so žiadosťou o súčinnosť,

zo dňa 06.05.2005,

- rozhodnutie MF SR zo dňa 09.12.1998 č. 043/1998/SAN,

- rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14.03.2005 č. k. 17 C 67/04-132,

- uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 01.06.2004 č. k. 1 S 103/03-45,

- návrh žalobcu v 3. rade, Tradeunion spol. s. r. o. proti odporcovi Úrad pre finančný trh, Bratislave pre
nečinnosť orgánu verejnej správy,

- uznesenie NS SR zo dňa 28.09.1999 č. k. 4 Sž 20/99,

- rozsudku NS SR zo dňa 28.06.2006 č. k. 1 M Obdo 5/2005,

- návrh na mimoriadne dovolanie GP SR zo dňa 25.07.2005 č. VI/2 Pz 152/05-56,- rozsudku NS SR zo dňa 28.05.2008 č. k. 2 M Obdo 1/2008,

- rozsudku NS SR zo dňa 28.06.2006 č. k. 1 M Obdo 5/2005,

- mimoriadne dovolanie GP SR zo dňa 25.07.2005 č. k. VI/2 Pz 152/05-56,

- Nálezu ÚS SR zo dňa 11.12.2007 sp. zn. II. ÚS 159/07-37,

- uznesenie NS SR zo dňa 20.05.2009 č. k. 6 M Obdo 3/2009,

- uznesenie NS SR zo dňa 20.05.2009 č. k. 6 M Obdo 3/2009,

- rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 05. 2010 č. k. 2Cb/1272/2002,

- rozsudku NS SR zo dňa 10.06.2010 č. k. 3Obo 9/2009,

- rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.05.2010 č. k. 2Cb/1272/2002-871

- uznesenie NS SR zo dňa 28.04.2011 č. k. 3Obo 171/2010, 3Obo 172/2010,

- uznesenie NS SR zo dňa 30.06.2011 č. k. 5M Obdo 1/2011,

- Nálezu ÚS SR zo dňa 20.01.2011 sp. zn. IV. ÚS 60/2010-66

- návrhu navrhovateľa Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR proti odporcovi Transpetrol,
a. s. o určenie, že zhromaždenie konané dňa 29. 04. 2009 na mieste Vinné jazero - Hotel Jazero, nebolo

zasadnutím mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Transpetrol, a. s. spolu s rozšírením tohto
návrhu zo dňa 25.05.2009

- návrh navrhovateľa Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR proti odporcovi Mgr. Ing. Ignác
Ilčišin, Michalovce o návrhu na vydanie predbežného opatrenia zakazujúceho odporcovi vystupovať a
konať ako predseda predstavenstva spoločnosti Transpetrol, a. s.

- listu MF SR zo dňa 30.01.2006 č. MF/8697/2006-611 adresovaný práv. zást. vedľajších účastníkov na
strane žalovaného týkajúci sa informácie o spoločnosti Classinvest Slovakia, o. c. p., a. s. Košice,,

Vedľajší účastník v 1. rade na strane žalovaného vo vyjadrení zo dňa 20.01.2005 uviedol, že
žalobcovia vychádzajú z nesprávnej premisy, že nadobudli akcie emitované žalovaným. Podľa ust.
§ 114 Exekučného poriadku exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných

predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Jednou z výnimiek,
ustanovenou zákonom, kedy právny poriadok vylučuje vec z výkonu exekúcie je zákon č. 92/1991 Zb.
v nadväznosti na zákon č. 192/1995 Z. z.. Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z. predmetom
privatizácie nemôžu byť akcie Transpetrolu, a. s. Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát
alebo fond. Akékoľvek nadobudnutie akcií žalovaného žalobcami je absolútne neplatné.

Nemožnosť navrátenia do pôvodného stavu, podľa ust. § 61 Exekučného poriadku, sa aplikuje iba na
majetok, ktorý mohol byť v exekúcii postihnutý, hoci k nemu mala právo tretia osoba. Ak určitý majetok,
alebo právo nepodlieha exekúcii, na takýto majetok sa nemôžu vzťahov ani účinky upovedomenia o
začatí exekúcie a tým je právne irelevantné sa odvolávať na nemožnosť navrátenia do pôvodného stavu.

Rozhodnutím MF SR č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 bol vykonaný štátny dozor nad ochranou

kapitálového trhu, podľa zákona č. 600/1992 Zb. Výkonom dozoru sa nemenia práva a povinnosti
kontrolovaných subjektov. Opatrenie MF SR uložené Stredisku cenných papierov uskutočniť zmeny v
evidencii, ktorú viedlo, bolo len priamym zásahom do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, ale
bez priameho dopadu na iné subjekty.V ďalšej časti vedľajší účastník v 1. rade na strane žalovaného vyjadril svoj právny názor k uzneseniu
NS SR zo dňa 17.03.2004 č. k. 7Obo 28/04 a ku konaniu vedeného na Krajskom súde v Prešove pod
sp. zn. 5Cb 577/00. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

K vyjadreniu doložil fotokópiu notárskej zápisnice napísanej notárom JUDr. Ľ. Vlhom dňa 13.01.2005
podzn.NZ1112/2005osvedčujúcapriebehmimoriadnehovalnéhozhromaždeniažalovanéhokonaného
dňa 27.12.2004 aj s jej prílohami.

V podaní zo dňa 14.02.2005 žalobcovia v 1. až v 3. rade podali vyjadrenie k tvrdeniam žalovaného
a vedľajšieho účastníka v 1. rade na strane žalovaného, s ktorými nesúhlasia. Z obsahu vyjadrenia
okrem iného vyplýva, že Slovenská republika, ako povinný v exekúcii spôsobil stav, kedy viac ako rok

v rámci exekučného konania flagrantným spôsobom ignoroval a porušoval platné zákony odmietnutím
rešpektovať právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu. Slovenská republika, ako povinný mohla
kedykoľvek odvrátiť predaj akcií žalovaného, ktoré mal vo vlastníctve vyplatením dlžnej sumy určenej
súdom, pretože o takejto hrozbe a možnosti exekúcie vedel a napriek tomu neučinil žiadne kroky, aby
námietky, ktoré uplatňuje teraz uplatnil v exekučnom konaní. S odvolaním sa na ust. § 61 zákona č.

233/1995 z. z. navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Žalobcovia nadobudli nematerializované akcie žalovaného v exekučnom konaní vedenom proti
Slovenskej republike, boli riadne zapísaní v registri emitenta a na svojich majetkových účtoch v SCP
a. s. mali zapísané vlastníctvo k týmto akciám podľa zákona č. 600/1992 Zb., čo preukázali listinnými
dôkazmi. V rámci námietkového a reklamačného konania podľa ust. § 64 zákona č. 600/1992 Zb. podal

vedľajší účastník na strane žalovaného SR - Ministerstvo hospodárstva SR voči tomuto námietky, ktoré
boli zo strany SCP po preskúmaní zamietnuté. Následne vedľajší účastník na strane žalovaného podľa
ust.§114ExekučnéhoporiadkupodalnávrhnavylúčenievecizexekúcienaOkresnomsúdevoVranove
nad Topľou /č. k. 2 C 1426/98/, ktorý vedomý si svojho postavenia zobral späť.

Rozporuplným sa javí tvrdenie žalovaného, že žalobcovia sa nestali jeho akcionármi, ak zároveň na

základe ich žiadosti o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia tak žalovaný podľa ust. § 181 ods.
2 Obch. zákonníka učinil a zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 26.11.1998, na ktorom sa
žalobcovia zúčastnili a riadne uplatňovali všetky svoje akcionárske práva.

Najvyšší súd SR v rozsudku MCdo 2/99 zo dňa 28.02.2001 zamietol mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora SR, v ktorom dovolateľ namietal porušenie ust. § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z.

Ministerstvo financií SR v rozpore s uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 31.05.1995 sp. zn. II.
ÚS 18/1995, vydalo v správnom konaní č. k. 043/1998/SAN. Podľa žalobcov MF SR v tomto konaní
opomenulo jednať s nimi, ako s účastníkmi správneho konania. Žalobcovia požiadali o priznanie
postavenia účastníka správneho konania a súčasne sa obrátili na NS SR so žalobou na preskúmanie
rozhodnutia správneho konania. NS SR rozsudkom č. k. 4 Sž 143/01 zo dňa 28.05.2002 zrušil

rozhodnutie MF SR č. k. 043/1998/SAN a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR v rozsudku č. k. M-Sždov 11/03 zo dňa 25.09.2003 sa podľa žalobcov s konečnou
platnosťou vysporiadal s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora SR tak, že dovolanie
odmietol.

Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobcovia sú od 09.10.1998 nepretržite akcionármi žalovaného.

Podľa žalobcov správny orgán po zrušení rozhodnutia MF SR č. k. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998
Najvyšším súdom SR ďalej nekonal. Podľa listu Úradu pre finančný trh zo dňa 07.12.2004 vyplýva, že
Úrad pre finančný trh správny spis nikdy z MF SR neprevzal a vo veci ďalej nekonal.Žalobcovia preukázali skutočnosť, že sú akcionármi žalovaného fotokópiou uznesenia Okresného súdu
Bratislava I. zo dňa 18.11.2004 č. k. 34 Exre 89/04.

V ďalšom sa žalobcovia vyjadrili k argumentácií žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného súvisiacej s čl. 20 ods. 2 Ústavy SR. Podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy SR zákon ustanoví, ktorý
ďalší majetok, okrem majetku uvedeného v čl. 4 Ústavy SR môže byť iba vo vlastníctve štátu lebo
je nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, alebo rozvoja národného hospodárstva alebo
verejného verejného záujmu. Takýmto majetkom nie sú akcie Transpetrolu, lebo nie je zákon, ktorý
by expressis verbis ustanovil, že akcie Transpetrolu, a. s. môžu byť iba vo vlastníctve štátu, lebo sú
majetkom nevyhnutným na zabezpečovanie potrieb spoločnosti alebo rozvoja národného hospodárstva

alebo verejného záujmu. Takýmto zákonom nie je ani zákon č. 192/1995 Z. z., lebo tento v ust. § 2 ods. 3.
zakazoval akcie Transpetrolu, a. s. Bratislava iba privatizovať. Exekúcia, nie je prevodom za podmienok
upravených v zákona č. 192/1995 Z. z.

V rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2001 č. k. MCdo2/99 o zamietnutí mimoriadneho
dovolania generálneho prokurátora SR sa uvádza, že ak bolo v preskúmavanej veci udelené

exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie, mohla uskutočniť exekúciu aj predajom cenných papierov
žalovaného /Transpetrol, a. s. Bratislava/. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.05.2002 č. k. 4 Sž
143/01 zrušil rozhodnutie MF SR zo dňa 09.12.1998 č. 043/1998/SAN. Právoplatnosťou tohto rozsudku
odpadol jediný právny dôvod preregistrácie - odňatia akcií na majetkový účet MH SR a zároveň právny
dôvod zmeny v registri emitenta v SCP v prospech Ministerstva hospodárstva SR. Preregistrácia akcií

v prospech účtu MH SR, ktorá sa opierala o toto zrušené rozhodnutie MF SR je neplatná. Zmena na
účtoch majiteľov zaknihovaných cenných papierov žalobcov v 1. až 3. rade a zmena v registri emitenta
žalovaného uskutočnená SCP dňa 10.12.1998 bola uskutočnená bezdôvodne, a preto treba na tieto
zmeny hľadieť akoby sa nikdy neuskutočnili. Žalobcovia v 1. až v 3. rade nikdy neprestali byť majiteľmi
akcií emitovaných žalovaným.

Vedľajší účastník v 1. rade na strane žalovaného podaním došlým dňa 16.03.2005 zaujal stanovisko
k vyjadreniu žalobcov zo dňa 16.03.2005 s tým, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia
zo dňa 20.01.2005. Na výsledky predmetného exekučného konania sa nemôže aplikovať ust. § 61
Exekučného poriadku, nakoľko v tomto konaní neboli a ani nemohli byť postihnuté akcie emitované
žalovaným, vzhľadom na zákonnú prekážku. Skutočnosť, že žalovaný zvolal z podnetu žalobcov

mimoriadne valné zhromaždenie nemôže znamenať, že žalobcovia boli v čase konania mimoriadneho
valného zhromaždenia aj akcionármi žalovaného, naopak, vedľajší účastník má za to, že takýmto
konaním predstavenstvo žalovaného porušilo svoje povinnosti konať s odbornou starostlivosťou,
nakoľko muselo, resp. malo vedieť, že žalobcovia nemôžu vlastniť akcie žalovaného.

Žalobcovia poukazujú na rozhodnutie NS SR zo dňa 28.02.2011, sp. zn. MCdo 2/99, ktorým bolo

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR zamietnuté. NS SR však uvádza, že neskúmal
opodstatnenosť v dovolaní uvedených dovolacích dôvodov. Podľa názoru NS SR chýbalo splnenie
podmienky na konanie o mimoriadnom dovolaní a to, že ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami. NS SR vo svojom rozhodnutí nekonštatoval, že žalobcovia nadobudli akcie emitované
žalovaným, teda že sa stali ich vlastníkmi. Výklad nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 18/1995 zo dňa

31.05.1995 zo strany žalobcov je podávaný spôsobom, ktorý nezodpovedá právnemu ani skutkovému
stavu prejednávanej veci. Správny orgán, v tomto prípade MF SR svojím rozhodnutím vydaným v
správnom konaní podľa zákona č. 600/1992 Zb. nezaložilo, nezmenilo ani nezrušilo vlastnícke právo k
akciám ako cenným papierom. Týmto rozhodnutím bol výlučne iba vykonaný štátny dozor na ochranu
kapitálového trhu. Výkonom dozoru sa nemenia práva a povinnosti kontrolovaných subjektov, a teda ani

SCP, ktoré vyplývajú či už zo zmluvy alebo z právnych predpisov. Opatrenie kontrolného orgánu, ktorým
MF SR v rozhodnej dobe bolo, ktorým bolo uložené SCP uskutočniť zmeny v evidencii, ktorú viedlo, bolo
len priamym zásahom do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, ale bez priameho dopadu na
iné subjekty /s odvolaním sa na uznesenie NS SR zo dňa 28.09.1999 sp. zn. 4Sž 2O/99/.ŽalobcoviapoukazujúnarozhodnutieNSSRsp.zn.4Sž143/2001z28.05.2002,ktorýmdošlokzrušeniu
rozhodnutia Ministerstva financií SR č. 043/SAN/1998. Neuvádzajú však, ako došli k záveru, že týmto
zrušujúcim rozhodnutím NS SR došlo k obnove pôvodného stavu v evidencii cenných papierov vedenej

Strediskom cenných papierov. Zrušenie rozhodnutia Ministerstva financií SR nemohlo viesť k obnove
stavu v evidencii cenných papierov, nakoľko k takémuto úkonu nebolo Stredisko cenných papierov
povinné na základe žiadneho právoplatného rozhodnutia.

Skutočnosť, že vedľajší účastník rozporuje dôvody, ktoré viedli Okresný súd Bratislava I k vydaniu
rozhodnutia zo dňa 18.11.2004 vo veci č. k. 34Exre 89/2004 o zvolaní mimoriadneho valného

zhromaždenia nie je v rozpore so žiadnou konštantnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky.

Ak zákona o veľkej privatizácii hovorí o prevode pre pojem privatizácia hovorí o prevode, pričom
pre majetok štátu používa legislatívnu skratku „privatizácia“, nemožno dovodiť inak, iba že pojem
privatizácia zahŕňa podľa zákona o veľkej privatizácii akýkoľvek prevod majetku štátu (vymedzeného
v § 1 ods. 1 zákona o veľkej privatizácii). Je pritom potrebné konštatovať, že prevod majetku v rámci
exekučného konania je „núteným“ prevodom vlastníckeho práva, je teda prevodom v zmysle zákona

o veľkej privatizácii. Ak teda podľa zákona o veľkej privatizácii možno vlastnícke právo previesť k
majetku štátu iba na základe zákona o veľkej privatizácii (s výnimkami v zákone uvedenými), možno bez
pochybností mať za preukázané, že majetok štátu podľa § 1 ods. 1 zákona o veľkej privatizácii nespadá
pod vecný rozsah Exekučného poriadku a ide teda o vec, ktorá nepodlieha predaju.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcovia nepresne uvádzajú definíciu pojmu „privatizácia“ tak,

ako ju určuje zákon o veľkej privatizácii (iný právny predpis neobsahuje definíciu pojmu privatizácia).
Prechod vlastníckeho práva je pritom pojmom odlišným od pojmu prevod vlastníckeho práva.

Vedľajší účastník v 1. rade na strane žalovaného poukazuje na to, že zákon č. 192/19995 Z.z. určil
akcie emitované žalovaným ako akcie, ktorých prevod (teda privatizácia) je zakázaný a ktoré môžu byť
v súlade s článkom 20 ods. 2 Ústavy SR, iba vo vlastníctve Slovenskej republiky. Ak teda tieto akcie

nemohli byť privatizované, teda prevedené na tretie osoby, nemohli byť ani exekvované a postihnuté v
exekučnom konaní nakoľko ide o veci, ktorých predaj je zakázaný a ktoré teda exekúcii nepodliehajú
v zmysle § 114 Exekučného poriadku.

Nie je teda pochybností o tom, že exekúcia cenných papierov je prevodom vlastníckeho práva k
exekvovaným cenným papierom. Prechodom práv a povinností sa pritom rozumie jeden z prípadov

právneho nástupníctva, kedy sa právo (povinnosť) svedčiaca určitému subjektu prenáša na subjekt iný
bez toho, aby bol k tomu potrebný právny úkon, ako je to v prípade prevodu práv a povinností.

Žalobcovia uvádzajú vo svojom vyjadrení, že právnym dôvodom „preregistrácie“ akcií emitovaných
žalovaným bolo rozhodnutie Ministerstva financií SR č. 043/SAN/1998. Takéto rozhodnutie nemohlo mať
vplyv na ich právne postavenie, nakoľko sa ich v žiadnom rozsahu nedotýkalo, keďže neboli v postavení

kontrolovaného subjektu.

Zmeny v evidencii zaknihovaných cenných papierov vedenej Strediskom cenných papierov mohli byť
uskutočnené iba na základe právoplatného právneho titulu, takýmto však žalobcovia vzhľadom na
vyššie uvedené nedisponujú a ani v rozhodnej dobe disponovať nemohli.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.03.2005 uviedol, že s tvrdeniami žalobcov nesúhlasí.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.202 pod č. k. 4 Sž 143/01 zrušilo rozhodnutie
Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 pre jeho nepreskúmateľnosť, lebo podľa
odôvodnenia súdu Ministerstvo financií SR nepredložilo súdu prvostupňový spis. Samotným obsahom
návrhu a prípadnou nezákonnosťou rozhodnutia MF SR sa však NS SR nezaoberal. NS SR v tomto
rozhodnutí konštatuje, že otázka či žalobca vôbec je účastníkom správneho konania vo veci 043/1998/SAN, nemohla byť preskúmaná súdom. Ďalej konštatuje, že žalobca TRADEUNION, spol. s r.o.
zákonnosť rozhodnutia o rozklade Ministerkou financií SR zo dňa 24.11.1999 č. 17630/1999-62, ktorým
potvrdila správnosť prvostupňového rozhodnutia MF SR č. 043/1998/SAN, nežiadal preskúmať súdom.

Z uvedeného dôvodu nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že zrušením tohto rozhodnutia sa obnovila
vlastnícka štruktúra žalobcov.

Rozhodnutím NS SR č. 4 Sž 143/01 síce bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového rozhodnutia
správneho orgánu MF SR č. 043/1998/SAN pre jeho nepreskúmateľnosť, avšak zrušujúce rozhodnutie
nemalo samo o sebe za následok obnovu pôvodného stavu v evidencii cenných papierov vedenej

Strediskom cenných papierov SR. Rozhodnutím MF SR č. 043/1998/SAN bol vykonaný štátny dozor
voči Stredisku cenných papierov SR v intenciách zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení
neskorších predpisov, ktorý nemal vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré boli v právnom vzťahu
s SCP.

Tento názor potvrdil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4 Sž 20/99 zo dňa 28.09.1999. V
tomto rozhodnutí sa súd zaoberal návrhom žalobcu o preskúmanie rozhodnutia MF SR č. 043/1998/SAN

a dospel k záveru, že žalobca nemohol byť účastníkom tohto konania 043/1998/San, keďže napadnutým
rozhodnutím nebolo rozhodované o jeho právach a toto rozhodnutie sa ho ani priamo nedotklo - stav
evidencie sa zmenil až úkonom kontrolovaného subjektu (SCP). Zo zákona zodpovedá za registre a
účty SCP, ktoré vedie a je v právnom vzťahu so žalobcami. Súd tiež v tomto rozhodnutí konštatuje,
že „zásadne výkonom kontroly, ktorej súčasťou sú aj opatrenia, sa totiž nemenia práva a povinnosti

kontrolovaného subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo zmluvy voči osobám, s ktorými je v
právnom vzťahu. Opatrenia kontrolných orgánov nemajú povahu rozhodnutí o právach a povinnostiach
vyplývajúcich z obchodných alebo občianskoprávnych vzťahov ani povahu rozhodnutia o spore z týchto
vzťahov medzi účastníkmi vzniknutými. Takáto právomoc kontrolným ani dozorným orgánom nie je
zverovanáanebolnadotknutomúsekuzák.č.600/19992Zb.zverenáaniMFSR.Opatreniekontrolného

orgánu je len priamym zásahom do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, ale bez priameho
dopadu na iné subjekty.“

Uvedené rozhodnutie NS SR vyslovilo jednoznačný právny záver, že rozhodnutie MF SR sa nedotklo
postavenia iných osôb ako SCP. Zrušením uvedeného rozhodnutia MF SR teda nemohlo dôjsť k zmene
postavenia tretích osôb vrátane žalobcov voči SCP a k obnoveniu ich vlastníctva k akciám žalovaného.

Takýto úkon bolo oprávnené uskutočniť výlučne SCP.

Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k akciám žalovaného aj z uznesenia Najvyššieho súdu
SR zo dňa 17.03.2004 č. k. Obo 28/04. Uvedené uznesenie je rozhodnutím o predbežnom opatrení,
ktoré má preventívny charakter a nie je konečným rozhodnutím o veci samej. Nie je možné ho preto
považovať za res iudacatae.

Žalobcovia svoje vlastníctvo potvrdzujú aj rozhodnutím NS SR zo dňa 28.02.2001, sp. zn. MCdo 2/99,
ktorým bolo mimoriadne dovolanie podané generálnym prokurátorom SR zamietnuté. NS SR však
v tomto rozhodovaní neskúmal opodstatnenosť dovolacích dôvodov a nezaoberal sa vlastníctvom
žalobcov k akciám žalovaného. Takýto záver z rozhodnutia nevyplynul.

Uvedené rozhodnutia, na ktoré sa žalobcovia vo svojom vyjadrení odvolávajú a ktoré podľa ich názoru

potvrdzujú ich vlastníctvo k akciám žalovaného, nerozhodovali o vlastníctve k týmto akciám, nemožno
ichpretozhľadiskaposudzovaniavlastníctvažalobcovkakciámžalovanéhopovažovaťzaresiudicatae.

V ďalšom vedľajší účastník v 1. rade na strane žalovaného uviedol, že podľa názoru žalobcov je
v rozpore s tvrdením žalovaného, že sa žalobcovia nestali vlastníkmi jeho akcií, pričom na základe
ich žiadosti zvolal žalovaný mimoriadne valné zhromaždenie na deň 26.11.1998. V období zvolania

valného zhromaždenia na podnet žalobcov boli žalovaní k 09.10.1998 zapísaní v SCP ako vlastnícizaknihovaných akcií žalovaného. Nakoľko v čase exekučného konania mohli byť akcie žalovaného
výlučne vo vlastníctve štátu, nemohli byť teda ani predmetom exekučného konania, SCP uskutočnilo
úpravu vo svojej evidencii a obnovilo právny stav pred 09.10.1998, čím sa obnovila pôvodná vlastnícka

štruktúra štátu na majetku žalovaného. Uvedený úkon SCP bol úkonom majúcim právotvorné účinky k
vlastníckemu postaveniu žalobcov vo vzťahu k žalovanému.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení poukazujú na nevieryhodnosť tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovia
sa nemohli stať jeho akcionármi, pričom sa predstavenstvo žalovaného i dozorná rada zúčastnili
mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 27.12.2004 vo Vranove nad Topľou, ktoré zvolala

spoločnosť TRADEUNION, s.r.o. Účasť žalovaného na mimoriadnom valnom zhromaždení nie je v
rozpore s jeho tvrdením, že vzhľadom na výlučné vlastníctvo štátu v spoločnosti TRANSPETROL,
a.s., nemohli sa dňa 09.10.1998 žalobcovia stať vlastníkmi akcií žalovaného. Z notárskej zápisnice
osvedčujúcej priebeh tohto mimoriadneho valného zhromaždenia nesporne vyplýva záver tohto valného
zhromaždenia, že spoločnosť TRADEUNION, s.r.o. ani ďalšie osoby považujúce sa za vlastníkov akcií
spoločnosti TRANSPETROL, a.s. vrátane žalobcov v 1. - 3. rade, nie sú vlastníkmi akcií spoločnosti

TRANSPETROL, a.s. Od vykonania úpravy Strediskom cenných papierov SR na majetkovom účte MH
SR, ktorou sa obnovilo pôvodné vlastníctvo štátu - MH SR k akciám žalovaného, nebol preukázaný
žiadny relevantný právny úkon vrátane právoplatného rozhodnutia o vlastníctve žalobcov v 1. - 3. rade
k akciám žalovaného. Z uvedeného dôvodu žalovaný nie je oprávnený zapísať žalobcov v 1. - 3. rade
do zoznamu jeho akcionárov.

Predmetom exekučného konania nebolo rozhodovanie o vlastníctve k akciám žalovaného a výsledkom
exekučného konania nebolo právoplatné súdne rozhodnutie potvrdzujúce vlastníctvo žalobcov.
Predmetom exekúcie bol nútený výkon právoplatného rozhodnutia priznávajúceho oprávnenému v
exekúcii peňažnú pohľadávku. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať komisionársku zmluvu
resp. kúpnu zmluvu, na základe ktorej mali žalobcovia v rámci exekúcie nadobudnúť akcie žalovaného

za rei iudicatae, tvoriacu prekážku právoplatne rozhodnutej veci. O uvedených právnych úkonoch v
rámci exekučného konania nebolo právoplatne rozhodované, avšak pre rozpor s právnymi predpismi je
nutné považovať tieto právne úkony za absolútne neplatné.

Exekučný poriadok vychádza zo zásady, že majetok štátu je exekvovateľný. Ide však o zásadu, ktorá
nie je bezvýnimočná. Exekučný poriadok nedovoľuje súdnemu exekútorovi, aby vykonal exekúciu na

akýkoľvek majetok.

Exekučný poriadok vo svojom ust. § 114 vylučuje z exekúcie majetok alebo práva, ktoré nepodliehajú
exekúcii podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

V okolnostiach prípadu relevantným prameňom práva je Ústava Slovenskej republiky v spojení so
zákonom č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych

podnikov a akciových spoločností.

Zo zákazu predaja akcií TRANSPETROL, a.s. vyplýva vylúčenie veci z exekúcie v zmysle § 114. Toto
vylúčenie akcií žalovaného z exekúcie má ústavný základ v čl. 20 ods. 2 ústavy.

Z uvedeného teda vyplýva, že v čase vykonania exekúcie, akcie žalovanej spoločnosti TRANSPETROL,
a.s. nebolo možné postihnúť exekúciou, lebo osobitný zákon ich predaj zakazoval. Z exekúcie boli tieto

vylúčené ex lege.

Z uvedeného dôvodu má vlastník veci vymedzenej v §114 Exekučného poriadku právo uplatniť si
ochranu svojho vlastníckeho práva bez ohľadu na § 61 Exekučného poriadku, na ktorý sa žalobcovia
odvolávajú. Nakoľko, ak došlo v rámci exekúcie k predaju vecí napriek zákonnému zákazu ich exekúcie,
nedošlo k tomu, čo má exekúcia predajom veci v zásade za následok, a to k vzniku vlastníckeho práva

nadobúdateľa k tejto veci a tým ani k zániku vlastníckeho práva jej vlastníka. Preto má vlastník vecivymedzenej v § 114 Exekučného poriadku právo uplatniť si ochranu svojho vlastníckeho práva bez
ohľadu na § 61 Exekučného poriadku.

Akcie, ktoré si nárokujú žalobcovia a z toho si v tomto konaní odvodzujú následne práva zápisu do

zoznamu akcionárov, majú povahu vlastníctva, ktoré podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy SR bolo v čase konania
exekúcie zákonom (č. 192/1995 Z.z.) vyhradené do vlastníctva subjektov, medzi ktoré žalobcovia
nepatria. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné Exekučný poriadok vrátane
všetkých jeho ustanovení vysvetliť a uplatniť v súlade s čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Z uvedeného dôvodu žalobcovia v 1. - 3. rade sa nemohli stať vlastníkmi akcií emitovaných žalovaným,
nakoľko v uvedenom čase mohli byť tieto výlučne vo vlastníctve štátu a vzhľadom na túto skutočnosť

každý právny úkon (komisionárske zmluvy), ktorým mali žalobcovia v 1. - 3. rade nadobudnúť akcie
emitované žalovaným sú pre rozpor so zákonom absolútne neplatné.

Nemožno súhlasiť s názorom žalobcov, že zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri
privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností sa týka výlučne privatizácie

a štát v čase platnosti zákona č. 192/1995 Z.z. vylúčil prevod a privatizáciu akcií TRANSPETROLU, a.s.,
avšak nie ich exekúcie uskutočnenú zákonným spôsobom.

Zákon jednoznačne vyslovil, že prevod majetku štátu môže byť uskutočnený výlučne na základe
privatizácie. Iný spôsob naloženia s majetkom štátu nepripustil, teda ani iná forma prevodu vrátane
exekučnej na tento majetok štátu nie je prípustná. Exekútor voči povinnému Slovenská republika

- Ministerstvo financií SR mohol exekvovať hociktorý iný majetok štátu, nie však jeho majetkové
účasti, ktoré podliehali výlučne privatizačnému procesu. Navyše, v rozhodnom období platil zákon č.
192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov
a akciových spoločností v znení jeho neskorších právnych predpisov (účinného v čase exekučného
konania), ktorý svojou úpravou § 2 ods. 3 v spojení s čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nastolil

právny stav, ktorým sa vytvoril právny základ pre výlučný podiel štátu na majetku akciovej spoločnosti
TRANSPETROL.

Na základe uvedeného je potrebné jednoznačne konštatovať, že akcie, emitované žalovaným vo
vlastníctve štátu nebolo možné (v čase, keď tieto mali nadobudnúť žalobcovia v exekučnom konaní),
prevádzať na inú osobu žiadnym spôsobom a to ani núteným výkonom práva exekúciou predajom

cenných papierov. Akcie žalovaného mohli byť v tom čase iba vo výlučnom vlastníctve štátu, ktoré v
čase platnosti zák. č. 192/1995 Z.z. nebolo možné prevádzať ani prostredníctvom privatizácie.

Preto nemohlo, i napriek tomu, že sa exekúcia protizákonne uskutočnila, dôjsť platne a účinne k zániku
vlastníctva uvedených akcií. Išlo o výlučné vlastníctvo štátu, ktoré bolo v uvedenom čase neprevoditeľné
a to ani predajom v exekúcii na akýkoľvek iný subjekt.

Ak teda tieto akcie v tomto čase nemohli nadobudnú iné osoby ako štát, nemôžu požívať právnu
ochranu osoby, ktoré tvrdia, že tieto akcie nadobudli. Z uvedeného dôvodu každý úkon, ktorým by
mali v rozhodnom období nadobudnúť akcie emitované žalovaným iné osoby ako štát, musia byť
postihnuté absolútnou neplatnosťou. Ak teda žalobcovia v1. až 3. rade nemohli platne nadobudnúť akcie
žalovaného, nemôžu sa úspešne v tomto súdnom konaní domáhať voči žalovanému zápisu do zoznamu

jeho akcionárov

Žalobcovia sa vyjadrili podaním zo dňa 20.04.2005 k vyššie uvedeným vyjadreniam žalovaného a
vedľajšieho účastníka. Tak žalovaný ako aj vedľajší účastník sa strane žalovaného vo vyjadreniach
zo dňa 30. marca 2005 a 16. marca 2005 neuvádzajú žiadne nové skutočnosti. Opätovne v zhode
poukazujú na to, že:a) žalobcovia v 1. - 3. rade nemohli platne nadobudnúť akcie obchodnej spoločnosti TRANSPETROL,
a.s.,Bratislava,lebotietoakciebolovylúčenézexekúciepodľaosobitnýchpredpisovatozák.č.92/1991
Zb. v znení neskorších predpisov a zák. č. 192/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

b) rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Sž 143/01 zo dňa 28. mája 2002 sa neobnovil stav platný
pred 9. decembrom 1998, lebo rozhodnutie Ministerstva financií SR č. j. 043/1998/SAN zo dňa 9.
decembra 1998 sa nedotklo právneho postavenia žalobcov v 1. -3. rade.

Ostatné vyjadrenia sa týkajú „výkladu“ právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré predložili žalobcovia v
1. - 3. rade do konania.

Žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k akciám TRANSPETROL-u, a.s. v rámci právoplatne skončenej

exekúcie vykonávanej na základe rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou z 24. septembra
1998, č. k. Er 3143/97, Ex 4575/97, ktoré síce žalovaný napadol žalobou, ale túto žalobu neskôr zobral
späť.

Voči právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Vranov nad Topľou podal mimoriadne dovolanie
generálny prokurátor SR, v ktorom vytýkal, že „súd vyhovel žiadosti exekútorky napriek výslovnému

zákazu obsiahnutému v ustanovení § 2 ods. 3 zák. č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu
pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločností, v znení neskorších predpisov,
previesť na iné fyzické alebo právnické osoby privatizovať akcie TRANSPETROL-u, a.s., Bratislava.

Najvyšší súd SR toto mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR rozsudkom č. k. MCdo 2/99 zo
dňa 28. februára 2001 zamietol a v odôvodnení uviedol:ak bolo v preskúmanej veci udelené exekútorke

poverenie na vykonanie exekúcie, mohla uskutočniť exekúciu aj predajom cenných papierov.Po tomto
úkone exekútorka vrátila 29. augusta 1998 Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou ním vydané
poverenie na vykonanie exekúcie č. 5713003605. Týmsa exekučné konanie skončilo, pretože v zmysle
§ 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené, prípadným
zrušením mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia by sa na veci nič nezmenilo.

Týmto sú vyvrátené, ničím nepodložené a nezmyselné tvrdenia žalovaného aj vedľajšieho účastníka, že
do dnešného dňa žiadne právoplatné rozhodnutie súdu Slovenskej republiky nerozhodlo, že akcionárom
žalovaného sú žalobcovia.

Žalobcovia preukázateľne nadobudli vlastnícke právo k akciám žalovaného na základe kúpnej zmluvy v
rámci právoplatne skončenej exekúcie vykonanej na základe rozhodnutia Okresného súdu vo Vranove

nad Topľou.

Žalobcovia v 1. -3. rade boli dňa 09. októbra 1998 zapísaní v zákonom ustanovenej evidencii, čo
preukázali výpisom z majetkového účtu vedeného v SCP SR, a.s.

Najvyšší súd SR preskúmal exekučné konanie v rámci mimoriadneho opravného prostriedku a to
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR a s konečnou platnosťou sa vysporiadal s

tvrdením,žeakciežalovanéhonemohlibyťpredmetomexekúciearovnakoNajvyššísúdSRkonštatoval,
že v zmysle § 61 Exekučného poriadku návrat v exekučnom konaní nie je možný. Týmito rozhodnutiami
súdov bola raz a navždy vytvorená negatórna procesná prekážka RES IUDICATA, prekážka vec
právoplatne rozhodnutej a skončenej, ktorá bráni opätovnému preskúmaniu veci.

Žalobcovia poukazujú zároveň aj na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I., č. k. 34Exre 89/04 a

IUDIKÁT Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Obo 230/99 zverejnený v ZSR č. 4/2000 pod číslom 68.S poukazom na § 159 ods. 2 O.s.p. sú týmito rozhodnutiami viazaní tak účastníci ako aj všetky orgány.

Žalobcom preto nie je jasné či rozsiahlou a chaotickou argumentáciou žalovaného a vedľajšieho
účastníka žalovaného ohľadne § 2 ods. 3 zák. č. 193/1995 Z.z. dovedenou za hranice AD ABSURDUM,

vlastne očakávajú od konajúceho krajského súdu, aby prehodnotil či zmenil právoplatné rozhodnutia
okresných súdov či rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

Žalovaný i vedľajší účastník sa vo svojich vyjadreniach obšírne zaoberajú rozhodnutím Ministerstva
financií SR č. 043/1998/SAN, úkonmi SCP či rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 20/99,
ktorého žalobcovia neboli účastníkmi, ako aj ďalšími právnymi argumentmi či okolnosťami, ktoré nijako
nesúvisia s meritom prejednávanej veci.

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 143/01 zo dňa 28. mája 2002 bolo rozhodnutie
Ministerstva financií SR č. j. 043/1998/SAN zo dňa 09. decembra 1998 zrušené. Voči tomuto
právoplatnému rozhodnutiu podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor SR, ktoré bolo
rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. M-Sždov 11/03 odmietnuté, preto je hore uvedené rozhodnutie
nenapadnuteľné a konečné.

Žalobcovia 1. - 3. rade nepochybne a nespochybniteľne preukázali že sa dňa 9. októbra 1998 stali
akcionármi žalovaného a sú nimi dodnes.

Žalovaný sa vo svojom vyjadrení vyhol tomu, aby objasnil rozpory medzi jeho tvrdením, že žalobcovia
sa nestali jeho akcionármi a jeho skutkovým konaním, keď na návrh žalobcov zvolal mimoriadne valné
zhromaždenie na deň 26. novembra 1998, na ktoré v zmysle stanov prizval aj žalovaných a umožnil

im na tomto valnom zhromaždení vykonávať svoje akcionárske práva čím bezpochyby so žalovanými
konal ako so svojimi akcionármi.

Je schizofrenické tvrdenie žalovaného, že predstavenstvo, dozorná rada i ostatní akcionári sa zúčastnili
mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 27. decembra 2004 vo Vranove nad Topľou preto, že
rešpektujú rozhodnutie súdu. To že súd po preukázanom dokazovaní poveril žalobcu v 3. rade zvolaním

tohto mimoriadneho valného zhromaždenia, pričom súd poverí zvolaním valného zhromaždenia
len akcionára vlastniaceho tri mesiace pred návrhom na zvolanie valného zhromaždenia viac ako
5 % už odmietajú rešpektovať, čím len dokazujú, že rešpektujú len to, čo im vyhovuje. Právny
zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného preukazuje protiprávnosť konania predstavenstva
žalovaného (a.s. TRANSPETROL), ktoré vraj svojvolne zvolalo na podnet žalobcov mimoriadne valné

zhromaždenie dňa 26. novembra 1998 bez toho, aby preskúmalo či ide o akcionárov spoločnosti
a umožnilo im vykonávať svoje akcionárske práva na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení
čím údajne porušilo svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. U vedľajšieho účastníka
SR - Ministerstva hospodárstva SR ide o účelové klamstvo a cieľavedomé zavádzanie súdu, čo
napokon vyplýva z listu generálneho riaditeľa TRANSPETROL-u, a.s. zo dňa 27. novembra 1998

adresovaného vtedajšiemu účastníkovi, ministrovi hospodárstva SR, v ktorom ho generálny riaditeľ
informuje o tom, že dňa 26. novembra 1998 sa uskutočnilo valné zhromaždenie so súhlasom
Ministerstva hospodárstva SR. Zvolanie tohto valného zhromaždenia teda nebolo súkromnou aktivitou
predstavenstva TRANSPETROL-u, a.s., ale konalo so súhlasom Ministerstva hospodárstva SR, ktoré
týmto de iure rešpektovalo právny stav.

Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 17. marca 2004 č. k. Obo 28/04 konštatuje: Žalovaný
(TRANSPETROL, a.s.) nepreukázal, že Ministerstvo financií SR vo veci opätovne rozhodlo a preto platí
stav pred 9. decembrom 1998, t.j. že žalobca (C.S.I. - FEST, a.s.) je vlastníkom akcií žalovaného a preto
má v danej veci aktívnu legitimáciu.Žalobcovia preukázali a listinnými dôkazmi doložili, že neexistuje iné rozhodnutie Ministerstva financií
SR, Úradu pre finančný trh či iného štátneho orgánu alebo súdu, ktoré by im odňalo alebo ich zbavovalo
akcionárskych práv.

Tým, že došlo k zmene podoby akcií so zaknihovaných na listinnú, nedošlo k zániku akcionársky práv
žalobcov v 1. -3. rade a preto, že žalovaný odmieta zapísať žalobcov do zoznamu svojich akcionárov bez
toho,abypreukázalrelevantnýprávnydôvodalebotitulakeďžeotentozápisdozoznamumôžepožiadať
Centrálneho depozitára len žalovaný, sú žalobcovia donútení domáhať sa splnenia tejto zákonom
uloženej povinnosti súdnou cestou a preto trvajú v celom rozsahu na podanej žalobe.

Podaním zo dňa 09.09.2005 oznámil Fond národného majetku SR, Bratislave, že vstupuje do konania,

ako vedľajší účastník v 2. rade na strane žalovaného.

K oznámeniu priložil fotokópiu

- žaloby, zo dňa 14.11.2003, Tradeunion, spol. s r. o., Vranov nad Topľou proti žalovanému v 1. rade SR
- MH SR a žalovanému v 2. rade FNM SR, Bratislava o neplatnosť právneho úkonu,

- žaloby C.S.I. - FEST a. s. Vranov nad Topľou proti žalovanému v 1. rade SR - MH SR a žalovanému

v 2. rade

- FNM SR, Bratislava o neplatnosť právneho úkonu

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29.10.2009 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
22.05.2009 č. k. 28Cb 112/2002-626, ktorým bolo prerušené súdne konania až do právoplatného
skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 27Cb 77/2002.

Súd uznesením zo dňa 13.04.2010 pripustil, aby do konania na strane žalobcu, ako žalobca v 4. rade
vstúpila spoločnosť QUICK POWER PLANT Se, Praha, Česká republika.

V priebehu konania bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu v 2. rade /uznesenie Okresného súdu
Prešov č. k. 2K/40/2009-209 zo dňa 24.11.2009. Zástupca správcu úpadcu GAJUS a. s. v konkurze,
Snina súhlasil s pokračovaním v konaní, s tým, že na pojednávaní dňa 07.11.2012 súdu oznámil, že

zotrváva na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach ďalších žalobcov v prejednávanej veci.

Z obsahu súhrnného stanoviska vedľajšieho účastníka v 1. rade, na strane žalovaného, zo dňa
07.09.2010 sú zhrnuté tvrdenia žalobcovi a argumenty žalovaného, z ktorého súd vyberá túto
argumentáciu:

Rozsudok Najvyššieho súdu SR 1MObdo 5/2005 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I 34Exre

89/04, ktorým bol žalobca v 3. rade poverený na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia
TRANSPETROL, a.s. Tradeunion odvodzovala svoje právo na zvolanie valného zhromaždenia od
skutočnosti, že stala riadnym akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s., pretože v exekučnom
konaní nadobudla 110 ks akcií tejto spoločnosti.V rozsudku 1Mobdo 5/2005 Najvyšší súd SR konštatoval, že podľa ust. § 114 Exekučného poriadku
exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo
ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Ak v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. resp.

zákona č. 192/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov nemôže byť majiteľom akcií iný subjekt ako štát,
potom nemohol žalobca v rámci exekučného konania platne nadobudnúť vlastnícke právo k akciám
žalovaného, nemohol byť teda ich majiteľom a nebol teda aktívne legitimovaný na podanie žaloby, aby
ho súd poveril zvolaním valného zhromaždenia žalovaného.

Žalobcovia doručili súdu nález Ústavného súdu SR II. ÚS 159/07, ktorým Ústavný súd SR zrušil

rozhodnutie NS SR 1MObdo 5/2005 dňa 06.02.2008. Žalobcovia tvrdia, že Ústavný súd SR týmto
nálezom potvrdil zákonnosť ich nadobudnutia akcií žalovaného v exekúcii.

V rozsudku NS SR 2MObdo 1/2008 potvrdil, že nález II. ÚS 159/07 za žiadnych okolností nepredstavuje
rozhodnutie, ktoré by potvrdilo nadobudnutie sporných akcií TRANSPETROL, a.s. žalobcom v 3. rade
alebo inými subjektmi tvrdiacimi, že akcie žalovaného nadobudli v exekúcii. Najvyšší súd SR potvrdil
svojerozhodnutiezrozsudkusosp.zn.1MObdo5/2002ozrušeníuzneseniaOkresnéhosúduBratislava

I 34Exre 89/04 a uviedol, že Ústavný súd SR nie je oprávnený zavádzať štvrtú inštanciu do všeobecného
súdnictva a rozhodovať o otázka hmotného práva. Najvyšší súd SR opätovne uviedol, že ak: „v zmysle
citovaných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. resp. zákona č. 192/1995 Z.z. nemôže byť majiteľom
akcií iný subjekt ako štát, potom nemohol navrhovateľ v rámci exekučného konania platne nadobudnúť
vlastnícke právo k akciám TRANSPETROL, a.s. a nemohol byť teda ich majiteľom.“

Vedľajší účastník v 1. rade na strane žalovaného ďalej citoval z rozsudku NS SR 3Obo 130/2005,
ktorý konštatuje, že právny dôvod, z ktorého súd vyvodil platnosť komisionárskych a záložných zmlúv
je zjavne nesprávny.

Uznesením Najvyššieho súdu SR 6MObdo 3/2009 bolo zrušené na základe mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora SR uznesenie Okresného súdu Bratislava I so sp. zn. 36Cbr 14/2008-224

poverujúce žalobcu v 3. rade (TRADEUNION, s.r.o.) zvolaním mimoriadneho valného zhromaždenia
TRANSPETROL, a.s.

Z odôvodnenia vyplýva, že súd prvého stupňa (Okresný súd Bratislava I) nesprávne posúdil otázku,
že navrhovateľ je akcionárom spoločnosti TRANSPEROL, a.s., keď vyslovil, že akcie spoločnosti
TRANSPEROL, a.s. boli v roku 1998 účinne prevedené zo Slovenskej republiky na navrhovateľa

prostredníctvom ich predaja v exekúcii. Pochybenie súdu prvého stupňa spočíva v tom, že pri posúdení
veci neaplikoval ust. § 114 Exekučného poriadku, ako aj ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. a
§ 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z.z. V zmysle uvedených zákonných ustanovení nemohli byť akcie
spoločnostiTRANSPEROL,a.s.predmetomexekúcie.Toznamená,ževčasevykonaniaexekúcie,akcie
TRANSPEROL-u, a.s. nebolo možné postihnúť exekúciou, lebo osobitný zákon ich predaj zakazoval.

Ak došlo v rámci exekúcie k predaju veci aj napriek zákonnému zákazu ich exekúcie, nedošlo k tomu,
čo má exekúcia predajom veci v zásade za následok, a to k vzniku vlastníckeho práva vydražiteľa k tejto
veci v súlade s platnou právnou úpravou a tým ani k zániku vlastníckeho práva jej vlastníka. Vlastník veci
má podľa § 114 Exekučného poriadku právo uplatniť si ochranu svojho vlastníckeho práva bez ohľadu
na ust. § 61 Exekučného poriadku.

Tento právny názor Najvyššieho súdu SR považuje vedľajší účastník na strane žalovaného za
smerodajný aj pre rozhodovanie Krajského súdu v Bratislave v konaní o určenie povinnosti a nahradenia
prejavu vôle. Pokiaľ je zrejmé, že akcie boli zo zákona neprípustným predmetom akéhokoľvek prevodu
alebo dispozície, nemôže byť žalovanému uložená povinnosť žalobcov do zoznamu akcionárov, ani
nemôže byť v tomto smere nahradený jeho prejav vôle.Dňa 28.05.2010 rozhodol Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. 2Cb 1272/02 o vyslovenie platnosti
zmluvy o exekučnom prevode akcií a určenie vlastníctva tak, že žalobu žalobcu spoločnosti GAJUS,
a.s. v likvidácii, zamietol.

Krajský súd v Košiciach v rozsudku 28.05.2010 sp. zn. 2Cb 1272/02 potvrdil, že zákaz návratu do
pôvodného stavu v exekúcii platí len v prípade, ak došlo k zmene stavu. Absolútne neplatný právny
úkon žiadnu zmenu právneho stavu nezakladá. V prípade exekučného predaja akcií, ktorých prevod
zo zákona vylúčený nedošlo k zániku vlastníckeho práva Slovenskej republiky a k vzniku vlastníckeho
práva žalovaných v druhom a ôsmom rade. Preto nemá opodstatnenie odvolávať sa na ustanovenie §

61 Exekučného poriadku.

Žalobcovia v 1. až 3. rade v konaní tvrdia, že žalovaný je povinný zabezpečiť ich zápis v zozname
akcionárovspoločnosti,pretožesúriadnymiakcionármiatátopovinnosťvyplývažalovanémuzozákona.
Je to nesprávne tvrdenie, pretože žalobcovia nie sú akcionármi a nikdy nimi neboli. Akcie žalovaného
mohli v zmysle ustanovenia článku 20 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 odseku 1 zákona č.
92/1991Zb.oveľkejprivatizáciis§2odseku3zákonač. 192/1995Z.z.ostrategickýchpodnikochzostať

len vo výlučnom vlastníctve štátu. To jasne vyriekol Krajský súd v Košiciach v rozsudku, ktorým potvrdil
neplatnosť zmluvy o prevode akcií a fakt, že vlastníkom akcií TRANSPEROL, a.s. zostala Slovenská
republika.

Je zrejmé, že ak je absolútne neplatná zmluva o prevode akcií, od ktorej žalobcovia odvodzujú svoje
akcionárske oprávnenia, nemôže existovať právo žalobcov byť zapísaní v zozname akcionárov.

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.05.2010 potvrdzuje, že žalobcovia nemajú právo byť
v zozname akcionárov žalovaného zapísaní a žalovanému preto súd nemôže takúto povinnosť uložiť.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.06.2010 sp. zn. 3Obo 9/2009 potvrdzuje, že
spoločnosť GAJUS, a.s. v likvidácii nepreukázala nadobudnutie akcií spoločnosti TRANSPEROL, a.s.
Najvyšší súd SR potvrdil fakt, že GAJUS a.s. nie je akcionárom spoločnosti TRANSPEROL, a.s. a

nemôže uplatňovať žiadne akcionárske práva. Najvyšší súd SR vychádzal zo všetkých známych faktov
a argumentov, ktoré použili žalobcovia v konaní na Krajskom súd v Bratislave, rovnako ako Krajský súd
v Košiciach, ani Najvyšší súd SR nepovažoval nález ústavného súdu II ÚS 159/07 za rozhodnutie, ktoré
by potvrdilo nadobudnutie akcií žalobcom v 3. rade v exekúcii a ktoré by zakazovalo zaoberať sa v tomto
prípade prevodom akcií ako predmetom ukončenej exekúcie.

Žalobcovia v 1. a 3. rade v podaní zo dňa 14.02.2011 okrem iného uviedli, že tvrdenie žalovaného
a vedľajších účastníkov na strane žalovaného o tom, že neexistuje rozhodnutie všeobecného súdu,
ktorým by bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že akcie nadobudli žalobcovia v 1. - 3. rade. Odmietajú
akceptovať, že o vlastníctve akcií rozhodol v prvom stupni Okresný súd Vranov nad Topľou na základe
rozhodnutia č. k. Er 3143/97, EX 4575/97 a s konečnou platnosťou Najvyšší súd SR v konaní č. k. M

Cdo 2/99. Tu je nutné uviesť, že išlo o špecializované súdne konanie na základe zák. 233/1995 Zb.
Exekučného poriadku, ktorý je v pomere k Občianskemu súdnemu poriadku ako lex spaciális voči lex
generalis.

Žalovaný a.s. TRANSPEROL akceptovala žalobcov v 1. - 3. rade ako akcionárov a na základe ich
podnetu zvolala dňa 26. novembra 1998 mimoriadne valné zhromaždenie, ktorého sa žalobcovia

zúčastnili, riadne vykonávali svoje akcionárske práva, rovnako Ministerstvo hospodárstva SR
rešpektovalo žalobcov v 1. - 3. rade ako akcionárov, o čom svedčí list predsedu predstavenstva a.s.
TRANSPEROL.Neskoršie žalovaný a.s. TRANSPEROL na základe toho, že Ministerstvo financií SR v rámci
všeobecného dozoru nad SCP vydalo v správnom konaní rozhodnutie, č. k. 034/1998/SAN zo dňa
9. decembra 1998, ktorým zaviazal SCP SR a.s. previesť akcie, ktoré žalobcovia nadobudli v exek cii

na účet Ministerstva hospodárstva SR odmietla žalobcov uznať za akcionárov. SCP toto „opatrenie“
realizovalo v ten istý deň 9. decembra 1998 a previedlo z majetkového účtu žalobcov akcie na účet
Ministerstva hospodárstva SR.

Žalobca v 3. rade napadol rozhodnutie Ministerstva financií SR č. k. 043/1998/SAN žalobou, ktorej
vyhovel Najvyšší súd SR v konaní č. k. 4 Sž 143/01 zo dňa 28. mája 2002, ktorý rozhodnutie Ministerstva

financií zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Ministerstvo financií ani ďalšie správne orgány a to Úrad pre
dohľad nad finančným trhom, Úrad pre dohľad nad kapitálovým trhom či NBS, na ktoré prišla právomoc
dohľadu, už vo veci ďalej nekonali.

Žalobca v 3. rade preto napadol správny orgán žalobou o nečinnosť správneho orgánu a tento nejasný
právny stav z konečnou platnosťou rozhodol a ustanovil Najvyšší súd SR v konaní č. k. 3 Sžnč 11/2007
dňa 27. mája 2008 tak, že správne konanie vedené pod zn. č. 043/1998/SAN bolo právoplatne skončené

zastavením a to dňa 23. októbra 2002. Z odôvodnenia uznesenia 3 Sžnč 11/2007 na strane piatej prvý
odsek: „konanie (043/1998/SAN) bolo zastavené vydaním rozhodnutia vo forme záznamu v spise dňa
23. októbra 2002.“

Z dôvodu, že neexistovalo a do dnešného dňa neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie správneho
orgánusúdučiinéhoorgánu,ktorébyspochybňovalivlastníctvoakciížalobcu,požiadalžalobcav2.rade

o vydanie predbežného opatrenia na zákaz vyplatenie dividend. Tomuto návrhu vyhovel Najvyšší súd SR
v konaní č. k. 7Obo 28/04 dňa 17. marca 2004, v ktorom súd uvádza: „žalovaný (a.s. TRANSPEROL)
nepreukázal , že MF SR vo veci rozhodlo a preto platí stav pred 9. decembrom 1998 t.j., že žalobca
(žalobca v2. rade) je vlastníkom akcií žalovaného.

Dňa 10. decembra 1998 došlo k zmene podoby akcií žalovanej a.s. TRANSPEROL zo zaknihovanej

na listinné akcie, žalovaná podľa § 156 Obchodného zákonníka v spojení s § 107 zákona č. 566/2001
Z.z. zákona o cenných papieroch je jedinou oprávnenou osobou, ktorá môže zadať pokyn na zápis do
zoznamu akcionárov.

Žalobca v 3. rade na základe návrhu bol Okresným súdom Bratislava I č. k. 34Exre/89/2004 zo dňa 18.
novembra 2004 poverený zvolať mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Žalobca v 3. rade tak

aj učinil a žalobcovia sa zúčastnili mimoriadneho valného zhromaždenia. Žalovanej dňa 27. decembra
2004 na mimoriadnom valnom zhromaždení vykonávali svoje akcionárske práva. To že nepresadili
na mimoriadnom valnom zhromaždení povinnosť predstavenstva zadať pokyn na zápis do zoznamu
akcionárov žalovanej sa udialo výlučne na základe tej skutočnosti, že boli prehlasovaní.

Žalovaný, a.s. TRANSPETROL sa všemožne snažil zvrátiť právoplatnú exekúciu a preto aj podala

podnet na podanie mimoriadneho dovolania GP. Tomuto mimoriadnemu dovolaniu GP vyhovel Najvyšší
súd SR rozhodnutím č. k. 1MObdo/5/2005 zo dňa 28. júna 2006. Rozsudok Najvyššieho súdu SR bol
tak závažným, nezákonným neospravedlniteľným a neobhájiteľným zásahom do základných ľudských
práv, že sa žalobca v 3. rade obrátil so sťažnosťou na Ústavný súd SR, ktorý žalobcovi v 3. rade
vyhovel nálezom sp. zn. II. ÚS 159/07-37, kde okrem iných formuloval aj následné právne vety: „Nebolo

tak isto sporným, že Ministerstvo financií SR ako aj generálna prokuratúra SR sa pokúšali o zrušenie
exekučnéhokonaniavširšomslovazmysle,nebolivšakúspešní očomsvedčiarozhodnutiaNajvyššieho
súdu sp. zn. 4 Sž 143/01, 7Obo 28/04, MCdo 2/99 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 12Cob
180/04. na tomto základe stav pred 9. decembrom 1998 bol taký, že majiteľom akcií spoločnosti bol
sťažovateľaexekúciasaprávoplatnouavykonateľnou.Sozreteľomnaoznačenérozsudky Najvyššieho

súd, Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia a tým i porušeniu zásady právnej istoty. Sťažovateľ totiž dôvodne a zákonne vychádzal ztoho, že sa stal platne vlastníkom akcií, čomu založilo aktívnu legitimáciu na zvolanie mimoriadneho
valného zhromaždenia, čo okresný súd správne akceptoval.“

Najvyšší súd SR v uzneseniach zo dňa 27.02.2008 sp. zn. 5Obo 20/2006, zo dňa 30.04.2008 sp. zn.

5Obo 180/2006, zo dňa 21.05.2008 sp. zn. 3Obo 2/2007 a zo dňa 29.05.2008 sp. zn 6Obo 77/2008
rešpektoval nález Ústavného súdu SR.

V rozpore so zásadou právneho štátu, zásadou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí jediný senát
najvyššieho súdu v konaní 2M Obdo 1/2008 dňa 28. mája 2008 vyhlásil nález Ústavného súdu SR za
protiústavný.

Žalobca v 3. rade sa preto opätovne obrátil na Ústavný súd SR so sťažnosťou, ktorej Ústavný súd SR

vyhovel v konaní sp. zn. II. ÚS 346/07-37 dňa 15. januára 2009 z ktorého vyberá: „Osobitnú pozornosť
si zasluhuje v tejto veci i skutočnosť, že Najvyšší súd SR vo veci znova napadnutím rozhodnutím
rozhodol v rozpore s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom v náleze č. k. II ÚS 159/07-37 z 11.
decembra 2007. „Rovnako ako možno uvažovať o svojvôli pri výklade zákonného predpisu všeobecným
súdom, ak sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že zásadne poprel ich účel a

význam, svojvoľným i také rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré je v priamom rozpore so zákonným
ustanovením, ktoré bol všeobecný súd povinný aplikovať, avšak tak nepostupoval.“

Žalobca v 3. rade sa preto obrátil so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a
zároveňpožiadalOkresnýsúdBratislavaI,abyvovecirozhodol.Keďžetentooznámil,ževovecinemôže
konať, pretože je právoplatne skončená, obrátil sa žalobca v 3. rade na Ústavný súd SR so sťažnosťou.

Keďže žalovaný a.s. TRANSPETROL naďalej ignoroval žalobcov a odmietal ich uznať za akcionárov a
zapísať do zoznamu akcionárov, obrátil sa žalobca v 3. rade s návrhom na poverenie zvolať mimoriadne
valné zhromaždenie a.s. TRANSPETROL na Okresnom súde Bratislava I, ktorý tomuto návrhu vyhovel
a poveril žalobcu v 3. rade zvolaním mimoriadneho valného zhromaždenia a.s. TRANSPETROL. Toto
mimoriadne valné zhromaždenie sa dňa 29. apríla 2009 aj uskutočnilo, zúčastnilo sa ho aj Ministerstvo

hospodárstva SR, pričom žalobcovia na ňom riadne vykonávali a uplatňovali svoje akcionárske práva.

Voči rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I o poverení žalobcu v 3. rade podal mimoriadne dovolanie
generálny prokurátor SR. Tomuto mimoriadnemu dovolaniu vyhovel Najvyšší súd SR a to napriek tomu,
že Ústavný súd SR už dve takéto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zrušil. Žalobca v 3. rade sa i tretíkrát
obrátil so sťažnosťou na ústavný súd a tento mu vyhovel Nálezom Ústavného súdu SR v konaní sp.

zn. II. ÚS 58/2010-70 zo dňa 9. septembra 2010.

Žiaden z akcionárov nepodal proti uzneseniam, ktoré boli prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení
29. apríla 2009 žalobu o neplatnosť uznesení ale vedľajší účastník v 1. rade na strane žalovaného sa
domáha žalobou na Okresnom súde Bratislava II, aby súd vyhlásil, že mimoriadne valné zhromaždenie
a.s. TRANSPETROL, ktoré sa konalo dňa 29. apríla 2009 na Vinianskom jazere nebolo mimoriadnym

valným zhromaždením a.s. TRANSPETROL.

Zároveň Ministerstvo hospodárstva SR podalo žalobu na Okresný súd Michalovce, v ktorej žiada, aby
súd určil, že „Mgr. Ing. Mgr. Ilčišin Ignác nie je predsedom predstavenstva a.s. TRANSPETROL.“

Žalobcovia v 1. a 3. rade jednoznačne preukázali súdu, že dňa 9. októbra 1998 platne nadobudli
akcie žalovaného a to žalobca 1. rade - 125 kusov a žalobca v 3. rade 110 ks akcií v nominálnej

hodnote 33.194,- Eur. Zároveň súdu preukázali, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie súdu,správneho orgánu či iného orgánu, ktoré by spochybňovalo vlastníctvo akcií žalobcami v 1. a 3. rade a
preukázali, že vo veci zrušeného rozhodnutia Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN nebolo vydané
nové rozhodnutie, ale že toto konanie bolo právoplatne skončené dňa 23. októbra 2002.

Medzi účastníkmi konania a nie je sporné, že žalobcovia v 1. a 3. rade nie sú zapísaní v zozname
akcionárov žalovaného, ktorý na základe zmluvy vedie Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s.,
Bratislava (v ďalšom CDCP) a rovnako nie je sporné, že pokyn na zápis tohto zoznamu môže podať
len žalovaný ako emitent.

Žalovaný povinnosť vydať pokyn CDCP, aby do zoznamu akcionárov žalovaného zapísal aj žalobcov v
1. a 3. rade dobrovoľne bez akéhokoľvek právneho titulu odmieta a preto sú žalobcovia v 1. a 3. nútení

domáhať sa uloženia tejto povinnosti súdnou cestou. Na základe uvedeného žalobcovia v 1. a 3. rade
trvajú na podanom návrhu tak, ako ho spresnili v podaní dňa 16. júna 2008 v celom rozsahu.

Súd uznesením zo dňa 16.02.2011 zastavil konanie vo vzťahu k žalobcovi v 4. rade, QUICK POWER
SE, Praha.

Súd uznesením zo dňa 16.02.2011 prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na

Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 2Cb /1271/2002. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.10.2011 č.
k. 4 Obo 36/2011 o vyššie uvedenom uznesení Krajského súdu v Bratislave rozhodol tak, že odvolanie
žalobcu v 1. rade odmietol.

Vedľajší účastníci na strane žalovaného podaním zo dňa 12.01.2012 predložili súhrnné vyjadrenie k
vyjadreniu žalobcov v 1. a v 3. rade, v ktorom okrem iného uviedli, že

Žalobcovia v 1. a 3. rade vo svojom stanovisku uvádzajú, že dňa 9. októbra 1998 platne nadobudli akcie
žalovaného . Toto tvrdenie podporujú žalobcovia vo svojom vyjadrení:

- poverením na výkon exekúcie č. EX 4575/97

- potvrdením Okresného súdu vo Vranove nad Topľou o vrátení poverenia

- výpismi z účtu majiteľov cenných papierov žalobcovia v 1. a 3. rade zo dňa 09.10.1998

Nepravdivosť tvrdenia žalobcov je zrejmá - vyplýva z právnych predpisov platných v čase priebehu
exekúcie. Dôkazy, ktoré žalobcovia predložili, nadobudnutie akcií nijako nepreukazujú. Stručné zhrnutie
argumentov žalovaných k otázke nemožnosti nadobudnutia akcií Transpetrolu je nasledovné:

Akcie Transpetrolu boli v čase exekúcie vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky. Prevod štátnych
akcií bol možný len na základe privatizácie. Transpetrol bol v rozhodnom čase zároveň tzv. strategickým

podnikom a jeho akcie nemohli byť predmetom privatizácie.. Exekučný poriadok nepripúšťa postihnutie
exekúciou tých vecí, ktorých prevod je podľa osobitných predpisov zakázaný.

Ani poverenie na výkon exekúcie, ani vrátenie poverenia nedokazujú, že v exekučnom konaní skutočne
došlo k prevodu vlastníctva a k zmene právneho stavu. Výrok žalobcov, podľa ktorého „exekúcia bolo
právoplatne skončená 29. októbra 1998 vrátením poverenia na výkon exekúcie“ nemá žiadnu oporu

právnom poriadku.Výpisy z účtov majiteľov cenných papierov z roku 1998 sú ako dôkaz o nadobudnutí vlastníctva
bezpredmetné. Právny úkon exekučného prevodu akcií, na základe ktorého boli akcie zaevidované na
účtoch majiteľov cenných papierov žalobcov v 1. a 3. rade bol absolútne neplatným právnym úkonom a z

tohodôvodubolaevidenciaúčtovmajiteľovcennýchpapierovzačiatkomdecembra1998SCPopravená.

V čase rozhodnom pre vynesenie rozsudku vo veci, žalobcovia nepreukázali súdu, že sú akcionármi
žalovaného.

Žalobcovia v 1. a 3. rade tvrdia, že jednoznačne súdu preukázali neexistenciu žiadneho právoplatného
rozhodnutia súdu, správneho orgánu či iného orgánu, ktoré by spochybňovalo vlastníctvo akcií
žalobcami v 1. a 3. rade. N a podporu tohto tvrdenia žalobcovia predložili:

- Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora z 26.02.1999

- Rozsudok NS SR z 28.02.2001 č. . MCdo 2/2001

Irelevantnosť tvrdenia vyplýva už zo samotného negatívneho znenia výroku - žalobcovia nemajú
preukazovať neexistenciu rozhodnutia (ak je neexistenciu rozhodnutia vôbec možné preukázať). Keďže
žalobcovia nevedia predložiť listinné akcie Transpetrolu s rubopisom znejúcim na ich meno, ktoré

by potvrdzovali, že sa stali akcionármi žalovaného, mali by preukázať existenciu rozhodnutia súdu,
správneho alebo iného orgánu, ktoré by ich akcionárske postavenie v Transpetrole jednoznačne
potvrdzovalo.

Žalobcovia majú preukázať, že existuje rozhodnutie, ktoré vlastníctvo akcií žalobcami zakladá. Žiadne
z rozhodnutí predložených žalobcami v konaní však neobsahuje výrok potvrdzujúci akcionárske

oprávnenia žalobcov.

Na druhej strane, strana žalovaných predložila súdu rozhodnutia, ktoré priamo potvrdzujú, že žalobcovia
postavenie akcionárov žalovaného nenadobudli. Najdôležitejšie z týchto rozhodnutí je rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach v konaní s č. k. 2Cb 1272/2002 o vyslovenie platnosti zmluvy o prevode
vlastníctva a určenie vlastníctva k 100 kusom akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Krajský súd v

Bratislave prerušil konanie práve do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, pretože
v košickom konaní sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2011 a súd v ňom vyslovil, že žalobca
v 2. rade nie je vlastníkom 100 kusov akcií Transpetrolu a že zmluva, na základe ktorej mal žalobca v
2. rade nadobudnúť 100 kusov akcií Transpetrolu je absolútne neplatná.

Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach je rozhodnutím, ktoré nespochybniteľne preukázalo, že jeden
zo žalobcov nie je akcionárom žalovaného. Okrem tohto rozhodnutia existujú ďalšie rozhodnutia
slovenských súdov zaoberajúcich sa neoprávnenou exekúciou akcií Transpetrolu v roku 1998, z
ktorých vyplýva, že žalobcovia nenadobudli v roku 1998 akcie žalovaného a nemajú práva akcionárov
spoločnosti TRANSPETROL, a.s.

Podľa žalobcov v 1. a v 3. rade jednoznačne preukázali, že vo veci zrušeného rozhodnutia Ministerstva
financií SR č. 043/1998/SAN nebolo vydané nové rozhodnutie, ale že toto konanie bolo právoplatne
skončené dňa 23. októbra 2002. Rozhodnutie Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN v spojení s
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sž 143/01, ktoré rozhodnutie Ministerstva financií SR zrušilo,
nemajú právnu silu preukázať nadobudnutie vlastníctva k akciám Transpetrolu žalobcami. Najvyšší súd

SR síce zrušil rozhodnutie Ministerstva financií SR, na základe ktorého došlo k oprave v evidencii
akcií na účtoch cenných papierov žalobcov, no vôbec sa nezaoberal podstatou veci. Neposudzoval
správnosť postupu Ministerstva financií SR pri rozhodovaní o oprave v evidencii cenných papierov
na účtoch žalobcov. Dôvodom zrušenie rozhodnutia Ministerstva financií SR Najvyšším súdom SR
bolo nepredloženie administratívneho spisu Ministerstvom financií SR do konania a z toho dôvodubolo napadnuté rozhodnutie Ministerstva financií SR nepreskúmateľné. Fakt, že konanie Ministerstva
financií SR č. 043/1998/SAN bolo právoplatne skončené nepotvrdzuje, že žalobcovia nadobudli akcie
žalovaného. Zrušením rozhodnutia Ministerstva financií SR Najvyšším súdom SR nedošlo k obnoveniu

pôvodného stavu, ako to mylne uvádzajú žalobcovia. K oprave v evidencii cenných papierov nedošlo na
základe úkonu Ministerstva financií SR, ale na základe úkonu SCP. Zrušením rozhodnutia Ministerstva
financií SR nedošlo bez ďalšieho k vzniku povinnosti SCP upraviť evidenciu cenných papierov do stavu,
ktorý existoval pred vydaním rozhodnutia MF SR.

Ani dokumenty predložené žalobcami v 1. a 3. rade v súvislosti s rozhodovaním Ministerstva financií SR

nepotvrdzujú, že sa žalobcovia stali akcionármi Transpetrolu.

Žalobcovia nie sú zapísaní v zozname akcionárov žalovaného preto, lebo nie sú akcionármi žalovaného
a ani sa nimi nikdy nemohli stať. Nie je sporné, že žalobcovia nie sú zapísaní v zozname akcionárov
a že pokyn na zápis do zoznamu akcionárov môže podať len žalovaný. Sporné je tvrdenie žalobcov,
že majú právo byť zapísaní do zoznamu akcionárov a žalovaný má povinnosť ich do zoznamu zapísať,
resp. dať pokyn na ich zápis.

Podstata sporu tkvie v tom, že strana žalovaných jednoznačne nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že
majú právo byť zapísaní do zoznamu akcionárov žalovaného. Podľa názoru žalovaného a vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného, ktorý vyjadrili a preukázali vo svojich podaniach v tomto spore,
sa žalobcovia nikdy nestali akcionármi žalovaného a nemajú žiadne právo byť zapísaní v zozname
akcionárov žalovaného.

Predpokladom rozhodnutia o uložení povinnosti zapísať žalobcov do zoznamu akcionárov žalovaného,
prípadne nahradiť prejav vôle žalovaného smerujúci k zápisu do zoznamu akcionárov, je vyriešenie
podstatnej predbežnej otázky v tomto spore. Touto otázkou je či majú žalobcovia právo byť do zoznamu
akcionárov žalovaného zapísaní, t.j. či sú akcionármi žalovaného. Tvrdenie žalobcov, že rozhodovanie o
takejto predbežnej otázke vylúčil Ústavný súd SR v náleze so sp. zn. II. ÚS 159/07-37 zo dňa 11.12.2007

nie je správne.

Žalobcovia doložili niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré sa odvolávajú na nález Ústavného
súdu SR a považujú otázku akcionárskeho postavenia žalobcov za vyriešenú. Sú to rozhodnutia z roku
2008. Po prijatí týchto rozhodnutí však Najvyšší súd SR prijal novšie rozhodnutia, v ktorých sa nálezu
II. ÚS 159/07 nepridŕžal, dokonca sa priamo vyjadril k jeho nesprávnosti a nezáväznosti pre všeobecné

súdu. Navyše, samotný Ústavný súd SR prijal 20.01.2011 nový nález so sp. zn. IV. ÚS 60/2011, v
ktorom sa vyjadril aj k otázke záväznosti pôvodného nálezu pri rozhodovaní o otázkach vlastníctva akcií
Transpetrolu. z nového nálezu vyplýva, že Ústavný súd SR uznáva, že je v autonómii všeobecných
súdov, aby samostatne rozhodli o otázke vlastníctva akcií Transpetrolu ako o predbežnej otázke.

NajvyššísúdSRuznesenímzodňa30.04.2012č.k.5Obo27/2012rozhodoltak,žeuznesenieKrajského

súdu v Bratislave zo dňa 08.02.2012, č. k. 28Cb 112/2002, potvrdil. Súd týmto uznesením návrh žalobcu
v 1. rade na prerušenie konania zamietol.

Súd z predložených dokladov a na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetom sporu je
uloženie povinnosti žalovanému, aby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vydal pokyn Centrálnemu
depozitáru cenných papierov SR, a. s. Bratislava na vykonanie zápisu zmeny akcionárov v zozname

akcionárov spoločnosti TRANSPETROL, a. s., Bratislava takto:

- GABANA a. s. v likvidácii (CD, a.s.), ul. Strojárska 2740, 069 01 Snina, IČO 36 457 132 - 125 kusov
kmeňových listinných akcií na meno v menovitej hodnote 1 mil. Sk za akciu,- Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., správca úpadcu GAJUS, a.s. v konkurze (GAJUS.
a. s. v likvidácii), ul. Strojárska 2740, 069 01 Snina, IČO 36 453 676 - 100 kusov kmeňových listinných
akcií na meno v menovitej hodnote 1 mil. Sk za akciu,

- TRADEUNION spol. s r. o. Vranov nad Topľou, ul. Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO 36
679 510 - 110 kusov kmeňových listinných akcií na meno v menovitej hodnote 1 mil. Sk za akciu,

V prípade, že žalovaný tak neučiní, súd nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného tak, že žalovaný
ako emitent vydáva pokyn Centrálnemu depozitárovi cenných papierov SR a. s., Bratislava vykonať
zápis zmeny akcionárov v zozname akcionárov spoločnosti TRANSPETROL a. s. , ul. Šumavská 38,
Bratislava, IČO 31 341 917 takto:

- GABANA a. s. v likvidácii (CD, a.s.), ul. Herľanská 547, Vranov nad Topľou, IČO 36 457 132 s
vlastníctvom 125 ks kmeňových listinných akcií žalovaného por. č. 1030-1154 s menovitou hodnotou 1
mil. Sk za akciu,

- Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., správca úpadcu GAJUS, a.s. v konkurze (C.S.I.-
Fest a. s.), ul. Herľanská 547, Vranov nad Topľou, IČO 36 453 676 s vlastníctvom 100 ks kmeňových

listinných akcií žalovaného por. č. 1155-1364 s menovitou hodnotou 1 mil. Sk za akciu,

- TRADEUNION s. r. o., ul. Herľanská 547, Vranov nad Topľou, IČO 31 679 510 s vlastníctvom 110 ks
kmeňových listinných akcií žalovaného por. č. 1365-1410 s menovitou hodnotu 1 mil. Sk za akciu.

Žalobcovia svoj právny nárok odôvodňujú nadobudnutím akcií žalovaného, ktoré preukázali výpisom
zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov

- č..X, emisia - ISIN XX XXXXXXXXXX. , na 125 ks cenných papierov, emitenta Transpetrol, a. s. zo
dňa 09.10.1998 pre žalobcu v 1. rade,

- č. XXXXXXXXXXXX2, emisia - ISIN XXXXXXXXXXXX, na 100 ks cenných papierov, emitenta
Transpetrol, a. s. zo dňa 09.10.1998 pre žalobcu v 2. rade, a

- č. XXXXXXXXXXXX, emisia - ISIC., na 110 ks cenných papierov, emitenta Transpetrol, a. s. zo dňa

09.10.1998 pre žalobcu v 3. rade.

Podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku
uvedeného v čl. 4 ústavy nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného
hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických
osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických

osôb so sídlom v Slovenskej republike.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. sú upravené podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému
majú právo hospodárenia štátne podniky, ..... ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na
tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby. Podľa tohto zákona
nebol možný iný prevod majetku štátu, alebo jeho majetkovej účasti, tzn. prevod akcií okrem privatizácie.

Zákon upravujúci, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 Ústavy SR môže byť iba vo
vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb je zákon č. 192/1995 Z. z.. Podľa ust. § 2 ods.
3 zákona č. 192/1995 Z. z. predmetom privatizácie nemôžu byť akcie Transpetrolu, a. s. Bratislava, .... ,
ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond.

Žalobcoviaexekúciou,nazákladepovereniaOkresnéhosúduvoVranovenadTopľou zodňa28.11.1997

nemohli v exekučnom konaní nadobudnúť akcie Transpetrolu, a. s. Bratislava, lebo tieto akcie mohli byťv tom čase iba vo výlučnom vlastníctve štátu, podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z.. Okrem
toho akcie Transpetrolu, a. s., v rokoch 1997 - 1998 nepodliehali ani privatizácii.

Žalobcovia, žalovaný a vedľajší účastníci konania na strane žalovaného, v rozsiahlych vyjadreniach a

stanoviskách, podložených množstvom rozhodnutí súdov /tak ako je to rozpísané vyššie/ zaujali svoje
stanovisko k skutkovému a právnemu stavu veci. Súd s prihliadnutím na argumentáciu účastníkov
konania ustálil, že predmetom sporu nie je skúmanie rozhodnutí, ktoré v priebehu konania boli vydané
voči účastníkom konania, ktorí sú účastníkmi konania aj v prejednávanej veci. Pre rozhodnutie v
predmetnej veci súd považoval za potrebné vysporiadať sa s rozhodnutím MF SR č. 043/1998/SAN zo
dňa 09.12.1998 a následne s rozsudkom NS SR zo dňa 28.05.2002 č. k. 4 Sž 143/01.

Súd, vychádzajúc z predložených dokladov účastníkov konania má za ustálené, že žalobcovia nemohli
na základe exekučného konania začatého v roku 1997 nadobudnúť akcie žalovaného. S prihliadnutím
na argumentáciu žalobcov odvodzujúcich ich právo na zapísanie v CDCP SR, do zoznamu akcionárov
žalovaného, z rozhodnutia MF SR zo dňa 09.12.1998 súd má za preukázané nasledovné:

Na základe rozhodnutia o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov č. 043/1998/SAN zo dňa

09.12.1998 Ministerstvo financií SR uložilo Stredisku cenných papierov Bratislava, a. s. Bratislava /v
ďalšom iba SCP/ do 3 dní od doručenia rozhodnutia uviesť do pôvodného stavu, t. j. stavu platného
pred 09.10.1998 evidenciu účtu majiteľa Ministerstva hospodárstva SR, aj evidenciu registra emitenta,
t. j. žalovaného. Potom, ako SCP realizovalo uvedené rozhodnutie MF SR podal žalobca v 3. rade
žalobu o preskúmanie a zrušenie nezákonného rozhodnutia MF SR zo dňa 09.12.1998 č. 043/1998/

SAN. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.05.2002 č. k. 4 Sž 143/01 zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 a vec vrátil Ministerstvu financií SR na ďalšie konanie. Dôvodom
zrušenia rozhodnutia MF SR bola jeho nepreskúmateľnosť, súdu nebol predložený prvostupňový spis. V
zákone č. 600/1992 Zb. v znení jeho zmien, nie je upravené, že by rozhodnutie Ministerstva financií SR,
na základe výkonu štátneho dozoru, týkajúce sa opatrení na nápravu zistených nedostatkov, zakladalo

právo k cenným papierom.

Z rozsudku NS SR zo dňa 28.05.2002 č. k. 4 Sž 143/01 nie je možné vyvodiť tvrdenie žalobcov, že týmto
rozhodnutím by malo SCP realizovať opravu v jeho evidencií cenných papierov, spätným pripísaním
akcií emitenta žalovaného žalobcom.

Najvyšší súd uznesením zo dňa 29.05.2008 č. k. 3Sžnč 11/2007 zamietol návrh TRADEUNION spol.

s r. o., Vranou nad Topľou v spore proti žalovanému Národná banka Slovenska, Bratislava vo veci
nečinnosti orgánu verejnej správy. NS SR týmto uznesením zamietol návrh na uloženie povinnosti
NBS konať a rozhodnúť vo veci zrušeného rozhodnutia MF SR č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998
vydaného v rámci kontroly dodržiavania zákona o cenných papieroch SCP. V odôvodnení NS SR zaujal
stanovisko aj k argumentácii TRADEUNION spol. s r. o., že návrh bol podaný z dôvodu, že žiadny orgán

dohľadu nad kapitálovým trhom nevydal rozhodnutie o zastavení správneho konania v nadväznosti na
zrušujúce rozhodnutie súdu. NS SR s odvolaním sa na ust. § 30 správneho poriadku v znení účinnom
do 31.12.2003, uviedol, že správny orgán mohol konanie zastaviť, ak odpadol dôvod konania začatého
a podnet správneho orgánu. Ďalej uviedol „Je nepochybne preukázané, že konanie o uloženie opatrenia
pri výkone štátneho dozoru začal správny orgán (MF SR) z vlastného podnetu podľa správneho poriadku

a preto bolo len na uvedenom správnom orgáne, či a ako bude po zrušujúcom rozhodnutí súdu ďalej
pokračovať. Pokiaľ správny orgán dospel k záveru, že napriek zrušujúcemu rozhodnutiu súdu zanikol
dôvod konania, nič mu nebránilo v konaní nepokračovať. Formálne vyjadrenie tejto skutočnosti vydaním
rozhodnutia o zastavení konania postačovalo záznamom v spise. Súd za také formálne vyjadrenie
úmyslu v konaní nepokračovať môže považovať interné prerokovanie ďalšieho postupu na MF SR zo

dňa 23.10.2002, podľa obsahu ktorého pominul dôvod ďalšieho konania Úradom pre finančný trh. Za
tejto situácie za ukončené možno považovať aj správne konanie začaté z vlastného podniku kontrolného
orgánu ...“. „Keďže súd nezistil dôvody na uloženie povinnosti NBS konať a rozhodnúť vo veci zrušenéhorozhodnutia MF SR č. 043/1998/SAN z 09.12.1998“, ako sa toho TRADEUNION spol. s r. o. domáhal,
návrh podľa ust. § 250 ods. 4 OSP ako nedôvodný zamietol.“

Vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR potvrdzuje, že SCP konalo pri vykonaní zmeny v

zozname akcionárov emitenta TRANSPETROL, a.s., podľa rozhodnutia MF SR zo dňa 09.12.1998
č. 043/1998/SAN. Žiadny ďalší pokyn SCP, v súvislosti s vykonaním zmeny v evidencii emitenta
TRANSPETROL, a.s., v prospech žalobcov, nebol preukázaný.

Tvrdenie žalobcov, že sú nepochybne akcionármi žalovaného, v priebehu súdneho konania nebolo
preukázané. Žalobcovia súdu nepreukázali žiadny relevantný doklad o nadobudnutí akcií žalovaného,
na základe ktorého by mala byť žalovanému uložená povinnosť vydania pokynu CDCP, a.s., Bratislava

na vykonanie zmeny v zozname akcionárov žalovaného. V zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995
Z.z. žalobcovia ani takýto doklad preukazujúci nadobudnutie akcií žalovaného v období rokov 1997 a
1998, od ktorého obdobia si žalobcovia odvodzujú svoj nárok, na ich zapísanie do zoznamu akcionárov
žalovaného, nemohli predložiť. Rozhodnutia súdov nie sú tým dokladom, ktorým sa preukazuje
nadobudnutie vlastníctva akcií.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol.

Výrok o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 OSP. Žalovaný a vedľajší účastníci na
strane žalovaného mali vo veci plný úspech a preto sa im priznáva náhrada trov konania podľa ust. §
11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. Tieto náklady predstavujú:

- pre žalovaného za 2 úkony právnej pomoci po 14,75 Eur, režijný paušál 2 x po 7,21 Eur, spolu s 20 %

DPH (účasť na pojednávaní dňa 23.09.2010 a dňa 02.12.2010) za 3 úkony právnej pomoci po 57,- Eur,
režijný paušál 1 x 7,41 Eur a 2 x po 7,63 Eur spolu s 20 % DPH (účasť na pojednávaní dňa 16.02.2011,
dňa 17.10.2012 a dňa 07.11.2012), za 1 úkon právnej pomoci v sume 28,50 Eur režijný paušál 7,41
Eur spolu s 20 % DPH (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v 1. rade voči uzneseniu zo dňa 19.07.2011),
za 1 úkon právnej pomoci 14,25 Eur režijný paušál 7,63 Eur spolu s 20 % DPH (účasť na pojednávaní

dňa 17.10.2012).

- pre vedľajšieho účastníka v 1. rade na strane žalovaného za 1 úkon právnej pomoci s režijným
paušálom v sume 39,24 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia), za 3 úkony právnej pomoci s režijným
paušálom po 43,30 Eur (písomné podanie na súd dňa 20.01.2005 dňa 16.03.2005 a dňa 14.11.2005),
za 1 úkon právnej pomoci s režijným paušálom v sume 62,70 Eur (písomné podanie na súd dňa

07.09.2010), za 1 úkon právnej pomoci s režijným paušálom v sume 33,16 Eur (písomné podanie na
súd dňa 12.01.2012) a za účasť na súdnych pojednávaniach: dňa 20.01.2005 sumu 43,30 Eur, dňa
28.04.2005 sumu 43,30 Eur, dňa 20.10.2005 sumu 10,82 Eur, dňa 22.05.2008 sumu 54,90 Eur, dňa
26.06.2008 sumu 54,90 Eur, dňa 20.10.2008 sumu 13,74 Eur, dňa 16.04.2009 sumu 60,44 Eur, dňa
15.04.2010 sumu 15,67 Eur, dňa 23.09.2010 sumu 7,83 Eur, dňa 02.12.2010 sumu 7,83 Eur, dňa

16.02.2011 sumu 32,20 Eur, dňa 08.02.2012 sumu 33,16 Eur, dňa 17.10.2012 sumu 33,16 Eur a dňa
07.11.2012 sumu 33,16 Eur.

- pre vedľajšieho účastníka v 2. rade na strane žalovaného za 1 úkon právnej pomoci s režijným
paušálom v sume 43,30 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia), 1 úkon právnej pomoci s režijným
paušálom v sume 33,16 Eur (písomné podanie na súd dňa 12.01.2012) a účasť na súdnych

pojednávaniach: dňa 20.10.2005 v sume 10,82 Eur, dňa 22.05.2008 v sume 54,90 Eur, dňa 26.06.2008
v sume 54,90 Eur, dňa 20.10.2008 v sume 13,74 Eur, dňa 16.04.2009 v sume 60,44 Eur, dňa 15.10.2009
v sume 60,44 Eur, dňa 15.04.2010 v sume 15,67 Eur, dňa 23.09.2010 v sume 7,83 Eur, dňa 02.12.2010
v sume 7,83 Eur, dňa 16.02.2011 v sume 32,20 Eur, dňa 08.02.2012 v sume 33,16 Eur, dňa 17.10.2012
v sume 33,16 Eur a dňa 07.11.2012 v sume 33,16 Eur.

Súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade na strane žalovaného za
vyúčtované úkony právnej pomoci týkajúce sa rokovaní s klientom, písomné podanie súdu týkajúce
sa vyjadrenia k nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 159/2007 zo dňa 02.06.2008 a písomné podaniesúdu týkajúce sa vyjadrenia k rozhodnutiam so zásadným významom pre konanie dňa 02.12.2011. Ku
kvalifikovanému zastúpeniu vedľajšieho účastníka v 1. rade na strane žalovaného v súdnom konaní, súd
nepovažoval za potrebné vedenie rokovaní JUDr. M. Kriváka, advokáta s vedúcim odboru právneho a

legislatívneho Ministerstva hospodárstva SR a písomné podania týkajúce sa doloženia nálezu Útavného
súdu SR a vyjadrenia k ďalším rozhodnutiam súdov vo vzťahu k žalobcom a žalovanému (vedľajším
účastníkom na strane žalovaného).

Rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Krajskom

súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť v čom sa toto rozhodnutie,
alebopostupsúdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha.Odvolaniejepotrebnéodôvodniť
podľa ust. § 205 ods. 2 OSP.

Ak žalobcovia nesplnia dobrovoľne povinnosť uloženú im týmto rozsudkom, je možné podať návrh na

vykonanie exekúcie.