Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/331/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614204430
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614204430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
E.M.P.nar.XX.X.XXXXamaloletúG.P.nar.XX.XX.XXXXzastúpenýchkolíznymopatrovníkomÚradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi deti rodičov U. P.V. nar. X.X.XXXX bývajúcej v X.
X. P. N. Č.. XXX a E. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v R. X. B. N. Č.. XXX/XXX právne zastúpeného
JUDr. Františkom Pitoňákom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na
Štefánikovej ulici č. 5 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16P 73/2014-53 z 20.5.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca, ktorým žiadal o zmenu výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu tak, že maloleté deti E. M. a G. P. zverí
do osobnej starostlivosti otca a matku zaviaže prispievať na ich výživu sumou 30% zo sumy životného
minima. Konajúci súd pri rozhodnutí o zamietnutí návrhu otca právne vychádzal z ust. § 36 ods. 1 Zákona
o rodine, § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, § 26 Zákona o rodine, § 65 ods. 1 Zákona o rodine a §
62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a vykonaného dokazovania, na základe ktorého dospel k záveru, že návrhu otca
nie je možné vyhovieť, nakoľko neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy vo

veci osobnej starostlivosti o maloleté deti. Uviedol, že v rámci šetrení vykonaných v rámci dokazovania,
a to šetrenia vykonaného prostredníctvom kolízneho opatrovníka v mieste bydliska matky s maloletými
deťmi, ako aj v mieste bydliska otca z výpovedí rodičov a kolízneho opatrovníka mal za dostatočne
preukázané, že matka dostatočne zabezpečuje starostlivosť o obidve maloleté deti, žijú vo vyhovujúcich
bytových podmienkach a nezistil žiaden dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu výchovy. Dôvod na zmenu
výchovného prostredia nevzhliadol ani v otcom namietanom obmedzovaní jeho styku. Tieto skutočnosti
nemal za preukázané.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí. Vyjadril presvedčenie, že tak z

jednotlivých výpovedí ako aj z listinných dôkazov nebolo jednoznačne preukázané konštatovanie súdu,
že neboli zistené dôvodné skutočnosti odôvodňujúce zmenu úpravy práv a povinností k maloletým
deťom. Opätovne spochybnil bytové pomery u matky, čistotu domácnosti, a to napriek tomu, že
výsledkom šetrenia kolíznej opatrovníčky bolo potvrdené, že neboli zistené v tomto smere žiadne
pochybenia. Vyjadril nesúhlas aj s odôvodnením súdu prvého stupňa, že vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané tvrdenie otca o obmedzovaní kontaktu s maloletými deťmi.K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa
sa v celom rozsahu stotožňuje a vyslovil presvedčenie, že konajúci súd rozhodol správne na základe
dôsledne vykonaného dokazovania. Zotrval na podanej správe z 2.6.2014 z prešetrenia sociálnych

pomerovvdomácnostimaloletýchdetí,kdenamiestešetrenianebolizistenéžiadnezávažnénedostatky
zo strany matky, týkajúce sa tak osobnej starostlivosti o maloleté deti ako aj udržiavania poriadku, čistoty
a hygieny v byte. Kolízny opatrovník uviedol, že medzi rodičmi maloletých detí prevládajú neustále
konflikty, ktoré však nemôžu byť dôvodom na zmenu výchovného prostredia maloletých detí. Navrhol
preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdiť.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdil. Uviedla, že podanie otca o
zmenu výchovného prostredia je účelové s tým, že otec aj po rozvode manželstva sa snaží obnoviť
predovšetkým vzťah s ňou, ako s bývalou partnerkou a deti používa ako prostriedok k jej získaniu a v
neposlednom rade aj k jej vydieraniu. Zdôraznila, že o maloleté deti zabezpečovala starostlivosť od ich
narodenia a nikdy neboli zistené vo výchove žiadne nedostatky. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s §

132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie rozhodnutia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania

neuviedolžiadnerelevantnéskutočnosti,ktorébymalizanásledokinérozhodnutieovýchovemaloletých
detí. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je predovšetkým v záujme maloletých detí, aby boli ponechané
v osobnej starostlivosti matky, u ktorej neboli zistené žiadne okolnosti ani dôvody, ktoré by takémuto
rozhodnutiu bránili. Tieto skutočnosti mal aj odvolací súd za dostatočne preukázané, predovšetkým
výpoveďami obidvoch účastníkov konania a tiež dôslednou správou kolízneho opatrovníka o prešetrení

pomerov tak v bydlisku maloletých detí, ako aj v bydlisku otca. Tvrdenie otca o nevhodnom bytovom
prostredí a o nedostatočnej starostlivosti matky neboli žiadnym spôsobom preukázané. Z obsahu
spisu je však zrejmé, že konflikty vznikajú predovšetkým medzi rodičmi maloletých detí, ktorí ani po
rozvode manželstva nemajú usporiadané vzájomné vzťahy a takisto medzi terajším partnerom matky a
otcom maloletých detí. Tieto skutočnosti však nemôžu byť dôvodom na zmenu výchovného prostredia

maloletých detí. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj konkrétne okolnosti na strane otca spočívajúce v
tom, že pracuje v zahraničí, kde sa zdržiava v mesiaci minimálne dva týždne nesvedčia v tomto prípade v
prospech otca, ktorý by nebol schopný sám osobne zabezpečovať výchovu maloletých detí. Na základe
uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa a jeho rozhodnutím, ktorým návrh
otca o zmenu výchovného prostredia maloletých detí zamietol a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdil.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.