Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204633
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3212204633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátuJUDr.IvetyZáleskejaJUDr.IviciČelkovejvprávnejvecižalobcuPOHOTOVOSŤ,s.r.o.sosídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou č. k. 5C/186/2012-126 zo dňa 10. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 eur, návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobca uviedol, že
majetková škoda a nemajetková ujma vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/844/2010 spočívajúcom v tom, že
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol súd po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty.Súdprvéhostupňavzmysle §115ods.1O.s.p.nariadilnaprejednanievecisamejpojednávanie
na deň 10.4.2014, na ktorom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
účastníkov a právneho zástupcu žalobcu.

Z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi mal súd prvého stupňa preukázané, že dňa 5.8.2010
podal žalobca ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnému G. W. (sp.zn. EX 12709/10). Exekútor požiadal
súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.10.2010. Okresný súd Bánovce
nad Bebravou uznesením č.k. 4Er/844/2010-9 zo dňa 25.11.2010 žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2010.

Za aplikácie § 3 ods. 1 písm. a/, d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, §
15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 písm. a/, b/, c/, d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012 a od 1.1.2013, § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010, § 103, § 104 ods. 2, § 109 ods. 1 písm. b/, § 109
ods. 2 písm. c/ a § 154 ods. 1 O.s.p., dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba nie je dôvodná.Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania aj vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že vo
veci konajúci súd nie je oprávnený skúmať prieťahy v konaní. Právnym základom nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť nezákonnosť rozhodnutia aj nesprávny úradný postup

súdu, pričom tento môže spočívať v nerozhodnutí súdu v zákonnej lehote aj v zbytočných prieťahoch
v konaní. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody podľa citovaného zákona na základe nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahoch v konaní, je podľa názoru súdu prvého stupňa
daná právomoc a príslušnosť okresného súdu tento nárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť
o ňom. Jednou z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo

nesprávnym úradným postupom, je predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona. Konštatoval, že v tejto
veci žalobca podal žalobu skôr, než uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ministerstvom. V čase začatia súdneho konania táto
podmienka nebola splnená. Ministerstvo však nárok žalobcu do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti
neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol. Podľa názoru súdu ide v tomto

prípade o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný, a ktorý bol v konaní odstránený
tým, že v priebehu konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia súdu viac ako
6 mesiacov a ministerstvo v tejto lehote nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojilo. Tým bola splnená
podmienka, aby súd mohol vo veci konať a o predmete sporu vecne rozhodnúť, pričom pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tomto nebolo potrebné vykonávať ani dokazovanie

oboznámenímspisuministerstvakpredbežnémuprerokovaniunárokužalobcunanáhraduškodyatento
dôkaz ako nadbytočný súd prvého stupňa ani nevykonal. Skutočnosť, že žalobca žiadosť podal, nebola
sporná a vyplýva aj zo samotnej žiadosti žalobcu, ktorá je opatrená podacou pečiatkou ministerstva jej
kópia je na súde prvého stupňa založená v spise pod sp.zn. Spr/843/2012. Z vyjadrenia žalovaného
k žalobe vyplýva, že nárok žalobcu nebol uspokojený. Pokiaľ žalovaný namietal procesné nedostatky

žaloby, tak je pravdou, že žaloba mala nedostatky, no nie také, aby odôvodňovali postup súdu podľa
§ 43 ods. 1 O.s.p. Žalobca uviedol v žalobe rozhodujúce skutočnosti a z označenia veci
bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej exekučnej veci svoj nárok odvodzuje, exekučný spis je spisom
súdu prvého stupňa. Za nedôvodnú považoval súd prvého stupňa námietku žalovaného, že žaloba
je zmätočná v tom, či žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho úradného postupu alebo aj z

nezákonného rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca svoj nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil a
nie je potrebné, aby ho aj právne posúdil. Posúdením obsahu žaloby dospel súd k záveru, že nárok
žalobcu je uplatnený tak pre nesprávny úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní, ako aj pre
nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, i keď zamietnutie žiadosti žalobca
zdôvodňuje postupom, ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené prieťahy

v exekučnom konaní, tak súd dospel k záveru, že k týmto nedošlo. Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 v
čase začatia exekučného konania stanovoval 15 - dňovú lehotu iba pre udelenie poverenia exekútorovi
na vykonanie exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom plynula
od doručenia žiadosti exekútora súdu, nie od začatia exekučného konania. V žiadnom prípade však

táto lehota neplatila pre iné rozhodnutie súdu o žiadosti exekútora, a to ani na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, a to bez ohľadu na druh exekučného titulu a rôzne znenia uvedeného
ustanoveniavrôznomčase.Preinérozhodnutieožiadostioudeleniepovereniatakplatilaibavšeobecná
povinnosťkonaťarozhodnúťonejvprimeranomčasebezzbytočnýchprieťahovtak,abytozodpovedalo
právu oprávneného na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom prípade súd o žiadosti rozhodol do dvoch
mesiacov po jej doručení. Dobu od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
rozhodnutia o nej nemožno považovať za prieťahy v konaní, ani za rozhodnutie v lehote, ktorá by bola
neprimeraná vo vzťahu k právu žalobcu na súdnu ochranu, a to aj s poukazom na potrebu skúmania
exekučného titulu. Žalovaný považoval nárok žalobcu za nepreukázaný aj z dôvodu nepreukázania

ani jednej zo skutočností uvedených v § 9 ods. 2 zákona v znení účinnom od 1.1.2013. Aj z tohto
hľadiska by síce bol nárok žalobcu nepreukázaný a nedôvodný, no podľa názoru súdu prvého stupňa
nemožno toto ustanovenie v danej veci aplikovať, keďže exekučné konanie bolo skončené podstatne
skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie. Žalobca svoj nárok uplatnil skôr, než nadobudlo
účinnosť uvedené ustanovenie. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho

základu, keďže súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, vyslovil, že je
bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody, jej výškou, príčinnou súvislosťou medzi postupom
súdu a škodou žalobcu a za týmto účelom nebolo potrebné vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie.
Pre úplnosť však súd prvého stupňa uviedol, že žalobca nepreukázal ani tieto predpoklady. Žalobcanepreukázal výšku majetkovej škody relevantnými dôkazmi a na jej preukázanie ani nenavrhol žiaden
dôkaz. Táto nevyplýva z exekučného spisu súdu prvého stupňa. Žalobca založil do jedného z konaní
v obdobnej veci originál znaleckého posudku č. 1/2013, ktorý považuje za dôležitý dôkaz v tejto veci.

Súd prvého stupňa do spisu založil jeho kópiu, dokazovanie týmto dôkazom nevykonal z dôvodu, že
tento posudok nie je dôkazom, ktorý by mal význam v prejednávanej veci. Ide o znalecký posudok
vypracovaný znalcom doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD. na žiadosť žalobcu za účelom
zistenia, či je právom Európskej únie zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je
spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní.

Bez ohľadu na posúdenie tejto otázky nemá akákoľvek odpoveď na ňu význam pre toto konanie, pretože
nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v exekučnom konaní možno objektívne zistiť iba
dôkazom, ktorým je oboznámenie exekučného spisu. Z ústavnej sťažnosti, ktorú mal žalobca v tejto veci
podať, vyplýva, že žalobca mienil v konaní navrhnúť výsluch svedkov z osôb pôsobiacich na súde vo
vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu súdu. Súd prvého stupňa konštatoval, že v prejednávanej
veci by bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie, pretože jediným objektívnym dôkazom

o prípadných prieťahoch v konaní, resp. o inom nesprávnom úradnom postupe súdu môže byť iba
exekučný spis, z ktorého sú zrejme všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej veci, ako aj dĺžka konania
a čas vykonávania jednotlivých úkonov. Súd prvého stupňa vyslovil, že nebol dôvod vo veci rozhodnúť
medzitýmnym rozsudkom, pretože žaloba nebola dôvodná už v samotnom právnom základe.

Dňa 4.4.2014 doručil právny zástupca žalobcu súdu návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
spolu s návrhom na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej žiadosti žalobcu, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušenie práva žalobcu na
zákonného sudcu, na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo
veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci, čím sú dane dôvody na prerušenie konania

podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Po preskúmaní návrhu žalobcu na
prerušenie konania dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh nie je dôvodný a tento zamietol.
Poukázal na to, že žalobca v tomto konaní už raz podal návrh na prerušenie konania z tých istých
dôvodov a tento bol právoplatne zamietnutý. Súd tento ďalší návrh zamietol z tých istých dôvodov ako
predchádzajúci návrh, keďže nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Konštatoval, že žalobca nepreukázal,

že sťažnosť skutočne podal a uviedol, že pokiaľ by ju aj podal, nie je takáto okolnosť sama o sebe
dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V tomto prípade vylúčenie sudcov
okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou, ktorú nie je sú oprávnený v konaní riešiť. Súd prvého
stupňa túto otázku riešil v súlade s § 16 O.s.p. a o námietke zaujatosti rozhodol nadriadený Krajský súd
v Trenčíne. Poukázal na to, že vo veci nie sú splnené podmienky ani pre prerušenie konania podľa § 109

ods. 2 písm. c/ O.s.p. Žalobca nepreukázal, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Pokiaľ by žalobca sťažnosť na ústavný súd Slovenskej
republiky podal a tento by o nej konal, nejde podľa názoru súdu prvého stupňa o otázku, ktorá je
prejudiciálnou vo vzťah k riešeniu sporu vo veci samej, ale ide o procesnú otázku. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný trovy konania nevyčíslil v

lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a zo spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývajú.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),

rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.
Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým žalobcovi jeho

právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného.
Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienok
spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je v občianskomsúdnom konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho
zaujatosť (§ 12 - 16 O.s.p., I. ÚS 27/98). Nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný
sudca“ (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, III. ÚS 16/2000). Neobstojí názor krajského

súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre
porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu. Za týchto okolnosti nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad. Za danej procesnej situácie ústne pojednávanie nebolo neodkladným úkonom.
Konečné rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a toto odvolanie žalobcu podáva.
V čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Správanie súdu prvého stupňa, kedy predbehol vydaním konečného rozhodnutia

účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti
sudcu, zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a marí jeho možnosť konať pred súdom.
Žalobca taktiež poukázal na to, že nemal možnosť vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých
súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých
založil toto rozhodnutie. Tým došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na

súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Koncepcia spravodlivého súdneho
konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť
dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami, k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Žalobca ako
strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a

sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci
nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces tým
bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či
šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené

v exekučnom spise, pretože vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Dôvodil, že
pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v
zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Žalobca súdu
prvého stupňa vytýkal, že úplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla s
tituluudržiavaniaasprávyinformačnéhosystémuatitulomuplatnenýchvýdavkov.Vtejtočastipovažoval

žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, za prejav svojvôle a arbitrárnosti.
Súd prvého stupňa napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ je v tomto konaní jedinečný, svoje
negatívne rozhodnutie odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi a vetami ako v iných svojich rozhodnutiach,
v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a základ. Nemožno
ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Žalobcovi

nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že
majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané
ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie

vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého
stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie

považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie
práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S
poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa
§ 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku žalobu zamietol

a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal z dôvodu, že žalovaný podľa § 151
ods. 1 O.s.p. trovy konania nevyčíslil a z obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevyplývajú. Svoje
rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2
O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje

správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným
vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval

odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobcom namietané vady konania vymedzené
v § 221 ods. 1 písm. f/ a g/ O.s.p. sú vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého

stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení
s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.).

V ustanovení § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca

je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne
obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu, nakoľko rozhodovacia činnosť ostatných sudcov
tohto okresného súdu nie je v tejto veci daná. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. g/ O.s.p. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým,

čiprípadneotázkuzaujatostisudcuposúdileštepredvydanímnapadnutéhorozhodnutianadriadenýsúd
(§ 16 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie
sudcovi Okresného súdu Bánovce nad Bebravou Mgr. Marekovi Anovčinovi. Krajský súd v Trenčíne
ako nadriadený súd uznesením č.k. 4NcC/437/2012-16 zo dňa 19.10.2012 rozhodol, že sudca Mgr.
Marek Anovčin nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť

uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k záveru, že na strane zákonného sudcu
nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania
a rozhodovania veci vzhľadom na pomer k veci a na pomer k účastníkom konania. Z obsahu spisu
vyplýva, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou sp.zn. 4Er/844/2010
nebol Mgr. Marek Anovčin zákonným sudcom. Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska § 14 ods.

1 O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na vylúčenie tohto sudcu a takýto vzťah nie je možné
odvodiť ani z údajov žalobcu. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietaného sudcu nemôžu
byť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti, že súd prvého stupňa svojim nelegálnym konaním
(nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu, lebo táto skutočnosť sama
o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietaného sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z

nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd
vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať

došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto
pojmové znaky musia byť splnené súčasne. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd
preskúmal splnenie podmienok na postup súdu prvého stupňa v konaní podľa § 114 ods. 1, 2, § 120
ods. 4, § 101 ods. 2 a § 123 O.s.p.

Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Procesnou povinnosť súdu je pripraviť pojednávanie tak, aby ochrana práv účastníka bola rýchla a
účinná a aby sa rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní. Súd musí procesné úkony vykonávať

tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva účastníka na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Prípravou pojednávania podľa § 114 O.s.p. treba rozumieť všetku činnosť sudcu (predsedu
senátu) od začiatku konania na súde až do začatia pojednávania vo veci. K procesným úkonom, ktoré
je súd povinný vykonať podľa § 114 ods. 2 O.s.p. patrí doručenie návrhu na začatie konania (žaloby)
spolu s prílohami odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie s uvedením rozhodujúcich

skutočností na svoju obranu a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na predloženie
listiny, v súdom určenej lehote. Občiansky súdny poriadok lehotu na vyjadrenie neurčuje, ide o tzv.
sudcovskú lehotu, ktorú možno v odôvodnených prípadoch z vážnych dôvodov predĺžiť. V rámci prípravy
pojednávania vykoná súd poučenie všetkých účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p., vrátane tých,
ktorí sú zastúpení v konaní právnym zástupcom. Ide prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej

apelácie civilného procesu. Ak žalovaný splní povinnosť a k žalobe a k prílohám sa vyjadrí v lehote
určenej súdom, súd toto vyjadrenie bez zbytočného odkladu odošle žalobcovi.

Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že postup tohto súdu zodpovedá
všetkým stanoveným procesným podmienkam prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Súd

prvého stupňa dňa 18.12.2012 doručil žalobu žalovanému spolu s výzvou, aby sa žalovaný k žalobe
vyjadrilvlehote15dní.Vyjadreniežalovanéhodošlosúduprvéhostupňadňa21.2.2013.Poučeniepodľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. vrátane poučenia podľa § 14 ods. 1, § 30, § 119, § 147a, § 151 ods. 1 O.s.p. vykonal
súdprvéhostupňavýzvamizodňa31.10.2012azodňa28.11.2012.Nadeň7.5.2013nariadilsúdprvého
stupňa v právnej veci pojednávanie. Spolu s predvolaním na pojednávanie súd prvého stupňa opätovne

doručil žalobcovi, právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému poučenie účastníka konania podľa § 120
ods. 4 O.s.p. a právnemu zástupcovi žalobcu odoslal vyjadrenie žalovaného k žalobe. Právny zástupca
žalobcu a žalovaný prevzali doručované písomnosti súdu dňa 14.3.2013. Dňa 3.5.2013 o 17:01 hod.
bol súdu prvého stupňa doručený návrh právneho zástupcu žalobcu na zrušenie pojednávania spolu
s návrhom na prerušenie konania. Dňa 6.5.2013 súd prvého stupňa informoval účastníkov o zrušení

pojednávania. Dňa 16.5.2013 bol žalovanému doručený návrh na prerušenie konania, ku ktorému sa
vyjadril dňa 23.5.2013. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 5C/186/2012-76 zo dňa 28.5.2013 návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Na výzvu súdu prvého stupňa sa k odvolaniu žalobcu žalovaný nevyjadril. O odvolaní
žalobcu proti vydanému uzneseniu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19Co/537/2013-96

zo dňa 30.10.2013. Na deň 10.4.2014 nariadil súd prvého stupňa vo veci pojednávanie, v doručenom
predvolaní na pojednávanie vykonal súd prvého stupňa opätovne poučenie účastníkov podľa § 120
ods. 4 O.s.p. Právny zástupca žalobcu sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil. Žalovaný, ktorý
sa z neúčasti ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania, odkázal na svoje písomné vyjadrenie vo
veci. Dňa 4.4.2014 právny zástupca žalobcu doručil súdu prvého stupňa opätovne žiadosť o zrušenie

pojednávania spolu s návrhom na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej žiadosti žalobcu, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušenie práva
žalobcunazákonnéhosudcu,nanestrannýsúdaktorejdôsledkombudezrušenierozhodnutiakrajského
súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. O návrhu na prerušenie konania
rozhodol súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 10.4.2014 tak, že tento návrh zamietol. Odvolací súd

konštatuje, že súd prvého stupňa pri vyššie opísanom procesnom postupe splnil a mal dňa 10.4.2014
splnené všetky procesné povinnosti a podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov konania.Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného namietal, že nemal možnosť
vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť
vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie, nebol oboznámený

s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na
kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre
úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami,
k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol žalovaný v písomnom vyjadrení.
Vyjadreniežalovanéhospoluspripojenýmiprílohamikvyjadreniumalprávnyzástupcavosvojejfaktickej
dispozícii od 14.3.2013 pred začiatkom pojednávania vo veci samej nariadeného na deň 7.5.2013. V
tomto smere tvrdenie žalobcu nie je pravdivé.

Na prejednanie veci nariadil súd prvého stupňa pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O.s.p. pri zachovaní
lehoty podľa § 115 ods. 2 O.s.p. po splnení procesných povinností podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Súd prvého
stupňa vec prejednal a rozhodol bez účasti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu postupom
podľa§101ods.2O.s.p.vspojenís§119ods.4O.s.p.Nastraneprávnehozástupcužalobcuabsentoval

dôležitý dôvod, pre ktorý by bol súd prvého stupňa povinný pojednávanie dňa 10.4.2014 zrušiť alebo
odročiť. Dňa 7.4.2014 súd prvého stupňa oznámil právnemu zástupcovi žalobcu elektronicky, že návrh
nazrušeniepojednávanianeakceptujeapojednávaniesauskutoční.Zdoručenkysúdnehodoručovateľa
vyplýva, že právny zástupca žalobcu prevzal uznesenie Krajského súdu v Trenčíne o nevylúčení
zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci dňa 8.11.2012. Toto vykonateľné uznesenie

je v ďalších štádiách konania pre súd prvého stupňa záväzné a súd prvého stupňa bol povinný v
prejednávanej veci ďalej konať v súlade so svojou povinnosťou podľa § 1 ods. 1 O.s.p. aj napriek tomu,
že žalobca podal ústavnú sťažnosť. K odkladu vykonateľnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia v
konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nedošlo. Odvolací súd z úradnej činnosti zistil, že
Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu rozhodol uznesením č.k. II. ÚS 551/2013-11 zo

dňa 30.10.2013 tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa čl. 127
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 25 ods. 1, 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(zákon o ústavnom súde). Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať a rozhodnúť
v neprítomnosti účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu v prípade splnenia podmienok, ktoré

spočívajú v tom, že účastník konania alebo jeho právny zástupca bol na pojednávanie riadne predvolaný
so zachovaním 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.) a tento účastník konania
alebo jeho právny zástupca včas nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Tento
dôležitý dôvod, pre povahu ktorého sa nemôže pojednávania sa musí týkať predovšetkým jeho osoby
a mal by sa vyznačovať určitou mierou nepredvídateľnosti, mal by byť závažný a svojím rozsahom

alebo z iných dôvodov by mal obsahovať dôvodený znak ospravedlnosti. Dôležitosť dôvodu treba
hodnotiť ku všetkým okolnostiam konkrétnej veci aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti. Novela
Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 388/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2012
zaviedla obligatórne náležitosti návrhu na odročenie pojednávania. Návrh právneho zástupcu žalobcu
tieto obligatórne náležitosti neobsahuje. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu predmetného návrhu

nevyplýva žiadny dôležitý dôvod neúčasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 7.5.2013.
Súd prvého stupňa však návrh právneho zástupcu žalobcu akceptoval (i keď mu nevznikla informačná
povinnosť podľa § 119 ods. 4 O.s.p.). Za daného procesného stavu súd prvého stupňa nariadením
pojednávania na prejednanie veci samej na deň 10.4.2014 umožnil sporovým stranám zúčastniť sa
prejednaniavecivrátanemožnostioznačiťrozhodnéskutočnostiadôkazy,vyjadriťkuvšetkýmdôkazom,

ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), vykonať zhrnutie návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvého stupňa, s prihliadnutím na
všetky okolnosti veci, vyhodnotil postup tohto súdu ako správny, keď mal preukázané, že súd prvého
stupňa mal pre prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného splnené
všetky podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Zo skutočností a postupov súdu prvého stupňa v konaní

vyplýva, že právo žalobcu na kontradiktórnosť súdneho procesu nebolo porušené. Prejednaním veci
v neprítomnosti účastníkov konania súd prvého stupňa neodňal účastníkom konania možnosť konať
pred súdom. Odvolaciu námietku žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom postupom súdu prvéhostupňa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Nepravdivé je aj tvrdenie právneho zástupcu žalobcu,
že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods.
1 O.s.p. V sporových konaniach, ako je aj v danej veci, sa nesplnenie dôkaznej povinnosti prejaví v
nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné
bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní
budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Povinnosť tvrdenia

a dôkazná povinnosť závisí od účastníkov konania, ktorí tým vymedzujú predmet dokazovania, teda to
čo má byť preukázané. Na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých má účastník konania dôkazné
bremeno slúži dôkaz, dôkazný prostriedok realizovaný v procese dokazovania. Vymedzenie okruhu
skutočností, ktoré musí účastník uviesť a následne preukázať závisí od hypotézy hmotnoprávnej normy
upravujúcej sporný vzťah medzi účastníkmi. Táto norma zároveň určuje rozsah dôkaznej povinnosti a
dôkazného bremena. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter

objektívnej zodpovednosti, ktorej podmienkami sú : výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej
moci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinná súvislosť medzi nimi. Tieto
podmienky musí preukázať poškodený, ktorý znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú
objektívnu zodpovednosť štátu.

Právne vzťahy, z ktorých žalobca odvodzoval nároky uplatnené žalobou sú upravené zákonom č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (účinnosť 1. júla 2004, zmena vykonaná zákonom č. 215/2007 Z.z. s účinnosťou
od 1. septembrom 2007, zmena vykonaná zákonom č. 477/2008 Z.z. a zákonom č. 517/2008
Z.z. s účinnosťou od 1. januárom 2009, zmena vykonaná zákonom č.508/2010 Z.z. s účinnosťou od

1. januárom 2011, zmena vykonaná zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013) v znení do
31.12.2012.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri

výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje existencia nesprávneho

úradného postupu pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci hypotézu právnej normy. Pokiaľ
nesprávny úradný postup existuje nastupuje dispozícia právnej normy predstavujúca zodpovednosť
štátu ako zodpovednostného subjektu za škodu, ktorá predstavuje právny následok nesprávneho
úradného postupu v podobe sankcie. Dôkazná povinnosť žalobcu spočívala v preukázaní nesprávnehoúradného postupu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní sp.zn. 4Er/844/2010. Nesprávny
úradný postup žalobca charakterizoval ako nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných

podmienok. Na preukázanie nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia
exekučným súdom v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov
žalobca navrhoval ako dôkaz súdny spis exekučného súdu vedeného medzi oprávneným - žalobcom
a povinným G. W. pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného
vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 3291459 (EX 12709/2010).

V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nevydanie uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, je nesprávnym úradným postupom podľa právoplatného
rozhodnutia vydaného v inom konaní (sťažnosť u predsedu súdu na podklade sťažnosti na prieťahy,
disciplinárne konanie, konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, konanie pred Európskym

súdom pre ľudské práva). Žalobca nepreukázal, že prieťahy, o ktorých bolo v inom konaní rozhodnuté,
sú neodôvodnené, boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody žalobcu v exekučnom konaní
z dôvodu, že jeho pohľadávka sa stala nevymáhateľnou a nevykonateľnou.

Odvolací súd konštatuje, že v danej veci možno posudzovať nesprávny úradný postup exekučného

súdu len z hľadiska plynulosti konania v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pretože
vyslovenie nesprávneho úradného postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote neprichádza do úvahy. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného zákona exekučné konanie začalo dňa
5.8.2010, kedy súdny exekútor spísal zápisnicu o návrhu oprávneného - žalobcu na vykonanie exekúcie.
V čase začatia exekučného konania bolo toto konanie upravené Exekučným poriadkom v znení účinnom

od 1.6.2010, ktorý v ustanovení § 44 ods. 2 posledná veta nestanovoval pre prípad, ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie sa týka
prípadu, ak súd nezistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom.

Žalobcom namietaný nesprávny úradný postup súdu ako orgánu verejnej moci, ktorého následkom mu
vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, súvisel s rozhodovacou činnosťou súdu. Odvolací súd
vychádzajúc z obsahu tvrdení uvedených žalobcom v žalobe je toho názoru, že žalobcom namietaný
nesprávny úradný postup charakterizovaný ako vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok, nemožno pod nesprávny úradný postup vôbec podriadiť. Je nepochybné, že žalobca

namietal vady exekučného konania a vady exekučného rozhodnutia. Vady konania a vady rozhodnutia,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie, nezakladajú zodpovednosť štátu za škodu z nesprávneho
úradného postupu. Namietaný nesprávny úradný postup svojím obsahom smeruje k protiprávnosti
rozhodnutia. V prípade protiprávnosti rozhodnutia je zodpovednosť štátu daná iba v prípade, ak
poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy, v danom prípade podania

odvolania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne poukázal na to,
že žalobca ako oprávnený nepodal proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k.
4Er/844/2010-9 zo dňa 25.11.2010 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
odvolanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2010.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci neboli dňa
10.4.2014 dané zákonné podmienky na obligatórne prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. a ani fakultatívne prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Otázka či je konajúci
sudca z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený, bola v danom prípade vyriešená postupom podľa
§ 14 a nasl. O.s.p. V rámci konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nedošlo k odkladu

vykonateľného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne ako nadriadeného súdu č.k. 4NcC/437/2012-16
zo dňa 19.10.2012, ktorým bolo rozhodnuté, že sudca Mgr. Marek Anovčin nie je z prejednávania
a rozhodovania veci vylúčený. Za týchto okolností postup súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o
návrhu na prerušenie konania a tiež vo veci samej, je v súlade so zásadou hospodárnosti konania
a nemôže mať za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Pre úplnosť považuje odvolací súd

za potrebné dodať, že iná procesná situácia by bola v prípade, ak by existovali zákonné dôvody
na prerušenie konania a súd prvého stupňa by na pojednávaní rozhodol o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania a zároveň aj vo veci samej. V tom prípade by existoval dôvod na zrušenie,
prípadne zmenu rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa návrhu na prerušenie konania adôvod na zrušenie rozsudku vo veci samej pre vady konania pred súdom prvého stupňa. V danej veci
považuje odvolací súd za potrebné poukázať na procesnú skutočnosť, že návrh žalobcu na prerušenie
konania zo dňa 2.5.2013, ku ktorému žalobca pripojil sťažnosť písomne vyhovenú dňa 13.12.2012

adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky proti porušovateľovi základného práva Krajskému
súdu v Trenčíne (sp.zn. 4NcC/437/2012, OS BN 5C/186/2012) a návrh žalobcu na prerušenie konania
zo dňa 4.4.2014, ku ktorému žalobca pripojil sťažnosť bez uvedenia miesta a dátumu jej písomného
vyhovenia a uvedenia spisovej značky advokátskej kancelárie adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej
republiky proti porušovateľovi základného práva Krajskému súdu v Trenčíne (sp.zn. 4NcC/437/2012, OS

BN 5C/186/2012), sú svojím obsahom totožné. V návrhu na prerušenie konania zo dňa 4.4.2014 (druhý
v poradí) žalobca neuvádza žiadne skutkové okolnosti odlišné od skutkových okolností uvedených v
návrhu na prerušenie konania zo dňa 2.5.2013. Obsahovo totožné sú taktiež obe sťažnosti žalobcu,
ktoré mali pri oboch návrhoch preukazovať dôvody na prerušenie konania. Odvolací súd v tejto súvislosti
považujezapotrebnézdôrazniť,žeosťažnostižalobcu(prvejvporadí)ÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky
už rozhodol tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Odvolacie dôvody prezentované žalobcom v odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani
v právnom posúdení veci súdom prvého stupňa. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní pred
súdom prvého stupňa nebol zistený nesprávny úradný postup a ani existencia nezákonného rozhodnutia
exekučného súdu.

Znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody, ktorá je predmetom konania, predložil žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu až v odvolacom konaní tvrdiac, že predmetný znalecký posudok
považuje za dôležitý dôkaz o skutočnostiach tvrdených v žalobe preukazujúci minimálnu výšku

spôsobenej škody (originál založený na súde prvého stupňa pod sp.zn. Spr 195/14). Za splnenia
všetkých procesných povinností, ktoré vykonal súd prvého stupňa v súlade s príslušnými ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku o konaní, prejednaní a rozhodnutí veci, keď účastníkov riadne poučil
o možnosti označiť a predkladať dôkazy a na pojednávaní dňa 10.4.2014 vyhlásil dokazovanie za
skončené, odvolací súd v súlade s § 213 ods. 5 O.s.p. poukazuje na to, že nezistil dôvody na doplnenie

dokazovania listinným dôkazom, znaleckým posudkom č. 1/2014, pretože pre vykonanie tohto dôkazu
nebol daný právny základ žalobcom uplatnených nárokov.

Odvolací súd poukazuje na to, že niektoré odvolacieho dôvody sa vôbec netýkajú prejednávanej veci,
tvrdeniažalobcunezodpovedajúskutočnémustavuveciavovzťahukprejednávanejvecisúnepravdivé.

Je zrejmé, že obsah podaného odvolania vyhotovil právny zástupca žalobcu tak, aby obsiahol odvolacie
dôvodytakmervovšetkýchprípadoch,vktorýchžalobcauplatnilprotižalovanémunasúdochSlovenskej
republiky svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z.z. Uvedené sa prejavuje predovšetkým v námietkach proti procesnému postupu súdu prvého stupňa,
keď žalobca napríklad na jednej strane tvrdí, že súd rozhodol bez pojednávania a na druhej strane

tvrdí, že pre nariadenie pojednávania vo veci samej nemal súd splnené základné povinnosti a zákonné
podmienky, nepravdivé sú aj tvrdenia dodržania povinnosti súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
a postupu podľa § 123 O.s.p. Súd prvého stupňa mal v konaní k dispozícii znalecký posudok č. 1/2013,
o ktorom žalobca v odvolaní tvrdil, že tento hodlal predložiť ako dôkaz o výške majetkovej škody. Z
tohto pohľadu sa obsah odvolania javí bez znalosti konkrétnej procesnej situácie v postupe súdu prvého

stupňa v danej veci.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1vspojení s§142ods.1O.s.p.
Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Žalovaný trovy
odvolacieho konania v lehote najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku nevyčíslil.

Odvolací súd konštatuje, že žalovanému z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
Preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.