Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Viera Hadrbulcová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/32/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106209815
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1106209815.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa: Mestská

časť Bratislava - Devínska Nová Ves, Novoveská 17/A, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, proti odporcovi: Slovenská
republika ~ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tun. súd dňa 16.3.2006 domáhal sa navrhovateľ proti odporcovi zaplatenia

4.482.244,70 Sk titulom náhrady škody.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 30.12.2003 bola medzi Slovenskou republikou - Ministerstvom vnútra SR,
so sídlom Pribinova 2, Bratislava, zastúpené Ing. Martinom Cebom, generálnym riaditeľom všeobecnej
sekcieaMestskoučasťouBratislava-DevínskaNováVes,sosídlomIstrijská49vsúčasnostiNovoveská
17, Bratislava, zastúpená Ing. Vladimírom Mrázom, starostom mestskej časti uzavretá kúpna zmluva,
ktorejpredmetombolodplatnýprevodnehnuteľnostivkatastrálnomúzemíDevínskaNováVes,uvedenej

na liste vlastníctva č. 2387 za dohodnutú cenu 27.883.500,- Sk.

Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
pracovisko Gallayova ul. č. 11, 842 02 Bratislava 4, Č. V-1621 zo dňa 28.5. 2004, návrh na vklad do
katastra nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy bol zamietnutý.

Proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,

podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Bratislave. Rozsudkom č. 3Sp/145/2004-11
zo dňa 24. 11. 2005 Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave,
Správy katastra pre hlavné mesto Bratislavu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 24. decembra
2005.

Z odôvodnenia obidvoch rozhodnutí vyplýva, že dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti na základe predloženej vyššie uvedenej kúpnej zmluvy bola absolútna

neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v spojitosti
s § 8 ods. 11 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.V súhrne si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok v sume 4.482.244,70 Sk (slovom štyri milióny
štyristoosemdesiatdva dvestoštyridsaťštyri slovenských korún a sedemdesiat halierov), ako náhradu
škody, ktorá mu vznikla z absolútne neplatného právneho úkonu tvrdiac, že škodu spôsobil odporca.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.3.2009 navrhovateľ zmenil návrh tak, že žiadal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie 403.045,14 eur a nahradiť trovy konania, a to všetko v lehote do 5 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Uznesením zo dňa 29.6.2009 č.k. 9C 32/2006 - 101 súd zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1,2 O.s.p.
pripustil.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že dňa 30.12.2003 navrhovateľ a odporca
uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území Devínska Nová Ves zapísaných na L V č. 2387, za dohodnutú cenu 925.562,64 eur (27.883.500,-

Sk).

Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu
pracovisko Gallayova č.11, 842 02 Bratislava svojím rozhodnutím č. V-1621 zo dňa 28.5.2004 zamietol
návrh na vklad predmetných nehnuteľností do katastra nehnuteľností.

Voči rozhodnutiu katastrálneho úradu podal navrhovateľ odvolanie, Krajský súd v Bratislave potvrdil
rozhodnutie katastrálneho úradu. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť
24.12.2005.

Dôvodom zamietnutia návrhu na vklad bola absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2003
podľa § 39 OZ v spojení s § 8 ods. II zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov podľa § 39 OZ.

Kúpna zmluva, ktorou sa prevádza majetok štátu do vlastníctva obce je dvojstranným právnym úkonom.

Pokiaľ sa touto zmluvou prevádza nehnuteľný majetok, na jej platnosť sa vyžaduje udelenie súhlasu
Ministerstva financií Slovenskej republiky (§11 ods. 5 zákona d správe majetku štátu). V tomto prípade
Ministerstvo financií Slovenskej republiky udelilo súhlas s prevodom predmetných nehnuteľností.

Odporca poukázal na vyhlásenia zmluvných strán uskutočnené v kúpnej zmluve zo dňa 31.12.2003. V

článku 1 zmluvné strany prehlásili, že sú spôsobilé na právne úkony, v článku V zmluvné strany zhodne
prehlásili, že sa na tomto, úkone dohodli dobrovoľne, že prejav ich vôle je slobodný a vážny a keďže
znenie tejto zmluvy je v súlade s ich prejavenou vôľou, túto na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne
podpisujú.

Odporca ďalej uviedol, že nejestvuje žiadna príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a peňažnými
nárokmi, ktoré si navrhovateľ titulom náhrady škody uplatnil.

Odporca taktiež uviedol, že v žiadnom prípade nemôže stotožniť tvrdením navrhovateľa, že spôsobil
neplatnosť kúpnej zmluvy. Navrhovateľ prejavil záujem o prevod nehnuteľností, navrhovateľ dobrovoľne

podpísal kúpnu zmluvu a vyhlásil v nej, že je spôsobilý na právne úkony, pričom práve navrhovateľ bol
ten, kto nebol na tento úkon spôsobilý, teda tým, že ju uzavrel spôsobil jej neplatnosť. Navrhovateľ nemal
zaslaťodporcovistanovisko,vktoromprejavilzáujemokúputýchtonehnuteľnostiapredovšetkýmnemal
podpísať samotnú kúpnu zmluvu, pretože na rozdiel od odporcu nebol na jej podpis spôsobilý.

Odporca uviedol, že neznalosť príslušných právnych predpisov, ktorá mala za následok uzavretie
neplatného právneho úkonu je pochybením navrhovateľa. Navrhovateľ mal mať vedomosť, že mestskú
časť nemožno v zmysle príslušných právnych predpisov považovať za obec, nemôže nadobudnúť
predmetné nehnuteľností a teda, že nemá spôsobilosť uzavrieť kúpnu zmluvu ako kupujúci.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.9.2010 navrhovateľ opätovne menil petit návrhu tak, že
žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 430.009,74 eur a nahradiť trovy konania to všetko do 5 dní od
právoplatnostirozsudku,pričomuplatnenýnárokšpecifikovaltak,žepohľadávkuvočiodporcovivovýške184.265,32 eur uplatňuje titulom náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi tým , že musel uhradiť
bankové poplatky a úroky za poskytnutie úveru Dexia banke Slovensko, a.s. podľa Zmluvy o úvere.

Ďalší nárok voči odporcovi, a to vo výške 147.397,97 eur si navrhovateľ uplatňoval ako nárok
vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia odporcu, v zmysle ust. § 451, ods. 1 v spojení s ust. §§ 456,
454 Občianskeho zákonníka. K bezdôvodnému obohateniu sa odporcu malo dôjsť tým, že navrhovateľ
zabezpečoval stráženie nehnuteľností a s tým spojenú prevádzku nehnuteľností.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 98.346,45 eur ako nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania s vrátením pôvodne zaplatenej kúpnej ceny odporcovi.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedeckými výpoveďami Ján Matulu,
Františka Baňasa, listinnými dôkazmi: kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.2003, rozhodnutím Katastrálneho
úradu v Bratislave, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Gallayova uJ. č. 11, 842

02Bratislavač.V-1621zodňa28.5.2004,RozsudkomKrajskéhosúduvBratislaveč.:3Sp/145/2004-11
zo dňa 24.11.2005, zmluvou o úvere medzi Dexia bankou Slovensko a. s. a Mestskou časťou Bratislava
Devínska Nová Ves zo dňa 19. 3. 2004, zmluvou o bezpečnostných službách pri ochrane majetku č.
320 400 10, výpismi z účtu, faktúrami a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 30.12.2003 navrhovateľ a odporca uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Devínska Nová Ves zapísaných na LV č. 2387,
za dohodnutú cenu 925.562,64 eur (27.883.500,- Sk).

Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu

pracovisko Gallayova č.11, 842 02 Bratislava svojím rozhodnutím č. V-1621 zo dňa 28.5.2004 zamietol
návrh na vklad predmetných nehnuteľností do katastra nehnuteľností.

Voči rozhodnutiu katastrálneho úradu podal navrhovateľ odvolanie, Krajský súd v Bratislave potvrdil
rozhodnutie katastrálneho úradu. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť

24.12.2005.

Dôvodom zamietnutia návrhu na vklad bola absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2003
podľa § 39 OZ v spojení s § 8 ods. II zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov podľa § 39 OZ.

Podľa § 420 ods. 1/Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.) každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

V zmysle citovaného ustanovenia Obč. zákonníka základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za

škodu sú:

a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

d) zavinenie

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sámV konaní nebolo sporné, že dňa 30.12.2003 navrhovateľ a odporca uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom
ktorejbolprevodnehnuteľnostínachádzajúcichsavkatastrálnomúzemíDevínskaNováVeszapísaných
na LV č. 2387, za dohodnutú cenu 925.562,64 eur (27.883.500,- Sk).

Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu
pracovisko Gallayova č.11, 842 02 Bratislava svojím rozhodnutím č. V-1621 zo dňa 28.5.2004 zamietol
návrh na vklad predmetných nehnuteľností do katastra nehnuteľností.

Voči rozhodnutiu katastrálneho úradu podal navrhovateľ odvolanie, Krajský súd v Bratislave potvrdil
rozhodnutie katastrálneho úradu. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť
24.12.2005.

Dôvodom zamietnutia návrhu na vklad bola absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2003
podľa § 39 OZ v spojení s § 8 ods. II zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších

predpisov podľa § 39 OZ.

V zmysle ustanovenia § 8 ods.11 z.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu ak ani po opakovanom
osobitnom ponukovom konaní podľa odseku 3 v časovom odstupe aspoň jedného mesiaca neponúkne
žiadny záujemca primeranú cenu, ponúkne správca tento majetok obci, v ktorej územnom obvode

sa tento majetok nachádza, za primeranú cenu podľa odseku 4 zníženú o 50 %. Ak do 30 dní od
doručenia ponuky obec nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať
za ponúknutú cenu, ponúkne správca takýto majetok vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom
obvode sa majetok nachádza, za rovnakých podmienok ako obci.

V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2) z.č. 138/1991 zákona o majetku obcí ak neobsahuje druhá až štvrtá
časťtohtozákonaosobitnúúpravuprehlavnémesto SlovenskejrepublikyBratislavuapremestoKošice,
rozumie sa pod pojmom obec podľa tohoto zákona aj hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a
mesto Košice.

Podľa § 6 ods.5) tohoto zákona hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice zveria
časti svojho majetku do správy mestským častiam.

Podľa § 8 ods. l) z.č. 138/1991 Z.z. hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice
určia v štatúte mesta rozsah majetku mestských častí primerane podľa § 2 tohoto zákona. Mestským

častiam sa spravidla nezverí majetok, ktorý prevažne alebo celkom slúži celomestským potrebám alebo
zabezpečuje plnenie funkcií hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a mesta Košice.

V zmysle ustanovenia § 2 ods. l) z.č. 377/1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave hlavné
mesto je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s

vlastným majetkom, so svojimi finančnými zdrojmi a s majetkom, ktorý mu bol zverený.

Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za
podmienok ustanovených zákonom alebo štatútom hlavného mesta hospodária so zvereným majetkom
a so zverenými finančnými zdrojmi a vlastnými finančnými zdrojmi i vlastným i vlastným majetkom

získaným vlastnou činnosťou.

Z uvedených ustanovení vyplýva , že hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mestské časti
sú samostatnými právnickými osobami, pričom zákon o majetku obcí zadefinoval, že pod pojmom obec
sa rozumie hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.

Podľa I. časti článku 4 bod 2) štatútu hlavného mesta územie hlavného mesta je za účelom výkonu
samosprávy rozdelené na mestské časti. Jednou z mestských častí je aj Mestská časť Devínska Nová
Ves.

Podľa §1 ods. l) Zák. č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení obec je samostatný územný samosprávny
a správny celok Slovenskej republiky, združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je
právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným
majetkom a s vlastnými príjmami.V zmysle citovaných zákonných ustanovení nemohla podľa § 8 ods. l 1) z.č. 278/1993 Z.z. prebytočný
majetokštátunadobudnúťMestskáčasťBratislava-DevínskaNováVesnakoľkonemápostavenieobce.

Navrhovateľ prejavil záujem o prevod nehnuteľností, navrhovateľ dobrovoľne podpísal kúpnu zmluvu
a vyhlásil v nej, že je spôsobilý na právne úkony, pričom práve navrhovateľ bol ten, kto nebol na tento
úkon spôsobilý, teda tým, že ju uzavrel spôsobil jej neplatnosť.

Predovšetkým navrhovateľ mohol a mal vedieť aké je jeho právne postavenie v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení a Štatútu hlavného mesta Bratislavy. Súd sa stotožnil s obranou odporcu, že
neznalosť príslušných právnych predpisov, ktorá mala za následok uzavretie neplatného právneho
úkonujepochybenímnavrhovateľa.Navrhovateľmalmaťvedomosť,žemestskúčasťnemožnovzmysle
príslušných právnych predpisov považovať za obec, nemôže nadobudnúť predmetné nehnuteľností a
teda, že nemá spôsobilosť uzavrieť kúpnu zmluvu ako kupujúci.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Nebolo v konaní preukázané porušenie
právnej povinnosti odporcom ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu, súd preto návrh na
náhradu škody ako nedôvodný zamietol.

V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal titulom bezdôvodného obohatenia náhrady nákladov, ktoré
vynaložil na stráženie nehnuteľností v rokoch 2004 až 2007 súd návrh považoval za nedôvodný.
Navrhovateľ prevzal do užívania predmetné nehnuteľnosti už 14.11.2003 a nechal tieto nehnuteľnosti
strážiť strážnou službou ešte pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Súd mal

v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že nehnuteľnosti vlastnícky patriace Slovenskej republike
užíval navrhovateľ v období od 14.11.2003 do 31.8.2007 bezodplatne pre vlastné potreby (stanovisko
pre strážnu službu, priestory na drvenie záhradného odpadu, uloženie stavebného materiálu a
veľkokapacitných kontajnerov, parkovanie pre autobusy patriace športovým klubom MČ , parkovanie
hasičskej techniky). Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný ani v časti

uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu na
strane odporcu nedošlo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v súlade so zásadou úspechu vo veci.
Navrhovateľ nemal vo veci úspech, odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd preto o trovách

rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods.
2/O.s.p.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.