Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10Er/298/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512207401
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Igor Laurenčík
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2512207401.1

Uznesenie
Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávnenej: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, proti povinnej: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX
A., občan SR, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Denisa Uhríková, so sídlom exekútorského úradu
Tomášikova 5/A, 821 01 Bratislava, pod sp. zn. EX2747/2012, pre vymoženie pohľadávky istiny 388,95
€ s príslušenstvom a trov exekúcie a o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Denisy Uhríkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 25.05.2012, sp. zn.: EX2747/2012 na súde vedenou pod sp. zn.: 10Er/298/2012 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.05.2012 sa na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie doručeného súdnej exekútorke
začalo exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok č. k.
DC-B/0811/022 zo dňa 03.02.2012 vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava,
rozhodcami: JUDr. Jánom Huňadym, JUDr. Marekom Baňásom a Mgr. Branislavom Legátom ( ďalej len
„exekučný titul“).

Dňa 11.06.2012 bola súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Denisy Uhríkovej (ďalej len
„súdny exekútor“), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 388,95 € s
príslušenstvom a trov exekúcie.

Exekučný súd sa oboznámil so žiadosťou o udelenie poverenia, návrhom na vykonanie exekúcie,
exekučným titulom a priloženou zmluvou o úvere, zmluvnými dojednaniami zmluvy o úvere a zistil, že
žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko
bol zistený rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so
zákonom.

Exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej sumu 388,95 € úrok vo výške
23% ročne zo sumy 388,95 € od 02.07.2011 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 388,95 € od 02.07.2011 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú
ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej splatnosti celého úveru vo
výške 78,61 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho
po dni poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.07.2011
vo výške 146,15 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,149 €.

Z odôvodenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi
vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 8117708707 uzavretej medzi účastníkmi dňa 05.09.2007 (ďalej
len „zmluva“), na základe ktorej oprávnená poskytla povinnej úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 €).

Poskytnutý úver sa povinná zaviazala splatiť v mesačných splátkach vo výške dohodnutých v zmluve,
v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „ zákon o rozhodcovskom konaní“ ), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise;
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo;
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Citované zákonné ustanovenia ukladajú exekučnému súdu povinnosť preskúmavať exekučný titul, a
to nie len z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ale vzhľadom na skutočnosť,
že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, aj z hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu,
na základe ktorého je exekučný súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol a môže ho preskúmavať aj čo do jeho materiálnej správnosti. Súd je teda povinný
preskúmavať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné
exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie
na základe tohto exekučného titulu. V zmysle uvedeného súd preskúmal predpoklady formálnej aj
materiálnej právoplatnosti exekučného titulu, vrátane spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom.

Po preskúmaní žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
oprávnenej na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a predloženej
Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi, má súd za preukázané nasledovné skutočnosti:

Oprávnená ako dodávateľka a povinná ako spotrebiteľka uzavreli dňa 05.09.2007 Zmluvu o úvere č.
8117708707. Aplikáciou ustanovením § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka bola táto zmluva
posúdená ako spotrebiteľská zmluva. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s
prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra SR, ako aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnená vystupuje v obdobných
prípadoch poskytovania úverov opätovne. Oprávnená pri uzatváraní zmluvy o úvere, konala v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvorila s povinnými ako fyzickými osobami nepodnikateľmi.
Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na
právny vzťah účastníkov je potrebné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou
obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu zmluvných strán, ako právnu úpravu európskeho práva
zameraného na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 2 zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“ ) v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané
( ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha aj význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Súdny dvor (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira v bode 58 judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné
informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné realizovať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Nakoľko rozhodcovský rozsudok priznal pohľadávku, ktorá vznikla zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktorými bola do slovenského právneho poriadku implementovaná Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny
súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon vykonateľného rozsudku rozhodcovského súdu, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť
rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom zmluvy uzavretej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom
a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má tento súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré

vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou
viazaný.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále
dopĺňaný, čím zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. Rovnako sa tak stalo aj doplnením
výpočtu neprijateľných podmienok s účinnosťou od 01.01.2008, odkedy Občiansky zákonník za
neprijateľnú podmienku stanovuje v § 53 ods. 4 písm. r) ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Smernica Rady 93/13/EHS zahŕňa ustanovenie, v zmysle ktorého je takého dojednanie posudzované
ako nekalá podmienka. V zmysle čl. 3 bod 1 smernice v spojení s prílohou bod 1. písm. q) smernice,
nekalou podmienkou je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd podrobil prieskumu aj rozhodcovskú doložku dojednanú
v rámci zmluvných dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi
účastníkmi. Rozhodcovská doložka je tu vyjadrená nasledovne v bode 6: zmluvné strany sa dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú
rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnená opakovane používa
v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Takáto rozhodcovská doložka teda nepredstavuje individuálne dojednanie, ktoré by mohla povinná pri
uzatváraní zmluvy ovplyvniť. Práve naopak, takto vyjadrená rozhodcovská doložka splýva s ostatnými
ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy úvere a povinná nemá ani možnosť rozhodnúť sa, či s
doložkou súhlasí alebo nie, nakoľko má pri uzatváraní zmluvy len dve možnosti, a to - podrobiť sa zmluve
ako celku so všetkými jej štandardnými podmienkami, alebo odmietnuť uzavretie takejto zmluvy ako
celku.

Rozhodcovská doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinností dodávateľa a spotrebiteľa,
pretože v danom prípade rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodca,
a nie súd. Ak je takáto rozhodcovská doložka súčasťou štandardných podmienok, vzniká riziko, že
spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. V záujme ochrany spotrebiteľa je v súvislosti s rozhodcovskou
doložkou nevyhnutné, aby mal spotrebiteľ možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si
rozhodcovský súd osobitne nevyjednal, t.j. výslovne si ho nevymienil - neželal.

Rozhodcovská doložka zakotvená v zmluvných dojednaniach, túto požiadavku ochrany spotrebiteľa
vôbec nenapĺňa. Doložka je formulovaná tak, že spotrebiteľ sa vzdáva právna na prejednanie prípadne
vzniknutého sporu pred všeobecným súdom, čím sa v rozpore so zákonom vopred vzdáva svojich práv.
Pri takto formulovanej rozhodcovskej doložke je spotrebiteľ prinútený vždy - aj keď si to výslovne neželá,
aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, ak spor vyvolá dodávateľ.

Takto formulovanú rozhodcovskú doložku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, vyhodnotil exekučný súd ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna
neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku, a teda ani spotrebiteľa
nezaväzuje. Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcami, ktorí svoju právomoc na
prejednanie a rozhodnutie veci odvodili od neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým

exekučným titulom v zmysle § 41 exekučného poriadku, a preto je výkon exekúcie na jeho podklade
neprípustný.

Z uvedených dôvodov postupoval súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol pre rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na podpísanom
súde, písomne trojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.