Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200639
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., právnej veci žalobcu: K. J., G. XXX, T.,
zastúpeného JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. mája 2014 č. 1100304/1/244581/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 17. 06. 2014 žiadal, aby súd zrušil vyššie označené rozhodnutie
žalovaného, príp. i rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 05. 03. 2014 č.

9412402/5/822980/2014, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku
2009 v sume 17.331,72 eur a žalovaný toto rozhodnutie dňa 27. 05. 2014 potvrdil rozhodnutím č.
1100304/1/244581/2014. V podanej žalobe žalobca poukázal na to, že rozhodnutia daňových orgánov
vychádzajú z konštatácie spočívajúcej v tom, že nárok na uplatnenie vrátenia odpočtu dane z pridanej
hodnotynevznikálenjehouplatnenímapredloženímfaktúr,resp.inejobchodnejdokumentácie,alemusí
sa jednať o reálne vykonané obchody. Podľa názoru daňových orgánov sa v predmetnej veci tak nestalo,
nakoľkodožiadanédaňovésubjektyvoväčšineprípadovtvrdili,žesožalobcomnerokovalianeuzatvárali

obchodno-záväzkové vzťahy. Tieto tvrdenia dožiadaných daňových subjektov sú podľa názoru žalobcu
motivované buď strachom z následných krokov správcu dane, ktorý by mohol u nich vykonať daňovú
kontrolu, alebo tieto ich tvrdenia sú účelové, pretože je v praxi absolútne vylúčené, aby spoločnosť
s ručením obmedzeným, ktorá má viacerých zamestnancov, konala len prostredníctvom konateľa.
Tvrdenie žalovaného, že žalobca nemal v jeho systéme evidovaných zamestnancov, je rovnako účelové,
ako účelová je i jeho argumentácia uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia, keď sa na jednej strane
odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. Afs 61/2008-80, ale na druhej strane dôvodí

tým, že daňový doklad je len formálnym dôkazom. Účtovníctvo je vždy výlučne o listinných dokladoch
a tvrdenia žalovaného, že dôkazy daňovými dokladmi sú len sčasti významné pre výkon daňovej
kontroly, sú zmätočné a zavádzajúce. Žalobca je toho názoru, že pri takýchto závažných tvrdeniach
daňových orgánov by tieto mali v daňovom konaní uniesť dôkazné bremeno v smere preukázania nimi
pertraktovaných skutočností, teda že sa nejedná o reálne zdaniteľné plnenie, pretože dožiadané daňové
subjekty žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt nepoznali.

V obchodnej praxi je bežné, že za firmu koná verbálne poverený zamestnanec (v horšom prípade osoba
za neho sa vydávajúca), s ktorým zástupca druhej obchodnej firmy aj koná. V tejto súvislosti žalobca

poukázal na ust. § 15 Obchodného zákonníka, ktorý určuje aj medze zodpovednosti za tam zakotvenékonania. Uviedol, že pri každom z namietaných obchodov (účtovných prípadov) realizoval reálne
obchody s reálnymi fyzickými osobami, ktoré sa predstavili ako poverení zamestnanci obchodných
partnerov. Málokedy sa stalo, že v priebehu dojednávania obchodu rokoval priamo s konateľom,

pričom výsledný efekt obchodného prípadu vždy dojednal so zástupcom obchodného partnera, ktorý
vystupoval ako osoba oprávnená konať za obchodného partnera, a to i v zmysle vystavenia a signovania
účtovných dokladov. Vždy konal v domnienke, že jedná s fyzickou osobou - zamestnancom, resp. so
splnomocnencomobchodnéhopartnera.Aždomomentu,keďmusprávcadanevytkoljednotlivéúčtovné
prípady ani netušil, že fyzické osoby k tomu neboli poverené, resp. splnomocnené. Bol toho názoru,

že správca dane mal vykonať daňovú kontrolu u všetkých dožiadaných daňových subjektov za účelom
ozrejmenia ich organizačnej štruktúry a osôb oprávnených konať v mene týchto dožiadaných daňových
subjektov.

Žalobca tvrdil, že správca dane postupoval nezákonne, keď nad rámec voľného hodnotenia dôkazov
jednostranne, účelovo a do istej miery aj zmätočne vykladal dôkaznú povinnosť žalobcu. V predmetnej
veci nebolo žiadnym právoplatným a vykonateľným rozhodnutím vydaným napríklad v trestnom konaní

konštatované, že porušil zákon a že by bol právoplatne odsúdený za daňový trestný čin alebo iný
ekonomický trestný čin. Daňové orgány teda bez toho, aby existovalo právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie o podvodnom konaní žalobcu, dospeli k záveru, že nárok na predmetné nadmerné odpočty
dane z pridanej hodnoty žalobcovi neprináleží, a to napriek tomu, že samotné predpisy Európskej únie
takýto verdikt viažu len na existenciu preukázaného podvodného konania.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 08. 10. 2014, v ktorom žiadal, aby súd
žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol s poukazom na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu. Podrobne sa vyjadril k námietkam žalobcu uvedeným v podanej žalobe. Uviedol, že správca dane
v priebehu daňovej kontroly neuznal žalobcovi uplatnené daňové výdavky na základe faktúr vystavených
spoločnosťami ORTHRUS s.r.o. a KERUV, spol. s r.o. za vykonanie stavebných a montážnych prác.

Správca dane v rámci daňovej kontroly vykonávanej v roku 2011 a 2012 u iného daňového subjektu -
spoločnostiOSSA,s.r.o.zistil,žežalobcaakododávateľtejtospoločnostifakturovalvykonaniestavebno-
montážnych prác. Ďalším preverovaním zistil, že práce, ktoré boli predmetom dodávateľských faktúr
vystavených žalobcom pre spoločnosť OSSA, s.r.o. vykonala v skutočnosti pre túto spoločnosť ako
dodávateľ spoločnosť ORTHRUS s.r.o. Správca dane okrem iného urobil dopyt na konateľa spoločnosti

ORTHRUS s.r.o. Róberta Vaja, ktorý v podaní doručenom správcovi dane dňa 08. 06. 2012 oznámil, že
spoločnosť ORTHRUS s.r.o. faktúry pre žalobcu nevystavila, používala iný fakturačný software ako ten,
v ktorom sú predložené faktúry vystavené a nepoužívala ani pečiatku, ktorou sú tieto faktúry opatrené s
tým, že ani podpis na preverovaných faktúrach nezodpovedá podpisu nikoho, kto spoločnosť ORTHRUS
s.r.o. zastupoval. Z jeho písomného podania vyplynulo, že spoločnosť ORTHRUS s.r.o. neobchodovala

so žalobcom a nevykonala ani žiadne stavebné a montážne práce pre žalobcu, nakoľko sa zaoberala
inou činnosťou.

K neuznaným daňovým výdavkom, ktoré si žalobca uplatnil na základe dodávateľských faktúr od
spoločnosti KERUV, spol. s r.o., žalovaný uviedol, že správca dane si vykonanie prác preveroval u
dodávateľa, pričom zistil, že táto spoločnosť je nekontaktná, nenachádza sa na adrese svojho sídla

a ako adresát je neznáma. Spoločnosť nepodávala daňové priznania, respektíve podávala nulové
daňové priznania a jej konatelia sa zdržiavajú na neznámom mieste. Z uvedených dôvodov sa
vykonaniefakturovanýchprácsprávcovidanenepodarilopreveriť.Správcadanesipreverovalvykonanie
fakturovaných prác u konateľov spoločností uvádzaných žalobcom a to z dôvodu, že žalobca nevedel
uviesť mená osôb, s ktorými za uvedené spoločnosti pri uzatváraní obchodných vzťahoch rokoval a toto

nebolo možné zistiť ani z predložených dokladov, teda nebolo možné zistiť, kto tieto doklady vystavil,
resp. podpísal. Pokiaľ by žalobca identifikoval správcovi dane zástupcov dodávateľských spoločností,
správca dane by si vykonanie stavebných prác preveril u týchto osôb. Žalovaný zároveň uviedol, že
námietky žalobcu v podanej žalobe smerujú k vyrubeným rozdielom dane z pridanej hodnoty a nie k
vyrubenému rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby.

Z evidencie správcu dane je zrejmé, že žalobca nezamestnával v kontrolovanom zdaňovacom období
žiadne osoby, resp. pokiaľ ich zamestnával, neevidoval ich ako platiteľ dane z príjmu zo závislejčinnosti u správcu dane. Skutočnosť, že žalobca predložil ku kontrole faktúry a pokladničné doklady
s predpísanými náležitosťami účtovných dokladov, nie je dôkazom toho, že fakturované práce boli
dodávateľmi uvedenými na týchto dokladoch aj reálne vykonané. Správca dane nekontroluje iba

formálne dôkazy, ale preveruje vykonanie prác aj u dodávateľov, ktorí sú uvedení na predložených
dokladoch. V predmetnej veci nebolo preukázané vykonanie fakturovaných prác zo strany dodávateľa
a výsledkom dokazovania bolo zistenie, že stavebné a montážne práce neboli vykonané spoločnosťami
uvedenými na účtovných dokladoch.

Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že za spoločnosť môže viesť obchodné rokovania i splnomocnený

zástupca, resp. poverený pracovník spoločnosti. V priebehu daňovej kontroly však žalobca nevedel
identifikovať osoby, s ktorými obchody uzatváral a ako sám uviedol, iba sa „domnieval“, že jednal
s poverenými, resp. splnomocnenými zástupcami týchto spoločností. Správcovi dane okrem faktúr
a pokladničných dokladov vystavených neidentifikovanými osobami nepredložil žiadne iné dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, že obchodné prípady sa uskutočnili. Domnienku žalobcu, že pri uzatváraní
obchodov jednal so splnomocnenými zástupcami uvedených spoločností, správca dane spochybnil

vykonanýmdokazovaním,zktoréhovyplynulo,žedodávateľské faktúrynebolivystavenéspoločnosťami
na nich uvedenými, resp. toto nebolo preukázané.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že žalobca v podanej žalobe neuviedol, v čom vidí
nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného pri hodnotení získaných dôkazov. Dôkazy predložené
žalobcom boli hodnotené v zmysle platných právnych predpisov a vykonaným dokazovaním v priebehu

daňovej kontroly bolo zistené, že žalobcom deklarované fakturované stavebné a montážne práce neboli
vykonané dodávateľmi, ktorí sú uvedení na predložených účtovných dokladoch. Žalovaný navrhol, aby
súd podanú žalobu zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) na
pojednávaní (v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnil faxovým podaním zo dňa 17. 02. 2015, pričom súhlasil s prejednaním
veci v jeho neprítomnosti) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 05. 2014 č.
1100304/1/244581/2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§
249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol,
pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis
prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že daňová kontrola dane z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 sa u žalobcu mala začať dňa 17. 07. 2013. Následne
však z podnetu žalobcu bolo dohodnuté, že daňová kontrola sa začne dňa 22. 07. 2013, kedy bola

spísaná i zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom, ktorý predložil listinné doklady, vrátane
peňažného denníka za rok 2009, faktúr, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov.

Predmetom kontroly dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2009 bola i faktúra č. 035/2009
vystavená dodávateľom označeným ako ORTHRUS s.r.o. dňa 25. 06. 2009 pre žalobcu ako odberateľa,
na ktorej je uvedené, že dodávateľ fakturuje v zmysle zmluvy o dielo č. 3/2009 za stavebné práce

prevedené na budove Luxline v Nových Zámkoch (zateplenie), množstvo, jednotková cena a cena
23.855,- eur + 4.532,50 eur DPH, t. j. spolu 28.387,50 eur, faktúra č. 037/2009 vystavená týmto
dodávateľom dňa 26. 06. 2009 pre žalobcu ako odberateľa, na ktorej je uvedené, že dodávateľ fakturuje
v zmysle zmluvy o dielo č. 5/2009 za stavebné práce prevedené na Západ blok D v Nových Zámkoch
(montáž sadrokartónu, vnútorné omietky), množstvo, jednotková cena a cena 24.364,- eur + 4.629,20

eur DPH, t. j. spolu 28.993,- eur. Ďalšia kontrolovaná faktúra bola vystavená taktiež dodávateľom
označeným ako ORTHRUS s.r.o. pod č. 038/2009 dňa 26. 06. 2009 a taktiež je tu uvedené, že dodávateľ
fakturuje v zmysle zmluvy o dielo č. 6/2009 za stavebné práce prevedené na budovách výstavba RD
Zúgov (zateplenie RD 1, RD 2, RD 3), množstvo, jednotková cena a cena 20.284,20 eur + 3.854,- eur
DPH, t. j. spolu 24.138,- eur. Všetky vyššie uvedené faktúry sú opečiatkované pečiatkou ORTHRUSs.r.o. a opatrené nečitateľným podpisom a ich úhrada mala byť vykonaná v hotovosti, pričom príjmové
a výdavkové pokladničné doklady sú pripojené.

V zdaňovacom období roku 2009 mal žalobca v januári 2009 zapísaný v peňažnom denníku i výdaj v

sume 23.235,- eur na základe dokladu č. 003415 pre spoločnosť KERUV, spol. s r.o., k čomu nepredložil
ďalšie účtovné doklady a v októbri 2009 mal zapísaný i výdaj na základe dokladu č. 00594 v sume
24.138,- eur, výdaj celkom v sume 20.284,20 eur, výdaj na základe dokladu č. 00595 v sume 28.993,-
eur, výdaj celkom v sume 24.364,- eur a výdaj na základe dokladu č. 00596 v sume 28.387,50 eur, výdaj
celkom v sume 23.855,- eur, pričom pri týchto troch zápisoch je uvedený účtovný prípad ako „STAVRO

s.r.o.“. V peňažnom denníku je zapísaných i niekoľko účtovných prípadoch, ktoré sú uvedené ako príjem
od spoločnosti OSSA, s.r.o.

Súčasťou predloženého administratívneho spisu je listina označená ako „podklad pre daňové priznanie
DPH“ za obdobie roku 2009, pričom sú tu uvedené i zápisy týkajúce sa spoločnosti OSSA, s.r.o. a
spoločnosti ORTHRUS s.r.o.

Dňa 19. 08. 2013 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti žalobcu, na ktorom

bol žalobca oboznámený so zistenými skutočnosťami v súvislosti s touto daňovou kontrolou. V zápisnici
je okrem iného uvedené a žalobcovi bolo oznámené, že výsledky zistení z daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. a 4. štvrťroku 2009 majú vplyv na základ dane z príjmov
fyzickej osoby (žalobcu) za zdaňovacie obdobie roku 2009. Bolo zistené, že žalobca mal v predloženom
peňažnom denníku za rok 2009 zaúčtované výdavky, t. j. úhrady zaevidovaných a zaúčtovaných faktúr

na základe výdavkových pokladničných dokladov, a to č. 000596 - faktúru č. 035/2009 zo dňa 25. 6.
2009 v celkovej sume 28.387,50 eur so základom dane 23.855,- eur (daň z pridanej hodnoty 4.532,50
eur), č. 000595 - faktúru č. 037/2009 zo dňa 26. 6. 2009 v sume 28.993,- eur so základom dane 24.364,-
eur (daň z pridanej hodnoty 4.629,20 eur) a č. 000594 - faktúru č. 038/2009 zo dňa 26. 06. 2009 v sume
24.138,- eur so základom dane 20.284,20 eur (daň z pridanej hodnoty 3.854,- eur), a to od dodávateľa

spoločnosti ORTHRUS s.r.o.. Na základe týchto výdavkových pokladničných dokladov si žalobca zvýšil
výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov o sumu 68.503,20 (23.855,- eur + 24.364,- eur + 20.284,20
eur). V peňažnom denníku bol pri týchto účtovných zápisoch uvedený názov „STAVRO s.r.o.“, k čomu
žalobca uviedol, že správne je to, na koho je faktúra vystavená, t. j. ORTHRUS s.r.o.

Na tomto pojednávaní bol žalobca zároveň oboznámený s tým, že v súvislosti s iným daňovým

konaním správca dane preveroval uskutočnenie dodaní pre odberateľa OSSA, s.r.o., pričom bolo
zistené, že fakturované práce mala dodať a fakturovať spoločnosť ORTHRUS s.r.o. Podľa písomného
vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti zo dňa 03. 05. 2012, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 11.
05. 2012, spoločnosť ORTHRUS s.r.o. nemala žiadny obchodný vzťah so spoločnosťou OSSA, s.r.o.,
nevykonala pre ňu žiadne práce a nevystavila ani faktúry. Z ďalšieho písomného vyjadrenia konateľa

spoločnosti ORTHRUS s.r.o. zo dňa 04. 06. 2012 (ktoré bolo zadovážené v rámci daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty u žalobcu) a správcovi dane doručené dňa 08. 06. 2012 vyplynulo, že táto
spoločnosť faktúry pre žalobcu nikdy nevystavila, používala iný fakturačný software pri vystavovaní
faktúr, nepoužívala pečiatku, ktorou sú faktúry opatrené a ani podpis na týchto faktúrach nezodpovedá
podpisu nikoho, kto spoločnosť zastupoval. Konateľ tejto spoločnosti Róbert Vajo uviedol, že spoločnosť

nikdy neobchodovala, ani nevykonala žiadne stavebné, ani montážne práce pre žalobcu. Spoločnosť
ORTHRUS s.r.o. mala v kontrolovanom zdaňovacom období i ďalšieho konateľa, a to Martina Mlynára,
ktorý bol vypočutý dňa 16. 05. 2012 prostredníctvom dožiadaného správcu dane, pričom uviedol,
že spoločnosť OSSA, s.r.o. nepozná a nikdy s ňou, resp. s jej konateľmi neprišiel do kontaktu.

Správca dane na základe týchto zistení žalobcovi oznámil, že dodanie stavebných prác na základe

vyššie uvedených faktúr č. 035/2009, 037/2009 a 038/2009 od dodávateľa spoločnosti ORTHRUS s.r.o.
nebolo preukázané a zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako to žalobca deklaruje v predložených
dokladoch, v dôsledku čoho žalobcovi nemožno uznať výdavky v celkovej sume 68.503,20 eur, ktorú si
žalobca uplatnil ako daňový náklad v zmysle ust. § 19 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov. Žalobca v podaní zo dňa 30. 08. 2013 uviedol, že počas práce nemal dôvodpodozrievať ľudí, s ktorými bol v kontakte, či sú naozaj z firmy, za ktorú sa vydávajú, nakoľko robota
bola správne odvedená.

V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú i ďalšie faktúry, a to č. 090014 zo dňa 06. 05.

2009 na sumu 25.561,20 eur, č. 090042 zo dňa 04. 12. 2009 na sumu 121.195,55 eur, č. 090043 zo dňa
22. 12. 2009 na sumu 22.349,99 eur a č. 090013 zo dňa 05. 05. 2009 na sumu 7.080,50 eur,
ktoré mal vystaviť žalobca ako dodávateľ pre spoločnosť OSSA, s.r.o. ako odberateľa.

Následne bol žalobca výzvou zo dňa 02. 10. 2013 vyzvaný, aby predložil všetky doklady súvisiace s
účtovným zápisom zapísaným v peňažnom denníku za rok 2009 pod č. 003415 dňa 13. 01. 2009 (t.
j. spoločnosť KERUV, spol. s r.o.) a pod č. 000617 dňa 29. 12. 2009 (t. j. spoločnosť AS Real s. r.

o.). Táto výzva sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá žalobcom. V súvislosti s týmto obchodným
prípadom správca dane vykonal dokazovanie v rámci daňovej kontroly týkajúcej sa žalobcu a dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2007 a 2. až 4. štvrťroku 2008 (protokol zo dňa
28. 10. 2013 z daňovej kontroly) a zistil, že dodávky deklarované týmto subjektom (KERUV, spol. s
r.o.) neboli preukázané. Táto spoločnosť je nekontaktná a ako adresát neznáma, v roku 2008 a 2009

bola štvrťročným platiteľom dane z pridanej hodnoty, pričom daňové priznania k dani z pridanej hodnoty
nepodávala, resp. podávala nulové daňové priznania, čo znamená, že nepriznala ani neodviedla žiadnu
daň. Na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008 a 2009 podala nulové daňové priznania a konatelia
tejto spoločnosti sa zdržiavajú na neznámom mieste.

Dňa 17. 01. 2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, súčasťou ktorého

sú zistenia za zdaňovacie obdobie roku 2009, v ktorom je opätovne konštatovaný zistený skutkový
stav, a teda že žalobca nepreukázal dôvodnosť uznania daňových výdavkov na základe faktúr číslo
035/2009, 037/2009 a 038/2009 v celkovej sume 68.503,- eur od dodávateľa ORTHRUS s.r.o. a
taktiež ani dôvodnosť výdavkov na základe daňového dokladu číslo 003415 v sume 19.525,21 eur pre
spoločnosť KERUV, spol. s r.o.. V protokole je konštatované, že daňovník si do daňových výdavkov

uplatnil i výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami v zmysle ust. § 19 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov, nakoľko na základe predložených dokladov a kontrolných zistení
nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to deklaruje daňovník. Bolo zistené
že spoločnosť ORTHRUS s.r.o. nedodala stavebné práce, ani nevystavila faktúry pre žalobcu a nebolo
preukázané, že žalobca uskutočnil obchodné transakcie s daňovým subjektom KERUV, spol. s r.o. a

nepredložil ani žiadne doklady k účtovnému zápisu pod číslom 003415.

Protokol zo dňa 17. 01. 2014 spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu bol žalobcovi zasielaný doporučene
do vlastných rúk, ale zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

Dňa 05. 03. 2014 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume
17.331,72 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 s tým, že žalobca v

daňovom priznaní uviedol daň 0,- eur, správca dane zistil daň v sume 17.331,72 eur a rozdiel dane je
potom 17.331,72 eur. Na základe podaného odvolania žalobcu (dôvody ktorého sú totožné s dôvodmi
podanej žaloby) proti rozhodnutiu správcu dane vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím zo
dňa 27. 05. 2014 potvrdil rozhodnutie správcu dane z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.

Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní

o vyrubení dane z príjmov fyzickej osoby ako rozdielu medzi daňou uvedenou žalobcom v príslušnom
daňovom priznaní za rok 2009 a daňou zistenou správcom dane pri vykonanej daňovej kontrole na dani
z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní
v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si
zahrnul do daňových výdavkov i také výdavky (v sume 68.503,- Sk bez DPH vynaložené na základe

faktúr č. 035/2009, č. 037/2009 a č. 038/2009 od dodávateľa ORTHRUS s.r.o. a v sume 19.525,21 eur
na základe dokladu 003415 v prospech spoločnosti KERUV, spol. s r.o.), vynaloženie ktorých dostatočne
nepreukázal a porušil tak ust. § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskoršíchpredpisov platnom do 31. 12. 2009, v dôsledku čoho mu namiesto vykázanej nulovej daňovej povinnosti,
vznikla v zdaňovacom období roku 2009 daňová povinnosť v sume 17.331,72 eur.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné

podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 2, písm. b/, c/, f/, g/, h/, i/, j/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
účinnom do 31.12.2009, na účely tohto zákona sa rozumie

b/ predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem

osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,

c/ príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne
používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery
opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej
osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo

11 alebo 14, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku
veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,

f/ predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov
na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí,g/ predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov
na území Slovenskej republiky (§ 16),

h/zdaniteľnýmpríjmompríjem,ktorýjepredmetomdaneaniejeoslobodenýoddanepodľatohtozákona

ani medzinárodnej zmluvy,

i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak,

j/ základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom

období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,
preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak
výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento
zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových

výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu)
limitujetentozákonvýškoudosiahnutéhopríjmualebovýškoupríjmuzprijatejúhrady,uplatnísavýdavok
(náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý
príjem alebo prijatá úhrada.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré

nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej písm. a/ až k/.

Medzi účastníkmi súdneho konania bolo sporné, či žalobca postupoval alebo nepostupoval v súlade
so zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom v kontrolovanom
zdaňovacom období roku 2009, keď si ako odberateľ zahrnul do daňových výdavkov za rok 2009 i

deklarované výdavky v celkovej sume 88.028,21 eur, ktorá pozostáva zo sumy 68.503,- Sk bez DPH
vynaloženej na úhradu faktúr č. 035/2009 (základ dane 23.855,- eur), č. 037/2009 (základ dane 24.364,-
eur) a č. 038/2009 (základ dane 20.284,20 eur) od dodávateľa ORTHRUS s.r.o. a zo sumy 19.525,21
eur (základ dane) vynaloženej podľa zápisu v peňažnom denníku pod položkou č. 003415 v prospech
spoločnosti KERUV, spol. s r.o., pričom uskutočnenie obchodnej transakcie s touto spoločnosťou

žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd teda musel posúdiť, či sumu 88.028,21 eur, ktorú mal žalobca
použiť na úhradu prijatých plnení od iných daňových subjektov (ORTHRUS s.r.o. a KERUV, spol. s r.o.)
možno považovať za jeho daňový výdavok vynaložený v súlade s vyššie citovaným zákonom.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového
daňového orgánu - správcu dane vyplýva, že daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za rok

2009 sa u žalobcu začala 22. 07. 2013. Predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie roku 2009
boli i faktúry zo dňa 25. 06. 2009 č. 035/2009 na sumu 28.387,50 eur (základ dane 23.855,- eur), zo
dňa 26. 06. 2009 č. 037/2009 na sumu 28.993,- eur (základ dane 24.364,- eur) a zo dňa 26. 06. 2009
č. 038/2009 na sumu 24.138,- eur (základ dane 20.284,20 eur) vystavené dodávateľom označeným
ako ORTHRUS s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Týmito faktúrami dodávateľ žalobcovi (odberateľovi)

fakturovalstavebnéprácenazákladezmluvyodieloč.3/2009zastavebnépráce(zateplenie)prevedené
na budove Luxline v Nových Zámkoch, zmluvy o dielo č. 5/2009 za stavebné práce prevedené na
Západ blok D v Nových Zámkoch (montáž sadrokartónu, vnútorné omietky), zmluvy o dielo č. 6/2009
za stavebné práce prevedené na budovách výstavba RD Zúgov (zateplenie RD 1, RD 2, RD 3), pričom
žalobca si výdavky vynaložené na úhradu týchto faktúr uplatnil do daňových výdavkov za rok 2009.

Podľa peňažného denníka mal žalobca zaplatiť v roku 2009 sumu 23.235,- eur v prospech spoločnosti
KERUV, spol. s r.o., z čoho si do daňových výdavkov zahrnul sumu 19.525,21 eur (základ dane).Správca dane pri ústnom pojednávaní dňa 19. 08. 2013 žalobcovi oznámil, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané dodanie stavebných prác fakturovaných vyššie uvedenými faktúrami
od deklarovaného dodávateľa, t. j. spoločnosti ORTHRUS s.r.o. a zdaniteľné obchody sa neuskutočnili

tak, ako to žalobca deklaruje. Toto konštatovanie správcu dane vychádzalo z dokazovania vykonaného
v rámci daňovej kontroly u žalobcu týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty (protokol zo dňa 05. 12. 2012)
za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 a 2. a 4. štvrťrok 2009. Správca dane pri tejto daňovej kontrole
dane z pridanej hodnoty zadovážil i písomné vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti ORTHRUS s.r.o.
Róberta Vaja zo dňa 04. 06. 2012, ktorý jednoznačne poprel vystavenie faktúr pre žalobcu, pričom

uviedol, že jeho spoločnosť používala iný fakturačný software ako ten, v ktorom sú vystavené predložené
faktúry, nepoužívala pečiatku, ktorou sú tieto faktúry opatrené a taktiež podpis na predložených
faktúrach nezodpovedá podpisu nikoho, kto spoločnosť zastupoval. Zároveň poprel, že by spoločnosť,
ktorej bol konateľom mala obchodný styk so žalobcom a výslovne uviedol, že pre žalobcu nevykonali
žiadnestavebnéanimontážnepráceaneboliuzavretéanižiadnezmluvy.Druhýkonateľtejtospoločnosti
Martin Mlynár do zápisnice zo dňa 16. 05. 2012 uviedol, že s obchodnou spoločnosťou OSSA, s.r.o.

neobchodovali a nevystavili pre ňu ani faktúry. Žalobca mal i v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov
fyzických osôb (teda opakovane) možnosť preukázať správnosť a dôvodnosť uplatnenia daňových
výdavkov deklarovaných ako úhrada faktúr zo dňa 25. 06. 2009 č. 035/2009 v sume 28.387,50 eur
(základ dane 23.855,- eur), zo dňa 26. 06. 2009 č. 037/2009 v sume 28.993,- eur (základ dane 24.364,-
eur) a zo dňa 26. 06. 2009 č. 038/2009 v sume 24.138,- eur (základ dane 20.284,20 eur), ktoré mala

vystaviť spoločnosť ORTHRUS s.r.o. ako dodávateľ fakturovaných prác. K tvrdeniu bývalého konateľa
spoločnosti ORTHRUS s.r.o. zo dňa 04. 06. 2012, s ktorým bol preukázateľne opakovane
oboznámenýdňa19.08.2013(predtýmvprotokolezodňa05.12.2012),sažalobca žiadnymspôsobom
nevyjadril a v písomnom podaní zo dňa 30. 08. 2013 uviedol, že nemal dôvod podozrievať ľudí, s ktorými
bol v kontakte, nakoľko robota bola vykonaná. S poukazom na uvedené je potom i súd toho názoru,

že žalobca neoznačil ani nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, že spoločnosť ORTHRUS s.r.o. mu
skutočne dodala práce fakturované predloženými faktúrami.

Rovnako tak nepredložil a neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dôvodnosť vynaloženia výdavku
zapísaného v peňažnom denníku pod č. 003415 v sume 23.235,- eur (z toho základ dane 19.525,21
eur) v prospech spoločnosti KERUV, spol. s r.o. napriek tomu, že ho správca dane k tomu vyzval na

pojednávaní dňa 19. 08. 2013 a opakovane vo výzve zo dňa 02. 10. 2013.

Bolo povinnosťou žalobcu, aby preukázal správnosť a dôvodnosť svojho postupu, spočívajúceho v
tom, že do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2009 si zahrnul i výdavky vynaložené na
úhradu troch faktúr vystavených v roku 2009 spoločnosťou ORTHRUS s.r.o. ako i výdavok zapísaný
v peňažnom denníku pod položkou č. 003145, ktorý mal vynaložiť v prospech spoločnosti KERUV,

spol. s r.o., v dôsledku čoho sa znížil jeho daňový základ za kontrolované zdaňovacie obdobie. V
ust. § 2, písm. j/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom
do 31. 12. 2009 je základ dane definovaný ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové
výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov
v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon teda priamo predpokladá

vecnú a časovú súvislosť medzi príjmami a výdavkami, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli
príjmy dosiahnuté a výdavky (náklady) uplatnené. Časovú súvislosť je potrebné dodržať pri jednotlivých
výdavkových položkách, ktoré sa vzťahujú k zdaniteľným príjmom. Zákon akceptuje len tie výdavky
a náklady, ktoré vyplývajú z účtovníctva (ust. § 2, písm. i/ vyššie citovaného zákona) a v ustanovení
§ 19 ods. 1 tohto zákona je upravená všeobecná zásada pre uplatnenie daňovo uznaných výdavkov.

Za takýto výdavok pre zistenie základu dane zákon uznáva len výdavok vynaložený na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), výdavok daňovníkom riadne
preukázaný (podmienka preukázateľnosti) a výdavok uplatnený vo výške ustanovenej buď daňovým
zákonom alebo osobitným predpisom (podmienka rozsahu). Každý výdavok musí byť fyzicky doložený a
zaúčtovaný v súlade so zásadami pre vedenie účtovníctva. Ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov,

týkajúca sa vzťahu výdavkov k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti, výdavky sa uznajú
do výšky ustanovenej daňovým zákonom.

Na základe vykonaného dokazovania správca dane ako i žalovaný v predmetnej veci vyvodili záver, že
uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie stavebných prác spoločnosťou ORTHRUS s.r.o. prežalobcu nebolo dostatočne preukázané, nakoľko ani bývalí konatelia tejto spoločnosti Róbert Vajo a
Martin Mlynár nepotvrdili ich vykonanie pre žalobcu v zmysle žalobcom predložených faktúr č. 035/2009,
037/2009 a 038/2009. Tvrdili, že pre žalobcu neboli vykonané žiadne stavebné ani montážne práce a

so žalobcom nemali žiadny obchodný vzťah. Žalobca neoznačil žiadne mená osôb, s ktorými by jednal
ako so zástupcami tejto spoločnosti (svojho dodávateľa). Taktiež nepreukázal ani dôvod vynaloženia
deklarovaného výdavku v prospech spoločnosti KERUV, spol. s r.o., ktorý bol zapísaný v peňažnom
denníku za rok 2009 pod položkou 003415.

Dodanie stavebných prác spoločnosťou ORTHRUS s.r.o., resp. dôvod na fakturáciu prác zo strany

tejto spoločnosti ako ani dôvod vynaloženia výdavku v prospech spoločnosti KERUV, spol. s r.o. teda
žalobca nevedel reálne preukázať a jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 24
zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Sama skutočnosť, že žalobca predložil účtovné doklady - faktúry,
výdavkové a príjmové pokladničné doklady ešte neznamená, že fakturované práce boli žalobcovi
skutočne spoločnosťou ORTHRUS s.r.o. i dodané. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania

zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Žalobcom
deklarovaný dodávateľ stavebných prác, resp. jeho bývalí konatelia nepotvrdili, že by v prospech
žalobcu vykonali stavebné práce, resp. akékoľvek iné práce (vykonanie prác a existenciu obchodného
vzťahu výslovne popreli) a inými dôkaznými prostriedkami žalobca vykonanie a dodanie stavebných
prác nepreukázal.

S poukazom na takto zistený skutkový stav i súd dospel k rovnakému názoru ako žalovaný a to, že
žalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálne vykonanie a dodanie deklarovaných stavebných
prác zo strany spoločnosti ORTHRUS s.r.o. a ani nevysvetlil zápis v peňažnom denníku za rok 2009
pod položkou 003415 deklarujúci výdaj v prospech spoločnosti KERUV, spol. s r.o. Nakoľko vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané skutočné dodanie stavebných prác, ani dôvod ich fakturácie, resp.

dôvod zápisu v peňažnom denníku ako výdaj sumy 23.235,- eur, teda dodanie reálneho plnenia,
v dôsledku čoho nebolo možné ani výdavky vynaložené na úhradu vyššie uvedených troch faktúr
vystavených spoločnosťou ORTHRUS s.r.o. v celkovej sume 68.503,20 eur (základ dane) a výdavok
zapísaný v peňažnom denníku v sume 23.235,- eur (z toho základ dane v sume 19.525,21 eur) uznať
ako daňové výdavky, a to s poukazom na ust. § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení

neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2009, v zmysle ktorého daňovými výdavkami okrem iného nie
sú ani výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Doklady o
realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky podľa účtovných dokladov, musia byť vo
vzájomnej súvislosti a musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje je možné preveriť a
osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom alebo osobami konajúcimi za účastníkov obchodného

vzťahu. Uvedené znamená, že všetky účtovné doklady preukazujúce dodanie prác, resp. iného plnenia
a zaplatenie ceny musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe preukázateľného
dodania a prevzatia prác, resp. iných plnení.

Z vyššie uvedeného potom možno vyvodiť záver, že výdavky ktoré mal žalobca zaplatiť na úhradu
faktúr vystavených spoločnosťou ORTHRUS s.r.o. za dodanie stavebných, resp. montážnych prác a

výdavokzapísanývpeňažnomdenníkupodpoložkou003415vprospechspoločnostiKERUV,spol.sr.o.
nespĺňajú náležitosti daňového výdavku, nakoľko v daňovom konaní nebolo preukázané, že zaúčtovanie
týchto výdavkov, ktorými si žalobca znížil základ dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie
roku 2009, bolo v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov potom žalobcom vynaloženú sumu na
úhradu týchto faktúr a sumu zapísanú pod položkou 003415 v peňažnom denníku nemožno považovať

ako daňovo uznateľný výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu.
Pre uznanie daňového výdavku (nákladu) v predmetnej veci nepostačuje len zaúčtovanie faktúr v
účtovníctve žalobcu a zaplatenie fakturovaných súm, ale rozhodujúce je, či došlo ku skutočnému,
reálnemu plneniu medzi spoločnosťou žalobcu ako odberateľom a spoločnosťou ORTHRUS s.r.o.,
resp. KERUV, spol. s r.o. ako dodávateľmi. V predmetnej veci žalobca podľa názoru súdu nepreukázal

dôvodnosť platieb v prospech týchto spoločností, čo vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania
(vyjadrenie bývalých konateľov spoločnosti ORTHRUS s.r.o., pričom výsluch štatutárnych zástupcov
spoločnosti KERUV, spol. s r.o. nebolo možné vykonať z dôvodu ich nezastihnuteľnosti), a preto výdavky
žalobcu vynaložené na úhradu vyššie uvedených troch faktúr a výdavky v prospech spoločnosti KERUV,spol. s r.o. nie je možné zahrnúť medzi daňové výdavky v zmysle ust. § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z.
z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2009. Žalobca teda nepreukázal,
že výdavky vynaložené na úhradu troch faktúr vystavených spoločnosťou ORTHRUS s.r.o. a výdavok

vynaložený podľa peňažného denníka v prospech spoločnosti KERUV, spol. s r.o. použil na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie svojich zdaniteľných príjmov. Ohľadne tejto spoločnosti je potrebné uviesť, že
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť tohto výdavku a súvislosť s jeho podnikateľskou
činnosťou, ani neoznačil, o aký výdavok by sa malo jednať, za čo bol vynaložený, s kým dojednal tento
obchodný prípad, čo mu malo byť dodané a pod.

K námietkam žalobcu v podanej žalobe súd uvádza, že tieto sa prevažne týkajú dane z pridanej
hodnoty, ktorá ale nebola predmetom konania, v ktorom bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov
v sume 17.331,72 eur a rozhodnutie, predmetom ktorého by bola daň z pridanej hodnoty, ani nie
je predmetom tohto konania. Zároveň však žalobca v podanej žalobe okrem iného poukázal na
ustálenú prax v podmienkach slovenského trhu spočívajúcu v tom, že je vylúčené, aby spoločnosť,
ktorá má viacerých zamestnancov konala vždy len prostredníctvom konateľa. K tomu je potrebné

uviesť, že daňový subjekt uplatňujúci si vynaložené výdavky do daňových výdavkov má v daňovom
konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky
nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné
plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt, ktorého povinnosťou je okrem iného identifikovať
osoby, s ktorými konkrétny obchod dojednal, uviesť konkrétne okolnosti a podmienky dojednania

obchodu, čo žalobca neurobil. Preverovaním žalobcom tvrdených jednotlivých obchodných transakcií
na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že doklady boli vystavené
bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa (resp. žalobca existenciu
tohto plnenia nepreukázal) ako základnej podmienky pre uplatnenie výdavku do daňových výdavkov
ovplyvňujúcich základ dane z príjmov.

Daňové konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy, ktorá však nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu, resp. nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne skutočností ním uvedených (a správcom dane preverovaných) v daňovom
priznaní. Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie, aké dôkazy vykoná, akú dôkaznú silu
im prizná, či a akým spôsobom dokazovanie doplní, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy už

vykonané a závery z nich vyplývajúce (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 07. 09. 2011 v konaní
pod sp. zn. 4Sžf/18/2011).

Vždy je však potrebné v daňovom konaní vziať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo
inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane a z neho vychádzať. Rozpory medzi
formálnou úpravou dokladov a skutočným stavom sa posudzujú vždy podľa skutočného obsahu

kontrolovaného úkonu. Daňové subjekty majú pritom zákonom určenú povinnosť spolupracovať so
správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, pričom dôkazné bremeno v daňovom
konaní však spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňovej kontroly alebo daňového konania a teda preukázať, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú

úplné a správne. Správca dane v daňovom konaní zasa preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Jeho úlohou je na základe
daňovej kontroly zistiť, objasniť a overiť všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom
priznaní, vrátane uskutočnenia tvrdenej daňovej transakcie, a to v záujme správneho určenia daňovej
povinnosti. Môže pritom použiť všetky dostupné prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie dane, najmä rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (ust. § 24 ods.
4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.

Súd je toho názoru, že v priebehu daňovej kontroly a ani následného daňového konania žalobca právne
relevantným spôsobom nepreukázal, že si dôvodne uplatnil výdavky vynaložené na úhradu troch faktúrvystavených spoločnosťou ORTHRUS s.r.o. a výdavok zapísaný v peňažnom denníku pod položkou
003415 ako vynaložený v prospech spoločnosti KERUV, spol. s r.o. do daňových výdavkov. Dôkazné
bremeno v tomto smere jednoznačne zaťažuje žalobcu, pričom žalobca túto dôkaznú povinnosť

neuniesol, keď nepreukázal, že spoločnosť ORTHRUS s.r.o. vykonala v jeho prospech práce, ktoré boli
predmetom fakturácie a za ktoré mal tejto spoločnosti zaplatiť fakturované sumy a taktiež nepreukázal
existenciu akéhokoľvek obchodného vzťahu so spoločnosťou KERUV, spol. s r.o., na základe ktorého jej
mal vyplatiť sumu zapísanú v peňažnom denníku ako výdavok. Na preukázanie uvedeného nepostačuje
vystavenie faktúry, v konkrétnom prípade vystavenie faktúr spoločnosťou ORTHRUS s.r.o., ani ich

zaplatenie zo strany žalobcu. Žalobcom predložené listinné doklady (tri faktúry, príjmové a výdavkové
pokladničné doklady, resp. zápis v peňažnom denníku) jednoznačne nie sú dokladom preukazujúcim, že
spoločnosť ORTHRUS s.r.o. a spoločnosť KERUV, spol. s r.o. vykonali v prospech žalobcu práce, resp.
mu dodali určité plnenie, a teda nie je preukázaná ani dôvodnosť vynaložených výdavkov a dôvodnosť
zníženia základu dane v zdaňovacom období roku 2009. Súd je toho názoru, že správca dane poskytol
žalobcovi dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení a na preukázanie dôvodnosti uplatnenia

vynaložených výdavkov do daňových výdavkov, pričom v dostatočnom rozsahu i sám vykonal potrebné
zisťovania, a to najmä dožiadaním na príslušných daňových úradoch (Daňovom úrade Banská Bystrica,
pobočka Zvolen, Daňovom úrade Trenčín, pobočka Považská Bystrica) za účelom vypočutia bývalých
konateľov spoločnosti ORTHRUS s.r.o., výzvou na Róberta Vaju na podanie vysvetlenia, avšak ani
vykonané dokazovanie zo strany správcu dane neviedlo k preukázaniu dôvodnosti uplatnenia daňových

výdavkov zo strany žalobcu.

Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií na základe ním predložených dokladov a
vykonaného dokazovania správca dane zistil a konštatoval, že faktúry zo dňa 25. 06. 2009 a 26. 06.
2009 boli vystavené bez toho, aby žalobca preukázal uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného plnenia
zo strany deklarovaného dodávateľa, čo je základnou podmienkou uplatnenia daňových výdavkov.

Rovnako tak (bez preukázania dôvodnosti) bol zapísaný i výdavok v peňažnom denníku v prospech
spoločnosti KERUV, spol. s r.o. Obchodný prípad, ktorý žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné
plnenie a ku ktorému predložil doklady (faktúry a zápis výdavku v peňažnom denníku) nespĺňa atribúty
daňovej transakcie podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
a žalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená,

že v rámci daňovej kontroly a daňového konania žalobca nepreukázal, že ním predložené doklady
zodpovedajú reálnemu plneniu. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných
vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť
si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril
dostatočne, a preto je dôvodná pochybnosť, či mu boli vôbec dodané práce zo strany spoločnosti

ORTHRUS s.r.o. (ktorá tieto práce fakturovala). Neuniklo ani pozornosti súdu, že žalobca ako dôkaz
o daňových výdavkoch predkladal faktúry vystavené spoločnosťou ORTHRUS s.r.o. (faktúra zo dňa
25. 06. 2009 č. 035/2009 na sumu 28.387,50 eur so základom dane 23.855,- eur, faktúra zo dňa 26.
06. 2009 č. 037/2009 na sumu 28.993,- eur so základom základ dane 24.364,- eur a faktúra zo dňa
26. 0.2 009 č. 038/2009 na sumu 24.138,- eur so základom dane 20.284,20 eur) ako dodávateľom

fakturovaných prác, ale v peňažnom denníku má tieto sumy zapísané v mesiaci október ako výdaj
pod položkou 000596 (v sume 28.387,50 eur so základom dane 23.855,- eur), položkou 000595 (v
sume 28.993,- eur so základom základ dane 24.364,- eur) a pod položkou 000594 (v sume 24.138,-
eur so základom dane 20.284,- eur), pričom pri každej položke je uvedené STAVRO s.r.o. Toto zistenie
vzbudzuje pochybnosti o tom, komu žalobca vyššie uvedené sumy ako daňový výdavok zaplatil, kto

bol dodávateľom fakturovaných prác, pričom žalobca tieto pochybnosti vysvetlil len tým, že platí to,
čo je na faktúrach, čo v predmetnej veci vzhľadom na dôkaznú situáciu nemožno považovať za
dostatočné. Taktiež nebola dostatočne preukázaná ani dôvodnosť zápisu výdavku v peňažnom denníku
pod položkou 003415 v prospech spoločnosti KERUV, spol. s r.o. Uvedené znamená, že žalobca
nepreukázal vecnú súvislosť svojich podnikateľských aktivít s vynaloženými výdavkami (a účelnosť ich

vynaloženia), ktoré potom nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov podľa ust. § 2 písm. i/ zák. č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Povinnosťou žalobcu bolo, aby jednoznačne a spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť
identifikoval osobu, s ktorou dojednal vykonanie stavebných, resp. montážnych prác, označil miesto,
kde boli práce vykonané, uviedol ich rozsah, označil osobu, resp. osoby, ktoré práce vykonávali, kedy

sa tak malo stať, kedy a akým spôsobom práce prevzal, komu a kedy za ne zaplatil a pod. Nie jeúlohou správcu dane (ako sa toho domáhal žalobca v podanej žalobe), aby v rámci daňovej kontroly
ozrejmoval organizačnú štruktúru daňových subjektov za účelom preukázania, kto bol oprávnený za tieto
daňové subjekty konať. Je jednoznačne povinnosťou žalobcu označiť a identifikovať osobu, s ktorou

konal a obchod dojednal, najmä s poukazom na to, že konateľ žalobcom deklarovaného dodávateľa
jednoznačne existenciu akéhokoľvek obchodného vzťahu so žalobcom poprel. Podľa názoru súdu je
potom dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili
medzi žalobcom a jeho dodávateľom - spoločnosťou ORTHRUS s.r.o. tak, ako to deklaruje žalobca,
že žalobcom deklarované vynaloženie výdavku bolo použité na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmu, pričom na preukázanie výdavku zapísaného v peňažnom denníku v prospech spoločnosti
KERUV, spol. s r.o. žalobca nepredložil žiadne doklady ani neuviedol, o aký obchod sa malo jednať, čo
bolo jeho predmetom a pod. Samotné zapísanie výdavku v peňažnom denníku nie je dôvodom na jeho
uznanie pre daňové účely.

Na tomto tvrdení nemôže nič meniť ani skutočnosť, na ktorú poukazoval žalobca v podanej žalobe, a to,
že v trestnom konaní nebolo konštatované, že porušil zákon, resp. že nebol právoplatne odsúdený za

daňový trestný čin. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nepodmieňuje
zistenie porušenia svojich ustanovení o možnosti uznania daňového výdavku začatím trestného konania
alebo dokonca právoplatným odsúdením daňového subjektu pre daňový trestný čin. Daňové konanie
a trestné konanie sú nezávislé konania a nie každé porušenie vyššie citovaného zákona automaticky
zakladá i trestnú zodpovednosť daňového subjektu.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona,
keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 05. 03. 2014 vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2009. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane
potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho

spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby
bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý
urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s
hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Súd sa so závermi daňových orgánov stotožnil

a žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).