Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/349/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614200860
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614200860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátuJUDr.DianySolčányovejaJUDr.LudvikyBodnárovejvprávnejvecimaloletejT.H.nar.X.X.XXXX
zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťaťa
rodičov Y.D. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. na A. XXX/XX a U. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho
v X. na A. XXX/XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou Vasiľ, Šimonovič & partners, s.r.o. Košice,
Kuzmányho 29 v konaní o určenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves z 3.6.2014 č.k. 13P 20/2014-57 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 3.6.2014 č.k. 13P 20/2014-57 zamietol návrh matky,

ktorým sa domáhala určenia výživného od otca pre maloletú T. 130 Eur mesačne za obdobie od 1.7.2013
do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov dieťaťa.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil
rozhodnutiesúduprvéhostupňaavrátilvecnaďalšiekonaniealebozmenilrozsudoksúduprvéhostupňa
a určil výživné pre maloletú T. 150 Eur mesačne za obdobie od 1.7.2013 do právoplatného rozhodnutia
výroku o rozvode manželstva rodičov dieťaťa. Uviedla, že v snahe o obnovenie manželského spolužitia
verila, že sa situácia ukľudní a spolužitie obnovia aspoň kvôli dcére, preto nepodávala hneď návrh na
určenie výživného mysliac si, že ide len o prechodnú situáciu. Okrem toho je lepšie vzniknutý problém

riešiť mimosúdne a až v krajnom prípade je potrebné sa obrátiť na súd. Keďže sa situácia zhoršila,
podala návrh na určenie výživného až v dobe, keď už bolo zrejmé, že mimosúdna dohoda s otcom
maloletej nebude možná a tento jej dobrovoľne nebude prispievať na výživu dcéry. Vyjadrila názor, že
primerané časové obdobie, ktoré ubehlo od vtedy, ako rodičia žili v spoločnej domácnosti do podania
návrhu, považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na dôvodovú správu § 77 ods. 1
Zákona o rodine. Tiež uviedla, že otcom predložené doklady - pokladničné bloky, ktorými preukazoval
nákup potravín, nie sú dôveryhodným preukázaním skutočnosti, že tieto potraviny boli kupované do

spoločnej domácnosti, pretože otec viedol dve domácnosti a do ich pôvodne spoločnej domácnosti nikdy
žiadny väčší nákup nedoniesol. Občas si nakúpil potraviny, ktoré sám aj skonzumoval, chodil na obedy
do reštaurácie alebo si objednával prostredníctvom donáškovej služby, väčšinou zjedol aj ich potraviny
a dokonca sa stalo, že ak bola v práci, otec nenechal navarený obed ani dcére. Potvrdila, že otec
kúpil dcére aj nejaké oblečenie, alebo jej dal vreckové, avšak peniaze nedával k jej rukám. Kupoval
väčšinou drahšie veci, ktoré súrne nepotrebovala a finančné prostriedky, ktoré potrebovala na výdavky
dcéry potrebné ku každodennému životu si musela požičať, pretože zo svojho príjmu jej nevychádzalo

na ich úhradu. Vyjadrila názor, že ide o dary, ktorými nie je možné suplovať výživné pre dcéru. Máprávo domáhať sa určenia výživného od otca v riadnej lehote, čo v tomto konkrétnom prípade aj urobila.
Konštatovala, že po odpočítaní mesačných výdavkov od príjmu rodičov dieťaťa zostáva na živobytie
otcovi 1.418 Eur a jej 215 Eur, ktorá je nie len pre ňu ale aj pre maloletú T., keďže žijú v spoločnej

domácnosti. Okrem toho svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére plní aj osobnou starostlivosťou, čo je
tiež potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o výživnom.

Otecvovyjadrenízdôraznil,žematkouuvádzanévysvetlenianiesúdostatočnýmodôvodnenímspôsobu
jej konania a pokiaľ mala za to, že vyživovaciu povinnosť si neplní vôbec, resp. si ju neplní v dostatočnej
výške, mala prednostne hľadieť na záujem maloletej dcéry a bez ohľadu na zložitosť ich vzťahu podať
potrebný návrh. To, že dúfala v obnovenie manželského spolužitia by neobstálo ako ospravedlnenie

toho, že tým mohla zanedbať svoju povinnosť uplatniť výživné pre maloletú dcéru v zmysle ust. § 28 ods.
1 písm. a/ Zákona o rodine. Matkou tvrdené skutočnosti v odvolaní nie sú presné a pravdivé, pretože
už pred súdom prvého stupňa preukázal, že sa podieľal na výžive maloletej a to nie v zanedbateľnej
výške. Rovnako ako matka, aj on uspokojoval základné potreby maloletej a to tým, že sa staral o
jej stravu, ošatenie a bývanie. Prostredníctvom mesačného rozpisu svojich výdavkov podporenými

listinnými dôkazmi v podobe pokladničných bločkov a výpisov z účtu je možné bez pochýb vyvodiť
záver, že vynakladal prostriedky na výživu maloletej. Stravu ako aj ošatenie častokrát nakupoval v
prítomnosti dcéry a tak mala táto priamu možnosť vyžiadať si od neho to, čo aktuálne potrebovala.
Nie je teda presné tvrdenie matky, že zo svojich zostatkových 215 Eur zabezpečovala kompletnú
výživu maloletej. Pokiaľ ide o formu plnenia vyživovacej povinnosti, tá nie je za trvania manželstva bez

súdnej úpravy osobitne upravená. Zákon nikoho nezaväzuje plniť výživné k rukám, či už matky dieťaťa
alebo samotného oprávneného dieťaťa. Nie je preto namieste konštatovanie matky, že nedával peniaze
na výživu pre maloletú priamo maloletej, resp. jej ako matke. Zastáva názor, že svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletej dcére plnil v dostatočnom rozsahu, a to ako z hľadiska materiálneho, tak aj
z hľadiska osobnej starostlivosti. Maloletá T. nebola nikdy ukracovaná a po finančnej stránke nemohla

nikdy pociťovať nedostatok. Z jeho strany bola výživa maloletej zabezpečená v žiaducom rozsahu, či
dokonca nad rámec jej odôvodnených potrieb. Vzhľadom na charakter jeho práce, pracovné cesty aj
mimo územia SR nemohol tráviť s maloletou každý jeden deň, ak sa však zdržiaval doma, mal snahu a
záujem venovať sa dcére čo možno najviac. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil v celom jeho rozsahu.

Kolíznyopatrovníkmaloletejvovyjadreníkodvolaniukonštatoval,ževzhľadomnavýsledkydokazovania
v priebehu konania je toho názoru, že prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky dostupné informácie
adôkazyohľadomobochrodičovamaloletejT.,kdebolopreukázané,žerodičiavposudzovanomobdobí
žili v spoločnej domácnosti a otec prispieval na výživu maloletej tak, ako to zodpovedalo jeho osobným
a majetkovým pomerom a odôvodneným potrebám maloletej. Na základe týchto skutočností navrhol

odvolanie matky zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v
konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé
a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s tým, že úvahy súdu prvého stupňa
týkajúce sa posudzovania zákonných kritérií určovania výživného za obdobie pred podaním návrhu(dôvody hodné osobitného zreteľa), a to aj pokiaľ ide o posudzovanie plnenia vyživovacej povinnosti
rodičov v čase ich spolužitia vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Konajúci
súd sa vysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré tvorili obranu matky už v priebehu konania na súde

prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom za obdobie od 1.7.2013 do právoplatnosti výroku
rozsudku o rozvode manželstva rodičov (16.4.2014). Odvolací súd dôsledným posúdením všetkých
relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu
záveru ako súd prvého stupňa, že neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie

výživného pre maloletú T. od 1.7.2013 do 16.4.2014 a dodáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať
výživné pred dňom podania návrhu oprávneného (v tomto prípade matkou maloletého dieťaťa) vyžaduje
zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podal bez
zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno
posúdiť ako výnimočné, účastník žiada o určenie výživného s časovým odstupom a v jeho konaní
nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným

dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie,
ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie)
a podobne. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto prípade neboli
splnené podmienky pre spätné určenie výživného, pretože matke maloletej nebránila žiadna závažná
skutočnosť podať návrh na určenie výživného pre maloletú T. ihneď potom, ako dospela k záveru, že

otec prestal, resp. plnil si vyživovaciu povinnosť v nedostatočnej miere a odvolacia námietka matky v
tejto časti (predpokladala obnovenie spolužitia, resp. mimosúdnu dohodu o výživnom), zjavne aktuálna
a uplatňovaná v každom obdobnom prípade, je v rozpore so zásadou vyjadrenou v ust. § 77 ods. 1 vety
tretej Zákona o rodine, ktorá zdôrazňuje výnimočnosť priznania výživného spätne pred podaním návrhu
a jej posúdením v súlade s odvolacím návrhom matky, ako dôvodu hodného osobitného zreteľa, by

sa minula účinku obmedzujúca klauzula tohto zákonného ustanovenia, najmä, aby si oprávnení rodičia
uplatňovali výživné čo najskôr, aby sa zamedzilo možným špekuláciám a zneužívaniu možnosti priznať
výživné spätne po začatí konania. Súd prvého stupňa sa rovnako dôsledne vysporiadal s rozsahom
plnenia otca z titulu výživného pre maloletú T. za rozhodné obdobie od 1.7.2013 do 16.4.2014, správne a
zákonne započítal do plnenia vyživovacej povinnosti otca v rozhodnom období otcom zaplatené výživné

formou peňažného a vecného plnenia, ktoré nesporne súviseli s odôvodnenými potrebami maloletej T.
a spĺňali charakter a účel výživného aj so zreteľom na to, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletej
nebola v tom čase ešte určená súdom. Odvolací súd tiež dodáva, že z povahy výživného a z dôvodu,
že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (vecné plnenia, peňažné plnenia, osobná
starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou

peňažnou sumou a vždy pôjde o viac, či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne
nastoliť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.