Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218576
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114218576.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS

a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát,
Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporcom: 1. K. R., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, 2. A. R., nar.
XX.XX.XXXX, P. XX, o zaplatenie sumy 546,00 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 92,40 eura z a s t a v u j e .

II. Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 130,20 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 9,20 eura od 22.06.2013 do zaplatenia, zo sumy
54,60 eura od 22.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 54,60 eura od 21.08.2013 do zaplatenia a zo sumy
11,80 eura od 20.09.2013 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 15,- eur mesačne splatných vždy do

20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len
jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

III. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

IV. Odporcom v 1. a 2. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02.07.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.07.2014, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu sumu 546,00 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 546,00 eura od 24.05.2013 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu v sume 92,40 eura a náhradu trov konania, a to titulom plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 13.11.2012 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o

spotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXnačiastku400,00eurzaodplatuvovýške152,00eur,ktorúsumu
mali odporcovia uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,00
eurá a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 eura. Odporcovia ku dňu spísania
návrhu uhradili sumu 6,00 eur. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili riadne a včas, navrhovateľ ich
upozornil na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky v predžalobnej upomienke zo dňa
04.04.2013. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 28.05.2013 navrhovateľ oznámil odporcom, že
sa celý dlh stal splatným ku dňu 23.05.2013. Zmluvnú pokutu odôvodnil odkazom na bod 3. Obchodných

podmienok a výšku istiny úveru. Úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 3a ods. 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z..Odporcovia návrh s prílohami prevzali dňa 16.09.2014, k tomuto sa písomne nevyjadrili.

Na pojednávaní dňa 10.02.2015 zobral navrhovateľ návrh späť v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty v
sume 92,40 eura a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, s tým, že vo zvyšnej časti na návrhu trvá.

Podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti zmluvnej pokuty v sume 92,40 eura vo
výroku I. zastavil, keď odporcovia nevyjadrili nesúhlas so späťvzatím návrhu v tejto časti. Nakoľko k

späťvzatiu návrhu došlo až po prvom pojednávaní, navrhovateľ nemal nárok na vrátenie kráteného
súdneho poplatku z návrhu v zmysle § 11 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zb..

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 02.07.2014, Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.11.2012, predžalobnými upomienkami zo dňa
04.04.2013, poštovými podacími hárkami č.l. 5 a 7, oznámeniami o zosplatnení záväzku zo dňa

28.05.2013, poštovými podacími hárkami č.l. 9 a 11, vyjadreniami odporcov zo dňa 10.12.2014,
splátkovým kalendárom č.l. 33, Dohodou o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 13.11.2013,
Rozhodcovskou zmluvou č.l. 37, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 08.12.2014, vyjadrením navrhovateľa
zo dňa 15.01.2015, Zmluvou o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 13.11.2012 s prílohou
č.l. 47, Rozhodnutím SOI zo dňa 06.11.2012, Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn. 13Co/31/2013, ako aj ostatným obsahom spisu, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa,
výsluchom odporcov, výsluchom svedkyne L. Z. svedkyne L. M., pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania požiadavka navrhovateľa na zaplatenie sumy
546,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 546,00 eura od 24.05.2013
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Pri výsluchu účastníka konania odporkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 7.11.2014 uviedla, že nie je
pravdou, že by z úveru zaplatili iba 6,- eur. Okrem splátok, ktoré sú v splátkovom kalendári uvedené,
zaplatili sumu 140,- eur, a to pani Z. ktorá robila obchodnú zástupkyňu, a ktorá ich do splátkového
kalendáranezapísala.Napojednávanídňa10.02.2015odporkyňav2.radekveciuviedla,žepotrebovali
peniaze, a preto si peniaze požičali, pričom nešlo o prvú pôžičku z tejto firmy. Dcéra dojednala s pani

Z., aby prišla k nej, odporcovia prišli k dcére do bytu, kde sa táto zmluva dojednala a uzatvorila. Pani
Z. tam prišla s manželom, poskytla odporcom 400,- eur, hneď z týchto 400,- eur jej dali na prvú splátku.
O domácom servise nebolo ani slovo, keď vystavila knižku - splátkový kalendár, tam domáci servis na
prvej strane nebol vôbec napísaný, až potom to tam dopísala, odporkyňa nevie kedy. Pani Z. im nedala
hneď zmluvy ani knižku. Keď uzatvárali zmluvu o spotrebiteľskom úvere pani Z. im nič nehovorila o

domácom servise. Odporkyňa v 2. rade nevie o tom, že by podpísali zmluvu o domácom servise, keby
o takejto zmluve vedeli, tak by s ňou nesúhlasili. Po uzavretí zmluvy im pani Z. dala sumu 400,- eur, z
ktorej si hneď strhla sumu 54,60 eura, povedala im, že je to splátka na pôžičku. Odporkyňa v 2. rade
aj mala za to, že je to splátka na pôžičku, pretože tak to vždy dovtedy bolo, u navrhovateľa dovtedy
mali 5 alebo 6 pôžičiek, pričom vždy sa splácala pôžička, žiadny domáci servis ani vtedy neuzatvárali.Odporkyňa v 2. rade asi v januári 2013 išla za pani Z. a pýtala sa jej, kde je zapísaných 100,- eur, na
to jej pani Valášková ponúkala, aby si zobrali fiktívny úver na dcéru odporkyne. Pôžičku odporkyňa v
2. rade chodila splácať pani Z. na I. ul. v E. spolu s L. M., čo je priateľka jej syna. Pokiaľ ide o sumy

zapísané v splátkovom kalendári, nevie, kedy ich pani Z. zapisovala. Nevie, čo je domáci servis, nikto im
to nevysvetlil pri podpisovaní zmluvy. Keď sa na to dopytovala pani Z. táto sa prestala s nimi kontaktovať.
Odporkyňa ďalej uviedla, že pani Z. nevyberala splátky u odporcov. Stalo sa to iba jediný raz, a to v
prípade zmluvy, ktorá je predmetom konania na tunajšom súde a pojednávanie bude dňa 12.02.2015.
Onisúochotnísplácaťtentoúver,aležiadajú,abybolizapočítanéichplatby,ktorépaniValáškováuviedla

pri domácom servise, aby boli započítané na úver.

Pri výsluchu účastníka konania odporca v 2. rade uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s tým, čo
vypovedala odporkyňa v 2. rade.

Na otázky právneho zástupcu odporkyňa v 2. rade uviedla, že nevedia o tom, že Zmluvu o domácom
servise podpisovali. Nepopiera, že by na zmluve mohol byť jej podpis. Ďalej uviedla, že keď máte u
niekoho pôžičky, nemáte dôvod si všetko prekontrolovávať, načo by to všetko čítali. Keď chcela zaplatiť

iným spôsobom, nedalo sa, oni chceli platiť od začiatku šekom, podľa slov pani Z. sa nedalo. K čomu
právny zástupca uviedol, že v zmluve o úvere je uvedené číslo účtu, kde mohli odporcovia uhrádzať
splátky, napriek zmluve o domácom servise.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.02.2015 uviedol, že nepopiera,
že okrem Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavrel s odporcami aj Zmluvu o poskytovaní

domáceho servisu, pričom predmetom tejto zmluvy bola úprava vzájomných práv a povinností
zmluvných strán špecifikovaná v článku 1. zmluvy, s tým, že navrhovateľ si za poskytnutie tejto služby
dohodol s odporcami zmluvnú odmenu vo výške 163,83 eur uvedenú v článku 2. predmetnej zmluvy,
ktorú sa odporcovia podpísaním tejto zmluvy zaviazali uhradiť v 3 mesačných splátkach. Službu domáci
servis si odporcovia objednali z portfólia služieb, pričom táto zmluva sa nachádza v osobitných listinách

a bola poskytnutá na základe samostatnej žiadosti. Navrhovateľ zároveň zdôrazňoval, že uzatvorenie
Zmluvy o domácom servise nebolo podmienkou pre poskytnutie spotrebiteľského úveru odporcom a
tvrdenie, že sa jedná o samostatnú zmluvu podporuje rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie zo
dňa 06.11.2012, kde sa výslovne uvádza, že poskytnutie domáceho servisu je predmetom samostatnej
objednávky a samostatnej zmluvy a jej uzatvorenie nie je podmienkou poskytnutia úveru. Zároveň

navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý tak isto judikoval, že
uzatvorenie zmluvy o domácom servise je výrazom zmluvnej voľnosti, bolo na odporcoch, či využijú
uzatvorenie tejto zmluvy. Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že s odporcami vstúpil do
dvoch samostatných právnych vzťahov a úhrady na jeden záväzok nemožno započítať na druhý právny
vzťah. Keďže predmetnom tohto konania je záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

č. XXXXXXXXX navrhovateľ žiada, aby súd v tomto konaní posudzoval len záväzok odporcov z tejto
zmluvy a trvá na predchádzajúcom vyjadrení, že odporcovia na tento záväzok uhradili len sumu 6,- eur.

Svedkyňa Lýdia Valášková pri výsluchu uviedla, že s odporkyňou uzatvárala zmluvu o pôžičke resp.
úvere viac krát. Potom boli s pánom W. u nich doma asi dvakrát a po nejakej dobe im dávala pôžičku aj
s jej pánom manželom. Pokiaľ ide o zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, pamätá si, že jej volala

odporkyňa v 2. rade, potrebovali súrne peniaze, urobili to u jej dcéry na M. ulici v E., bolo to večer okolo
19.00hod..Svedkyňapoznalaichdomácnosť,pôžičkydovtedyriadnesplácali.Svedkyňaprišla,pýtalasi
občianske preukazy obidvoch manželov, vypísala im zmluvu. Pán W. im vysvetľoval podmienky predtým,
keď uzatvárali predchádzajúce zmluvy. Keď vypíšete zmluvu, voláte šéfovi na schválenie, pán W. zmluvu
vzápätí schválil. Svedkyňa im vyplatila sumu zníženú o splátku na domáci servis. Pokiaľ ide o vysvetlenie

podmienok pri uzatváraní zmluvy, vysvetlila im, ako sa zapisujú splátky do splátkového kalendára. Pani
odporkyňa už pôžičku predtým mala, tak vedela, ako sa to platí. Myslím, že odporcovia mali aj predtým
uzavretú zmluvu o domácom servise. Prípadne boli predtým iné zmluvy podobné ako domáci servis,
ktoré sa uzatvárali spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Keď bola svedkyňa s pánom W., tento
im vysvetlil, že je to pohodlie domácnosti, že sa chodí pre splátky do domácnosti, toto im vysvetlil pri

uzatváraní prvej zmluvy asi v apríli 2012. Pán W. svedkyňu vtedy kontroloval, ako vypisuje zmluvy, vtedy
vysvetľovali odporkyni, čo je to domáci servis. Odporcovia mali možnosť prečítať si Zmluvu o domácomservise zo dňa 13.11.2012, pretože zmluvu mali v ruke. Svedkyňa osobne im ju nečítala. Keď podpisovali
odporcovia zmluvu o spotrebiteľskom úvere, bolo treba podpisovať 5 listín. V tom čase im svedkyňa
o domácom servise nič nehovorila, pretože z predchádzajúcich zmlúv vedeli, čo to domáci servis je.

Pokiaľ ide o splátkový kalendár, tento mal u seba klient, pri preberaní peňazí svedkyňa zapisovala do
splátkového kalendáru sumy, a keď nemali splátkový kalendár, nehovorí konkrétne o odporcoch, dala im
potvrdenie na osobitný papierik. Na otázku súdu, kde svedkyňa splátky vyberala, uviedla, že odporkyňa
chodila k nej na I. ulicu v E., pričom týmto jej svedkyňa chcela vyjsť v ústrety, pretože v dome odporkyne
svedkyňu ľudia poznali ako pôžičkárku. Niekedy chceli ľudia diskrétne pôžičku a nechceli, aby bolo

vidieť, že si pôžičku zobrali. Ďalej svedkyňa uviedla, že domáci servis bol to, že je to v pohodlí domova,
nemusí chodiť do banky, nemusí predkladať žiadne potvrdenia. Na otázku súdu, či svedkyňa zapísala
všetky splátky odporcom, uviedla, že môže byť nejaká splátka, ktorá nebola zapísaná do splátkového
kalendára, ale nie je si toho vedomá. Odporkyňa v 2. rade tvrdí, že by malo ísť o sumu 100,- eur. Nie je si
vedomá,žebydostala100,-euranezapísalaich.Neskôruviedla,žezapísalavšetkyvybranépeniazeod
odporcov do splátkového kalendára. Ak tvrdila, že mohla byť nejaká splátka, ktorú nezapísala, povedala

to preto, aby mala pokoj od odporcov.

Odporkyňa v 2. rade k tomu uviedla, že ide o sumu 100,- eur, ktorú zaplatili svedkyni, bolo to 04.01.2013,
a bolo ďalších 40,- eur, ktoré nezapísala, to bolo niekedy v nedeľu v máji 2013, tiež to bolo pred vchodom
svedkyne, pričom všetky splátky platili pred vchodom svedkyne.

Svedkyňa L. M. pri výsluchu svedka uviedla, že vie, že odporcovia mali uzavretú zmluvu s

navrhovateľom. Spolu s odporkyňou v 2. rade nosili peniaze pani Z., peniaze jej nosili domov, pretože
sa stále vyhovárala, najprv, že nemá auto, potom, že je chorá, a preto nemôže prísť do bytu odporcov.
Svedkyňa si pamätá, že bola pritom, keď s odporkyňou v 2. rade niesli sumu 100,- eur, bolo to asi 4.
januára 2013. Ony jej volali, povedala, že ide k doktorovi, že či jej to nemôžu podať, takže ony prišli a
peniaze nezapísala. S odporkyňou v 2. rade a švagrinou boli autom u pani Z. zaplatiť sumu 40,- alebo

45,- eur, vie, že to bolo v nedeľu, ale dátum si nepamätá. Bolo to potom, čo nezapísala sumu 100,-
eur, potom už nezapisovala vôbec. Pani Z. v prítomnosti švagrinej - A. R., svedkyne a odporkyne v 2.
rade povedala, že či si švagriná nezoberie pôžičku na tajnáča. Keď boli vo vchode u svedkyne pani Z.,
nie je pravdou, že by odporkyňa v 2. rade na ňu kričala, keď sa jej pýtali, prečo nezapísala peniaze
do kalendára, začala to zahovárať, že kričia, že sa vyhrážajú. Toto sa stalo, keď sa boli pýtať, prečo

nezapísala splátku do kalendára. Pani Z. o sume 100,- eur uviedla, že im ju zaplatí z vlastného. Potvrdila
im, že jej peniaze dali, ale nepovedala, prečo to nezapísala. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu
navrhovateľa, prečo zaplatili ďalšiu sumu pani Z., keď predchádzajúcu nezapísala, uviedla, že keď im
pán W. povedal, že to musia platiť, tak zaplatili ďalšiu splátku. Inú formu splácania pôžičky nezvolili,
pretože pani Z. hovorila, že sa to inak nedá.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa§53ods.6OZ(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),akpredmetomspotrebiteľskejzmluvyje
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 ods. 8 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná
praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Za nekalú obchodnú
praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna
obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za
nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z., (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), na účely tohto

zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnejpraxialebovšeobecnejzásadedobrejvieryuplatňovanejvjehooblastičinnosti,r)podstatným
narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie
schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase ku dňu uzavretia zmlúv), predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaníslužby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcov s plnením), ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa

predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporcovia ako dlžníci
uzavreli dňa 13.11.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcom úver vo výške 400,00 eur za odplatu vo výške 152,00 eur. Odplata za poskytnutie
úveru predstavovala úrok vo výške 20 % z istiny a odmenu vo výške 18 % z istiny. Odporcovia sa
zaviazali splatiť uvedený úver s príslušenstvom v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri mesačné

splátky boli dohodnuté vo výške 2,00 eurá a ďalších desať mesačných splátok bolo dohodnutých vo
výške 54,60 eura, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka
bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov bola
uvedená v bode 1. Obchodných podmienok a predstavovala 67,70 % a priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver ku dňu podpisu zmluvy predstavovala

45,60 %, pričom tento údaj bol uvedený priamo v texte zmluvy. Predžalobnou výzvou zo dňa 04.04.2013
upozornil navrhovateľ odporcov, že ak nevykonajú bezodkladnú úhradu dlhu, navrhovateľ si uplatní
právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky a budú voči nim uplatnené všetky zmluvne dojednané sankcie. Nakoľko k
úhradedlžnejsumyvstanovenomčasenedošlo,navrhovateľzaslalodporcomOznámenieozosplatnení

záväzku zo dňa 28.05.2013, v ktorom oboznámil odporcov s tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený ku dňu 23.05.2013.

Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od
svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497
a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2

OZ, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) OBZ) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval
ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporcovia vystupovali ako spotrebitelia, pretože pri
uzatváraní zmluvy o úvere nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v

časti. Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy o úvere navrhovateľ poskytol odporcom
spotrebiteľský úver v sume 400,00 eur za odplatu v sume 152,00 eur a odporcovia sa zaviazali
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
v dohodnutých splátkach. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky54,60 eura (resp. 2,00 eurá pri prvých troch splátkach) bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška
splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru
predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby

zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Ďalej
zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to
ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto nie je uvedená v časti, ktorá upravuje náklady spojené
s čerpaním úveru a cenu úveru (v tejto časti zmluvy je uvedený iba údaj o priemernej RPMN), ale iba v
obchodných podmienkach, preto súd údaj o RPMN považoval za v zmluve neuvedený. Rovnako chýba

v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ, a síce termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

Vo vyššie uvedených prípadoch sa spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľom odporcom považuje
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva,
že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani odmeny za poskytnutie úveru, t.j. odplaty
vo výške 152,00 eur, ale len na vrátenie sumy poskytnutého úveru.

Podľa tvrdenia navrhovateľa uhradili odporcovia z úveru len prvé tri splátky každú vo výške 2,00 eurá,
t.j. celkovo 6,00 eur. Súd však dospel k záveru, že odporcovia na poskytnutý úver uhradili celkovo sumu
269,80 eura, a to z nižšie uvedených dôvodov.

Z odporcami predloženého splátkového kalendára ku Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX vyplýva, že na
ľavej strane je uvádzaný prehľad splátok na „domáci servis“ a na pravej strane je uvádzaný prehľad

splátok na úver. Zo splátkového kalendára vyplýva, že na „domáci servis“ bola celkovo uhradená suma
123,80 eura a na úver celkovo suma 46,00 eur, t.j. celkovo bola uhradená suma 169,80 eura.

Zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 13.11.2012 bola uzatváraná v súvislosti so Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.11.2012, pričom navrhovateľ sa ňou zaviazal
poskytovať odporcom „domáci servis“ a odporcovia sa ňou zaviazali zaplatiť navrhovateľovi odmenu za

„domáci servis“ v celkovej výške 163,80 eura v troch mesačných splátkach vo výške 54,60 eura, ktoré
sú splatné pri preberaní splátok úveru. „Domáci servis“ bol definovaný ako poskytovanie konzultačných
a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru, najmä služba
spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a
kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Zo

Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s konkrétnou
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na zánik ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy( čl.III.), teda ide o
zmluvu závislú od príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd do pozornosti dáva aj skutočnosť, že
mesačná splátka odmeny za „domáci servis“ predstavuje sumu mesačnej splátky úveru, a to od pokiaľ
ide o splátku č. 4 - 10. Z uvedeného vyplýva, že odporcovia mali mesačne zaplatiť prvé tri mesiace

nie mesačne sumu 2,00 eurá, ale sumu 56,60 eura (2,00 eurá + 54,60 eura) práve z dôvodu Zmluvy
o poskytovaní domáceho servisu a ďalších 10 mesiacov potom sumu 54,60 eura mesačne. Odmena
za domáci servis vo výške 163,80 eura pritom prevyšuje výšku odplaty za spotrebiteľský úver v sume
152,00 eur a predstavuje viac ako 40% z poskytnutej istiny úveru. Touto odmenou za domáci servis sa
dojednaná odplata za úver vo výške 152,00 eur navyšuje o sumu 163,80 eura, teda o viac ako 100%.

Z výpovede odporkyne v 2. rade vyplynulo, že nevie o tom, že by podpisovali aj Zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu, o domácom servise sa pri podpisovaní zmluvy vôbec nehovorilo. Uvedené potvrdila
výpoveď svedkyne L. Z., ktorá uviedla, že v tom čase odporcom o domácom servise nič nehovorila,
pričom zároveň uviedla, že odporcovia potrebovali súrne peniaze, zmluva sa uzatvárala večer okolo
19.00 hod. a tiež že pri poskytnutí úveru bolo treba podpisovať 5 listín. Z uvedeného má súd za to,

že nebolo preukázané, že by si odporcovia domáci servis výslovne vyžiadali, ale súd má za to, že
odporcovia podpísali žiadosť o poskytnutie domáceho servisu (č.l. 47), ako aj Zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu bez toho, aby vedeli, že podpisujú ďalšiu odplatnú zmluvu, a to v rámci podpisovania
listín týkajúcich sa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o ktorú jedinú mali záujem. Súd zároveň poukazuje
na to, že žiadosť o domáci servis na č.l. 47 neobsahuje vôbec upozornenie, že ide o službu platenú, ale

navodzuje dojem, že ide o benefit zo strany navrhovateľa a služba je prezentovaná čisto ako výhodaposkytovaná zo strany navrhovateľa. Odmena za domáci servis je uvedená až v Zmluve o poskytovaní
domáceho servisu, ktorú podľa vyjadrenia svedkyne vypisovala ona, t.j. vrátane výšky odmeny, keď
zároveň svedkyňa pri výpovedi uviedla, že o domácom servise odporcom nič nehovorila. Bolo pritom

povinnosťou navrhovateľa v zastúpení obchodnou zástupkyňou svedkyňou L. Z. vysvetliť odporcom
pri podpise Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, čo je jej predmetom a že ide o službu platenú.
Nie je pritom možné argumentovať tým, že odporcovia mali možnosť si zmluvu prečítať a mali tak
vedieť, že domáci servis predstavuje platenú službu navrhovateľa. Odporcovia boli vo finančnej núdzi
a uvedený úver súrne potrebovali (súd poukazuje aj na reklamný názov produktu „Kešovka“, z ktorého

je zrejmé, že je určený osobám, ktoré potrebujú peniaze okamžite), pričom pristupovali k uzatváraniu
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere s dôverou v poctivé konanie navrhovateľa, pretože predtým už s ním
mali uzavreté zmluvy. Navrhovateľ pritom nepreukázal a ani výpoveďou svedkyne nebolo preukázané,
že by odporcovia pri uzatváraní predchádzajúcich zmlúv uzavreli aj zmluvy o domácom servise, a teda
by vedeli, čo domáci servis znamená a boli uzrozumení s jeho odplatnosťou. Ak aj svedkyňa uviedla,
že odporcom bol domáci servis vysvetlený v apríli 2012, ide o obdobie viac ako šesť mesiacov pred

uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, a nemožno vysvetlenie s takýmto časovým
predstihom považovať za postačujúce.

Nakoľko právny úkon uzavretia Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu je právnym úkonom, ktorý
bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, aj na tento právny úkon je potrebné aplikovať
ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

Súd má za to, že pri uzatváraní Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu (ktorá má formu predtlačeného
formulára) došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti
navrhovateľa, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu
k službe, ku ktorému sa dostala. Navrhovateľ nekonal pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody s
odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal (pričom dôkazné bremeno nesie on), že

odporcom ako priemerným spotrebiteľom boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej
starostlivosti) následky uzavretia Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, a to najmä s ohľadom na
jeho odplatnosť vo výške vyššej ako celková odplata za poskytnutie úveru. Zároveň je v rozpore s
odbornou starostlivosťou predloženie odporcom na podpis najprv žiadosti o domáci servis, z ktorej jeho
odplatnosť vôbec nevyplýva, ale do pozornosti sa dávajú len výhody domáceho servisu a následne sa

odporcom predloží na podpis Zmluva o poskytovaní domáceho servisu bez toho, aby boli odporcovia
upozornení na výšku odplaty. Navrhovateľ takýmto konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k
spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od
dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi.
Zároveňpoužitímobchodnejpraktikydošlokpodstatnémunarušeniuekonomickéhosprávaniaodporcov

ako priemerných spotrebiteľov, nakoľko obchodná praktika bola navrhovateľom využitá na značné
obmedzenie schopnosti spotrebiteľov urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobili.
Je nepochybné, že navrhovateľ tým, že neposkytol odporcom podstatné informácie o domácom servise
a nevysvetlil im všetky dôsledky podpísania zmluvy o poskytovaní domáceho servisu z ich strany, narušil
ekonomické správanie odporcov ako spotrebiteľov, v dôsledku ktorého urobili rozhodnutie, ktoré by ako

informovaní spotrebitelia inak neurobili.

Súd má za to, že nie je dôvodné očakávať, že by sa spotrebiteľ v prípade, že by mu boli poskytnuté
podstatné informácie zo strany navrhovateľa, rozhodol podpísať uvedenú zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu, keď v takom prípade pri poskytnutom úvere 400,00 eur by mal celkovo uhradiť
sumu 715,80 eura (400,00 eur + 152,00 eur + 163,80 eur) v priebehu 13 mesiacov, pričom by za takto

zvýšenú odplatu nemal dostať adekvátne protiplnenie. Výhodou domáceho servisu, a teda protiplnením
navrhovateľa za odplatu, pritom mali byť konzultácie, preberanie a zaúčtovanie finančnej hotovosti na
úhradu splátky, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a následky
nesplácania, a to v domácom prostredí alebo podľa dohody. Ide však o bežné služby, ktoré poskytujú
banky i nebankové subjekty, a ktoré by mala pokrývať odplata za úver. Pokiaľ ide o konzultácie, tieto

banky a nebankové subjekty robia zásadne bezplatne v záujme získania a udržania si klienta. Pokiaľ ide
o „výhodu“ vyberania splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste, takáto služba je viac
v záujme veriteľa ako dlžníka, nakoľko veriteľovi poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti, čím si
znižuje riziko nezaplatenia splátok. Nadôvažok, výpoveďou odporkyne v 2. rade potvrdenou svedeckýmivýpoveďami bolo preukázané, že k vyberaniu splátok v domácnosti odporcov ani neprichádzalo, ale
odporkyňa v 2. rade chodila úver splácať k obchodnej zástupkyni.

Konanie navrhovateľa, ktorým si pri podpisovaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekalou obchodnou

praktikou zabezpečil zo strany odporcov aj podpísanie Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, o ktorú
zmluvu odporcovia nemali záujem a ktorej obsah im nevysvetlil, nemožno hodnotiť inak ako špekulatívne
konanie majúce za cieľ zabezpečiť si viac ako dvojnásobnú odplatu z poskytnutého úveru, bez toho, aby
podpísanie druhej zmluvy malo akýkoľvek prospech aj pre spotrebiteľov. Zároveň súd uvedené konanie
považuje za obchádzanie zákona, keď náklad na odmenu za domáci servis nie je zahrnutý do odplaty,

a tým ani do informácie o RPMN, pritom Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je zmluvou závislou
od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto by mala byť RPMN vypočítaná z oboch zmlúv.

Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej dohody došlo k nekalej
obchodnej praktike zo strany navrhovateľa, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky
v zmysle § 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z.. Zároveň súd dospel k záveru, že skutočným účelom zmluvy
o poskytnutí domáceho servisu bolo navýšiť odplatu za poskytnutý úver, a to o viac ako o 100%, tak,

aby táto suma nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a tým k obchádzaniu § 53 ods. 6 OZ.
Zároveň došlo k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože navrhovateľ
dosiahol to, že odplatu za domáci servis nezapočítal do výpočtu RPMN v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Z uvedeného dôvodu súd Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 13.11.2012 považuje
za priečiacu sa dobrým mravom a zároveň za obchádzajúcu zákon, preto v zmysle § 39 OZ za absolútne

neplatnú, a teda nespôsobujúcu žiadne právne účinky.

Súd nepovažoval argument navrhovateľa o skutkovej samostatnosti Zmluvy o poskytovaní domáceho
servisu za opodstatnený, nakoľko táto zmluva ako samostatné dojednanie o právach a povinnostiach
zmluvných strán absolútne neobstojí, pretože bez uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere stráca
uvedená zmluva akýkoľvek význam. Pokiaľ ide o odkaz navrhovateľa na rozhodnutie Slovenskej

obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č.
P/0390/01/2012 zo dňa 06.11.2012, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13Co/31/2013-166 zo dňa 08.10.2013, súd v predmetnej veci nie je týmito rozhodnutiami právne
viazaný. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom Z. W. nakoľko jeho výsluch bol navrhovateľom
navrhnutý len z dôvodu, že nepoznal adresu svedkyne L. Z. (ktorej prítomnosť sa však na pojednávaní

podarilo zabezpečiť), keď zároveň navrhovateľ neuviedol, k čomu má byť svedok W. vypočutý, a
napokon po poučení podľa 120 ods. 4 OSP na jeho výsluchu ani netrval. Zároveň je súd názoru, že
výpoveď svedka by nemala na rozhodnutie súdu žiaden vplyv, a preto by bolo dokazovanie výsluchom
tohto svedka nehospodárne.

Z výpovede odporkyne v 2. rade vyplýva, že s odporcom v 1. rade mali za to, že splácajú splátky

na poskytnutý úver, a nie splátky zo Zmluvy o domácom servise. Uvedené vyhlásenie považuje súd
za dôveryhodné aj z dôvodu, že splátky na úver a splátky z domáceho servisu boli totožné, a že na
splátkovom kalendári bolo uvedené jedno číslo zmluvy pre zmluvu o úvere ako aj pre zmluvu o domácom
servise, čo mohlo zavádzať odporcov o tom, aký dlh splácajú. Súd preto na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zohľadnil všetky platby odporcov uvedené v splátkovom kalendári celkom v sume

169,8 eura, ktoré títo uhradili jednak na „úver“, ako aj na „domáci servis“, nakoľko považoval Zmluvu o
domácom servise zo dňa 13.11.2012 za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ a mal za to, že
odporcovia na túto zmluvu neplnili, ale plnili na zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Zároveň súd považoval za preukázané, a to svedeckou výpoveďou L. M., že odporcovia okrem súm
zapísaných v splátkovom kalendári, uhradili dňa 04.01.2013 sumu 100,00 eur, ktorá nebola zapísaná

do splátkového kalendára. Súd pritom považoval výpoveď uvedenej svedkyne za dôveryhodnú, pričom
jej dôveryhodnosť nespochybňuje ani skutočnosť, že ide o priateľku syna odporkyne v 2. rade. Súd pri
posudzovaní dôveryhodnosti jej výpovede vychádzal jednak z obsahu jej výpovede, ktorý sa zhodoval
s výpoveďou odporkyne v 2. rade, ako aj zo spôsobu vystupovania svedkyne pred súdom, ktorého
dôveryhodnosť bezprostredne vnímal. Uvedenú skutočnosť pritom svedkyňa L. Z. najskôr nepoprela,

keď pripustila, že môže byť nejaká splátka, ktorá nebola zapísaná do splátkového kalendára, keďuvedené spojila s tvrdením odporkyne, že by malo ísť o sumu 100,00 eur. Jej neskoršie tvrdenie, že
zapísala všetky splátky, súd považoval za nedôveryhodné a tomuto neuveril. Ak by k prevzatiu sumy
100,00 eur bez zápisu do splátkového kalendára svedkyňou L. Z. neprišlo, svedkyňa by toto tvrdenie

jednoznačne poprela, ona však túto možnosť najskôr pripustila. V spojení s výpoveďou svedkyne L. M.
mal súd potom túto skutočnosť za jednoznačne preukázanú.

Pokiaľ ide uhradenie sumy 40,00 eur bez toho, aby bola zapísaná do splátkového kalendára, súd nemal
toto tvrdenie odporkyne v 2. rade za preukázané, nakoľko svedkyňa L. M. sa nevedela vyjadriť ani k
presnej výške tejto úhrady ani k dátumu, kedy sa tak malo stať, preto súd uzavrel, že odporkyňa v 2.

rade neuniesla dôkazné bremeno v časti tvrdenia o úhrade sumy 40,00 eur.

S prihliadnutím na absolútnu neplatnosť Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 13.11.2012
a na prepojenosť a závislosť tejto zmluvy od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 13.11.2012, súd započítal na plnenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere sumy podľa splátkového
kalendára celkom vo výške 169,80 eura a sumu 100,00 eur uhradenú dňa 04.01.2013 a nezapísanú
do splátkového kalendára. Keďže odporcovia zaplatili z poskytnutého úveru vo výške 400,00 eur len

časť vo výške 269,80 eura, súd im uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú časť poskytnutých
peňažných prostriedkov v sume 130,20 eura (400,00 eur - 269,80 eura).

Vychádzajúc z absolútnej neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, z bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru (teda povinnosti odporcov vrátiť iba sumu úveru 400,00 eur),
z dojednanej splatnosti úveru spôsobom - prvá splátka splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a ďalšie splátky splatné 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, z výšky
prvých troch splátok 2,00 eurá a ďalších splátok 54,60 eura, je zrejmé, že splátka č. 1 vo výške 2,00
eurá bola splatná dňa 23.11.2012, splátka č. 2 vo výške 2,00 eurá bola splatná dňa 23.12.2012, splátka
č. 3 vo výške 2,00 eurá bola splatná dňa 22.01.2013, splátka č. 4 vo výške 54,60 eura bola splatná
dňa 21.02.2013, splátka č. 5 vo výške 54,60 eura bola splatná dňa 23.03.2013, splátka č. 6 vo výške

54,60 eura bola splatná dňa 22.04.2013, splátka č. 7 vo výške 54,60 eura bola splatná dňa 22.05.2013,
splátka č. 8 vo výške 54,60 eura bola splatná dňa 21.06.2013, splátka č. 9 vo výške 54,60 eura bola
splatná dňa 21.07.2013, splátka č. 10 vo výške 54,60 eura bola splatná dňa 20.08.2013, splátka č. 11
vo výške 11,80 eura bola splatná dňa 19.09.2013.

Keďže ku dňu 31.01.2013 bola odporcami na úver uhradená celkovo suma 269,80 eura, znamená to,

že boli uhradené splátky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1 - 7 v plnej výške a splátka č. 8 vo
výške 45,40 eura. Z uvedeného je zrejmé, že odporcovia neboli v omeškaní s plnením po stanovený
čas tri mesiace, a preto navrhovateľ nebol oprávnený zosplatniť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ku dňu 23.05.2013, ale splátky sa stali splatnými v čase ich dojednanej splatnosti.

Odporcovia sa pritom dostali do omeškania až pri splátke č. 8 vo výške 9,20 eura dňa 22.06.2013 (keď

45,40 eura zo sumy 54,60 bolo uhradených ku dňu 31.01.2013), pri splátke č. 9 vo výške 54,60 eura
dňa 22.07.2013, pri splátke č. 10 vo výške 54,60 eura dňa 21.08.2013 a pri splátke č. 11 vo výške 11,80
eura dňa 20.09.2013, z ktorých súm a dátumov súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, a to až do
zaplatenie uvedených dlžných súm. S poukazom na ustanovenie § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych

bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Ku dňu omeškania odporcov s plnením vyššie uvedených splátok bola výška základnej úrokovej
sadzby 0,50 %. Navrhovateľ tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 8,50 % (8 + 0,50 %) ročne zo sumy 9,20 eura od 22.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 54,60 eura
od 22.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 54,60 eura od 21.08.2013 do zaplatenia a zo sumy 11,80 eura

od 20.09.2013 do zaplatenia.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v časti
o zaplatenie sumy 130,20 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9,20 eura od
22.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 54,60 eura od 22.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 54,60 eura od21.08.2013 do zaplatenia a zo sumy 11,80 eura od 20.09.2013 do zaplatenia, preto v tejto časti návrhu
vo výroku II. vyhovel a vo zvyšku návrh vo výroku III. zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa v 1. rade je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 300,00 eur
mesačne a odporca v 2. rade je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 114,00 eur mesačne,
splácajú hypotekárny úver so splátkou 71,00 eur mesačne, teda s prihliadnutím na nepriaznivú finančnú

situáciu odporcov, mal súd za to, že je dôvodné povoliť odporcom splácanie dlhu v splátkach po 15,00
eur mesačne so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením
čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Súd má za to, že vzhľadom k výške priznanej istiny
a výške povolenej splátky dôjde k úhrade celého dlhu v priebehu zhruba 10 mesiacov, čo súd považuje
za primeranú dobu.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ako aj podľa
ustanovenia § 142 ods. 2 OSP, v spojení s 151 ods. 1 OSP. Navrhovateľ zavinil zastavenie konania v

časti zmluvnej pokuty v sume 92,40 eura a zároveň bola navrhovateľovi zo zvyšnej uplatnenej istiny
546,00 eur s príslušenstvom priznaná suma 130,20 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech
navrhovateľa 20% a hrubý úspech odporcov 80%, a teda konečný čistý úspech odporcov je 60%
(80 - 20), čo v konečnom dôsledku znamená právo odporcov na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko si však odporcovia právo na náhradu trov konania

neuplatnili, ani im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.