Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114212422
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114212422.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS

a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na
vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporcom: 1. G. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XX/XX, T.,
t.č. na neznámom mieste, 2. A. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XX/XX, T., t.č. na neznámom
mieste, obaja odporcovia v konaní zastúpení opatrovníčkou: Z.. A. T., S. X. K. S., o zaplatenie sumy
638,00 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 258,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 258,- eur od 09.11.2011 do zaplatenia,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

III. Odporcom v 1. a 2. rade sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.10.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2014, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu
638,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 638,00 eur od 09.11.2011 do

zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 99,00 eur a náhradu trov konania, a to titulom plnenia zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Nakoľko pobyt odporcov bol v konaní neznámy, súd im ustanovil opatrovníčku a ďalej konal s ňou;
opatrovníčke bol návrh s prílohami doručený dňa 08.01.2015, k tomuto sa nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 12.10.2013, Zmluvou

o spotrebiteľskom úvere č. 220103021 zo dňa 29.11.2010 vrátane obchodných podmienok,
Predžalobnou upomienkou - výzva k úhrade dlžnej sumy zo dňa 26.03.2013 na č.l. 6 a 8, poštovým
podacím hárkom č.l. 7 a 9, Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 28.05.2013 na č.l. 10 a 12,
poštovým podacím hárkom č.l. 11 a 13, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v zmysle
§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v neprítomnosti právneho zástupcu
navrhovateľa a opatrovníčky odporcov v 1. a 2. rade.

Predmetom konania je požiadavka navrhovateľa na zaplatenie sumy 638,00 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 638,00 eur od 09.11.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty spolu vo výške
99,00 eur (mesačná zmluvná pokuta vo výške 33,00 eur x 3 mesiace omeškania od novembra 2011
do januára 2012).Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý

nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutítroch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 544 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvnú pokutu možno dojednať

len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcov), ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu), výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,ženavrhovateľakoveriteľaodporcoviav1.a2.rade
ako dlžníci uzavreli dňa 29.11.2010 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220103021, na základe ktorej
navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 1.000,00 eur za odplatu vo výške 380,00 eur. Odplata
za poskytnutie úveru predstavovala úrok vo výške 20 % z istiny a odmenu vo výške 18 % z istiny.

Odporcoviasazaviazalizaplatiťuvedenýúverspríslušenstvomv13mesačnýchsplátkachtak,žeprvétri
mesačnésplátkybolidohodnutévovýške5,00euraďalšíchdesaťmesačnýchsplátokbolodohodnutých
vo výške 136,50 eura, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia
splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov
bola uvedená v bode 1. Obchodných podmienok a predstavovala 67,70 % a priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver ku dňu podpisu zmluvy predstavovala
44,57 %, pričom tento údaj bol uvedený priamo v texte zmluvy. Odporcovia zaplatili navrhovateľovi
z poskytnutého úveru sumu 742,00 eur, s plnením ostatných dohodnutých mesačných splátok sa
odporcovia dostali do omeškania. Predžalobnou výzvou zo dňa 26.03.2013 upozornil navrhovateľ
odporcov, že ak nevykonajú bezodkladnú úhradu dlhu, navrhovateľ si uplatní právo a po uplynutí 15-

dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
a budú voči nim uplatnené všetky zmluvne dojednané sankcie. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy v
stanovenom čase nedošlo, navrhovateľ zaslal odporcom Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa
28.05.2013, v ktorom oboznámil odporcov s tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bol zosplatnený ku dňu 08.11.2011.

Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je
od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§
497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je

tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) OBZ) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporcovia
vystupovali ako spotrebitelia, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonali v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v
časti. Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 ZSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy o úvere navrhovateľ poskytol odporcom
spotrebiteľský úver v sume 1.000,00 eur za odplatu v sume 380,00 eur a odporcovia sa zaviazali
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom

v dohodnutých splátkach. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter
spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu
jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška splátky 136,50 eura (resp. 5,00 eur pri prvých troch splátkach) bez bližšej špecifikácie,
t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie

jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na
ktoré nemá právo. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9
ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto nie je uvedená v časti, ktorá
upravuje náklady spojené s čerpaním úveru a cenu úveru (v tejto časti zmluvy je uvedený iba údaj o

priemernej RPMN), ale iba v obchodných podmienkach, preto súd údaj o RPMN považoval za v zmluve
neuvedený. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ, a síce
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý
navrhovateľom odporcom sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá
nárok na zaplatenie úroku z úveru ani odmeny za poskytnutie úveru, t.j. odplaty vo výške 380,00 eur.
Keďže odporcovia zaplatili z poskytnutého úveru vo výške 1.000,00 eur časť vo výške 742,00 eur, súd
im uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zvyšnú časť poskytnutých peňažných
prostriedkov v sume 258,00 eur (1.000,00 eur - 742,00 eur). Odporcovia sa dostali do omeškania so

zaplatením peňažného dlhu dňa 09.11.2011, keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa 08.11.2011, a preto
má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov viac
ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ku dňu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 1,25 %.
Navrhovateľ tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % (8 +

1,25 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 258,00 eur odo dňa omeškania odporcov s plnením peňažného
dlhu, t.j. odo dňa 09.11.2011, do zaplatenia.

Navrhovateľ si návrhom spolu s istinou s príslušenstvom uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v sume 99,00 eur, čo predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 33,00 eur mesačne za 3 mesiace omeškania

od novembra 2011 do januára 2012 (33,00 eur x 3 = 99,00 eur). Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v
sume 99,00 eur navrhovateľ odôvodnil tým, že odporcovia si nesplnili povinnosť riadne a včas uhradiť
poskytnutý úver, keď z bodu 3 Obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj
záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň

zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške
3,1% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do
zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný

zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej
pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky zákonník,
ako aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej

výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami
zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. i o súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi.

Ako už bolo konštatované vyššie, predmetom konania je plnenie si záväzkov odporcov vyplývajúcich zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva je zmluvou uzavretou v zmysle § 497 OBZ, v zmysle § 2
písm. d) ZSÚ a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 OZ. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv
bola do Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zaradená novelou OZ - zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je

nevyhnutné využívať naďalej ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcim
režim spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 53 OZ sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto
ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Citované ustanovenievyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť
a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah.
Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne
rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa pritom týka iba
formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe dodávateľom vopred pripraveného zmluvného

formulára, ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla
obsah zmluvy nemení.

S poukazom na vyššie uvedené, nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd
za neopodstatnený. V konaní bolo zistené, že formulár Obchodné podmienky tvoriace neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220103021 zo dňa 29.11.2010 bol navrhovateľom evidentne

vyhotovený vopred, odporcovia tento štandardný formulár navrhovateľa ako poskytovateľa úveru
podpísali bez možnosti ovplyvniť text formuláru, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný
záväzok odporcov ako spotrebiteľov, v prípade porušenia ich povinností podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere,uhradiťnavrhovateľovizmluvnúpokutuvovýške3,3%zistinyzakaždýzačatýmesiacomeškania
do zaplatenia. Odporcovia ako spotrebitelia nemali žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah Obchodných

podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane dojednania o
zmluvnej pokute, mohli iba uvedenú zmluvu s obchodnými podmienkami odmietnuť ako celok, alebo
ju ako celok prijať, vrátane dojednaniu o zmluvnej pokute, a preto predmetné dojednanie o zmluvnej
pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Zároveň treba poukázať na to, že pre prípad porušenia
povinnostínavrhovateľaakoveriteľaniejevObchodnýchpodmienkachvôbecdojednanýprípadnýnárok

odporcovakospotrebiteľovnazaplateniezmluvnejpokutynavrhovateľomakoveriteľom.Zuvedenéhoje
zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade nebola individuálne dojednaná a len jednostranne zaťažuje
spotrebiteľov pre prípad porušenia ich povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Rovnako treba uviesť, že výšku zmluvnej
pokuty 3,3 % mesačne, čo predstavuje 39,60 % ročne, považuje súd za neprimerane vysokú, nakoľko

duplicitne, popri úroku z omeškania, sankcionuje dlžníka za omeškanie s plnením, a preto je v rozpore
s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) OZ.

Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.

Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru
súdu poškodzujú spotrebiteľov, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
slabšej zmluvnej strany. Navrhovateľ ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľských
úverov ma totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od
neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémová zmluvná pokuta

v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a
subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta v Obchodných podmienkach tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220103021 zo dňa 29.11.2010 predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 OZ je neplatná.

Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcom povinnosť plniť,
súd preto návrh v časti o plnenie zmluvnej pokuty zamietol.

Keďže navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky,
pričom obdobné dojednanie o zmluvnej pokute bolo už v inom konaní (napr. konanie Okresného súdu

Trnava - rozsudok č.k. 17C/100/2014 zo dňa 11.11.2014, právoplatný dňa 16.12.2014), vyhlásené za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd predmetné dojednanie nevyhlásil znovu za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ale týmto len poukazuje na predmetný rozsudok súdu.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v časti

o zaplatenie sumy 258,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 258,00 eur od
09.11.2011 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 ods. 1

OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 737,00 eur (638,00 + 99,00) s príslušenstvom priznaná suma
258,00 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 35% a hrubý úspech odporcov
65%, a teda konečný čistý úspech odporcov je 30% (65 - 35), čo v konečnom dôsledku znamená právo
odporcov na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko si
však odporcovia právo na náhradu trov konania neuplatnili a ani im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd
im právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.