Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 29, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708207336
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2708207336.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnej: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/X, XXX XX J., o vymoženie 168,63
eur (5.080,-Sk) vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka 60,
Bratislava, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k.

1Er/4684/2008-36 zo dňa 03.10.2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávneného

zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,50 eur do troch dní od
právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Rozhodol tak po zistení, že na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. SR 02598/08 zo dňa 10.04.2008 exekúcia nie je podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu

nemožno vykonať.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust.§ 57 ods. 1 a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 53 ods. 1 a 4 písm. r), §
53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 3 ods. 1, 3 a čl. 6 ods. 1 smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Zodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žesúdprvéhostupňaskúmanímpriloženýchlistínzistil,
že zmluva o úvere č. 2400019 zo dňa 18.10.2007 má povahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorej súčasťou
sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá
nebolasospotrebiteľomindividuálnedojednaná,pretožejesúčasťouobsahuformulárovejzmluvy.Nejde
teda o zmluvnú podmienku individuálne dojednanú, povinný nemal možnosť rozhodnúť sa, či bude

touto podmienkou viazaný a môže sa zmluve podrobiť buď ako celku alebo odmietnuť jej uzavretie.
Predmetná rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom
žalujúcej strane, avšak tento výber je daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, pričom v praxi to
býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe
tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť
tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom,

je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa takto formulovanú a
do podmienok úveru zapracovanú rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktoráje v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná s tým, že takáto rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z tohto dôvodu
je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného

titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru,
že rozhodcovský rozsudok je síce v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným
titulom, avšak exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku nie je prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
a na základe týchto skutočností v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a

exekučné konanie zastavil.

Rozhodnutie o trovách exekúcie zdôvodnil odkazom na ust. § 200 ods.2, § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku v spojení s vyhl. 288/1995 Z.z. a exekútorom vyčíslené trovy vo výške 39,50 eur posúdil ako
účelné a určené v správnej výške.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť. Ako dôvod odvolania uviedol skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka
obsiahnutá v zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho alebo rozhodcovského
konania, preto sa nestotožnil s argumentáciou konajúceho súdu ohľadom rozhodcovskej doložky s

tým, že prijatie uvedenej argumentácie by znamenalo pre dodávateľa úplne znemožnenie využitia
rozhodcovského konania. Oprávnený zastáva názor, že predmetná exekúcia prebieha v súlade s
platnými právnymi predpismi, preto sa nestotožnil ani s priznanými trovami súdneho exekútora.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.)
po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a podľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku(jetuinýdôvod,prektorýnemožnoexekúciuvykonať)

ju zastavil. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie v
celom rozsahu.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia
v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav,

vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola správne
súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné použiť
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa teda
správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku aby ustálil, či sa nejedná o nekalú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle rozhodnutia C 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať
rozhodcovskú doložku).Podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

spoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunarozhodcovskom
súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.

Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda

aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva,
že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej
zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani

rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý

rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom
vybranéhorozhodcovskéhosúduobjektívne.Vzhľadomnavšetkytietodôvodypredmetnározhodcovská
doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná a následkom je skutočnosť, podľa ktorej rozhodcovský súd vôbec
nemal právomoc rozhodovať daný spor, predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za

spôsobilý exekučný titul, ale o nulitný právny akt.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Pri tomto dôvode neprípustnosti exekúcie súd rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví
jedným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Simultánny
spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený vzhľadom na to, že proti takémuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie
by navyše odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa správne, keď na ich zaplatenie zaviazal oprávneného,
trovy exekúcie určil v správnej výške.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,

keď vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, správne rozhodol tiež o trovách exekúcie
a odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1 O.s.p. a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy

nevznikli.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.