Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219450
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114219450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na
vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: T. W., narodený XX. XX. XXXX, bytom U. XX, O., toho času na
neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Y. V., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 819
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 591 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 591 eur od 28. 9. 2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3. Obchodných podmienok Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 220122515 zo dňa 8. 10. 2012, ktorá určuje: „Zmluvné strany sa dohodli,
že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený
požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri
úvere poskytnutom na 13 mesiacov a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej

čiastky.“ za neprijateľnú.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17. 7. 2014 doručenou súdu dňa 21. 7. 2014 domáha voči žalovanému
zaplatenia sumy 819 eur, úrokov omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 819 eur od 19. 4. 2013
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 138,60 eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil titulom
uzavretej zmluvy o úvere č. 220122515, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 600 eur za
odplatu 228 eur. A povinnosť žalovaného zaplatiť dlžnú sumu 828 eur formou 13 mesačných splátok,

prvé 3 splátky vo výške 3 eurá, ďalej 10 splátok po 81,90 eur. Prvá splátka splatná 10. deň po uzavretí
zmluvy a ďalej v pravidelných mesačných splátkach 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

Uznesením č. k. 8C/193/2014-26 zo dňa 8. 12. 2014 súd ustanovil žalovanému opatrovníčku pre toto
konanie.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa najmä s návrhom
zo dňa 17. 7. 2014, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 220122515 zo dňa 8. 10. 2012, s obsahom
celého spisového materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §
156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámenéna úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli
prítomní.

Dňa 8. 10. 2012 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere č. 220122515, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600 eur s vyhlásením, že úver je poskytnutý
za celkový úrok vo výške 20 % ročne z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutie
úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Dlžník
potvrdil prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru

600 eur a odplatu vo výške 228 eur, teda spolu vo výške 828 eur sa žalovaný zaviazal splácať v 13-
ch mesačných splátkach, prvé tri splátky po 3 eurá mesačne a nasledujúcich 10 splátok po 81,90 eur
mesačne, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do
30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPMN pre
príslušný typ úveru je 45,60 %. Zmluva bola žalovaným podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené
obchodné podmienky, osobitne podľa b. 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov

67,70 %“. Účastníci sa dohodli, že v prípade neuhradenia jednej splátky riadne a včas po uplynutí troch
mesiacov je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy.

Žalobca upomínal žalovaného o zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 22. 1. 2013. Komunikáciu
so žalovaným žalobca doložil výpisom z poštového podacieho hárku (čl. 5 spisu).

Listom zo dňa 20. 9. 2013 oznámil žalovanému zosplatnenie úveru (podací hárok na č.l.8), v ktorom sa
uvádza, že dlh bol ku dňu 18. 4. 2013 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu vo výške
819 eur spolu s uplatnením zmluvnej pokuty vo výške 118,80 eur za každý začatý mesiac omeškania,
náhradou nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % úveru

najmenej 67 €, t.j. 140 eur, pričom celkový dlh ku dňu zosplatnenia je vo výške 1057,80 eur.
Podľa bodu 3 Obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok
podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka naviac zmluvnú pokutu za omeškane vo
výške 3,3 % z istiny a to za každý začatý mesiac a to až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov) účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy:

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata

podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na

ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že
dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu

so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať

z vyhlásenia žalobcu o čiastočnom splnení dlhu vo výške 9 eur uskutočneného bez jeho dôkazného
bremena. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne
vo vzťahu k postaveniu žalovanej ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany
žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa a žalovaného ako spotrebiteľa - nepodnikateľa, navyše bola
predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu

spotrebiteľskú,keďžežalobcaakoprávnickáosobaposkytolvrámcisvojhopodnikaniaúveržalovanému
ako fyzickej osobe, ktorá nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská
zmluvanesmieobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky,
tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010
Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona
a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru
tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je
nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky.

Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie
je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru.

Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa ust. § 9 ods. 2

písm. j) citovaného zákona, len odkaz na nesprávne uvedenú priemernú výšku RPMN 45,60 % platnú
ku dňu podpisu zmluvy. Naviac sa v obchodných podmienkach zmluvy uvádza iná výška RPMN „pri
splatnosti 13 mesiacov 67,70 %“, ide o formuláciu zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu,
ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Takáto formulácia zmluvy a
obchodných podmienok nie je dostatočne prehľadná tak, aby si spotrebiteľ uvedomil, aké náklady sú

východiskovo požadované práve pri konkrétnej zmluve. Uvedenie RPMN má obdobný význam ako
jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov,
preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej riadne uvedenie
je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Vzhľadom na uvedené súd
považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný

a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti istiny 591 eur v časti
nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 600 eur, od ktorej odčítal zaplatenú sumu 9 eur. V časti odplaty a
úroku vo výške 228 eur s príslušenstvom z tejto sumy súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa
týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Súd zamietol i návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 138,60 eur (á 19,80 eur x 7 eur) za
každý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom apríl 2013 do októbra 2013 s poukazom na skutočnosť,
že táto zmluvná pokuta je uvedená len v obchodných podmienkach na zadnej časti zmluvy o úvere. Je
nesporné, že nárok žalobca, ktorý si uplatňuje v zmysle všeobecných zmluvných podmienok nebol v
zmluve individuálne dohodnutý. Súd preto považoval dojednanie v článku 3. Obchodných podmienok,
ktoré zaväzuje dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3,3% z istiny za každý začatý kalendárny

mesiac omeškania až do zaplatenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Naviac súd chce poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky

zákonník nedefinuje, pretože podliehajú spoločenskému vývoju. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o
pravidlách morálneho charakteru, ktoré sa uplatňujú v spoločnosti. Z citovaného zmluvného ustanovenia
vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % za každý aj začatý mesiac
omeškania a to vždy z celej istiny. Takúto dohodu o zmluvnej pokute súd považuje za výkon práva, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi, pretože dlžník je povinný platiť vždy rovnakú zmluvnú pokutu z celej

výšky istiny (600 eur) poskytnutého úveru a to bez ohľadu na to, kedy počas trvania záväzkového vzťahu
porušil svoju zmluvnú povinnosť, t.j. kedy sa dostal do omeškania, ako aj bez ohľadu na to, akú sumu už
na poskytnutej istine úveru zaplatil. Žalobca si uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v rozpore
s ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., čo by bol tiež dôvod na zamietnutie návrhu v tejto časti.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného

kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa ustanovenia § 10d ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov

účinných do 31. mája 2014.

Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo na úroku z omeškania súd dospel k záveru, že žalovaný sa nemohol
dostať do omeškania od 19. 4. 2013, nakoľko žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru listom
zo dňa 20. 9. 2013. Súd určil počiatok omeškania žalovaného nasledovne. List zo dňa 20. 9. 2013 bol

daný na poštovú prepravu dňa 23. 9. 2013 plus štandardné tri dni na poštovú prepravu, znamená, že
súd považuje tento list za doručený žalovanej dňa 27. 9. 2013, pričom deň nasledujúci t.j. 28. 9. 2013
by bol prvým dňom omeškania a od tohto dňa súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,50
% ročne z priznanej sumy 591 eur do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh ako
neodôvodnený zamietol (t.j. od 19. 4. 2013 do 27. 9. 2013) a tiež v časti úroku o omeškania 0,25 %,

nakoľko žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % a k prvému dňu omeškania 28. 9. 2013
bola sadzba ECB vo výške 0,50 % + 8 percentuálnych bodov, čo je 8,50 %.Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka
uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
§ 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 8 %, napokon

vo výške 8,50 %.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalobca mal vo veci úspech v 61 % a žalovaný vo výške 39 %, pričom celkový úspech žalobcu je 22
(61-39). Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na pomer úspechu v

konaní.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.