Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202996
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114202996.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobkyne C. E., H.. X.X.XXXX,

C. S., B. S. XXXX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. Igorom
Šafrankom, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
o určenie neprijateľnosti poplatku a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a,

o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 4.2.2014, v znení zmeny petitu návrhu pripusteného

uznesením súdu XXC XX/XXXX - XX zo 17.6.2014 domáhal toho, aby súd určil, že poplatok 215,75
eura, ktorý je dojednaný v zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným pod č. XXXXXXXXXX
zo dňa 7.12.2012, v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť
dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti
odkladu max. 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe žiadosti / zmluvy
uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi
odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške
215,75 eur a b) poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo

výške 112,08 eura, v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený
na základe vlastného uváženia znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný
písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť
prílohutejtodohodyoposkytnutíslužby“jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou.“Žalobkyňažaloboutiež
žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej bezdôvodné obohatenie 215,75 eura, taktiež
to, aby uložil žalovanému zaplatiť jej náhradu trov s konaním jej vzniknutých.

V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že z dôvodu, že sa ocitla vo finančnej tiesni, rozhodla sa

zobrať od žalovaného úver. Na základe žiadosti bola jej schválená výška úveru/úverový limit 1 500,-
Eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 % ročne. Žalovaný okamžite započítal si poplatok 215,75 eura,
čo z úveru predstavuje až 14,3 %. Popri úrokoch 70,01 % tak ide o ďalšie plnenie v neprimeranej
výške. Tento poplatok je absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok. Odklad
splátok neznamená ich odpustenie. Ako spotrebiteľka túto službu ešte ani nevyužila a už ju zaplatila.
Poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti ceny tejto služby, ale aj z dôvodu, že sa platí
bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby. Žalovaný získava prospech skôr ako spotrebiteľ a

pritom službu ani neposkytol. Domáha sa neprijateľnosti predmetného poplatku, naliehavosť právnehozáujmu odôvodňuje uplatnením primeraného finančného zadosťučinenia. Tiež je pre ňu dôležité poznať
skutočnú výšku dlhu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného žalobkyňa z účelového a právneho hľadiska

neprijateľným spôsobom pristupuje k posúdeniu odplaty za prevzatie záväzku veriteľa poskytnúť
odklad splatnosti splátok. Posudzovanie otázky odplaty podľa dohody o poskytnutí služby musí
vychádzať z komplexného posúdenia všetkých ustanovení tejto dohody. Argumentácia žalobkyne
uvedené nereflektuje. Pojem neprijateľnej podmienky a právnu podstatu tohto inštitútu nepochopila.
Dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom a vznik tejto dohody nie je podmienkou

pre vznik úverovej zmluvy. Dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním nielen pokiaľ ide
o jej vznik, ale aj pokiaľ ide o výšku odplaty. V prípade využitia odkladu splátok sa v prvom rade
dlžník vyhne sankciám za omeškanie. Splátky s odloženou splatnosťou uhrádzajú sa až na konci po
uhradení ostatných splátok. Na základe uzavretej dohody vzniklo žalobcovi právo uplatniť si nárok na
odklad splátok a povinnosť veriteľa tento odklad poskytnúť. Plnenie teda spočíva vo vytvorení povinnosti
veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok a tomu korešpondujúce právo dlžníka odklad využiť. Zo

žiadnehoustanoveniaregulujúcehospotrebiteľsképrávnevzťahynevyplývaprávospotrebiteľadomáhať
sa vrátenia odplaty za zakúpený a nevyužitý tovar či služby. Podľa žalovaného žaloba je postavená na
názore, ktorý popiera elementárne princípy právneho poriadku. Žaloba nesmeruje k ochrane práv, ale k
zneužívaniu postavenia spotrebiteľa. Žalovaný uviedol, že podanie žaloby a tvrdenia v nej uvádzane sú
v rozpore s dobrými mravmi. V postupe žalobkyne je možné vidieť zjavnú snahu zneužiť ustanovenie

upravujúcespotrebiteľsképrávnevzťahyaichprekrútenímdosiahnuťneoprávnenýmajetkovýprospech.
Dodatočne žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo označili
účastníci konania. Dokazovanie vykonal zmluvou o revolvingovom úvere, výpisom z účtu, kartou klienta,
prehľadom realizovaných úhrad, zápisnicou o pojednávaní v konaní sp. zn. XXC XX/XXXX Okresného

súdu Prešov, výsluchom žalobkyne, ako aj ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 7.12.2012 podpísala žalobkyňa ako dlžníčka so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej žalovaný ako veriteľ zaviazal sa poskytnúť žalobkyni úver (úverový
limit) vo výške 1 500,- Eur. Ročná úroková sadzba úveru bola 70,01 %, RPMN úveru 66,23 %, priemerná
hodnota RPMN bola uvedená vo výške 46,35 %. Úver mal byť splatený 42 splátkami splatnými vždy

28. dňa v mesiaci, pričom výška mesačnej splátky bola dohodnutá v rozsahu 80,37 eura. Zo zmluvy
vyplýva, že veriteľ poskytol čiastku revolvingu vo výške 790,84 eura, ročná úroková sadzba revolvingu
bola 76,21 %. Na listine, z ktorej vyplýva dohoda účastníkov o vzniku úverového vzťahu je aj dohoda o
poskytnutí služby, podľa ktorej jej predmetom je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu spočívajúcu
v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu a záväzok dlžníka

zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveru vo výške 215,75 eura a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 112,08 eura v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Z dohody vyplýva, že
dlžník je oprávnený, nie však povinný, požiadať o odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu po splatení
prvých troch splátok úveru/revolvingu za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný, pričom dlhodobou

práceneschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v deň uzavretia tejto dohody o
poskytnutí služby a trvajúca dlhšie ako 3 týždne alebo pokiaľ s ním bol skončený pracovný pomer.

Za žalovaného zmluvu podpísal Z. Š., viazaný finančný agent s kódom XXXXX, identifikovaný svojim
miestom podnikania, identifikačným číslom a mobilným telefónnym kontaktom. Z. Š., ako vyplýva zo
zápisnice o pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov sp. zn. XXC XX/XXXX z 5.9.2014

ako svedok uviedol, že podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere bolo aj uzatvorenie dohody
o poskytnutí služby, nakoľko táto dohoda sa uzatvára ku každej zmluve o revolvingom úvere.

Z výpisu účtu žalobkyne vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že
žalovaný poukázal 10.12.2012 sumu 1 284,25 eura pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX a
pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX toho istého dňa sumu 719,42 eura. Výplata čiastky 1

284,25 eura zaznamenaná je aj v karte klienta vedenej na meno žalobkyne; zo žalovaným predloženejinformácie o úhradách na karte vedenej na meno žalobkyne v období od 31.1.2013 do 29.11.2013
vyplýva úhrada platieb spolu v rozsahu 787,14 eura.

Žalobkyňa vo výsluchu pred súdom uviedla, že jej sesternica, pani N. E., pred istým časom prišla za ňou

a povedala jej, že by potrebovala peniaze, či nemôže ona na svoje meno zobrať nejaké peniaze ako
úver, že pre ňu, keďže pracuje, nebude problém takto poskytnutý úver splácať. Žalobkyňa uviedla, že v
tom čase nevedela, že sesternica má aj nejaké ďalšie dlhy, dozvedela sa to až neskôr. Dá sa povedať,
že ju oklamala. Súhlasila s jej návrhom a išli k nebankovému subjektu. Sesternica jej povedala, že bola
tam už deň predtým, všetky papiere prečítala. Vedela, že súčasťou zmluvy je aj dohoda o poskytnutí

služby odkladu splátok. Neskôr zistila, že v zmluve sú vysoké úroky. Zistila taktiež, že sesternica
úver nesplácala, ona sama na úver z úverovej zmluvy nezaplatila nič. Peniaze z úveru prišli na jej
dôchodcovský účet v Slovenskej sporiteľni. N. E. aj požičala 100,- Eur, aby niečo zaplatila, N. E. sa na
ňu hnevá. Keby bola vedela ako to bude, pani E. by nepomohla, nech by zostala prípadne aj na ulici.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a na vyslovenie neprijateľnosti

zmluvných podmienok. Nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku,
súd sa v prvom rade zaoberal tým, či vznesená námietka premlčania je dôvodnou.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Zmluva č. XXXXXXXXXX bola účastníkmi podpísaná 7.12.2012, žaloba bola na súde podaná 4.2.2014,
z čoho vyplýva, že do času podania návrhu nárok uplatnený žalobou premlčaným byť nemohol.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie 215,75 eura.

Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými
sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohatenej), protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje určitú osobu (postihnutého) a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou

inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči
žalovanému treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným vzťah bezdôvodného obohatenia
vznikol, t. j. aby preukázal, že mu v konkrétnej výške vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť
medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Splnenie predpokladov pre vznik

(záväzkového) právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska
špecifických skutkových okolností v konkrétnej prejednávanej veci, na ktoré aplikuje konkrétnu normuhmotného práva (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX z
28.5.2012).

Žalobkyňa po výsluchu pred súdom výslovne uviedla, že na úhradu záväzku zo zmluvy, ktorú podpísala

so žalovaným, ona sama nezaplatila nič. Platby mala realizovať jej sesternica, na požiadanie ktorej
zmluvu podpísala. Je zrejmé, že pokiaľ žalobkyňa z vlastných prostriedkov žalovanému nezaplatila
nič, nemôže sa domáhať voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, pretože na jej úkor
sa žalovaný bezdôvodne obohatiť nemohol, keďže ona sama mu nič neplnila. Nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia bol nedôvodný.

Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa domáhala aj autoritatívneho

rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že poplatok 215,75 eura, ktorý bol dojednaný v zmluve, ktorú
podpísala so žalovaným, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K dôvodu návrhu v tejto časti v žalobe
uviedla, že do záväzkového vzťahu so žalovaným vstúpila preto, že v tom čase ona sama nachádzala sa
vo finančnej tiesni. Ako ďalší dôvod uviedla taktiež to, že mieni si uplatniť nárok na primerané finančné
zadosťučinenie.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Z dokazovania vo veci vyplynulo, že žalobkyňa nielen že klamlivo v žalobe tvrdila, že zmluvu so
žalovaným uzavrela z dôvodu, že sa nachádzala v tom čase vo finančnej tiesni, ale pri uzatváraní

zmluvného vzťahu so žalovaným poskytla žalovanému vlastné osobné a príjmové údaje so záväzkom,
že v prípade, ak jej žalovaný peňažné prostriedky ako úver poskytne, bude to ona, ktorá ako dlžníčka
zmluvne dohodnuté podmienky splní a úver zaplatí. Z dokazovania však vyplynulo, z výsluchu samotnej
žalobkyne, že tak ako klamlivo uviedla v žalobe dôvod, pre ktorý so žalovaným zmluvu podpísala,
klamlivé podstatné okolnosti uviedla aj žalovanému s cieľom uzatvorenia úverovej zmluvy a poskytnutia

finančných prostriedkov. Domáhanie sa v tejto situácii vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
v úverovej zmluve s jediným cieľom, získať profit v podobe finančného zadosťučinenia, súd vyhodnotil
ako výkon práva, ktorý pre rozpor s dobrými mravmi, ktorému nie je možné poskytnúť ochranu.

Dobrými mravmi sa rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel, ktorý zodpovedá
všeobecne uznávaným vzťahom spoločnosti a mravným princípom, ktoré vystihujú podstatné historické

tendencie, akceptované sú rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XCdon XX/XX z 30.9.1998).

Klamlivé, nečestné správanie je v spoločenských vzťahoch odsudzované ako správanie
neakceptovateľné, súd preto zamietol návrh žalobkyne na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
majúc za to, že na tom nemôže nič zmeniť ani formálny status žalobkyne ako spotrebiteľky, nakoľko ako

z dokazovania vyplynulo, žalobkyňa reálnou spotrebiteľkou nie je, ide o „spotrebiteľku“ fingovanú.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol zamietol obidva žalobné návrhy.

O trovách konania rozhodnuté bude po právoplatnosti vo veci samej v súlade s ustanovením § 151 ods.
3 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.