Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoPr/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413206230
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5413206230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu:
Mgr. Q. L., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. L., D. XXX, právne zast.: Mgr. Milan Migo, advokát, so
sídlom N. L., A. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10,
IČO: 30 807 484, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu škody, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7Cpr/2/2013-125 zo dňa 16.7.2014,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Medzi účastníkmi nebolo sporné to, že navrhovateľka bola v pracovnom pomere s odporcom od
15.05.1995 s tým, že na základe vykonanej kontroly na pobočke Dolný Kubín v dňoch 11.-15. marca
2013 bolo zistené, že došlo k porušeniu § 117 ods. 1 zák. 461/2003 tým, že poberateľ dávky v
nezamestnanosti N. L., syn navrhovateľky si dal dávku zaslať na účet v banke, ktorý patril navrhovateľke
ako zamestnankyni Sociálnej poisťovne. Kontrola preverovala dodržiavanie úlohy 41/8/12 zo dňa

20.02.2012,ktorougenerálnyriaditeľSociálnejpoisťovnezakázalzamestnancomposkytnúťsvojúčetna
účely výplaty dávok sociálneho poistenia s výnimkou prípadov, ktoré ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z.
a s ktorou boli oboznámení všetci zamestnanci pobočky, čo potvrdili svojim podpisom dňa 29.02.2012.
Kontrola konštatovala, že navrhovateľka ako zamestnankyňa tento zákaz porušila tým, že na jej bankový
účet bola vyplatená dávka v nezamestnanosti jej syna dňa 14.03.2012 a dňa 13.04.2012. Kontrola
zároveň konštatuje, že porušenie tohto príkazu sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Uvedené skutočnosti sú zároveň aj preukázané či už pracovnou zmluvou navrhovateľky, tak protokolom

o výsledku vnútornej kontroly zo dňa 19.03.2013 či záznamom o informovaní zamestnancov oddelenia
poistného SP pobočka Dolný Kubín o úlohe 41/8/12, kde sa nachádza aj podpis navrhovateľky.

Odporca ako zamestnávateľ potom prerokoval závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou
s navrhovateľkou dňa 09.04.2013 o ktorom sa vyhotovil aj zápis, kde navrhovateľka poukázala na to,že ide o spoločný rodinný účet, ktorý bežne používajú všetci traja synovia a ona sa dozvedela až po
výplate dávok, že do žiadosti uviedol syn jej bankový účet. Ako súd ďalej zistil vyžiadaním si aj správy
z výboru ZO OZPPaP Sociálnej poisťovne, tak skutočne zamestnávateľ elektronickou poštou požiadal

odbory ako zástupcu zamestnancov o prerokovanie výpovede podľa § 74 ZP a to túto aj prerokovalo
dňa 12.04.2013 približne o 13:35 hod s tým, že výsledok bol oznámený telefonicky, elektronickou poštou
a následne i písomne.

Následne potom sa dňa 12.04.2013 odporca ako zamestnávateľ pokúsil doručiť výpoveď navrhovateľke,
ktorá však výpoveď odmietla prevziať, o čom súd nemá pochybnosti, nakoľko to potvrdzujú aj výpovede

svedkýň H. a L., resp. riaditeľky pobočky. Je zrejmé, že pokus o doručenie bol dňa 12.04.2013 v
poobedňajších hodinách okolo 14:00 h, po tom, ako bolo zamestnávateľovi oznámené prerokovanie
výpovede odbormi.

Výpoveď bola písomná s tým, že ako dôvod výpovede bolo uvedené porušenie § 117 ods. 1 zák.
číslo 461/2003 Zz. v spojení s porušením zákazu vyplývajúceho z úlohy generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne č. 41/8/12 a 42/8/12 zo dňa 20.02.2012 navrhovateľkou tým, že dávky v nezamestnanosti

syna navrhovateľky N. L. boli vyplatené na bankový účet navrhovateľky dňa 14.03.2012 a 13.04.2012.
Vo výpovedi bolo uvedené, že porušenie tohto zákazu sa považuje za závažné porušenie pracovnej
disciplíny zakladajúce dôvod na skončenie pracovného pomeru výpoveďou, resp. okamžitým skončením
pracovného pomeru s tým, že konanie navrhovateľky Sociálna poisťovňa hodnotí v zmysle § 63
ods. 1 písm. e) ZP ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila porušením §

81 písm. a) ZP a čl. VIII pracovného poriadku Sociálnej poisťovne a to nedodržaním všeobecne
záväzných právnych predpisov a vnútorných predpisov Sociálnej poisťovne, vzťahujúcich sa na prácu
vykonávaných navrhovateľkou. Vo výpovedi je ďalej uvedené, že výpovedná doba je 3 mesiace a začína
plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej strane.

Nutné je ešte skonštatovať, že v priebehu konania sa zistilo a stalo sa medzi účastníkmi nesporným,

že žiadosť o dávku v nezamestnanosti syna navrhovateľky N. L. vypisovala vlastnou rukou samotná
navrhovateľka,uvedenážiadosťbolapodanánaSociálnupoisťovňudňa14.02.2012stým,žeakodátum
vypísania je tam uvedený dátum 10.01.2012.

V zmysle § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z

pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú
zásielku.

V zmysle § 38 ods. 2 Zákonníka práce písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na
poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou "do vlastných rúk".

V zmysle § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej

zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na
pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

V zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila
zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené

konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

V zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce:

(1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť
písomná a doručená, inak je neplatná.(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone.
Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

V zmysle § 63 Zákonníka práce:

Výpoveď daná zamestnávateľom

(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť

1. zrušuje alebo

2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie

touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím
príslušného orgánu verejného zdravotníctva,

d) zamestnanec

1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,

2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,

3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené
zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo

4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne
vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,

e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný

pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie
pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno

okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave

na túto inú prácu.

(3) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa
odseku 2.

(4) Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa

o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po
jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.(5) Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno
vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte
do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.

(6) Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný
oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

V zmysle § 11a Zákonníka práce:

Zástupcovia zamestnancov

(1)Zástupcoviazamestnancovsúpríslušnýodborovýorgán,zamestnaneckáradaalebozamestnanecký
dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca

zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

(2) V družstve, kde je súčasťou členstva aj pracovnoprávny vzťah člena k družstvu, je na účely tohto
zákona zástupcom zamestnancov osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou.

V zmysle § 74 Zákonníka práce (Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru)
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ

povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany
zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a
okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

V zmysle § 77 ZP:

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V zmysle § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať.

Podľa § 81 písm. a), c) Zákonníka práce, medzi základné povinnosti zamestnanca patrí pracovať
zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je
aj predstavený podľa osobitného predpisu a dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce
sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Podľa §117 Zákona č. 461/2003 Z.z.:

Poukazovanie dávok a poberateľ dávky

(1) Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. 67) Na
žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na písomnú
žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke
zahraničnej banky, 67) ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na

tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka)
poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky dôchodku, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty
poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky.(2) Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná
vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom
po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej

poisťovni.

(3) Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, dávka sa
poukazuje prostredníctvom hromadného poukazu do tohto zariadenia, ak poberateľ dávky nepožiada o
iný spôsob poukazovania dávky.

(4) Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo

nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca.

(5) Osobitný príjemca je

a) fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo

b)fyzickáosoba,ktorejsavyplácalsirotskýdôchodokdodňanadobudnutiaspôsobilostinezaopatreného
dieťaťa na právne úkony.

(6) Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky

alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov
nemôže výplatu dávky prijímať.

(7) Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a osobitný
príjemca uvedený v odseku 5 písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a
fyzickýchosôb,ktoréjepoberateľdávkypovinnývyživovať.Osobitnýpríjemcauvedenývodseku5písm.

a) používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.

(8) Fyzickej osobe vo výkone väzby 42a) a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody 42b) sa
dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

V danom prípade súd zistil, že žaloba bola podaná včas, teda v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy
mal skončiť pracovný pomer. Pokiaľ mal pracovný pomer skončiť dňa 31.07.2013 a žaloba bola podaná

na súd dňa 30.09.2013, bola hmotnoprávna lehota zachovaná a súd mohol vec prejednať.

V danom prípade, pokiaľ sa navrhovateľka domáhala, že jej pracovný pomer naďalej trvá, resp. že
ukončenie jej pracovného pomeru výpoveďou je neplatné, domáhala sa to z dôvodov, že nebola
dodržaná lehota § 68 ods. 4, teda že zamestnávateľ môže pre porušenie pracovnej disciplíny môže
dať výpoveď iba v lehote dvoch mesiacoch odo dňa, kedy sa o dôvode výpovede dozvedel, najneskôr

do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol, z dôvodu, že podľa navrhovateľky jej výpoveď
nebola doručená, že nebola výpoveď prerokovaná so zástupcami zamestnancov, teda s odbormi ako i
z dôvodu, že svoje konanie ohľadne vyplatenia dávok na svoj účet nepovažuje za porušenie pracovnej
disciplíny, nakoľko ona svoj účet neposkytla, ale tak urobil jej syn pre daný účel bez jej vedomia.

V danom prípade pokiaľ súd skúmal dodržanie lehoty podľa § 68 ods. 4 ZP má za to, že v danom prípade

výpoveďboladanávsúladestýmtozákonnýmustanovením.Podľanázorusúdudôvodvýpovedevznikol
každým vyplatením dávky a teda pokiaľ druhýkrát bola vyplatená dávka dňa 13.04.2012, posledným
dňom ročnej lehoty je deň 13.04.2013, pričom výpoveď bola daná dňa 12.04.2013. Zároveň je zrejmé,
že bola dodržaná aj dvojmesačná lehota, nakoľko štatutár pobočky, ktorý je oprávnený konať, sa o
takomto porušení pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky dozvedel z výsledkov vnútornej kontroly

a to konkrétne z protokolu o výsledku tejto kontroly zo dňa 19.03.2013. Z tohto dôvodu potom nemôže
byť výpoveď neplatná.

Pokiaľ ide o dôvod neplatnosti z dôvodu, že výpoveď nemala byť navrhovateľke doručená, tu z
vykonaného dokazovania či už z výpovede riaditeľky pobočky alebo svedkýň, ktoré mali byť prítomné
pri doručovaní výpovede je zrejmé, že zamestnávateľ zachoval postup, ktorý požaduje § 38 ZP a snažil

sa výpoveď doručiť navrhovateľke na pracovisku, kde je zrejmé, že táto ju odmietla prevziať, čím však
nastali účinky doručenia. Ani z tohto dôvodu teda nemožno konštatovať neplatnosť výpovede či ďalšie
trvanie pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu.Pokiaľ ide o povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov,
v danom prípade príslušným odborovým orgánom, súd si vyžiadal správu aj od tohto orgánu, ako
už v tomto rozsudku uvádza a je zrejmé, že bezpochyby k tomuto prerokovaniu výpovede pred jej

doručovaním navrhovateľke došlo. V danom prípade vôbec nie je rozhodujúce, akým spôsobom bol
zamestnávateľovi oznámený výsledok, teda v danom prípade najskôr telefonicky a elektronickou poštou
a až následne aj doručením zásielky Slovenskou poštou, je tu len povinnosť prerokovania bez ohľadu
na výsledok, resp. názor odborového orgánu.

Súd samozrejme sa zaoberal aj tým, či v danom prípade vôbec existoval skutkový dôvod výpovede,

teda či navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí
medzi základné povinnosti zamestnanca a okrem iného aj plniť pokyny nadriadených vydané v súlade
s právnymi predpismi; a dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu
ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený. V danom prípade pre výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru sa vyžadovalo, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca
a to aj z nedbanlivosti s tým, že toto porušenie pracovných povinností závažným spôsobom musím

dosahovať určitú intenzitu, kde intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk
pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Súd mal v danom prípade za to, že
navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu, nakoľko povinnosť neposkytnúť svoj účet pre výplatu dávky
v danom konkrétnom prípade pre svojho syna, jej zakazoval výslovne zákon, už citovaný § 117 zákona č.
461/2003 Z.z., tento sa vzťahoval výslovne na prácu ňou vykonávanú, bola s ním oboznámená a jedine

funkciu oboznámenia mala úloha č. 41/8/12 generálneho riaditeľa. Je zrejmé, že či citované ustanovenie
zákona alebo aj v súlade s ním vydaný zákaz generálneho riaditeľa sledoval legitímny cieľ kontroly
vyplácaných prostriedkov vzhľadom na možnosť ľahšieho zneužívania výplaty dávok pre príbuzných,
pokiaľ sú v takejto výplate zainteresovaní zamestnanci zamestnávateľa. Aj samotná navrhovateľka ako
ajriaditeľkapobočkydeklarovalivedomosťotom,žedošlovminulostikneoprávnenejvýplatedávok,kde

zamestnanci Sociálnej poisťovne zneužili svoje postavenie a vyplatili si takto dávky na svoj účet. Je teda
zrejmé,žezákonukladápovinnosťvyplácaťdávkynaúčetpríjemcudávky,resp.vhotovostitak,abybolo
zamedzené v čo najväčšej miere zneužitiu a zabezpečená čo najväčšia adresnosť a kontrola výplaty
dávok. V danom prípade v rozpore so zákonom ako aj so zákazom generálneho riaditeľa, navrhovateľka
nielen pasívne a z nevedomosti bola zainteresovaná na porušení zákona, ale ako sa nakoniec v konaní

zistilo, sama vypisovala žiadosť o dávku včítane čísla svojho účtu, kde už v čase vyhotovovania takýto
postup bol v rozpore so zákonom a napriek tomu, že následne bola formou zákazu informovaná o
nelegálnosti takéhoto postupu, neurobila nič aby protizákonnému postupu zamedzila a to ani po tom,
čo bol dávky skutočne aj vyplatené. Je zrejmé, že pokiaľ by syn navrhovateľky sám bez jej vedomia
uviedol jej účet, napriek tomu, že by ho upozornila, že toto urobiť nesmie, nešlo by o závažné porušenie,

avšak navrhovateľka ani pri reálnom pripísaní peňazí na jej účet, z ktorého bolo zrejmé, že ide o dávky
v nezamestnanosti, neurobila nič aby citované zákonné ustanovenie nebolo porušené, prípadne aby
došlo k reparácii, a neurobila nič, aby možnosti takéhoto konania zabránila, čo aj zo strany rodinných
príslušníkov. V zásade väčšina zamestnaní vo verejnej správe pracovníka do určitej miery obmedzuje a
je jeho povinnosťou tieto obmedzenia, ktoré ustanovuje zákon dodržiavať. Pokiaľ by sa navrhovateľka

bezdôvodne domnievala, že k porušeniu zákona nedôjde, aj tak by v takomto prípade došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny, avšak v tomto prípade dokonca aktívne prispela k porušeniu zákona a tým aj
pracovnej disciplíny. V danom prípade išlo o opakované vyplatenie dávok, navrhovateľka neurobila nič
na zamedzenie protizákonnosti pri ich výplate a tak intenzita porušenia pracovnej disciplíny skutočne
bola tak vysoká, že možno konštatovať závažný spôsob porušenia pracovných povinností. Je zrejmé,

že tolerancia takéhoto správania vzhľadom na vysokú zodpovednosť pracovníkov Sociálnej poisťovne
nebola možná, navyše ak z protokolu o výsledku vnútornej kontroly okrem iného vyplýva, že zrejme
ohľadne časti vyplatených dávok v nezamestnanosti pre syna navrhovateľky neboli splnené podmienky
na výplatu dávky a bolo voči nemu možné vyvodiť zodpovednosť. Za takýchto okolností mal potom
súd za to, že skutočne u navrhovateľky bol daný dôvod výpovede, nakoľko z jej strany išlo o závažné

porušenie pracovnej disciplíny. V zásade bolo z takéhoto dôvodu možno skončiť s ňou pracovný pomer
okamžite a výpoveď možno považovať za korektný postup zo strany zamestnávateľa, vzhľadom na dĺžku
trvania jej pracovného pomeru.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd žalobu zamietol, nakoľko nenašiel dôvody pre ktoré by
konštatoval neplatnosť ukončenia pracovného pomeru navrhovateľky, je teda zrejmé, že jej pracovný

pomer zanikol a netrvá po uplynutí výpovednej lehoty s tým, že pri týchto konštatovaniach musel
zamietnuť aj tú časť petitu, v ktorom žiadala náhradu mzdy po 01.08.2013.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Vzákonomstanovenejlehoteprotirozsudkusúduprvéhostupňapodalaodvolaniežalobkyňa.Vzhľadom
k tomu, že podané odvolanie žalobkyňou nespĺňalo zákonom požadované náležitosti, prvostupňový

súd vyzval žalobkyňu uznesením č.k. 7Cpr/2/2013-136 zo dňa 9.9.2014, aby svoje podanie zo dňa
4.9.2014 osobne podané na tamojší súd dňa 4.9.2014, označené ako „Vec: Odvolanie“ v lehote 10
dní od doručenia tejto výzvy opravila, resp. doplnila o chýbajúce náležitosti stanovené v ust. § 42 ods.
3 a § 79 ods. 2 O.s.p. a to, aby uviedla, v akom rozsahu predmetný rozsudok napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, t.j. ako chce, aby
súd rozhodol (tzv. petit) a doručila súdu ešte jeden rovnopis odvolania zo dňa 4.9.2014 (ustanovenie § 42

ods. 3 O.s.p.). Zároveň bola v predmetnom uznesení poučená o následkoch neodstránenia uvedených
vád podania.

Žalobkyňa podaním zo dňa 26.9.2014 doplnila odvolanie proti rozhodnutiu Okresného súdu v Dolnom
Kubíne zo dňa 16.7.2014. Navrhla odvolaciemu súdu, aby v predmetnej veci rozhodol rozsudkom, v
zmysle ktorého žalovaná organizácia príjme žalobcu späť do pracovného pomeru a to do 3 dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo svojom doplnení odvolania ďalej uviedla, že má za to, že
zamestnávateľ postupoval voči nej tvrdo vzhľadom na jej dlhoročnú prácu v tejto organizácii. Žalovaná
strana ju obvinila, že porušila závažným spôsobom pracovnú disciplínu pri výkone jej práce. Snažila sa
vysvetliť, že tomu tak nie je.

K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie žalovaný.

Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a odvolanie žalobkyne
zamietnuť ako nedôvodné. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuvádza
žiadne skutočností, ktoré by potvrdzovali pravdivosť jej tvrdení uvádzaných v konaní na prvom stupni
a v odvolaní. Neuvádza zákonný dôvod, na základe ktorého podáva odvolanie a neuvádza žiadne
skutočnosti, na základe ktorých považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nezákonný. V predmetnom

konaní žalobkyňa uvádzala mnoho skutočností, ktoré však nijakým spôsobom nepreukázala. Naopak
všetkyrozhodujúceskutočnosti,resp.tvrdeniažalobkynebolihodnovernevyvrátenézostranyžalovanej,
keď žalovaná preukázala zákonnosť svojho postupu pri ukončovaní pracovného pomeru so žalobkyňou
a rovnako preukázala závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.

1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade

s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkovýstav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 4 O.s.p., v
zmysle ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.