Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 28, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010155
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1612010155.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov
JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného L. C., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Malackách sp. zn. 1T/60/2012 zo 16.09.2013, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v e c s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduvMalackáchsp.zn.1T/60/2012zo16.09.2013bolobžalovaný
L. C. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm.
b/, písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich synov T., M.. XX.XX.XXXX F. L.
a L., M.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom T. č. XXX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o

rodine, deklarovanej mu rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27.06.2000, č.k. 8P 17/1997,
právoplatným dňa 04.09.2000, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna T. sumou 400,-Sk (13,28
€) a na syna L. sumou 200,-Sk (6,34 €) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
T. F., trvale bytom T. Č.. XXX, následne rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.11.2005,
č.k. 25P 148/2005 - 29, právoplatným dňa 05.12.2005 bola zvýšená výška výživného na sumu 800,-
Sk (26,56 €) na syna T. a na syna L. na sumu 700,-Sk (23,24 €) a rozsudkom Okresného súdu

Bratislava IV zo dňa 15.05.2007, č.k. 13P 80/2007-14, právoplatným dňa 16.06.2007 bola zvýšená
výška výživného na syna L. na sumu 1.500,-Sk (49,79 €), si túto zákonnú povinnosť neplní na syna
T. od 02.12.2000 do 30.06.2006 a na syna L. od 02.12.2000 do 13.10.2010, s výnimkou období od
18.06.2001 do 14.02.2003, od 31.03.2005 do 14.02.2006 a od 11.03.2006 do 11.05.2007, kedy bol vo
výkone trestu odňatia slobody a nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť voči obom synom, v dôsledku čoho
mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1002,46 € voči T. F. a vo výške 1.762,60 € voči Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka ulica číslo 2942/60A, Malacky, ktorý svojimi rozhodnutiami
číslo A/2005/1600-OI/MZN zo dňa 24.08.2005, číslo NV-A/2006/2351/OI/MGB zo dňa 20.03.2006, číslo
NV-A/2006/2351/04/MGB zo dňa 23.03.2006 a číslo A/2008/03386/OI/mmv zo dňa 03.09.2008 priznal
T. F. od 01.03.2005 do 28.06.2006 na syna T. a na syna L. do októbra 2010 náhradné výživné v rôznych
výškach, pričom v tomto období bol jedenkrát zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere, na úrade
práce bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 05.02.2003 do 11.02.2003, nepoberal

dávky v hmotnej núdzi ani žiadne iné sociálne dávky, naviac týmto konaním vydal svojich synov T. a
L. nebezpečenstvu núdze, ktorú odvrátil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky poskytovanímdávok sociálnej pomoci v dobe od januára roku 2000 do 30.04.2000, od 01.04.2003 do 31.07.2010 a od
01.07.2011 v rôznych výškach až doteraz a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom
Okresného súdu Bratislave III, pod č.k. 5T 53/01 zo dňa 06.02.2002, právoplatným dňa 06.02.2002

odsúdený za dvojnásobný trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov v ústave na výkon
trestu II. Nápravnovýchovnej skupiny.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ a § 38 ods. 4 Tr. zák. k

nepodmienečnému trestu odňatia slobody 2 roky a 4 mesiace, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný L. C., ktoré odôvodnil tým, že
rozsudok sa nezakladá na pravde, že chcel platiť výživné, ale napriek jeho snahám bol odsúdený na 28
mesiacov do II. NVS, ale nevie prečo. Nebolo preukázané, že nechcel platiť, že nechcel byť so svojimi

deťmi, pretože boli stále pod vplyvom mamy a ktorá má teraz svoje dieťa. Nemá proti tomu nič, nechce
tomu brániť, ale je otcom svojich detí. Zatiaľ si odsedel viac, ako by ho odsúdili a je to už pomaly 10
alebo 20 rokov, takže má za to, aby sa mu započítali aj tie roky, čo vykonal trest.

Odvolanie obžalovaného bolo v súlade s úst. § 314 Tr. por. zaslané na prípadné vyjadrenie prokuratúre

a splnomocnenkyni poškodených, ich matke T. F., čo však ani jeden z nich nevyužil.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por. a dospelkzáveru,žeodvolanie obžalovanéhojedôvodné,
avšak aj z iných dôvodov, než na ktoré poukazoval vo svojom odvolaní.

Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový
rozsudok je minimálne predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku
predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci,
ako aj právo obhajoby (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), boli zistené chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť
a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie ( § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. ), pričom vznikli aj pochybnosti o správnosti skutkových zistení
napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy ( §
321 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia

skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
protiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazy

tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé
rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou
stíhania zo zákonných dôvodov ( § 2 ods. 1 Tr. por. ), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu

veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak
na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom,
ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie
spravodlivého procesu.

Zistenie skutočného stavu veci vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo
preukázaná v súbehu so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akékoľvek pochybnosti. K
správnym a úplným skutkovým záverom môže však súd dôjsť len vtedy, ak vykoná všetkydosiahnuteľné dôkazy a tieto je potrebné, aby v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne
ich zhodnotil, čo však v danom prípade nebolo naplnené. Revíznym postupom krajský súd zistil,
že v súdnom konaní neboli prvostupňovým súdom riadne a dostatočne zhodnotené všetky dostupné

dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na
objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Z tohto pohľadu je napadnutý
rozsudok minimálne predčasný.

Podľa § 207 ods.1 Tr. zák. kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti,

zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 207 ods.3 Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre podstatné chyby
konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia,

ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby napadnutých
výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak vzniknú pochybnosti o
správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo
vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por., ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť
vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zo spisového materiálu vyplýva, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala 04.02.2012 na

Okresný súd Malacky obžalobu na obžalovaného L. C., ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 1T/60/2012
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr.
zák. na rovnakom skutkovom základe, ako je uvedený vo vyššie uvedenej skutkovej vete napadnutého
rozsudku.

Okresný súd Malacky 15.05.2012 vydal 15.05.2012 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák.
skutkovom základe podanej obžaloby a odsúdil ho na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
dva roky a štyri mesiace podľa § 207 ods. 3, § 37 písm. m/ a § 38 ods. 4 Tr. zák. a zaradený bol pre
výkon tohto trestu do Ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný podal proti tomuto trestnému rozkazu odpor, prvostupňový súd
nariadil hlavné pojednávanie na 29. 05.2013, ktoré bolo odročené na 15.07.2013, nakoľko obhajca
obžalovaného ( v tom čase obžalovaný vykonával trest odňatia slobody) sa ospravedlnil. Na ďalšom
hlavnom pojednávaní obžalovaný L. C., ktorý bol medzičasom prepustený z výkonu trestu odňatia

slobody (13.06.2013) požiadal o poskytnutie lehoty na uhradenie zaostalého výživného, ako aj
náhradného výživného, poskytované ÚPSVaR, ktoré chcel uhradiť z dedičstva po otcovi, že vo výkone
trestu nemal možnosť pracovať, že si je vedomý že dĺžne výživné je 1002,40 eura a titulom náhradného
výživného 992,47 eur, z dôvodu ktorého súd odročil toto hlavné pojednávanie na 16.09.2013. Na toto
hlavné pojednávanie sa obžalovaný L. C. už nedostavil, svoju účasť ani neospravedlnil a preto súd

vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti podľa § 252 ods. 2 Tr. por., rovnako aj v neprítomnosti
poškodených T. C. a L. C., následne so súhlasom prokurátorky boli prečítané zápisnice o výsluchu
zástupkýň ÚPSVaR, svedkov T. C., L. C. a T. F. a oboznámil rozsudky súdov, rozhodnutia ÚPSVaRMalacky, potvrdenia a správy tak, ako vyplýva zo zápisnice z tohto hlavného pojednávania. Následne
súd vyhlásil vyššie uvedený odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok.

Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, nakoľko nespĺňa predpoklady
uvedené v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por., nakoľko bolo potrebné stručne uviesť, ktoré
skutočnosti vzal prvostupňový súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu a najmä z čoho vychádzal pri ustálení výšky
zaostalého výživného. Odôvodnenie všetkých výrokov musí preto vždy vychádzať z vyhodnotenia
dôkazov spôsobom uvedených v § 2 ods. 12 Tr. por.
Vodôvodnenírozsudku pretonestačílenzhrnutievykonanýchdôkazovichvymenovanímanemáísťani
o mechanické prepisovanie ich obsahu do odôvodneného rozsudku.. Možno konštatovať, že napadnutý

rozsudok je nepreskúmateľný z pohľadu výšky určenej sumy dlžného výživného, ktorá bola bez zmien
prevzatázpodanejobžalobyanapokonajvrozporesosamotnýmodôvodnenímrozsudkuabeztoho,že
by bližšie rozviedol, na základe akých dôkazov, okrem tvrdenia uvedenej svedkyne, dospel k výslednej
sume dlžného výživného. Napokon prvostupňový súd taktiež vôbec neodôvodnil svoje právne úvahy
ohľadne právneho posúdenia skutku.

Podľa § 252 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak
súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovaného a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas

predvolaný,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v
trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol
upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti

upozornený, d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.

Pri skúmaní podmienky, či vec možno spoľahlivo rozhodnúť aj bez prítomnosti obžalovaného, treba
vychádzať z povahy veci, z jej závažnosti, ako aj z toho, či bez výsluchu obžalovaného na hlavnom

pojednávaní a bez jeho súčinnosti pri dokazovaní bude možné náležite zistiť skutkový stav, teda v takej
kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. je výnimočný v tom, že môže byť
obžalovaným páchaný aj po podaní obžaloby práve pre tento trestný čin. Vyplýva to z ustanovenia §

122 ods. 13 Tr. zák., podľa ktorého ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení
vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí,
ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie
konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa
neodobral na záverečnú poradu.

V prejednávanej veci ide o špecifické konanie, keď obvinenie bolo obžalovanému vznesené ešte
15.11.2006, ktoré mu však bolo oznámené až 25.03.2010, pri jeho prvom a v podstate aj poslednom
výsluchu, kedy využil svoje právo a nevypovedal k veci.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. por. obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu... Napriek tomu, že v prejednávanom prípade súd
nemusel upravovať skutok predĺžením času jeho spáchania o čas po podaní obžaloby a zvýšením sumy
dlžného výživného o sumu po podaní obžaloby, vzhľadom na vek detí a obdobie neplnenia vyživovacej
povinnosti z jeho strany, bez výsluchu obžalovaného súd nemohol náležite objasniť objektívnu ani

subjektívnu stránku skutkovej podstaty tohto trestného činu.Odvolací súd musí pritom konštatovať, že súd prvého stupňa v podstate vychádzal z vykonaného
dokazovania len z prípravného konania, ktoré nebolo dostatočne objasnené na ustálenie skutkového
stavu tak, ako vyplýva z podanej obžaloby a aj napadnutého rozsudku.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný je otcom, teč. už plnoletých detí
synov T., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, pričom vyživovacia povinnosť mu bola určená
jednak rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27.06.2000, č.k. 8P 17/1997, právoplatným dňa
04.09.2000, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna T. sumou 400,-Sk (13,28 €) a na syna L.

sumou 200,-Sk (6,34 €) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky T. F., trvale bytom T.
č. XXX počnúc 01.06.1999, následne rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.11.2005, č.k.
25P 148/2005, právoplatným dňa 05.12.2005 bola zvýšená výška výživného na sumu 800,-Sk (26,56
€) na syna T. a na syna L. na sumu 700,-Sk (23,24 €) počnúc 02.11.2005 a nakoniec aj rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.05.2007, č.k. 13P 80/2007, právoplatným dňa 16.06.2007
bola zvýšená výška výživného na syna L. na sumu 1.500,-Sk (49,79 €), počnúc 15.05.2007, pričom

v skutkovej vete napadnutého rozsudku a ani z jeho odôvodnenia nie je pritom zrejmý dátum, od
ktorého bol obžalovaný zaviazaný na platenie výživného v súdom určenej výške, ktorá skutočnosť má
rozhodný význam na ustálenie nielen presnej doby, kedy si obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť,
ale aj celkovej výšky dlžného výživného.

Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd uznal obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti od
02.12.2000 voči svojim dvom synom T. a L., na syna T. do 30.06.2006 a na syna L. do 13.10.2010.

Zo správy archívu zboru väzenskej a justičnej správy z 12.08.2011(č.l. 156) vyplýva, v akom časovom
rozmedzí bol obžalovaný v rozhodnom období pre posudzovanie veci vo výkone trestu odňatia slobody.

Okresný súd pritom správne nezapočítal obdobia, počas ktorého bol obžalovaný vo výkone trestu
odňatia slobody do doby neplnenia jeho vyživovacej povinnosti. Okresný súd tak vypustil z obdobia,
po ktoré obžalovaný neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť, obdobie od 18.06.2001 do 14.02.2003, od
31.03.2005 do 14.02.2006 a od 11.03.2006 do 11.05.2007, pričom z uvedeného dôkazu vyplýva, že
obžalovaný bol vo výkone trestu aj od 17.08.2010 do 17.06.2011, teda aj v časti obdobia, za ktoré ho súd

prvého stupňa uznal obžalovaného vinným z neplnenia vyživovacej povinnosti (do 13.10.2010), ktorá
skutočnosť má taktiež rozhodný význam pre ustálenie celkovej výšky dlžného výživného. Pochybil aj
v nesprávnom dátume prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody , že bol vo výkone
trestu odňatia slobody od 18.06.2001 do 14.02.2003, hoci preukázateľne bol prepustený 04.02.2003.

Napriek tomu, že prvostupňový súd so súhlasom prokurátorky na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď
svedkyne T. F. z prípravného konania a mal preukázané, v akej výške jej obžalovaný zaplatil výživné,
resp. kedy jej týmto titulom bolo zaslané z výkonu trestu a mal aj správu z Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody ( č.l. 157) v akej výške a kedy boli titulom výživného zaslané jej príslušné sumy, nie je
zrejmé z napadnutého rozsudku, na základe akých úvah a výpočtov dospel okresný súd k sume dlžného

výživného T. F. 1002,46 € , hoci z jej výpovede vyplýva, že jej dlhuje 3 360,42 €.

Nepreskúmateľnosť rozsudku okresného súdu je aj vzhľadom k nejasnému, nepresnému a
nedostatočnému ustáleniu jednotlivých súm náhradného výživného, ktoré bolo T. F., ako matke detí
vyplatené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky náhradné výživné v rôznych výškach.

Napokon z vyjadrení viacerých splnomocnených zástupkýň uvedeného úradu vyplývali rozdielne
informácie ohľadne celkovej sumy vyplateného náhradného výživného na oboch synov, v spisovom
materiáli bolo dostatok listinných dokladov, na základe ktorých bolo možné presné ustálenie celkovej
výškyvyplatenéhonáhradnéhovýživnéhozarozhodnéobdobie,samozrejmepoodpočítanídobyvýkonu
trestu odňatia slobody obžalovaným.

Napokon zmätočne okresný súd uviedol v skutkovej vete rozsudku, že tam popísaným konaním
obžalovaný vydal svojich synov T. a L. nebezpečenstvu núdze, ktorú odvrátil Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Malacky poskytovaním dávok sociálnej pomoci v dobe od januára roku 2000 do 30.04.2000,
od 01.04.2003 do 31.07.2010 a od 01.07.2011 v rôznych výškach až doteraz, keď na jednej strane

ustálil neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným u syna T. do 30.06.2006 a na L. do 13.10.2010
( podľa oznámenia školy Stredná odborná škola automobilová Bratislava ukončil predčasne štúdium
05.10.2010- č.l. 108), teda aj za obdobie, kedy obžalovaný už nemal vyživovaciu povinnosť, bez ohľadu
na to, či T. F. poberala alebo nepoberala naďalej dávky sociálnej pomoci.Všetky tieto skutočnosti nie sú zrejmé z napadnutého rozsudku a ani na základe akých právnych úvah
a matematických výpočtov v rozsudku uvedenej sume dlžného výživného prvostupňový súd dospel.

Z obsahu spisu nevyplýva že by bol obžalovaný prvostupňovým súdom poučený v ktoromkoľvek štádiu
konania o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 Tr. por.

KrajskýsúdvBratislave,pretonazákladeodvolaniapodanéhoobžalovaným napadnutýrozsudok zrušil

v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Úlohou súdu I. stupňa bude vo veci nariadiť termín hlavného pojednávania, opätovne vykonať celé
hlavné pojednávanie kontradiktórnym spôsobom, pričom jeho úlohou bude predovšetkým predvolať a
vypočuť obžalovaného L. C., svedkov T. F., prípadne aj T. C. a L. C. a splnomocnenú zástupkyňu
ÚPSVaR Malacky, oboznámiť listinné dôkazy tak, aby sa k nim obžalovaný mohol taktiež vyjadriť ,

súčasne ho aj poučiť o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 Tr. zák., že trestnosť trestného činu zaniká aj
vtedy,akideotrestnýčinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207,aktrestnýčinnemaltrvalonepriaznivé
následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu
( písm. a) a zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol
oprávnenému náhradné výživné podľa osobitého predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o

výživnom, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu
( písm. b), aktualizovať odpis registra trestov obžalovaného, nakoľko v spise sa nachádza len posledný
odpis z 29.02.2012, zabezpečený ešte v prípravnom konaní a správy o jeho povesti.

ÚlohousúduI.stupňavďalšomkonaníbudepretovykonaťdokazovanievnaznačenomsmere,prípadne
vykonať aj ďalšie dôkazy, ktorých potreba vykonania by mohla vzniknúť, resp. ktorých vykonanie
môžu navrhnúť strany a zákonným spôsobom sa vysporiadať aj s ostatnými dôkazmi, doposiaľ
zabezpečenými, ktoré majú vzťah k posudzovanej veci a vo veci zákonne a spravodlivo rozhodol.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, tieto súd vzhľadom na súčasné štádium konania
považuje za irelevantné.

Na podklade týchto úvah, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom tak rozhodol na základe odvolania podaného

obžalovaným.

Nakoľko odvolací súd nemohol sám nahrádzať činnosť a rozhodnutie súdu prvého stupňa, krajský súd
vec prejednal na neverejnom zasadnutí, keďže išlo o takú vadu konania, ktorú nebolo možné odstrániť
na verejnom zasadnutí ( § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší opravný
prostriedok.