Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 8C/246/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813209819
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813209819.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408
Egkomi, Nikózia, Cyprus, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, 036 01
Martin proti odporkyni: O. Š., E.. XX. XX. XXXX, F. XX/XX, S., o zaplatenie sumy 2.268,74 eur s prísl.,t
a k t o

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.356,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 08. 03. 2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhalvočiodporkynizaplateniasumy2.268,74eurspolusúrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.268,74 eur od 08. 03. 2012 do zaplatenia, a náhrady
trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 07. 03. 2007 uzatvorila odporkyňa so K. Ú. I.
W..S.., ako pôvodným veriteľom (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zmluvu (ďalej len „Zmluva“), na základe
ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť odporkyni spotrebný úver vo výške 3.319,39 eur. Úver

bol odporkyni pôvodným veriteľom poskytnutý dňa 07. 03. 2007 a to bezhotovostným prevodom, o
čom navrhovateľ súdu predložil potvrdenie o čerpaní úveru. Odporkyňa podpisom Zmluvy vyslovila
súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na poskytovanie spotrebných
úverov, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odporkyňa sa Zmluvou zaviazala úver poskytnutý
pôvodnému veriteľovi vrátiť späť za podmienok a v lehote v zmluve uvedenej. Zároveň sa odporkyňa
podpisom Zmluvy zaviazala pôvodnému veriteľovi uhradiť riadne úroky vo výške a za podmienok v
nej dohodnutých. Rovnako sa odporkyňa podpisom zmluvy zaviazala pôvodnému veriteľovi uhradiť

i poplatok za správu úveru vo výške a v lehote v zmluve uvedenej. Pôvodný veriteľ svoj záväzok
mu vyplývajúci zo zmluvy splnil riadne a včas, t.j. odporkyni poskytol úver v dohodnutej výške a v
dohodnutom termíne. Nakoľko odporkyňa svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie úveru v dohodnutých
splátkach pôvodnému veriteľovi nesplnila riadne a včas, navrhovateľ písomne vyzval odporkyňu na
splnenie neuhradenej splatnej splátky (ďalej len „Výzva“). Ku dňu 20. 08. 2012 pôvodný veriteľ evidoval
voči odporkyni pohľadávku vo výške 2.268,74 eur (ďalej len „pohľadávka“). Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako novým veriteľom

zo dňa 20. 08. 2012 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa
voči odporkyni (vrátane jej príslušenstvá) na navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ
k dnešnému dňu eviduje voči odporkyni pohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 2.268,74 eur.Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
istiny vo výške 2.268,74 eur od 08. 03. 2012 až do zaplatenia.

Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytnutí
flexipôžičky zo dňa 07. 03. 2007, Prehľadom histórie transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX, Výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.08.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

14. 08. 2012, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 08. 2012, Všeobecnými obchodnými
podmienkami K., W..S.. pre úvery, písomným vyjadrením navrhovateľa doručeným súdu 05. 05. 2014
spolu s prílohami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Pôvodný veriteľ a odporkyňa ako žiadateľ a dlžník uzatvorili dňa 07. 03. 2007 zmluvu o poskytnutí
flexipôžičky číslo 001111101070307 v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o poskytnutí

spotrebného úveru (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal, že poskytne žiadateľovi za
podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný
úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí poplatok za
poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Takto bol odporkyni poskytnutý úver vo výške
3.319,39 eur, s lehotou splatnosti 60 mesiacov, s mesačnou anuitnou splátkou 75,36 eur, pričom dátum

prvej splátky bol 07. 04. 2007 a poslednej splátky dňa 07. 03. 2012. Úroková sadzba bola dohodnutá
vo výške 12,90 % ročne.

V zmysle článku II. bod 2. Zmluvy, dlžník potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými
podmienkami K., W..S.. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, ktoré sú

neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s
úverovou zmluvou .

Podľa článku III bodu 2 Všeobecných obchodných podmienok pre úvery K., W..S.. (ďalej len „VOP“),
v prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania

vo výške + 5 % p. a. nad rámec úrokovej sadzby uvedenej v úverovej zmluve, alebo na výveskách v
prevádzkových priestoroch banky a poplatok za odoslanie upomienky vo výške podľa platného Cenníka
K., W..S.., v deň účtovania príslušného poplatku.

Podľa článku IV bodu 1. VOP, dlžník sa zaväzuje splatiť splátky spotrebného úveru na úverový účet,

vedený v príslušnej pobočke K., W..S..

V zmysle článku IV. bodu 3, dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom
prvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty
splatnosti úveru.

Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 08. 2012, došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, z postupcu K. Ú. I., W..S.. na postupníka - navrhovateľa,
čím je preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní. Pôvodný veriteľ postúpil na
navrhovateľa pohľadávku na istine v celkovej výške 2.268,74 eur v celosti spolu s príslušenstvom.

Postupca listom zo dňa 23. 08. 2012 adresovaným odporkyni oznámil, že ku dňu 20. 08. 2012 postúpil
svoju pohľadávku z predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou ako dlžníčkou a postupcom ako veriteľom
na navrhovateľa a upozornil ju, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinná svoje záväzky zo
zmluvy plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nej oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa

vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie jeho záväzkov
zo zmluvy.

Podľa Prílohy č. 2 k Zmluve o postúpení pohľadávok - zoznam postupovaných pohľadávok, postupca
na navrhovateľa postúpil pohľadávku na istine vo výške 3.761,82 eur.

Výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23. 08. 2012 navrhovateľ odporkyňu vyzval na zaplatenie dlžnej
sumy 3.761,82 eur.V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol odporkyni úver vo výške
3.319,39 eur, ktorý sa zaviazala uhrádzať v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas vo výške
75,36eur,celkovýpočetsplátokbol60,dátumsplatnostiprvejsplátkybol07.04.2007adátumposlednej

splátky bol 07. 03. 2012. Všetky skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru pod
názvom Základné podmienky. Do dňa podania žalobného návrhu odporkyňa uhradil sumu vo výške
1.050,65 eur. Predmetom konania je teda len nárok navrhovateľa na zaplatenie zostatku nesplatenej
istiny vo výške 2.268,74 eur, t.j. výška úveru 3.319,39 eur mínus na istine uhradených 1.050,65 eur =
2.268,74 eur.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného do 30.6.2007,

predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a účinného od

1.7.2007, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) v
znení účinnom a platnom do 31. 12. 2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 01. 01. 2008,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období (ďalej len „Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je

o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá zmluva o úvere, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na
navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení. Postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto mal súd za to,
že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola
uzavreté zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou o spotrebnom úvere je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s

komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré
vykazujú známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú
zároveň zmluvami spotrebiteľskými, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,

ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

V zmysle zmluvy o poskytnutí flexipôžičky boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky v celkovej
výške 3.319,39 eur, ktoré sa zaviazala splácať v pravidelných 60-tich mesačných splátkach vo výške75,36 eur pri úrokovej sadzbe 12,9 % s termínom splatnosti prvej splátky dňa 07. 04. 2007 a poslednej
splátky dňa 07. 03. 2012. Odporkyňa z celkovej sumy poskytnutého úveru splatila sumu 1.050,65 eur.

Z predložených listinných dokladov mal súd za preukázané, že odporkyňa v prospech navrhovateľa
pri predmetnej zmluve uhradila finančné prostriedky vo výške 1.050,65 eur a právny predchodca
navrhovateľa časť týchto uhradených prostriedkov zaúčtoval na vyčíslené poplatky a úroky v zmysle
Všeobecných obchodných podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo veriteľovi použiť
uhradenú splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej

strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci
aj stalo. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a
dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah
sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých
prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení
istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje

nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje
dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen
nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53
ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej

zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Nakoľko postup navrhovateľa ohľadom započítania úhrad zo strany odporkyne na príslušenstvo istiny

považoval súd za rozpor z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu na dlžnú sumu istiny a teda
po takomto započítaní navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 2.268,74 eur na istine úveru.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb

na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej
praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich
nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby, na ktorú je súd povinný

z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru,
t.j. finančných prostriedkov reálne poskytnutých odporkyni, ktoré odporkyňa navrhovateľovi nesplatila,
je iba čiastočne dôvodný.

Do omeškania so splácaním istiny úveru sa dostala odporkyňa už pri splátke splatnej dňa 07. 02.
2009. Nakoľko odporkyňa mala peňažný záväzok navrhovateľovi plniť v splátkach, pri každej jednej
splátke začala plynúť premlčacia doba samostatne a to odo dňa zročnosti každej jednej splátky. Privšeobecnej trojročnej premlčacej lehote, keď navrhovateľ podal žalobný návrh dňa 23. 09. 2013 a
splatnosti jednotlivých splátok k 7. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, všetky nesplatené splátky
splatné pred dňom 23. 09. 2010 sú teda premlčané. Navrhovateľovi teda vznikol nárok iba na zaplatenie

splátok splatných v období od 07. 10. 2010 do 07. 03. 2012, t.j. nárok na zaplatenia 18 splátok po 75,36
eur, čo predstavuje sumu 1.356,48 eur. Súd považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.356,48
eur za dôvodný a návrhu v tejto časti vyhovel. Čo do zvyšku žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

Keďže sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal iba zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej istiny

poskytnutého úveru, súd sa v ďalšom nezaoberal inými nárokmi (nárokom na jednotlivé poplatky, úrok
z úveru ...).

Odporkyňa tým, že riadne a včas nesplácala poskytnutý úver v stanovených termínoch splatnosti
jednotlivých splátok, pričom splatnosť poslednej splátky pri úvere poskytnutom na základe zmluvy zo
dňa 07. 03. 2007 bola dňa 07. 03. 2012, dostala sa do omeškania s plnením celej nesplatenej časti úveru

najskôr dňom 08. 03. 2012 od uvedeného dňa si navrhovateľ uplatnil aj nárok na úrok z omeškania z
dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k
prvémudňuomeškaniasplnením,t.j.kudňu08.03.2012,bola9,00%ročne.Súdpriznalnavrhovateľovi
aj nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9 % ročne zo sumy 1.356,48 eur od

08. 03. 2012 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§149ods.O.s.p.,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 1.356,48 eur s
príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Navrhovateľ mal v konaní úspech v rozsahu
60 % a odporkyňa v rozsahu výške 40 %. Po odpočítaní úspechu odporkyne od úspechu navrhovateľa

(60 % - 40 %), navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 % z jeho celkových
trov konania.

O konkrétnej výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.