Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509205878
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2509205878.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľov: 1. U. Z., narodená
XX.XX.XXXX, bytom X., W. XXX/XX, v 2. rade: F. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom X., W. XXX/XX,
v 3. rade: F. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom A., Q. XX, v 4. rade: F. G., narodená XX.XX.XXXX,
bytom N., S. A. X, v 5. rade: F. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom D., A. X, všetci zastúpení advokátom
JUDr. Jaroslavom Fridrichom, Bratislava, Moyzesova 8, proti odporkyniam: v 1. rade: O. P., narodená
XX.XX.XXXX, bytom X., W. XXX/XX, a v 2. rade: Z. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom V Z. XXXX/X,
C., Q. 3, Česká republika, obe zastúpené advokátkou JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, Trnava, Kollárova

8, o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/171/2009-243 zo dňa 24. septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyniam náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 127,43 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odvolacísúd ukladá súduprvéhostupňaopraviťzáhlavienapadnutéhorozsudkuvdátumenarodenia
navrhovateľky v 3. rade a navrhovateľky vo 4. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov a uložil im povinnosť zaplatiť
odporcom náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.065,43 eur do 15 dní. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c) O.s.p., ustanovením § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 293/1992 Zb., §
70 ods. 1 katastrálneho zákona, ďalej ustanovením § 1 ods. 1, § 19 ods. 1 a 3 nariadenia č. 104/1945
Sb. SNR, ustanovením § 72 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb., ustanoveniami § 134 ods. 1
a 3, § 872 ods. 6 a § 489 Občianskeho zákonníka, účinného k 01.01.1992. Súd prvého stupňa sa ako

s predbežnou otázkou vyporiadal najmä s otázkou platnosti prídelovej listiny zo dňa 23.08.1962, ktorá
bola vydaná pre rodičov právnej predchodkyne odporcov. Táto listina bola vyhotovená opisom, ktorý
potvrdil svedok W. F. v konaní č. 20C/133/95, vedenom na Okresnom súde Trnava. Správne konanie
predchádzajúce vydaniu listiny bolo ešte za života rodičov právnej predchodkyne odporcov L. P., keď
im bola pôda pridelená. V roku 1962 bola prídelová listina prepísaná svedkom W. F.. S výpoveďou
W. F. sa vyporiadal už Okresný súd Trnava v označenom konaní. Mimo rámca správneho súdnictva
všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu. Môže ho preskúmať len so

zreteľom na to, či ide o akt nulitný, ničotný. Prídelová listina bola vydaná príslušným správnym orgánom,
všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť listiny, vyhodnotil ju ako platnú. Prihliadal
pritom aj na rozsudok vydaný v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 20C/133/95, v
ktorom na prídelovú listinu súd prihliadal ako na platnú. Toto rozhodnutie Okresného súdu Trnavabolo potvrdené v odvolacom konaní Krajským súdom v Trnave č.k. 20C/342/2007 rozsudkom zo dňa
24.09.2008. Otec právnej predchodkyne odporkýň L. P., ktorému bol pridelený pozemok parc. č.1774/11
v roku 1945, odovzdal tento pozemok do JRD a tým mu odpadla povinnosť zaplatiť prídelovú cenu. Po

jeho smrti právna predchodkyňa odporkýň L. P. žiadala pozemky vydať, vznikla jej povinnosť zaplatiť
prídelovú cenu. Prídelovú cenu zaplatila dňa 23.08.1962. Podľa záveru súdu účinky vlastníckeho práva
vzťahujúceho sa na právnu predchodkyňu odporkýň nastali až zaplatením prídelovej ceny.

Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva vychádzal súd prvého stupňa zo

skutočnosti, že navrhovateľka v 1. rade s nebohým manželom kúpili od N. Z. a jeho manželky parc. č.
1774/59vroku1967,uchopilisadržbyaparceluzačaliužívať,postavilinanejrodinnýdom.Nepreukázali
existenciu platnej zmluvy k tejto parcele a skutočnosť zavkladovania v katastri. Domáhajú sa preto
určenia vlastníckeho práva vydržaním. V rokoch 1994-1995 počas zavádzania

plynu na W. ulici v X. zistili, že nebohá L. P. preukazuje svoje vlastníctvo k parc. č. 1774/11, ktorej
časťou je i parcela č. 1774/59. L. P.iadala od nich finančné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia
za užívanie jej pozemku. Navrhovatelia teda majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je okrem iného aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v
katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní otázky dobromyseľnosti navrhovateľky v

1. rade a jej nebohého manžela prihliadal na skutočnosť, že prídelová listina z 23.08.1962 bola zapísaná
na katastri už v roku 1963 do majetkovej podstaty pozemno-knižnej vložky č. 1645 a nebohá L. P. bola
vedená ako vlastníčka parc. č. 1774, z ktorej je vyčlenená i parcela č. 1774/59. Strata dobrej viery
držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho
posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Súd prvého stupňa

skonštatoval, že pokiaľ by navrhovateľka v 1. rade a jej nebohý manžel boli pri nadobúdaní parcely
náležite opatrní v obvyklej miere a na príslušnom katastrálnom úrade si overili, či nadobúdajú pozemok
od skutočného vlastníka, zistili by, že k tomuto pozemku svedčí vlastníctvo nebohej L. P. už od roku
1963. Na základe tejto skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, že nemohli byť dobromyseľní
už pri začatí hospodárenia na tomto pozemku. Za ďalší dôvod nedobromyseľnosti súd prvého stupňa

považoval okolnosť, že v čase výstavby domu na parcele navrhovateľkou v 1. rade jej nebohým
manželom nadobudol právoplatnosť v roku 1967 rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 11C/110/1964
zo dňa 21.11.1966. V tomto konaní ako predbežná otázka bolo riešené i vlastnícke právo nebohej L. P.
k parc. č. 1774/11. Navrhovateľka v 1. rade a jej nebohý manžel nemohli nadobudnúť sporné parcely
vydržaním, keďže nie sú splnené základné podmienky pre vydržanie, v prvom rade dobromyseľnosť

a ani vydržacia doba. Úspešným odporcom priznal súd prvého stupňa náhradu trov konania na súde
prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia. V podrobne
odôvodnenom odvolaní namietali, že neobstojí záver súdu a prídelová listina zo dňa 23.08.1962

je v skutočnosti nulitný právny akt, pretože bola vydaná absolútne vecne nepríslušným správnym
orgánom. Týkala sa pôdy, o ktorej zverení do vlastníctva nebol vecne príslušný rozhodovať okresný
národný výbor, ale povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Súd prvého stupňa sa touto
otázkou nezaoberal a neposkytol v odôvodnení rozsudku dostatočné a presvedčivé právne argumenty
zdôvodňujúce legálnu možnosť vzniku vlastníckeho práva na strane odporkyne. Keďže bola pôda

konfiškovaná podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR, nemohla byť pridelená prídelovou listinou, mohla
byť zverená do vlastníctva len výmerom o vlastníctve pôdy. Navrhovatelia v odôvodnení

tvrdia, že navrhovateľka v 1. rade a jej zosnulý manžel boli v oprávnenej držbe od vstúpenia do držby

kúpou, teda od roku 1967 do polovice roku 1994. Nehnuteľnosti užívali ako vlastné v dobrej viere, že im
patria. Pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že navrhovateľka v 1. rade a jej nebohý manžel
mohli bez prekážok či vecných alebo mentálnych v čase kúpy pozemku overiť vlastníctvo odporkyne v
katastri nehnuteľností. Nebola teda jednoznačne spochybnená dobromyseľnosť, preto sa predpokladá,
že držba je oprávnená. Pre rozhodnutie vo veci nie sú podstatné skutkové okolnosti, ktoré nastali

po 01.01.1992. K tomuto dátumu vzniklo navrhovateľke v 1. rade a jej nebohému manželovi ex lege
vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Je teda irelevantné, či ako vlastníčka pozemku sa dozvedela
v rokoch 1994 - 1995 o problémoch pani P. alebo nie. Držba je oprávnená, pretože v roku 1994 - 1995
navrhovateľka v 1. rade a jej nebohý manžel držali pozemok ako zákonní vlastníci. Navrhovatelia spoukazom na svoju skutkovú a právnu argumentáciu a na doposiaľ vykonané dokazovanie tvrdia, že v
konaní bola preukázaná nulita prídelovej listiny zo dňa 23.08.1962 a bola preukázaná oprávnená držba
nehnuteľností navrhovateľkou v 1. rade a jej nebohým manželom po zákonnom požadovanú vydržaciu

dobu. Navrhovali, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 24.09.2013
sp. zn. 5C/171/2009-243 a vyhovel návrhu navrhovateľov v plnom rozsahu, odporkyni uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľom trovy súdneho konania a právneho zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadrili odporkyne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhujú

napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a navrhovateľom uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia odporkýň v odvolacom konaní. V prejednávanom prípade
je otázka nulity správneho aktu - prídelovej listiny právne irelevantná. Navrhovatelia v 1. až 5. rade
sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k pozemkom parcelných čísiel 1774/59 a 1774/181 v obci a
k.ú. X. na základe vydržania. Posúdenie splnenia zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním nie je rozhodujúce posúdenie nulity správneho aktu, prídelovej listiny, podľa ktorej

nehnuteľnosť parc. č. 1774/11 bola pridelená F. H. s manželkou ako právnym predchodcom pôvodnej
odporkyne L. P.. Ak by súd posúdil prídelovú listinu ako nulitný správny akt, nemalo by to za dôsledok
nadobudnutie vlastníctva navrhovateľkou v 1. rade a jej nebohým manželom. Pôvodná odporkyňa L.
P. nehnuteľnosti nadobudla dedením. Z výpovede svedka W. F. vyplýva, že listina ohľadom prídelu
nehnuteľnosti F. H. a jeho manželke bola podpísaná priamo príslušným ministrom. K namietanému

vydržaniu pozemkov parc. č. 1774/59 a 1774/181 navrhovateľkou v 1. rade a jej nebohým manželom
poukázala právna zástupkyňa odporkýň na judikáty Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho súdu SR. Podľa
Občianskeho

zákonníka účinného v roku 1967 k zmluve o prevode nehnuteľností bola potrebná registrácia štátnym
notárstvom. Vlastníctvo prechádzalo registráciou zmluvy. Ak k tejto zmluve nebola urobená registrácia
štátnym notárstvom, nejedná sa o ospravedlniteľný omyl na strane navrhovateľov. Navrhovateľka v 1.
rade s nebohým manželom postupovali veľmi neopatrne, keď si neoverili, či pozemok, ktorý kupujú, je
vo vlastníctve predávajúceho. Poukázala na výpoveď nebohej L. P., ktorá bola pôvodnou odporkyňou

vo veci. Na výsluchu dňa 15.06.2011 uviedla, že manžel navrhovateľky v 1. rade išiel ku Z., od ktorého
kupoval tento pozemok. Predávajúci Z. prišiel k nebohej odporkyni, aby mu to podpísala. Bol za ňou
i nebohý manžel navrhovateľky a chcel kúpiť tento pozemok. Bol tam aj s navrhovateľkou v 1. rade.
Nedohodla sa s nimi, lebo to potom už nechceli zaplatiť. V čase plynofikácie obce X. v roku 1994
nebohýmanželnavrhovateľkyv1.radepodpísalvyhlásenie,žeusporiadavlastníckevzťahykdotknutým

nehnuteľnostiam. Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa je potrebné prijať záver, že
navrhovateľka v 1. rade a jej nebohý manžel vedeli, že nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností,
preto neboli v držbe dobromyseľní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. §
212 ods. 1 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia

z.č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak,
žerozsudokverejnevyhlásil,keďževecbolaústneprejednanápredsúdomprvéhostupňaavodvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa §

115a bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o
konanievoveciachporušeniazásadyrovnakéhozaobchádzania,anariadeniepojednávanianevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Súd prvého stupňa v náležitom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie naplnenia
zákonných podmienok o nároku navrhovateľov a výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený
skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľmi uplatneného
nároku. Súd prvého stupňa vec v celom rozsahu správne právne posúdil, keď na vec aplikoval príslušné
právne normy, ktoré i správne vyložil, odvolací súd zdieľa jeho právny záver vo veci. Vzhľadom na to
odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne, výstižné a

presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by
sa mal od skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu odchýliť.

Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu, s poukazom na odvolacie argumenty, sa
žiada dodať nasledovné:

Nie je rozhodujúce, že vlastnícke právo právnych predchodcov odporkýň bolo do pozemkovej knihy
zapísané až v roku 1962, keďže prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi
o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami spôsobilými pre
zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd je pritom viazaný rozhodnutím správneho
orgánu o prídele nehnuteľností, je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že

právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele (judikát NS SR č.
44/2005). Táto skutočnosť vyplýva i z ust. § 1 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1946 Zb., v zmysle
ktorého výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho
práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

V konaní nebolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva pôvodnej odporkyne L. P. a jej právnych
predchodcov k spornej nehnuteľnosti, pôvodne parc. č. 1774/11 a z nej vytvorenej parc. č. 1774/59 a
1774/181 v k.ú. X.. Pasívna legitimácia odporcov - pôvodnej odporkyne L. P. a jej právnych nástupcov
je nepochybná, súd nie je povinný ju skúmať, je preukázaná existujúcim zápisom na liste vlastníctva.

K súhlasným záverom o existencii vlastníckeho práva pôvodnej odporkyne L. P. k pozemku parc. č.
1774/11 v k.ú. X. dospel i Okresný súd Trnava v konaní sp. zn. 20C/133/1995, keď rozsudkom zo dňa
25.09.2007 zaviazal odporcov D. A. a L. A. zaplatiť navrhovateľke nebohej L. P. spoločne a nerozdielne
titulom bezdôvodného obohatenia sumu 188.005,- Sk s príslušenstvom. V konaní bolo

preukázané, že právni predchodcovia pôvodnej odporkyne - manželia H.- predmetnú parcelu
obhospodarovali až do roku 1964. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené Krajským súdom v
Trnave rozsudkom sp. zn. 24Co/342/2007 zo dňa 24.09.2008.

Navrhovatelia v preskúmavanej veci uplatňovali svoj nárok a vlastnícke právo k pozemkom parc. č.
1774/59 a 1774/181 v k.ú. X. titulom vydržania. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu
prvého stupňa aj v tejto časti. Poukazuje na výpoveď pôvodnej odporkyne L. P., keď bola vypočutá
súdom prvého stupňa dňa 15.06.2011. Uviedla, že keď sa začalo stavať na ich pozemku a vymerali W.

ulicu, bola na MNV povedať, že je to ich parcela. Chcela aj ona vymerať, ale jej nedali pozemok, lebo
bola ešte slobodná. Keď začali na W. ulici stavať, dali jedného občana na súd, ale nepomohli si (išlo
o konanie sp. zn. 11C/110/1964). Za pozemok zaplatili prídelovú cenu, zaplatili za celý pozemok, a v
dedičskom konaní po rodičoch ho zapísali na ňu. Vec začala vybavovať, keď mala asi 30 rokov (nar.
r. XXXX). Hneď po zapísaní prídelu predala 3 pozemky. Obyvatelia W. ulice jej nadávali, vyhrážali sa.

Chceli pozemky zadarmo, ona im to nemohla darovať, na prídelovú cenu sa zložili všetci súrodenci.
Všetci obyvatelia obce vedeli, že pozemok patrí jej. Dali zamerať celú ulicu, aby vedeli, akú výmeru má
každý. Písali listy, keď stavali. Vypovedala, že Z. prišiel za ňou, aby mu to podpísala, chcel to zadarmo.
Nebohý manžel navrhovateľky v 1. rade spolu s navrhovateľkou v 1. rade bol potom za ňou. Pôvodne
chcel odkúpiť tieto pozemky, neskôr sa však nedohodli, lebo nechcel za pozemky zaplatiť.

Zo svedeckej výpovede starostky obce X. vyplýva, že o spore pôvodnej odporkyne s jedným z majiteľov
domov na ul. W. sa vedelo v celej obci. Ide o spor vedený nebohou L. P. spis. zn. 11C/110/1964(rozhodnutie zo dňa 21.11.1966) na Okresnom súde Trnava. V čase plynofikácie obce sa otvorila otázka
vlastníctva. Nebohá A. P. mala záujem pozemky užívateľom predať, avšak niektorí nemali záujem.

V prípade výstavby rodinných domov na ulici W. v X. došlo k pochybeniu zo strany bývalého ONV v
Hlohovci, ktorý vydal stavebníkom rozhodnutie o prípustnosti k stavbe bez vyžadovania preukázania
vlastníctva k pozemkom. Súhlas na zastavanie pozemku dávalo bývalé JRD, ktoré však bolo len
užívateľom pozemku. Súhlas mohol dať len vlastník. Takto odpovedal bývalý Západoslovenský KNV v
Bratislave bratovi pôvodnej odporkyni listom zo dňa 07.05.1965 na jeho dopyt - sťažnosť. Kópiu listu dal

na vedomie o.i. ONV Trnava a MNV Madunice - viď čl. 160.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa
jednoznačne vyplynulo, že

navrhovateľka v 1. rade a jej nebohý manžel neboli pri nadobúdaní pozemkov náležite opatrní v obvyklej
miere. Ako držitelia predmetných pozemkov neboli dobromyseľní v tom, že im vec vlastnícky patrí. Ak
teda navrhovateľka v 1. rade a jej nebohý manžel neboli dobromyseľní, chýbala dobromyseľnosť pre
splnenie podmienok nadobudnutia predmetných pozemkov vydržaním.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil včítane správneho závislého výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

V odvolacom konaní boli plne úspešné odporkyne, v dôsledku čoho im podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 2 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným

navrhovateľom. Odporkyne uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci -
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov - v sume 90,11 eur, paušál 16,08 eur a DPH 21,24 eur, spolu vo
výške 127,43 eur. Odvolací súd im ako úspešným v konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania
v uplatnenej výške.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.