Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/227/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508208498
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2508208498.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ N. F., nar. XX.XX.XXXX,
V. XXX/XX, W., 2/ F. N., nar. XX.XX.XXXX, P. M. R. W. XXX/XX, W., zastúpený advokátom: JUDr. Roman
Kvasnica, Sad A. Kmeťa 1, Piešťany, o zaplatenie 4.531,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 4C 106/2010-63 zo dňa 6. júna 2012 proti výrokom I.,
III. a IV., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby a o náhrade

trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/ právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 202,37 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet advokáta JUDr. Romana Kvasnicu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II.
uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 4C 106/2010-43 zo dňa 23.03.2012 zrušil, výrokom III.
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ titulom náhrady trov konania sumu 271,50 eur
(pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor), do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a napokon výrokom IV. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ titulom náhrady trov

konania sumu 404,74 eur z titulu trov právneho zastúpenia, do rúk právneho zástupcu žalovaného 2/,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 497 Obchodného zákonníka vecne odôvodnil tým,
že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca dňa 01.08.2006 uzatvoril s W. Q.
ako dlžníčkou a žalovaným 1/ ako jej spoludlžníkom predmetnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere a tiež, že žalovaný 2/ sa ako ručiteľ v súlade s ust. § 303, § 304 ods. 1 a 2 ObZ
žalobcovi zaviazal, že za dlžníčku a žalovaného 1/ bude žalobcovi plniť, pokiaľ tak neurobia dlžníčka
a žalovaný 1/. Súd však nemal za preukázané, že žalobca reálne poskytol dlžníčke (či žalovanému 1/

ako spoludlžníkovi) sumu, ktorej vrátenia sa podanou žalobou domáha, nakoľko žalobca v tomto smere
nepredložilžiadnydôkaz.Prizmluveoúveresaveriteľzaväzujeposkytnúťdlžníkovipeňažnéprostriedky
na jeho požiadanie. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol dlžníčke či žalovanému 1/
peňažné prostriedky poskytol. Bez preukázania poskytnutia peňažných prostriedkov dlžníčke či jej
spoludlžníkovi (žalovanému 1/) nie je potom možné uzatvoriť, že pohľadávka žalobcu vznikla a nie jemožné priznať mu právo, ktorého sa podanou žalobou domáha. Preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., žalovaný 1/ si uplatnil náhradu
trov konania, ktorú však nevyčíslil. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný zaplatil súdny

poplatok za podaný odpor v sume 271,50 eur, iné trovy konania žalovaného 1/ zo spisu nevyplývajú. Za
použitia ust. § 151 ods. 1 a 2 (časť vety prvej po bodkočiarku) O.s.p. súd priznal žalovanému náhradu
trov konania vo výške ním zaplateného súdneho poplatku. Žalovaný 2/ prostredníctvom jeho právneho
zástupcu si uplatnil náhradu trov konania, ktorú vyčíslil a špecifikoval v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") sumou

404,74 eur za dva úkony právnych služieb po 161,01 eur/úkon (1. dňa 07.05.2012 - prevzatie veci a
prvá porada s klientom, 2. dňa 06.06.2012 - zastupovanie na pojednávaní na súde) + 20% DPH +
2x režijný paušál po 7,63 eur/úkon + 20% DPH. Právny zástupca žalobcu vyčíslil a špecifikoval trovy
konania, ktorých náhrady sa domáhal v súlade s príslušnými ust. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, preto súd žalovanému 2/ priznal náhradu
trov konania v uplatnenej výške.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa je rozsudok nesprávny v časti, ktorou
súd zamietol žalobu, pretože konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. S

napadnutým rozsudkom odvolateľ, vzhľadom na vykonané dokazovanie, nesúhlasí a považuje ho za
nesprávny, pretože podľa úverovej zmluvy sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali do nasporenia 40% cieľovej sumy
vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelne mesačné vklady minimálne vo výške 24,40 eur,
do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 30,47 eur. Po pridelení cieľovej sumy uhrádzať výšku

stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
42,72 eur a pre prípad omeškania sa dohodli na 5% ročnom úroku z omeškania zo zameškaných splátok
nad dohodnutú úverovú sadzbu v prípade mimoriadneho úveru a 3% ročného úroku z omeškania v
prípade stavebného úveru. Ďalej si dohodli, že po odstúpení sa pohľadávka z mimoriadneho medziúveru
úročí úrokom z omeškania vo výške 12,49 %. Listami zo dňa 17.07.2007 došlo k riadnemu odstúpeniu

od zmluvy a to v súlade s článkom VII. bod 7 zmluvy. Zo strany žalovaných došlo k čiastkovým úhradám
v roku 2008, keby bola pohľadávka vymáhaná mimosúdne. Zároveň odvolateľ poukázal na to, že proti
platobnému rozkazu podal odpor žalovaný 1/, teda spoludlžník a uvádza v ňom ako dôvod na zrušenie
platobného rozkazu úmrtie dlžníčky W. Q. a jej nemajetnosť. Zároveň uvádza, že ako ručiteľ necíti
zodpovednosť a chuť vrátiť peniaze, ktoré boli požičané stavebným úverom na „zvláštne účely“. Z

tohto vyjadrenia v odpore je zrejmé, že k čerpaniu finančných prostriedkov zo strany zomrelej dlžníčky
došlo, pričom žalovaný 1/ nesúhlasil s okolnosťami poskytnutia úveru a žiadal o ich prešetrenie orgánmi
činnými v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu preto odvolateľ považuje výrok súdu za sporný so
skutkovým stavom vyplývajúcim zo žaloby a odporu. Odvolateľovi nie je zrejmé, na základe akého
zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že k čerpaniu finančných prostriedkov nedošlo, súd sa

týmito skutočnosťami nezaoberal a neboli predmetom ani osobitného skúmania súdu. V prípade, že
súd riadne a hodnoverne nemal preukázaný uplatňovaný nárok, žalobca vždy bol pripravený poskytnúť
potrebnú súčinnosť, resp. súd mohol rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním
opakovali. Žalovaní ani nepopreli pravosť alebo správnosť obsahu predložených listín žalobcom. V tejto
súvislosti odvolatelia poukázali na § 122 ods. 2, ods. 3, ako aj na článok 46 a 48 Ústavy Slovenskej

republiky. Ďalej dôvodili aj Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 239/06 z 03. novembra 2006 a z
15. októbra 1998. Podľa názoru odvolateľa okrem uplatňovanej zásady voľného hodnotenia dôkazov zo
stranysúdusasúdnekonanieopieraioprincípspravodlivosti,resp.právanaspravodlivýproces,zásadu
rovnosti účastníkov konania a hospodárnosti konania. K naplneniu týchto princípov nedošlo, naopak
napriek nespornosti existencie pohľadávky, čo preukazuje podaný odpor ako aj dôkazy predložené

žalobcom, súd žalobu zamietol iba z dôvodu, že nebol predložený osobitný dôkaz o čerpaní finančných
prostriedkov.

K doručenému odvolaniu žalovaný 1/ uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa,
pretože neboli žalovanému 1/ poskytnuté žiadne finančné prostriedky, poukázal na to, že zo strany
zosnulej W. Q. bol podvedený, nakoľko si vôbec nebol vedomý toho, že sa zaviazal splácať úroky a

mesačnésplátkypôžičky,pretožežiadnuzmluvuopôžičkenedostal.PaniQ.bolanemajetná,nevlastnilažiadnu nehnuteľnosť, bývala v nájomnom byte a preto nerozumie, prečo jej bol poskytnutý účelovo
viazaný mimoriadny úver a prečo zo strany žalobcu nedošlo k prevereniu jej majetkových pomerov
a finančnej situácie. V prípade, že boli dlžníčke poskytnuté finančné prostriedky, nechápe prečo si

žalobca túto sumu neuplatnil v dedičskom konaní. Zároveň poukázal na to, že po smrti pani Q. boli
tieto skutočnosti nahlásené žalobcovi, žiadali o ukončenie zmluvy a zároveň sa zaviazali deti pani Q.
k splácaniu tejto pôžičky. Táto listina bola zaslaná žalobcovi, v prípade potreby je možné týchto synov
zomrelej pani Q. predvolať a vypočuť.

K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 2/ prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, že

odvolaním napadnutý rozsudok je vo všetkých výrokoch vecne správny, prvostupňový súd na základe
navrhnutých a vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav veci a na tento správne aplikoval
príslušné ustanovenia právnych predpisov. Odvolateľ poukázal na § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca
v návrhu na začatie konania zo dňa 06.08.2008 tvrdí, že poskytol W. Q. mimoriadny medziúver vo
výške 147.000,- Sk, pričom na preukázanie tohto tvrdenia žalobca neoznačil žiadne dôkazy. Listiny,
ktoré žalobca v konaní predložil síce preukazujú uzatvorenie zmluvy o úvere, poskytnutie peňažných

prostriedkov však nepreukazujú. Ani v podanom odvolaní žalobca netvrdí, že by preukázal poskytnutie
peňažných prostriedkov. Podľa žalovaného 2/ žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázalodôvodnenosťsvojhonávrhu.Prvostupňovýsúdpretoaninemoholžalobevyhovieťamusel
ju z tohto dôvodu zamietnuť. Žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich procesných právach
a skutočnosť, že sa dobrovoľne nezúčastňoval pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, je

len vecou žalobcu. Zároveň žalovaný 2/ poukázal aj na to, že podľa nepreukázaných tvrdení žalobca
poskytol peňažné prostriedky W. Q., ktorá nie je účastníčkou konania a podľa predloženej zmluvy o
úvere bol úver účelovo viazaný na nehnuteľný majetok. Zmluva o úvere bola uzatvorená 01.08.2006,
W. Q. zomrela XX.XX.XXXX a dedičské konanie po nej bolo zastavené pre nemajetnosť. Ku dňu
smrti teda nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť, na ktorú by boli údajne poskytnuté peniaze použité a

nemala ani údajne poskytnuté peniaze. Takto popísaný skutkový stav spochybňuje tvrdenia žalobcu o
poskytnutí peňažných prostriedkov. Čo sa týka odporu žalovaného 1/, tento bol riadne podaný a ako
taký je spochybnením žalobcom uplatneného nároku a z odporu žalovaného 1/ nemožno odvodzovať
nespornosť nároku vo vzťahu k osobe žalovaného 2/. Podané odvolanie odôvodňuje žalobca aj tým,
že zo strany žalovaných došlo k čiastočným úhradám v roku 2008, teda v čase, kedy pohľadávka

bola vymáhaná mimosúdne. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na § 120 ods. 4 O.s.p. a konštatoval,
že žalobca v rozpore s citovaným zákonným ustanovením svoje skutkové tvrdenia neuviedol počas
prvostupňového konania, ani neoznačil žiadne dôkazy na jeho preukázanie, preto na ne nemožno v
odvolacom konaní prihliadať. K odvolaciemu dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav, odvolateľ
poukázal na § 205 ods. 2 O.s.p. a v danej veci súd prvého stupňa vykonal všetky navrhnuté dôkazy,

preto nie je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Žalobca vytýka súdu prvého
stupňa nesprávnosť skutkového záveru, že nedošlo k čerpaniu finančných prostriedkov, pretože svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov a nie že
poskytnuté neboli. K tomu, aby prvostupňový súd mohol dôjsť k záveru, že finančné prostriedky
poskytnuté neboli, by muselo byť vykonané dokazovanie na tento záver preukazujúce. Žalovaný 2/ preto

navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 202,37 eur, odmenu za jeden úkon právnej pomoci 161,01 eur a paušálnu sumu náhrad 7,63 eur,
20% DPH - 33,73 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania - teda v časti I., ktorou bola žaloba zamietnutá a v závislých výrokoch o náhrade
trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.

2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu
(§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v
ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v
napadnutých častiach v zmysle § 219 O.s.p.Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným obsahom odvolania žalobcu bolo v podstate
posúdiť, či prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a účastníkov, účelom ktorého je získanie

poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení účastníkov.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného

dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti s dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda
zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu ale nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať

zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť
ich vzájomný vzťah.

Opierajúc sa o vyššie uvedené zásady dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, odvolací súd
je toho názoru, že prvostupňový súd sa nimi v danom konaní dôsledne riadil, keď vykonal dôkazy
navrhnuté účastníkmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, vykonané dôkazy jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom, s
ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatňovaného nároku, keď prvostupňový súd
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, jeho výsledky správne jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože
odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktoré na vec
aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vo vzťahu k danej veci
vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne presvedčivé
a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na

odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd po oboznámení sa s celým obsahom spisu včítane vykonaných dôkazov dospel k
rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že nemal za preukázané, že žalobca reálne poskytol
dlžníčke (či žalovanému 1/ ako spoludlžníkovi) sumu, ktorej vrátenia sa podanou žalobou domáha,

nakoľko žalobca nepredložil žiadny dôkaz. Zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovipeňažné prostriedky na jeho požiadanie. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol dlžníčke
či žalovanému 1/ peňažné prostriedky poskytol. Bez preukázania poskytnutia peňažných prostriedkov
dlžníčke či jej spoludlžníkovi (žalovanému 1/) nie je potom možné uzatvoriť, že pohľadávka žalobcu

vznikla a nie je možné priznať mu právo, ktorého sa podanou žalobou domáha.

S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská odvolací súd uzatvára, že žalobca
neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď v konaní dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že jeho nárok
v rozsahu uplatnenom v žalobe je dôvodný. Keďže žalobca sa napriek riadne a včas doručenému
predvolaniu na nariadené prvostupňové pojednávanie na 06.06.2012 nedostavil, pričom svoju neúčasť

ospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal, žalobca sa tak vlastným zavinením, neúčasťou na
nariadenom pojednávaní, sám zbavil možnosti byť súdom oboznámený o tých tvrdeniach, ktoré zostali
sporné, resp. nepreukázané.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako v celom rozsahu vecne správny, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím ust.
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov proti neúspešnému žalobcovi. Keďže si ale žalovaný 1/ náhradu
trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne v odvolacom konaní nevznikli), odvolací súd žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Žalovaný 2/ si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil a včas vyčíslil, odvolací súd mu

náhradu trov odvolacieho konania priznal vo výške 202,37 eur, odmenu za jeden úkon právnej pomoci
(vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14.08.2012 - 161,01 eur a paušálnu sumu náhrad 7,63 eur, 20% DPH
- 33,73 eur § podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. bola náhrada trov konania uložená žalobcovi zaplatiť na
účet advokáta žalovaného 2/.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.