Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201206
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114201206.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so

sídlom v Bratislave, ul. 29. Augusta 8 - 10, p r o t i žalovanému: W. N., I.. X.X.XXXX, Z. M. X. XX,
zastúpený: JUDr. Jozef Bujňák, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 94, o zaplatenie 19.069,41 Eur
a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 4.767,30 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 17.1.2014 žiadala o náhradu škody v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení vo výške 19.069,41 Eur za vyplatené dávky sociálneho poistenia poškodenému
Š.G. N. za úraz, ktorý zavinil žalovaný. Jeho zodpovednosť pritom je preukázaná uznesením o

podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania.

Žalovaný uznal len čiastočnú zodpovednosť za úraz poškodeného. Vyslovil názor, že aj keď formálne
vykonával práce pre obchodnú spoločnosť TOMARK s.r.o., na pracovisku ktorej došlo k úrazu, ako
živnostník - v skutočnosti išlo o pracovnoprávny vzťah s touto spoločnosťou. Z uplatnenej náhrady škody
spochybnil pôvodne úrazovú rentu a invalidný dôchodok, ktorý žalobkyňa vypláca poškodenému, ktorý
podľa jeho informácií naďalej pracuje pre spoločnosť TOMARK s.r.o. Po zistení, že poškodený je len na
čiastočnom invalidnom dôchodku, v priebehu konania žalovaný túto námietku zobral späť. Uviedol, že
miera zodpovednosti za škodu je aj na spoločnosti TOMARK, keďže k nehode došlo aj tým, že kovové

konštrukcie sa zosunuli kvôli ich zlému uloženiu a spoluzavinenie je aj na poškodenom, ktorý napriek
svetelnej signalizácii o prevádzke žeriava sa pohyboval v jeho okolí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Š. N., R.. X. G., J. V., záznamom o
registrovanom pracovnom úraze, potvrdeniami o výške vyplatených nemocenských dávok, o výške
vyplateného úrazového príplatku, náhrady za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia a o vyplatení výšky úrazovej renty,
zmluvou na dodávku prác zo dňa 12.9.2012, živnostenským listom žalovaného, spisom T. B. T. - XXX/
X-T. -B. -XXXX ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Žalovaný je živnostník, má oprávnenie na výrobu výrobkov z kovu ako to vypláva z jeho živnostenského
listu (č.l. 68). Ako živnostník vykonával práce pre objednávateľa obchodnú spoločnosť TOMARK s.r.o.
na základe písomnej zmluvy zo dňa 12.9.2012 uzavretej na dobu neurčitú. Žalovaný sa touto zmluvou

zaviazalvykonávaťnaobjednávkustrojárskeazváračsképrácepodľamesačnéhorozsahustanoveného
objednávateľom. Odmeňovanie sa dohodlo tak, že na základe evidencie vykonaných prác žalovaný
zhotovil faktúru, ktorú spoločnosť TOMARK uhrádzala do 15 dní od jej doručenia. Podľa zmluvy
objednávateľ prenajal žalovanému aj pracovné prostriedky.

Bolo preukázané, že žalovaný každý pracovný deň musel sa dostaviť na pracovisko spoločnosti

TOMARK s.r.o. ráno o 6.00 hod. a odpracovať 8 niekedy aj viac hodín denne a nemohol z pracoviska
odísť bez povolenia majstra.

Žalovaný má aj žeriavnický preukaz, ktorý ho oprávňuje k práci so žeriavom. Dňa 21.9.2011 vo výrobnej
hale v spoločnosti TOMARK s.r.o. počas obsluhy žeriavu vykonával žalovaný zakázanú operáciu tým,
že nevybral reťaze spod bremena ručne, ale násilným vyťahovaním pomocou žeriavu, hákom zachytil
uložené oceľové nosníky, ktoré sa prevrhli a zachytili okolo prechádzajúceho zamestnanca spoločnosti

TOMARK Š. N., ktorý utrpel rôzne zranenia s dobou liečenia 8 - 9 mesiacov. Za tento skutok bolo voči
žalovanému vedené aj trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm.
a/ trestného zákona. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove jeho trestné stíhanie podmienečne
zastavil na skúšobnú dobu 1 roka, keďže žalovaný sa ku skutku priznal a oľutoval ho. Išlo o uznesenie
3Pv 718/11-14 zo dňa 10.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.9.2012.

V príslušnom vyšetrovacom spise ORPZ Prešove ORP-543/1-OVK-PO-2012 sa nachádza znalecký
posudok R.. V. B. z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Znalec dospel k záveru, že
bezprostrednou príčinou úrazu bola zlá príprava pred uložením bremena z korby nákladného auta na
podlahuhaly,konkrétnenebolipoužitéhranolyodostatočnejvýške,ktorébyumožňovalibezpečneručné
vytiahnutie reťazí spod bremena. Ďalšou príčinou bolo neprávne konanie žalovaného, ktorý vykonával

zakázanú manipuláciu tým, že nevyberal reťaze spod bremena ručne, ale násilným vyťahovaním
pomocou žeriavu, čo bolo v rozpore s STN 270143:1968 čl. 92 písm. o/. Keďže hranoly nemali
dostatočnú výšku na to, aby popod bremeno voľne prešli háky viazacieho prostriedku, tieto pri násilnom
vyťahovaní zachytili uložené nosníky. Znalec ďalej uviedol, že podmieňujúcou príčinou úrazu bolo to,
že poškodený prechádzal v tom čase v ohrozenom priestore. Znalec konštatoval aj to, že bezpečná

príprava pracoviska mala spočívať v tom, že mali byť pripravené na podlahe na určitom mieste uloženia
pred uložením nosníkov minimálne 3 drevené hranoly, z ktorých dva mali byť uložené v blízkosti oboch
koncov nosníkov a ďalší mal byť uložený v strede. Ich výška mala byť taká, aby umožnila po odopnutí
oboch koncov použitých reťazí ich bezpečné ručné vytiahnutie spod bremena. Porušený bol článok 90
už spomínanej STN, podľa ktorého bremeno je nutné uložiť na podložky dostatočnej pevnosti tak, aby sa

nemohlo zošmyknúť alebo prevrátiť, aby viazací prostriedok nebol poškodený a mohol byť bez násilia
vybraný.

Podľa čl. 91 viazač je zodpovedný za stav a udržiavanie zverených jemu prostriedkov pre viazanie
a zavesovanie, ich prepravu pri zavesení na háku a ich ukladanie na určené miesto, za bezpečné
uviazanie alebo zavesenie bremena, jeho uloženie a odviazanie.

Znalec konštatoval aj to, že žalovaný mal platný žeriavnický a viazačský preukaz, pričom v čase
vypracovania znaleckého posudku nebolo zistené, či vodič, ktorý vykladal pomocou žeriavu nosníky
z auta, mal takúto odbornú spôsobilosť. Podľa znalca žalovaný pochybil, pretože ak zistil, že reťaze
spod bremena nie je možné ručne podľa predpisov bezpečne vybrať, jeho postup mal byť taký, že mal
nadvihnúť bremeno tak, aby sa dali pod neho vložiť hranoly o takej hrúbke, ktoré by umožnili po spätnom

uložení bremena ručne v súlade s predpismi bez násilia tieto reťaze vyvliecť. Zodpovedná podľa znalca
je aj firma TOMARK, ktorá sa mala presvedčiť o tom, či vodič nákladného vozidla, ktorý skladal nosníky
z auta, má odbornú spôsobilosť ako žeriavník a viazač bremien a mala zabezpečiť, aby boli k dispozícii
prostriedky na bezpečné uloženie bremena.Poškodený Š. N. bol v dôsledku úrazu práceneschopný od 22.9.2011 do 19.9.2012, pričom u neho išlo o
pracovný úraz, nakoľko je v pracovnom pomere so spoločnosťou TOMARK s.r.o. Za uvedené obdobie
práceneschopnosti mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 5430,20 Eur (č.l. 6). V dôsledku

pracovného úrazu mu žalobkyňa uhradila aj úrazový príplatok vo výške 2.379,20 Eur, bolestné vo výške
4688 Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.657 Eur (č.l. 7). Poškodenému bol následne
priznaný čiastočný invalidný dôchodok a ten mu bol vyplatený za obdobie od 20.9.2012 do 31.10.2013
vo výške 2.862,01 Eur a úrazová renta vo výške 1.353 Eur. Žalovaný tieto nároky nespochybnil a voči
ich výške žiadne pripomienky nemal.

Poškodený Š.G.I. N. zdôraznil, že v dôsledku úrazu v spoločnosti TOMARK mu bol priznaný čiastočný
invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške okolo 205 Eur mesačne a pritom naďalej je v pracovnom
pomere v spoločnosti TOMARK ako majster. Rozhodne poprel, že mal nejaký podiel viny na svojom
úraze dňa 21.9.2011. Vtedy prechádzal po pracovisku okolo uložených profilov cez priestor široký asi 1,5
km a nevšimol si, že by sa pracovalo so žeriavom, ktorý je vo vzduchu a ovláda sa diaľkovým ovládačom.
Uviedol aj to, že po jeho úraze sa zmenil spôsob ukladania konštrukcii, ktoré sú spevnené kovovými

držiakmi. Svedok uviedol aj to, že pre jeho zamestnávateľa pracuje mnoho živnostníkov ako strojári a
zvárači, tieto pozície súd však aj v pracovnom pomere. Žiadne rozdiely ohľadom pracovných podmienok
a spôsobe odmeňovania medzi živnostníkmi a zamestnancami podľa neho nie sú.

Svedok Ing. Daniel Tomko - riaditeľ a konateľ spoločnosti TOMARK potvrdil, že najímajú živnostníkov
na práce, ktoré nestíhajú robiť zamestnanci. Všetci rovnako musia dodržiavať určitý pracovný režim a

všetci sú odmeňovaní úkolovo, živnostníci navyše dostávajú tzv. percentuálny bonus v rozpätí do 22%,
ktoréhovýškuurčípodľakvalitypráceadobyvykonávaniaprácprespoločnosť.Táorganizujepravidelné
školenia o BOZP a to aj pre živnostníkov.

Svedok J. V. pracuje taktiež ako živnostník pre spoločnosť TOMARK a to konkrétne ako vodič
nákladného motorového vozidla a bezprostredne pred úrazom poškodeného priviezol do haly

spomínanej spoločnosti železné nosníky, ktoré pomocou žeriavu vyložil z auta na už spomínané dva
hranoly. Na súde síce vypovedal o tom že odstránil z nich reťaze, ktoré boli spojené s ramenom žeriava,
avšak túto jeho výpoveď súd nepovažoval za vierohodnú vzhľadom na to, že v čase bezprostredne
po úraze pred vyšetrovateľom dňa 17.4.2012 (č.l. 30 vyšetrovacieho spisu) nič také neuviedol a práve
spomenul len to, že v čase, keď nosníky uložil na hranoly, prišiel za ním žalovaný, ktorý potreboval

žeriav a preto mu odovzdal od neho ovládač. V tom čase svedok mal k dispozícii doklad o odbornej
spôsobilosti na obsluhu žeriavu vystavený 29.10.2010, avšak nemal oprávnenie viazača bremien, keďže
daný preukaz mu bol vystavený až neskôr a to konkrétne 28.9.2011, čo súd zistil po predložení
spomínaných dokladov svedkom.

Uplatnenýnárokjepotrebnéposúdiťpodľa§238zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení.Vzmysle

neho má sociálna poisťovňa voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok
v dôsledku zavineného protiprávneho konania týchto tretích osôb.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola

spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 438 ods. 1 OZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 438 ods. 2 OZ v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,

zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.V danom prípade súd sa predovšetkým musel vysporiadať s námietkou žalovaného o jeho faktickom
pracovnoprávnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou TOMARK, pričom v tejto súvislosti predložil dve
rozhodnutia českých súdov, jedno sa však týka správneho konania (rozsudok 5A 39/2001), v ktorom

sa riešila pokuta zamestnávateľovi, ktorý porušoval zákon o zamestnanosti tým, že zabezpečoval svoju
činnosť samostatne zárobkovo činnými osobami a nie ich zamestnávaním v pracovnom pomere, čo
malo byť prioritou. Toto rozhodnutie je pre tento spor nepoužiteľné, mohlo by mať význam len pre
kontrolnú činnosť úradu práce. Podľa druhého rozsudku Najvyššieho súdu ČR 21Cdo 2609/2006 je
rozhodujúci skutočný obsah dohody účastníkov bez ohľadu na jej označenie či tvrdenie účastníkov.

Posudzoval sa ním rozdiel medzi občianskoprávnym a pracovnoprávnym vzťahom. Súd uzavrel, že
keďže žalovaný opakovane na základe pokynov žalobcu za dohodnutú odmenu vykonával prácu vodiča
s vozidlom, ktoré žalobca používal na svoju podnikateľskú činnosť, je potrebné právny vzťah medzi nimi
posúdiť ako dohodu o vykonaní práce.

Súd však aj vo vzťahu k tomuto druhému rozsudku upozorňuje na rozdiely v českej a slovenskej
právnej úprave pracovnoprávnych vzťahov a opäť musí vysloviť názor o jeho nepoužiteľnosti pre tento

súdny spor. O pracovný pomer medzi žalovaným a spoločnosťou TOMARK nemohlo ísť predovšetkým
z dôvodu absencie prejavu vôle oboch účastníkov na uzavretie pracovnej zmluvy. Nepochybne k
uzavretiu pracovnej zmluvy nedošlo a teda pracovný pomer nemohol vzniknúť, aj keď určité prvky
pracovnoprávneho vzťahu existovali. Aj sám žalovaný si nesporne musel byť vedomý toho, že pracovnú
zmluvu neuzatvoril, pretože nepochybne prácu vykonával na základe osobitnej písomnej dohody ako

živnostník a sám si plnil svoje odvodové povinnosti. Aj táto jeho činnosť preukazuje, že si bol vedomý
toho, že nie je v pracovnom pomere so spoločnosťou TOMARK. Je potrebné rozlišovať medzi tým ak
obchodná spoločnosť koná v možnom rozpore s politikou zamestnanosti a núti ľudí pracovať pre ňu na
živnosť, čo môže byť prípadne sankcionované v správnom konaní, ale zároveň to však neznamená,
že ide o pracovný pomer týchto živnostníkov s danou spoločnosťou. Ten totiž môže vzniknúť len na

základe pracovnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu prezentujúcu vôľu oboch jej účastníkov,
čo v danom prípade absentuje. Zároveň nemožno dospieť ani k záveru, že by medzi účastníkmi vznikla
dohoda mimo pracovného pomeru, či už dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o vykonaní práce,
nakoľko v zmysle zákonníka práce je pre tieto dohody stanovená obligatórna písomná forma a musia
byť splnené ďalšie podmienky v zmysle § 226 a 228a zákonníka práce (napr. pri dohode o vykonaní

práce musí byť predpokladaný rozsah práce maximálne 350 hodín v kalendárnom roku a pri dohode o
pracovnej činnosti v rozsahu najviac 10 hodín týždenne).

Keďže nepochybne ublíženie na zdraví poškodeného spôsobil žalovaný, ako to vyplýva z výsledkov
vyšetrovania v rámci ktorého žalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, napokon aj v tomto konaní, jeho
zodpovednosť v tomto prípade je preukázaná. Súd však posudzoval mieru tejto zodpovednosti, pričom

vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku R.. B. v trestnom konaní. Podľa názoru súdu najväčšiu
mieru zodpovednosti za vzniknutý úraz má obchodná spoločnosť TOMARK, ktorá nevytvorila pracovné
podmienky na bezpečné uloženie nosníkov. K dispozícii boli len dva hranoly, pričom podľa znalca mali
byť tri a aj to v nedostatočnej výške. Súd práve v tejto skutočnosti vidí najvýznamnejší faktor na vzniku
úrazu. Tento nedostatok si uvedomila aj obchodná spoločnosť, ktorá podľa svedka N.Š. zabezpečila po

úraze bezpečné uloženie nosníkov pevnými držiakmi. Podľa názoru súdu podiel zodpovednosti je aj na
vodičovi V., ktorý uložil nosníky nesprávne a navyše bez toho, aby mal na to oprávnenie, keďže v tom
čase ešte preukaz odbornej spôsobilosti viazača bremien nemal. Tento mu totiž bol vystavený až neskôr.
S touto okolnosťou napokon súvisí aj zodpovednosť obchodnej spoločnosti TOMARK, ktorá umožnila
vykonávať manipuláciu s bremenami osobe, ktorá nemala na to potrebné oprávnenie.

Súd teda po zhodnotení miery zodpovednosti týchto subjektov ustálil najväčšiu mieru zodpovednosti za
vzniknutú škodu na spoločnosti TOMARK s.r.o. v rozsahu 50%. Spoločnosť totiž porušila všeobecné
povinnosti zamestnávateľa upravené v zákone č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a to konkrétne povinnosť upravenú v § 6 ods. 1 písm.
a/ a d/ citovaného zákona.Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s
právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie,
pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miezd
a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať
potrebnú údržbu a opravy.

Uvedená prevenčná povinnosť zamestnávateľa vyplýva napokon aj zo spomínanej technickej normy
STN 27 0143: 1968, ktorá v časti B čl. 33i ukladá zamestnávateľovi zaistiť úpravou pracovísk bezpečnú

prevádzku zdvíhacích zariadení, napr. dopravné cesty, ukladanie bremien a pod.

Rovnakú mieru zodpovednosti súd ustálil u žalovaného ako aj u vodiča V. teda u každého z nich
vychádzal z miery účasti na vzniknutej škode 25%. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto zaviazal
žalovaného len na zaplatenie sumy 4.767,30 Eur a žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na to, že žalovaný je bezmajetný a je poberateľom starobného dôchodku a iný príjem nemá,

súd mu s použitím § 160 ods. 1 O.s.p. stanovil dlhšiu lehotu na zaplatenie prisúdenej sumy, v rámci
ktorej má možnosť zabezpečiť si príslušné finančné prostriedky.

Výrok o trovách konania vyplýva z tej skutočnosti, že žiadny z účastníkov nepodal návrh na ich náhradu
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.