Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/250/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512207401
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2512207401.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie
4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, zast. splnomocnencom: Ing. Juraj Grnáčik, proti povinnému: Q.
F., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX A., o vymoženie 388,95 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdnej
exekútorky JUDr. Denisy Uhríkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťany zo dňa 21.06.2012, č. k. 10Er/298/2012-13, EX 2747/2012

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímprvostupňovýsúdzamietolžiadosťsúdnejexekútorkyJUDr.DenisyUhríkovejo
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo zdôvodnil aplikáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d, § 44
ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len EP), § 25 ods. 1, ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1,
§ 4 ods. 1, § 44 ods. 2, § 45 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“), ustanovení § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. l, ods. 4, § 54 ods. 1, ods. 2, § 55 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ v znení účinnom do 31. decembra 2007), § 87 písm. f/ O. s. p. (zákona č.
99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení,) a smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Prvostupňový súd svoje uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský
rozsudok vydaný troma rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,
Arbitrážna a Mediačná, a. s., so sídlom 831 04 Bratislava, Trnavská cesta 7 dňa 03. februára 2012,
sp. zn. DC-B/0811/022, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej 388,95 eur s
príslušenstvom. Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol zo zmluvy o úvere číslo 8117708707

dňa 05.09 2007, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že povinná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala ako fyzická osoba
a je nepochybné, že zmluvu je potrebné chápať ako spotrebiteľskú. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 6, v zmysle ktorej sa zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou, pričom v
prípade jej nedosiahnutia sa na riešenie sporov uplatní rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných

obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov. Okresný súd
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach pre
úver je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. Uvedené ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bolo medzi
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve s cieľom dosiahnuť zjednotenie aplikačnej praxe. K

upresneniu výpočtu neprijateľných podmienok došlo už na základe smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a podľa čl. 6 smernice mali členskéštáty zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom neboli pre
spotrebiteľa záväzné. Prvostupňový súd dôvodil, že rozhodcovská doložka je jednou zo zmluvných
podmienok zapracovaných do všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru bez toho, aby

bola spotrebiteľom individuálne dojednaná. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec
predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a môže vylúčiť tak všeobecný súd,
ktorý by inak bol na konanie príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. Rozhodcovská doložka koncipovaná v takomto znení je neprijateľná a ustanovenie o

rozhodcovskej doložke absolútne neplatné, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, preto je rozhodcovský rozsudok
nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Prvostupňový súd uzavrel, že tým je daný rozpor exekučného
titulu so zákonom, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolanie proti tomuto uzneseniu podala včas oprávnená. Poukázala na to, že v predmetnej veci sa
vymáha plnenie zo zmluvy o úvere na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný
rozsudok rozhodcovského súdu. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že
exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V

opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup
v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným
súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v
rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný
súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z ustanovenia § 159

ods. 2 O. s. p. Exekučný súd skúma exekučný titul po stránke formálnej a aj materiálnej, ale v rámci
tohto prieskumu nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či
meniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom.Z§45ods.1písm.c)zákonač.244/2002Z.z.vyplýva,že
rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú

podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor s dobrými
mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje, alebo neodporuje dobrým
mravom. Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Úverová zmluva, ktorej plnenie
je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou,
ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade so zákonom o bankách a podlieha

dohľadu Národnej banky Slovenska. Oprávnená ďalej argumentovala, že zákon č. 483/2001 Z. z. o
bankáchv§93bods.1priuzatváranízmluvyzakotvilpovinnosťbánkponúknuťsvojimklientomuzatvoriť
rozhodcovskúzmluvuotom,žeichprípadnévzájomnésporybudúrozhodnutévrozhodcovskomkonaní.
Poštová banka si teda plnila len svoju zákonnú povinnosť. Z uvedených dôvodov oprávnená navrhla
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť o vydanie poverenia exekútorovi zmeniť

tak, že žiadosti o udelenie poverenia vyhovie, alternatívne napadnuté uznesenie v celom rozsahu zruší
a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti

ktorémujeodvolanieprípustné(§44ods.2EP),poskonštatovaní,žeodvolaniemázákonompredpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O .s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, v dôsledku čoho bolo dôvodné
vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Predmetom konania bolo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu,
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, rozhodcami JUDr. Jánom
Huňadym, JUDr. Marekom Baňásom a JUDr. Branislavom Legátom dňa 03. februára 2012 pod sp.

zn. DC-B/0811/022. Napadnutým uznesením súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie správnosti uznesenia a postupu súdu prvého stupňa, ktorým bola
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.Odvolací súd v globále poukazuje na konštatovanie, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil,
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.. Pre
úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte k odvolacím dôvodom nasledovné:

V zmysle § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí ak ide o

exekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad). Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského

rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok
zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví

aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom
výkonejudikovanéhoprávavyjadrenéhoexekučnýmtitulom,ktoréhopovahaurčujerozsahmateriálneho
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu ako to vyplýva z ustanovenia

§ 44 ods. 2 EP. Exekučný súd sa v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu zameriava na
skúmanie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu ako sú dovolenosť, možnosť plnenia a jeho
súlad s dobrými mravmi, a teda skúma, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie
sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.
Ustanovenie § 45 ZoRK umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť
vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, nesmie rozhodcovský rozsudok zaväzovať
naplnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Exekučný
súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk

vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správností. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody
na zastavenie uvedené v § 268 O. s. p. (resp. v § 57 EP), či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a)
alebob)ZoRK,alebočirozhodcovskýrozsudokzaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§
45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho

preskúmanie.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia odvolací súd uzatvára, že exekučný súd je
oprávnený a zároveň aj vždy povinný, a to už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ex offo - z úradnej povinnosti skúmať, či rozhodcovský

rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom, a ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
povinný žiadosť zamietnuť.

Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného

titulu s ustanovením § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci bolo z pripojenej zmluvy o úvere v spisovom materiáli zistené, že oprávnená
s povinným uzatvorili úverovú zmluvu číslo 8117708707 dňa 05.09. 2007, na základe ktorej poskytla
oprávnená povinnej úver vo výške 20.000 Sk (663,88 Eur)., povinná sa zaviazala úver splácať v

pravidelných mesačných splátkach. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pre úver,
pričom v bode 6 je obsiahnutá v tomto uznesení už skôr prezentovaná rozhodcovská doložka týkajúca
sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi nastanú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaníslužieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad
a zánik príslušnej zmluvy.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že predtlač formulára mal právny predchodca oprávnenej už
pripravený a dopisoval doň iba konkrétne údaje týkajúce sa povinnej, pričom povinná obsah tejto zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť a ani neovplyvnila

Je nesporné, že predmetnú zmluvu je potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 52 OZ. Jej

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch rovnako a je z nej zrejmé, že
spotrebiteľ obsah dohody podstatným spôsobom neovplyvnil (§ 53 ods.1, 2, 3 OZ). Oprávnená je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení dohody konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, keď vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 OZ a je i veriteľom v zmysle § 3 ods.
1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že povinná pri uzatváraní a plnení
predmetnej dohody nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 OZ považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom
i v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z..

Súd v súvislosti s rozhodcovskou doložkou poukazuje aj na ustanovenie § 93b ods. 1, ods. 2 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách (účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi), podľa ktorého

banky a pobočky zahraničných bánk boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh
rozhodcovskej zmluvy boli banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom
najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahovala už uzavretá rozhodcovská zmluva.

Klient nebol povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený bankou. Ak klient neprijal návrh
rozhodcovskej zmluvy, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa mali riešiť postupom
podľa osobitných predpisov (na všeobecných súdoch). Uvedené ustanovenie uložilo banke povinnosť
ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú doložku. Slovné spojenie „povinnosť ponúknuť“ je
však potrebné vyložiť tak, že povinnosťou banky bolo ponúknuť klientovi možnosť rozhodnúť sa (vybrať

si), či v prípade sporu bude rozhodovať spor všeobecný súd a ktorákoľvek zmluvná strana podá návrh na
tento súd alebo spor bude rozhodovať rozhodcovský súd a návrh podá ktorákoľvek zmluvná strana na
takýto súd (a to počas trvania záväzkového vzťahu, resp. vzniku sporu). Ak však banka naformulovala
rozhodcovskú doložku v hore uvedenom znení, klientovi nič neponúkla, ale sama určila, že oprávnený
rozhodovať spory je rozhodcovský súd. Za možnosť výberu nemožno považovať ani oprávnenie

povinného banke písomne oznámiť, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí. Banka povinného takto
len zaťažila povinnosťou urobiť právny úkon smerujúci k zániku rozhodcovskej doložky. Dohodnutá
rozhodcovská doložka je podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade aj v rozpore s ustanovením
§ 93b ods. 1, 2 zákona o bankách.

Odvolací súd, berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku a tak dospel k
súladnému záveru so súdom prvého stupňa, že predmetná rozhodcovská doložka, s poukazom na
argumentáciu prvostupňového súdu, ktorá bola založená na konštatovaní, že formulácia rozhodcovskej
doložky ako zmluvnej podmienky v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná,
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, je skutočne
neprijateľnouzmluvnoupodmienkoupodľaustanovenia§53ods.4OZaakotakájeneplatná.Tedabráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Článok 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách,ktorápredstavujeinterpretačnépravidlo,zaneprijateľnúzmluvnúpodmienku
odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby

riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup
k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.Podľačlánku2písm.a)smerniceRady93/13/EHSnaúčelytejtosmernicenekalépodmienkyznamenajú
zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa článku 3 ods.1, ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom nemá priamu právnu
záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby

súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc, a to i v tom období, keď ich zásady
neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

ESĽP v rozsudku zo dňa 27. júna 2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil,
že národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo

neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu
smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý
by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej
podmienky.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto
prípadejerozhodcovskázmluvavyjadrenáibavpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnými
zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam

rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu, súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským

súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej
veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu

na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému
konaniu.Tátorozhodcovskádoložkanapĺňaznakyneprijateľnejpodmienkyspotrebiteľskejzmluvypodľa
§ 53 ods. 1 OZ, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu,

aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá.

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 dňa 24. februára 2011 zaujal stanovisko, že
pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom

súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery
súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu
základných práv sťažovateľa nedošlo.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v zmluve o úvere je v priamom rozpore
s ustanovením § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, keď neprijateľnosť
predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s aplikovaním § 53 ods. 1 OZ, za použitia jehoeurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i
Ústavného súdu SR. Predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto
je neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle

ustanovenia § 3 a nasl. ZoRK, nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci
konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je právne
neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle ustanovenia § 41 EP, pričom výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie
NS SR pod sp. zn. 3 M Cdo/20/2008). Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo

rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, §
53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK), súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 EP zamietne.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania (zhodne ako súd prvého stupňa) druhostupňový súd nerozhodoval,
pretože nejde o meritórne a konečné rozhodnutie, ale len o fázu konania, ktorá je podkladom pre
následné zastavenie exekúcie v zmysle § 44 ods. 3 E. p.. K takémuto postupu bude priestor v ďalšej
fáze konania okresného súdu (§ 224 ods. 4 O. s. p. per analogiam).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.