Rozsudok – Vojenské trestné činy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/194/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614010182
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614010182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. februára 2015
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v trestnej veci obžalovaného

D. G. G.,

nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom V., H. R. XX/XXX, príslušníka PZ,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/127/2014 zo dňa 05. novembra 2014
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodzuje spod obžaloby
prokurátoraOkresnejprokuratúryPartizánske,č.Pv615/13/3305-27zodňa08.08.2014,vktorejmubolo
kladenézavinu,žesamaldopustiťprečinuporušovaniaslužobnýchpovinnostípodľa§411ods.1Tr.zák.

na tom skutkovom základe, že dňa 07.11.2013 v čase asi o 02.35 hod. na ceste II/579 v km 3,0 v smere
naobecU.včaseslužbyakospolujazdecslužobnéhomotorovéhovozidlazn.KiaCeed,ev.č.F.,zatiahol
ručnúbrzdunavozidle,ktorévtomčaseriadilstržm.G.D.,čímkonalvrozporesustanovením§45ods.2
zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a svojim konaním porušil služobné povinnosti v zmysle § 48 ods.
3 písm. n/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, na základe ktorého
ustanovenia je povinný plniť povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných predpisov, v dôsledku
čoho došlo k dopravnej nehode, k zraneniu oboch účastníkov a ku škode na služobnom motorovom

vozidle vo výške 6.729 € bez DPH, pretože tento skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. sa poškodené Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72
Bratislava, IČO: 00151866 odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol podľa § 285 písm. c/ Tr.por. obžalovaný G. G. oslobodený spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č. Pv 615/13/3305-27 zo dňa 08.08.2014,
doručenejsúdudňa11.08.2014,vktorejmubolokladenézavinu,žesamaldopustiťprečinuporušovania

služobných povinností podľa § 411 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 07.11.2013 v čase
asi o 02.35 hod. na ceste II/579 v km 3,0 v smere na obec U. v čase služby ako spolujazdec služobného
motorového vozidla zn. Kia Ceed, ev. č. F., zatiahol ručnú brzdu na vozidle, ktoré v tom čase riadil
stržm. G. D., čím konal v rozpore s ustanovením § 45 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke asvojím konaním porušil služobné povinnosti v zmysle § 48 ods. 3 písm. n/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície, na základe ktorého ustanovenia je povinný plniť povinnosti

vyplývajúce z iných všeobecne záväzných predpisov, v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode, k
zraneniu oboch účastníkov a ku škode na služobnom motorovom vozidle vo výške 6.729 € bez DPH,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. bolo poškodené Ministerstvo vnútra SR odkázané s nárokom na náhradu

škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátor odvolanie podrobne písomne
odôvodil. V úvode dôvodov prokurátor uviedol obsah ustanovení zákonov (Trestný zákon, O policajnom
zbore a štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej

a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície a O cestnej premávke), z ktorých podľa
jeho názoru vyplýva, že boli naplnené znaky (objektívna stránka, subjektívna stránka) trestného
činu porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 Tr.zák. Prokurátor sa nestotožnil s
vyhodnotením vykonaného dokazovania súdom, pretože tento sa jednostanne a bezdôvodne priklonil
k verzii obžalovaného a za základ svojho rozhodnutia nevzal celý komplex vykonaných dôkazov, ktoré

vo svojom súhrnne jednoznačne preukazujú spáchanie skutku obžalovaným G.. Súd nevzal do úvahy,
že predmetný trestný čin možno spáchať aj nedbanlivostným konaním. Svedok D. od počiatku tvrdí,
že ručnú brzdu zatiahol obžalovaný, pričom je irelevantné, či to bolo v dôsledku vybehnutia zveri na
cestu, pretože obžalovaný ako spolujazdec nesmel žiadnym spôsobom zasahovať do riadenia vozidla
svedkovi D.. Výpoveď svedka D. je potvrdená aj znaleckým posudkom z odboru dopravy, ktorý výpoveď

tohto svedka určil ako technicky prijateľnú. Na základe toho je evidentné, že konštatovanie súdu, že
zavinenieobžalovanéhojepreukazovanéibajedinýmdôkazom,nemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pretože dôkazy jednoznačne preukazujú spáchanie skutku obžalovaným nstržm. G. G., ktorý ako
príslušník ozbrojeného zboru svojím zavineným konaním porušil služobné povinnosti vyplývajúce mu
zo všeobecne záväzných predpisov, pričom toto jeho konanie malo za následok podstatné zníženie

použiteľnosti výstroja ozbrojeného zboru. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.por. zrušiť
napadnutý rozsudok v celom rozsahu s tým, aby vec bola podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vrátená súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca

najmä poukázal na to, že v predmetnej veci existujú také pochybnosti, ktoré odôvodňujú použitie zásady
„in dubio pro reo“. Navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr.por. a vec podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vrátiť súdu

prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný a obhajca navrhli
odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere v odvolaní nebola vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr.por.

Pre náležité zistenie skutkového stavu veci boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky do úvahy
prichádzajúce dôkazy. Z výsluchov najmä priamych svedkov - obžalovaného G. G. a svedka G. D. bez
akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že počas jazdy došlo k havárii služobného motorového vozidla zn.
Kia Ceed, ev. č. F. XXX V., v ktorom vykonávali hliadkovú službu príslušníci PZ - vodič G. D. a veliteľ

hliadky obžalovaný G. G.. Zo znaleckého posudku z odboru dopravy taktiež jednoznačne vyplynulo, že
technickou príčinou dopravnej nehody (šmyk vozidla, zíjdenie z cesty a prevráteni sa) bolo zatiahnutie
ručnej brzdy.Tieto skutkové zistenia správne zistil a ustálil súd prvého stupňa. Pred skúmaním, či došlo k naplneniu
zákonných znakov žalovaného prečinu, správne sa zaoberal otázkou, ktorú považoval za spornú - teda,
či ručnú brzdu zatiahol obžalovaný alebo vodič G. D.. Aj v tomto boli skutkové úvahy súdu prvého

stupňa v zásade správne. Tu však súd prvého stupňa pri ustaľovaní osoby, ktorá zatiahla ručnú brzdu,
síce správne zameral pozornosť na príčinu takéhoto konania, avšak v tomto smere precenil zmeny vo
výpovediach vodiča - svedka G. D., ktoré ho viedli k záveru, že v dôsledku pochybností nie je možné
rozhodnúť o tom, že ručnú brzdu zatiahol práve a len obžalovaný G. G..

Senát odvolacieho súdu naproti tomu poukazuje na to, že už možná príčina zatiahnutia ručnej brzdy
svedčíjednoznačneprezáver,žeručnúbrzduzatiaholobžalovaný,akospolujazdec.Okreminéhojetotiž
v rozpore s akýmikoľvek logickými úvahami a naučenými mechanickými a technickými reakciami, aby
vodič motorového vozidla na vzniknutú „náhlu“ prekážku nereagoval vôbec nohami (brzda, plyn, spojka)
tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku, ale by reagoval pravou rukou tak, že pustil volant a zatiahol
ručnú brzdu. Reflexívnosť v konaní vodiča (pokiaľ nejde o automobilového pretekára) prakticky vylučuje,

aby použil ručnú brzdu ako podstatne pomalšiu reakciu na „náhlu“ prekážku. Zo žiadnej výpovede
pritom ani nevyplynulo, že by vodič mal tendencie počas jazdy robiť tzv. „dobrácke kúsky“ v podobe
bezdôvodného zatiahnutia ručnej brzdy. Potom ale dospejeme k záveru, že ručnú brzdu zatiahol práve
a len obžalovaný G. G., o čom nadobudol senát odvolacieho súdu rozumnú istotu.

Okrem toho, že odvolací súd vylúčil, že by ručnú brzdu zatiahol vodič, pre zatiahnutie ručnej brzdy
obžalovaným svedčia aj nasledovné okolnosti. Je logické a technicky prijateľné, že na „náhlu“ prekážku
môže zareagovať okrem slovného upozornenia vodiča spolujazdec tým, že zatiahne ručnú brzdu (pri
mechanických ručných brzdách nachádzajúcich sa medzi sedadlami vodiča a spolujazdca vpredu).
Taktiež druhý možný motív nazvaný odvolacím súdom ako „dobrácke kúsky“ (vypovedal o ňom svedok

G. D.) svedčí pre spolujazdca, ktorý takto „sťažuje“ vedenie motorového vozidla vodičovi, pričom takto
konajúca osoba nedokáže technicky dostatočne rozlíšiť, kedy zadné kolesá vozidla len „brzdí“ a v ktorom
momente ich už „zablokuje“.

V súvislosti s touto skutkovou otázkou sa pritom senát nadriadeného súdu nestotožnil s názorom súdu

prvého stupňa v tom, že vo výpovedi vodiča - svedka G. D. sú také rozpory, ktoré spochybňujú tú
časť výpovede, keď inak vždy zhodne uvádzal od počiatku (telefonické hlásenie svedkovi N. výpoveď
na hlavnom pojednávaní), že ručnú brzdu zatiahol spolujazdec - obžalovaný. Tento svedok zatiahnutie
brzdy obžalovaným vidiel, jej zatiahnutie vyplýva z fotodokumentácie havarovaného vozidla a aj zo
znaleckého posudku vyplýva, že príčinou nehody bolo výlučne zatiahnutie ručnej brzdy počas jazdy.

Proti vyslovenej úvahe súdu prvého stupňa o nelogičnosti v tom, že tento svedok najprv hovoril o zveri a
potom uvádzal bezdôvodné zatiahnutie brzdy obžalovaným, uvádza senát úvahu v tom, že o skutočnej
príčine zatiahnutia brzdy obžalovaným začal tento svedok hovoriť až neskôr preto, že obžalovaný
uviedol, že brzdu zatiahol vodič, z tohto dôvodu sa tento rozhodol aj o príčine vypovedať tak, že nebude

obžalovanému pomáhať.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že vo výroku rozsudku je chyba v skutkovom zistení
v tom, že predmetnú ručnú brzdu nezatiahol obžalovaný (§§ 321 ods. 1 písm. b/, 285 písm. c/
Tr.por.). Zároveň ale musel súd prvého stupňa následne skúmať, či napriek takejto zmene skutkových

okolnostímožnoobžalovanéhouznaťvinnýmzospôsobeniaškody(podstatnézníženiepoužiteľnosti)na
služobnom motorovom vozidle PZ - ktorý je ozbrojený bezpečnostný zbor. K použitiu právnej kvalifikácie
uvádzasenátodvolaciehosúdunasledovné.Prokurátorsícevodvolacíchnámietkachobjektívnustránku
(konanie obžalovaného) nesprávne podmieňoval možnosťou subjektívnej stránky v podobe zavinenia
aj z nedbanlivosti, faktom je, že v ustanovení § 411 Tr.zák. je chránená výzbroj, výstroj, iné veci alebo

finančné prostriedky aj pred konaním páchateľa vo forme nedbanlivosti. Súvisí to s úlohami ozbrojených
sílaozbrojenýchzborov.Niekaždékonaniepríslušníkaozbrojenýchsílalebozbrojenéhozboru,hociním
vznikne vyššie uvedený škodlivý následok, napĺňa však znaky tohto trestného činu. Aj keď obžalovaný
svojím konaním spôsobil predmetnú dopravnú nehodu, nebolo vyvrátené že obžalovaný takto mohol
skutočne konať reflexívne v dôsledku zľaknutia sa zveri. Tu nemožno prehliadnuť, že k nehode došlo v

noci, pričom o zveri ako prvý hovoril práve vodič G. D. rovnako ako obžalovaný. Ak aj neskôr v tomto
smere tento svedok v tomto smere výpoveď zmenil - pochybnosť o príčine zatiahnutia ručnej brzdy
obžalovaným, zostala zachovaná.Ďalej je potrebné uviesť, že prokurátor síce v odvolaní argumentoval ustanovením zákona o cestnej
premávke (§ 45 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z.), podľa ktorého prepravovaná osoba nesmie svojím správaním
ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla.

Na druhej strane nemožno prehliadnuť služobné postavenie obžalovaného v čase činu. Obžalovaný bol
veliteľ dvojčlennej hliadky PZ, ktorej na hliadkovanie bolo zverené motorové vozidlo. Z titulu tejto funkcie
obžalovaný zodpovedal nielen za svoju činnosť, ale aj za činnosť druhého člena hliadky - vodiča. V tomto
smere je nielen oprávnený, ale aj povinný zasiahnuť, ak napr. hrozí nebezpečenstvo zrážky služobného
motorového vozidla so zvieraťom a má dôvod sa domnievať, že vodič, ktorého inak je povinnosťou jazdiť

tak, aby nedošlo k nehode, včas nereaguje. K tejto okolnosti svedok G. D. pritom uviedol, že na strane
obžalovaného vedľa cesty bola vysoká tráva a tento zviera mohol lepšie spozorovať.

Ztaktorozvedenýchdôvodovsprihliadnutímnanevyvrátenieokolnostipohybuzvieraťapriceste,dospel
senát odvolacieho súdu k záveru, že obžalovaný nekonal ani formou nedbanlivosti, a preto rozhodol, že
žalovaný skutok v tomto prípade nie je trestným činom.

Odvolací súd preto sám rozhodol rozsudkom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti. Výrok o odkázaní
poškodeného na občianske súdne konanie je výrokom obligatórnym pri oslobodení obžalovaného spod
obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.