Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413209015
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413209015.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MichalaBoroňaasudcovJUDr.Petra

Straku a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti B. O., nar. XX. X. XXXX
a I. O., nar. X. X. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Kežmarku, deti rodičov C. O., rod. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom T., M. C. XXXX/
X, prechodne bytom T., G. X, právne zastúpená JUDr. Marošom Zimom, s. r. o., Advokátska kancelária
StaráĽubovňa,ul.Vsetínska1021/19aI.O.,nar.X.X.XXXX,bytomT.,M.C.XXXX/X,vkonaníonávrhu
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na mal. deti, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P 274/2013-46 zo dňa 29.4.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. M e n í sa rozsudok tak, že otec mal. detí je povinný prispievať na výživu mal. detí za obdobie od 1.
6. 2013 do 30. 9. 2013 na mal. B. O., nar. XX. X. XXXX mesačne sumou 70 Eur a na mal. I. O., nar.
X. X. XXXX mesačne sumou 50 Eur.

II. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

III. Dlžné výživné za obdobie od 1. 6. 2013 do 30. 9. 2013 vo výške 160 Eur je otec mal. detí p o v i n
n ý zaplatiť matke mal. detí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil otcovi prispievať
na výživu mal. detí za obdobie od 1. 6. 2013 do 30. 9. 2013, na mal. B. O., nar. XX. X. XXXX mesačne
sumou 50 Eur a na mal. I. O., nar. X. X. XXXX mesačne sumou 30 Eur. Vo zvyšnej časti súd návrh matky

zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 1. 6. 2013 do 30. 9. 2013 vo výške 320 Eur súd povolil otcovi mal.
detí splácať v 40,- eurových mesačných splátkach vždy do 15. dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia
pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom máj 2014 k rukám matky mal. detí. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadne z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Súd pri určovaní mesačného výživného na mal. deti vychádzal zo
zárobkových možností a schopností otca za uvedené obdobie a jeho nákladov spojených s bývaním a
cestovaním do zamestnania. Súd mal za to, že určené výživné na mal. B. mesačne v sume 50,- eur a na
mal. I. v sume 30,- eur zodpovedá vyššie citovaným zákonným ustanoveniam, preto súd návrh matky v

časti, v ktorej žiadala určiť výživné na dcéru B. vo výške 140,- eur a syna I. vo výške 120,- eur zamietol.Zároveň vypočítal dlžné výživné za obdobie od 1. 6. 2013 do 30. 9. 2013, to je za štyri mesiace, kde
mesačne na obe deti bolo stanovené spolu výživné 80,- eur, spolu dlžné výživné vo výške 320,- eur,
ktoré mu umožnil splácať v 40,- eurových mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.“

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie matka navrhujúc zmenu rozsudku tak, že
výživné na mal. B. bude určené na 70 Eur a mal. I. 50 Eur mesačne. Otec mal. detí s zmieňoval, že má
značné finančné úspory a je vlastníkom značkového osobného motorového vozidla. Výživné stanovené
súdom prvého stupňa nezodpovedá výdavkom mal. detí.

Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení stotožnil s argumentmi matky a navrhol zmeniť rozsudok v zmysle

jej odvolacieho návrhu.

Otec s podaným odvolaním nesúhlasil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.

§ 212 O. s. p., za účelom doplnenia dokazovania nariadil pojednávanie, vec prejednal bez prítomnosti
otca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, no nežiadal odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) a zistil,
že odvolanie matky je dôvodné.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to

neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného.

Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné
potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný

rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo
s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.Zmysel ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine spočíva v plynulom zvýšení miery rodičovskej
zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju
vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v

prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Túto povinnosť má rodič už od narodenia dieťaťa a je
jeho základnou povinnosťou.

V aplikačnej praxi sa už ustálili závery v súvislosti s posudzovaním niektorých príjmov a výdavkov.
Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva
(rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti

a posudzovať ich z hľadiska potencionality.

Matka mal. detí je zamestnaná ako masérka s mesačným príjmom 447 Eur. Otec v rozhodnom období
(1.6.2013 - 30.9.2013) pracoval ako vodič vysokozdvižného vozíka. Jeho príjem činí, ako sám uviedol,
cca 339 - 400 Eur.

Mal. B. bola v rozhodnom čase žiačkou základnej školy a mal. I. navštevoval materskú školu.

Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal v tejto súvislosti z pomerov účastníkov konania v konaní o

rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, v rámci ktorého bolo rozsudkom Okresného
súdu Kežmarok č.k. 5P 43/2013-60 zo dňa 17.9.2013 okrem iného uložená povinnosť otcovi prispievať
na výživu mal. B. sumou 70 Eur a na mal. I. sumou 50 Eur počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2013. Vychádzal z príjmu matky vo výške 357,52 Eur
priemerne (masérka). Pokiaľ ide o príjem otca vychádzal z priemerného mesačného príjmu 154,49 Eur

ako vodiča vysokozdvižného vozíka.

V rozhodnom období od 1.6.2013 do 30.9.2013 otec mal. detí pracoval ako vodič vysokozdvižného
vozíka a ako sám v podanom vyjadrení uviedol, jeho príjem mesačne činí 350 - 400 Eur.

Odvolací súd zastáva názor, že nie je v záujme maloletých detí, aby pri posudzovaní schopností,
možností a majetkových pomerov a odôvodnených potrieb sa rozhodovalo rozlične bez relevantného

dôvodu a podstatnej zmeny pomerov.

Bolo preto dôvodné zmeniť rozhodnutie o výške výživného do času rozvodu v rozsahu, aká bola
výška výživného určená v konaní o rozvod, keďže ide o obdobie rozvodovému rozsudku bezprostredne
predchádzajúce, v rámci ktorého sa majetkové pomery, schopnosti a možnosti, ako aj odôvodnené
potreby maloletých detí nemenili.

Takto stanovené výživné považuje odvolací súd za adekvátne schopnostiam otca, veku a potrebám mal.
detí s ohľadom na príjem matky a jej osobnú starostlivosť.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. rozsudok zmenil tak, že otec mal.
detí je povinný prispievať na výživu mal. detí za obdobie od 1. 6. 2013 do 30. 9. 2013 na mal. B. O.,
nar. XX. X. XXXX mesačne sumou 70 Eur a na mal. I. O., nar. X. X. XXXX mesačne sumou 50 Eur a

v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že otec uhradil dlžné výživné za rozhodné obdobie 320 Eur, čo otec
v podaní doručenom prvostupňovému súdu dňa 19.6.2014 potvrdil, odvolací súd pri určení dlžného
výživného na uvedenú úhradu prihliadol.

Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2013 do 30.9.2013 (4 mesiace) pri určenom výživnom na mal. B. vo

výške 70 Eur a mal. I. vo výške 50 Eur, spolu vo výške 120 Eur, činí 480 Eur. Otec uhradil dlh vo výške320 Eur, preto dlžné výživné za rozhodné obdobie činí sumu 160 Eur (480 Eur - 320 Eur). Na základe
uvedeného preto odvolací súd rozhodol tak, že dlžné výživné za obdobie od 1. 6. 2013 do 30. 9. 2013 vo
výške 160 Eur je otec mal. detí povinný zaplatiť matke mal. detí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach
starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.