Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/209/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105215574
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1105215574.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek

senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Pavel Babic, 980 01
Rimavské Janovce 444, IČO: 32 980 027, zast. JUDr. Martin Kováčik, advokát, Radlinského 1729, 026
01 Dolný Kubín, proti žalovanému: VB LEASING SK, spol. s r.o., Košická 49, 821 08 Bratislava, IČO:
31 378 528, o zaplatenie 11.764,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 27Cb/557/2005-170 zo dňa 31.5.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/557/2005-170 zo dňa
31.5.2012 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdBratislavaInapadnutýmrozsudkomžalobuvcelomrozsahuzamietol,žalovanémunáhradu
trov prvostupňového konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 705,88 eur.

V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 18.04.2005 doručenou súdu dňa 22.04.2005 sa
žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie 11.764,79 eur s
príslušenstvom. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe Leasingovej zmluvy č. LZD/00/00089 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.02.2000, žalovaný ako prenajímateľ prenajal formou leasingu
žalobcovi ako nájomcovi nákladný automobil MAN 19403, s dobou nájmu (leasingu) dohodnutou na

36 mesiacov. Žalobca v žalobe rovnako uviedol, že na základe Leasingovej zmluvy č. LZD/00/00090,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.02.2000, žalovaný ako prenajímateľ prenajal formou
leasingu žalobcovi ako nájomcovi náves GROENEWEGEN, pričom doba trvania nájmu (leasingu)
bola dohodnutá na 48 mesiacov. Rozhodnutím zo dňa 27.04.2001 Colný úrad Fiľakovo rozhodol o
zaistenítovaru,ktorýbolpredmetomuvedenýchleasingovýchzmlúvzdôvoduneuhradeniacolnéhodlhu
dodávateľom TRASEXPRESS PLUS, s.r.o. a následne dňa 12.05.2001 došlo k zaisteniu uvedeného
tovaru.

Listom zo dňa 15.05.2001 žalobca oznámil žalovanému, že odstupuje od leasingovej zmluvy a to z

dôvodu, že mu boli predmety uvedených leasingových zmlúv zaistené v colnom konaní pre nezaplatenie
colného dlhu. Žalobca mal za to, že došlo k zmareniu základného účelu leasingových zmlúv zo strany
žalovaného, čo je v zmysle § 356 Obchodného zákonníka dôvod na odstúpenie. Žalovaný listom zo dňa
23.05.2001 oznámil žalobcovi, že odstúpenie od leasingových zmlúv považuje za bezpredmetné. Listomzo dňa 31.05.2001 oznámil žalovaný žalobcovi, že s okamžitou platnosťou odstupuje od leasingových
zmlúv.

Listom zo dňa 03.07.2001 sa právny zástupca žalobcu obrátil na žalovaného s požiadavkou, aby

žalovaný z titulu vyúčtovania leasingových zmlúv (nespotrebovaných častí akontácie a príslušenstva)
zaplatil žalobcovi z leasingovej zmluvy LZD/00/00089 sumu 292.500,- Sk a z leasingovej zmluvy
LZD/00/00090 sumu 83.600,- Sk, spolu 376.100,- Sk. Nakoľko žalovaný uvedenú sumu dobrovoľne
nezaplatil, domáha sa žalobca jej zaplatenia predmetnou žalobou. Žalobca taktiež žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 18 % ročného úroku z omeškania od 16.05.2001 a k náhrade trov

konania a trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením č. k. 27Cb/557/2005-82 súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 21.674,- Sk zastavil
a pripustil zmenu žaloby tak, že petit zmenenej žaloby znie: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
354.426,- Sk spolu s 18 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 354.426,- Sk od 16.05.2001 až do
zaplatenia a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Uznesením č. k. 27Cb/557/2005-102 zo dňa 26.07.2010 súd zastavil konanie v časti úroku z omeškania

vo výške 18 % od 16.05.2001 do 23.05.2001 zo sumy 11.764,79 eur. Súd pripustil zmenu žaloby tak,
že petit zmenenej žaloby znie: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.764,79 eur a
nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového a právneho stavu rozhodol súd vo veci
Rozsudkom č. k. 27Cb/557/2005-129 zo dňa 25.10.2010, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 11.764,79 eur s 18 % ročným úrokom z omeškania od 24.05.2001 až do zaplatenia zo sumy
11.764,79 eur a na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 624,21 eur a trov právneho zastúpenia
2.594,16 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd po vykonanom dokazovaní považoval
žalobcom uplatnený nárok za nesporný.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 1Cob/3/2011-158 zo dňa 29.09.2011

rozhodol v rámci odvolacieho konania tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 25.10.2010 č. k.
27Cb/557/2005-129 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Bratislave uviedol, že z vykonaného dokazovania pred súdom
prvého stupňa bol jednoznačne preukázaný vznik obchodno-záväzkového vzťahu medzi účastníkmi na
základe leasingových zmlúv, ktoré súd správne posúdil ako zmluvy inominátne uzavreté podľa ust. §

269 odsek 2 Obchodného zákonníka, súčasťou ktorých boli aj všeobecné zmluvné podmienky, ktoré
podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán vrátane dôvodov pre predčasné ukončenie
zmlúv. V článku 1.1. VLP je jednoznačne uvedený účel zmlúv „umožniť nájomcovi (žalobcovi) užívať
za úhradu určitú vec alebo súbor vecí, ktorý je vo vlastníctve prenajímateľa (žalovaného) po celú dobu
platnosti zmluvy“. V článku 2.8. VLP je uvedené, že „nájomca (žalobca) nie je oprávnený od zmluvy

počas celej doby jej trvania odstúpiť, ani ju inak zrušiť alebo vypovedať nájomný vzťah“. Obchodný
zákonník upravuje spôsob zániku nesplneného záväzku odstúpením od zmluvy podľa ust. § 344 až
351 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenia sú s poukazom na ust. § 263 odsek 1 Obchodného
zákonníka ustanoveniami dispozitívnymi. Rovnako ust. § 356 Obchodného zákonníka je ustanovením
dispozitívnym, a preto sa zmluvné strany môžu od neho odchýliť, alebo ho môžu vylúčiť, a to v rámci

zmluvnej voľnosti strán. Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa sa odstúpením od zmluvy žalobcu
listom zo dňa 15.05.2001 nezaoberal v súvislosti s vylúčením „akejkoľvek“ možnosti žalobcu od zmluvy
odstúpiť tak, ako to bolo dohodnuté v bode 2.8 VLP a neposudzoval z pohľadu VLP platnosť alebo
neplatnosť odstúpenia od zmluvy ako otázku prejudiciálnu.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia zaviazal súd prvého stupňa

povinnosťou opätovne posúdiť nárok žalobcu v súlade so zmluvami a VLP.S poukazom na ust. § 226 O.s.p. súd prvého stupňa v rámci nového doplňujúceho dokazovania skúmal
platnosť, prípadne neplatnosť odstúpenia žalobcu od leasingových zmlúv listom zo dňa 15.05.2001.
Na základe dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným

vznikol obchodno-záväzkový vzťah na základe leasingových zmlúv, ktoré súd posúdil ako zmluvy
inominátne uzavreté podľa ust. § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka. Uvedenú skutočnosť potvrdil
aj odvolací súd. Na základe uvedeného posudzoval súd záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Súd uviedol, že zo žaloby žalobcu ako aj z vykonaného
dokazovaniavyplýva,žedôvodomodstúpeniažalobcuodzmlúvlistomzodňa15.05.2001bolozmarenie

základného účelu zmluvy v zmysle ust. § 356 Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že podľa článku 2.8. VLP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou leasingových zmlúv a ktoré
podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán vrátane dôvodov pre predčasné ukončenie
zmlúv, sa žalobca ako nájomca zaviazal k tomu, že nie je oprávnený od zmluvy počas celej doby jej
trvania odstúpiť, ani ju inak zrušiť alebo vypovedať nájomný vzťah z leasingovej zmluvy.

Súd poukázal na to, že Obchodný zákonník upravuje spôsob zániku záväzku odstúpením od zmluvy v

ust. § 344 až § 351, ako aj § 356. Pri uzatváraní zmluvy sa zmluvné strany môžu na základe zásady
zmluvnej voľnosti strán odchýliť od zákonných ustanovení, ale iba za predpokladu, že nejde o kogentné
ustanovenia zákona. V zmysle § 263 odsek 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od
ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a
§ 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, § 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, §

311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444,
458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597,
§ 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, § 676 ods. 1 a
2, 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

Na základe citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka možno podľa súdu jednoznačne dospieť

k záveru, že ustanovenia § 344 až § 351, ako aj § 356 Obchodného zákonníka sú dispozitívnymi
ustanoveniami,atedajemožnésaodnichzmluvouodchýliťaleboichúplnevylúčiťtak,akotovzájomnou
dohodou urobili žalobca a žalovaný v článku 2.8. VLP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou leasingových
zmlúv.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu uvedenom v podaní doručenom súdu dňa 10.05.2012, v ktorom

uviedol že odchýlenie od ustanovení Obchodného zákonníka musí byť dostatočne určité, a nepostačuje
iba všeobecné ustanovenie vo VLP, podľa ktorého sa úplne vylučuje možnosť jednostranného ukončenia
právneho vzťahu zo strany nájomcu, a teda ak zmluvné strany chceli vylúčiť použitie § 356 Obchodného
zákonníka, museli by tak spraviť výslovne, a preto bolo v tomto prípade možné odstúpenie žalobcu
od zmlúv podľa § 356 Obchodného zákonníka z dôvodu zmarenia účelu zmluvy. Súd mal za to, že

článkom 2.8. VLP si zmluvné strany dostatočne a určite dohodli vylúčenie „akéhokoľvek“ oprávnenia
(možnosti) žalobcu ako nájomcu odstúpiť od leasingových zmlúv, to znamená, že uzavretím zmlúv
boli vylúčené všetky dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré oprávnenie odstúpenia
od zmluvy upravujú, a teda aj samotné ust. § 356 Obchodného zákonníka. Žalobca v podaní rovnako
namietol platnosť článku 2 odsek 2.8. VLP z dôvodu jeho rozporu z dobrými mravmi a zásadami

poctivého obchodného styku, a to z dôvodu, že VLP vo viacerých ustanoveniach umožňujú jednostranne
ukončiť zmluvný vzťah zo strany prenajímateľa a tým sa nájomca (žalobca) dostáva do výrazne
nevýhodnejšieho postavenia vo vzťahu k prenajímateľovi (žalovanému). Súd k tomu uviedol, že zásady
poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem
vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych

spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Obchodný zákonník nechráni taký
výkon práva, ktorý sa zásadám poctivého obchodného styku prieči, teda výkonom práva, ktorým sa
prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Tým,
že Obchodný zákonník v ust. § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto
zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť. V súvislosti s napadnutím platnosti ustanovenia VLP

(článok 2 bod 2.8.) pre rozpor s dobrými mravmi súd poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý
platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný
právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a v tomto prípade netreba dokazovať rozpor so
zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásadypoctivého obchodného styku. Súd má za to, že skutočnosť, či je určité dojednané ustanovenie zmluvy
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, musí byť predmetom individuálneho posúdenia
každého prípadu. Posúdenie bude pritom závisieť od okolností, za akých boli ustanovenia dohodnuté,

najmä od dôvodov, ktoré účastníkov viedli k dohode, od charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich
dôsledkoch jeho nesplnenia i od záväzkov, ktoré na seba vzala druhá strana zmluvného vzťahu.

Súd mal za to, že vzhľadom na účel leasingových zmlúv, ktorý jednoznačne vyplýva z článku 1.1.
VLP, ako aj vzhľadom na samotný charakter zmluvy a postavenie (práva a povinnosti) zmluvných
strán, ktoré sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka, dohodnutím ustanovenia článku 2 bod 2.8.

VLP zmluvnými stranami na základe zmluvnej voľnosti strán a následným podpísaním leasingových
zmlúv na znak súhlasu s nimi, k porušeniu zásad poctivého obchodného styku, ako ani k porušeniu
dobrých mravov nedošlo. Súd je názoru, že podpísaním leasingových zmlúv vrátane VLP, ktoré sú ich
neoddeliteľnou súčasťou, a teda aj samotného článku 2 bod 2.8., si zmluvné strany slobodne dohodli
svoje vzájomné práva a povinnosti a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Mal za
to, že dohodnutím článku 2 bod 2.8. zmluvnými stranami k prekročeniu medze zmluvnej voľnosti, ktorú

zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch, nedošlo.

S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že odstúpenie
žalobcu od leasingových zmlúv jeho listom zo dňa 15.05.2001 v zmysle § 356 Obchodného zákonníka
je neplatným odstúpením, a to z dôvodu, že možnosť odstúpenia žalobcu ako leasingového nájomcu od
leasingových zmlúv bola na základe článku 2.8. VLP vylúčená.

Nakoľkoposúdenieotázkyplatnostirespektíveneplatnostiodstúpeniažalobcuodzmlúvmánepochybne
vplyv na nárok žalobcu uplatnený v žalobe, ktorý by súd právne posudzoval podľa § 351 odsek 2
Obchodného zákonníka, mal súd za to, že vzhľadom na neplatnosť odstúpenia od zmluvy žalobcovi
nárok podľa § 351 odsek 2 Obchodného zákonníka nevznikol, a preto súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
ustanovenie § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka je dispozitívnym ustanovením, zmluvné strany sa
teda môžu od neho odchýliť. Toto odchýlenie však musí byť dostatočne určité a nepostačuje podľa

neho všeobecné ustanovenie všeobecných leasingových podmienok, podľa ktorého sa úplne vylučuje
možnosť jednostranného ukončenia právneho vzťahu zo strany nájomcu. Takto formulovaný článok
2 ods. 2.8. všeobecných leasingových podmienok podľa žalobcu len znamená, že nájomca nemá
žiadnu zmluvnú možnosť jednostranne ukončiť právny vzťah, ale nevylučujú sa ním ustanovenia
právnych predpisov, ktoré mu túto možnosť dávajú. Ak by zmluvné strany chceli vylúčiť použitie

ustanovenia§356ods.1Obchodnéhozákonníka(aleboinéustanovenieumožňujúcesubjektuprávneho
vzťahu od zmluvy odstúpiť alebo zmluvu vypovedať), museli by tak urobiť výslovne. Žalobca má za
to, že formulácia vylúčenia možnosti odstúpenia od zmluvy uvedená v čl. 2 ods. 2.8. všeobecných
leasingových podmienok nevylúčila dostatočne určito a zrozumiteľne aplikáciu ustanovení Obchodného
zákonníka o odstúpení od zmluvy, a preto odstúpiť od leasingovej zmluvy zo strany leasingového

nájomcu pre zmarenie účelu zmluvy podľa § 356 Obchodného zákonníka bolo v danom prípade možné.

Zároveň je podľa žalobcu ust. čl. 2 ods. 2.8. všeobecných leasingových podmienok neplatným z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi a tiež v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Všeobecné
leasingové podmienky vo viacerých ustanoveniach umožňujú jednostranne ukončiť leasingový vzťah
zo strany prenajímateľa. Práva a povinnosti zmluvných strán sú podľa žalobcu výrazne nevyvážené

a stavajú nájomcu do výrazne nevýhodnejšieho postavenia vo vzťahu k prenajímateľovi. Túto
nevyváženosť treba posudzovať i s ohľadom na to, že jedinou povinnosťou prenajímateľa bolo
prefinancovať predmet leasingu, pričom ani túto povinnosť prenajímateľ nesplnil a zmaril tak naplnenie
účelu zmluvy.Žalobca tiež uviedol, že pri posúdení možnosti nájomcu odstúpiť od zmluvy podľa § 356 ods. 1
Obchodného zákonníka by mal súd vziať do úvahy aj skutočnosť, že nájomca nezavinil zmarenie účelu
zmluvy, a teda nijakým spôsobom nevytvoril stav, ktorý bol preňho krajne nevýhodný. Zároveň nájomca

nemal žiadnu možnosť, aby mu colné orgány vydali ťahač aj náves. Tieto právne kroky mohol urobiť
a aj urobil len žalovaný.

Žalobca poukázal aj na § 574 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je dohoda, ktorou sa niekto vzdá
práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, neplatná, takže sa podľa neho nemôže ustanovenie čl. 2 ods.
2.8. všeobecných leasingových podmienok vzťahovať na právo odstúpiť od zmluvy pri zmene pomerov

a zmarení základného účelu zmluvy. Toto právo vzniká až zmenou pomerov a zmarením základného
účelu zmluvy a dohoda o jeho vzdaní sa je teda neplatná.

K samotnému právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že žaloval o zaplatenie sumy 11.764,79 eur
s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré pozostávalo z pomernej časti zaplatenej, ale
nespotrebovanej akontácie. Keďže nemohol užívať predmety leasingu na základe leasingových zmlúv
počas celej doby trvania leasingu, zaplatením akontácie v prvej splátke sa žalovaný na jeho úkor

bezdôvodne obohatil, keďže akontácia sa vzťahuje na celú dobu trvania leasingu. Žalovaný v tomto
zmysle neporušil nijakú povinnosť, avšak získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol
(odstúpenie od leasingových zmlúv).

Pokiaľ odvolací súd posúdi platnosť odstúpenia od zmluvy rovnako ako prvostupňový súd, žalobca
navrhol, aby súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania

žalovanému zo strany žalobcu nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje skutočnosť,
že svojím správaním nezmaril naplnenie základného účelu zmluvy, napriek tomu mu bol predmet
leasingu odobratý a nevrátený, čo malo výrazne negatívne dôsledky na jeho podnikateľskú činnosť. Tiež
uviedol, že je nemajetným onkologickým pacientom, čo mu znemožňuje vykonávať podnikateľskú či inú
zárobkovú činnosť.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovaného
zaviaže nahradiť žalobcovi trovy tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením
pojednávania v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi

odvolania a s vyjadreniami účastníkov na pojednávaní dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi
žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací

súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na základe leasingových zmlúv (ďalej len LZ) došlo k vzniku
obchodno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý súd prvého stupňa správne posúdil podľa
§ 269 ods. 2 Obch. zák. ako zmluvy inominátne. Obe leasingové zmluvy boli uzavreté platne, účastníci

určili obsah svojich záväzkov dostatočne určite a zrozumiteľne, keď sa dohodli na predmete zmluvy,
predmete leasingu, dobe trvania zmluvy, výške a splatnosti leasingových splátok, leasingovej cene a
dojednali si tiež úpravu vzájomných práv a povinností.Podľa čl. 8 leasingovej zmluvy číslo LZD/00/00089 a č. LZD/00/00090 zo dňa 18.2.2000, neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú Všeobecné leasingové podmienky (ďalej VLP), (príloha č. 1), splátkový kalendár
(príloha č. 2) a protokol o prevzatí vozidla (príloha č. 3). Účelom leasingových zmlúv bolo umožniť

nájomcovi užívať za úhradu určitú vec alebo súbor vecí (predmet leasingu, ďalej PL). PL je vo vlastníctve
prenajímateľa po celú dobu platnosti LZ, ktorý zároveň vykonáva aj jeho odpisovanie (čl. I bod 1.1 VLP).

Podľabodu1.2posplnenípovinnostivyplývajúcichprenájomcuzLZaVLP(najmäúhradapreddavkovej
faktúry) prenajímateľ realizuje kúpu PL uhradením ceny na základe zmluvy alebo dodávateľskej faktúry,
pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Podľačl.2bod2.1.VLP,LZnadobúdaplatnosťdňomjejuzavretiazmluvnýmistranamivpísomnejforme.

Podľa čl. 2 bod 2.4, LZ nadobúda účinnosť dňom prevzatia PL do užívania nájomcom za podmienok
uvedených v LZ a VLP.

Podľa čl. 3 bod 3.1 písm. a) VLP, po uzavretí LZ a uhradení preddavkovej faktúry je nájomca na základe
nižšie uvedeného splnomocnenia oprávnený a povinný prevziať PL s príslušenstvom od dodávateľa....,
podľa bodu 3.1. písm. d) uplatniť zmluvné a zákonné nároky prenajímateľa voči dodávateľovi, výrobcovi,

prepravcom a dopravcom alebo ďalším subjektom, ktoré súvisia s dodávkou, prevádzkou, údržbou a
ostatnou činnosťou PL, podľa bodu 3.1 písm. f) uplatniť riadne a včas všetky práva a nároky vyplývajúce
zo zodpovednosti za vady PL, záruky za jeho akosť, zodpovednosti za škodu a zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie súdnou cestou.

V konaní je tak nepochybne preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi finančný leasing, ktorého

podstatou je prefinancovať predmet leasingu, ktorý predmet a dodávateľa si vybral sám nájomca.
Leasingová spoločnosť (žalovaný) nadobúda predmety leasingu do vlastníctva zakúpením (uhradením
kúpnej ceny v plnej výške) od spoločnosti TRANSEXPRESS PLUS s.r.o., a to výlučne za účelom
prenechania predmetu leasingu príjemcovi leasingu ( leasingovému nájomcovi), ktorý nesie riziko
užívania veci, a ktorý sa zaviazal uhradiť prenajímateľovi dohodnuté leasingové splátky v súlade so

zmluvou, a to i v prípade poškodenia, zničenia alebo odcudzenia predmetu leasingu.

Podľa čl. 3 bod 3.5. VLP, prevzatím PL nájomcom na základe splnomocnenia prenajímateľa podľa bodu
3.1.vzniknekPLvlastníckeprávoprenajímateľa.Nájomcaniejeoprávnenýuplatniťvočiprenajímateľovi
žiadne práva a nároky, ktoré vyplývajú z vadného plnenia dodávateľa pri prevzatí PL, z omeškania s
dodávkou PL, zo záruky na akosť PL, zo zodpovednosti za vady PL a z akejkoľvek zodpovednosti za

škodu na PL alebo za bezdôvodné obohatenie tretích osôb.

Podľa čl. 3 bod 3.7. VLP, nepoužiteľnosť PL na požadovaný účel, jeho odňatie treťou osobou alebo
skutočnosť, že nájomca bol nesprávne informovaný o vlastnostiach PL, nemá žiadny vplyv na nároky
prenajímateľa voči nájomcovi plynúce mu z LZ.

Z uvedených zmluvných dojednaní ako aj samotnej podstaty finančného leasingu vyplýva, že žalovaný

ako leasingový prenajímateľ v danom prípade neporušil žiadnu zo svojich zmluvných povinností podľa
leasingových zmlúv, ani nijako nezapríčinil, že Colný úrad Fiľakovo rozhodol o zaistení tovaru, ktorý bol
predmetom leasingových zmlúv. Povinnosť riadne uhradiť colný dlh pri dovoze predmetu leasingu na
územie SR vznikla preukázateľne dodávateľovi predmetov leasingu, t.j. spoločnosti TRANSEXPRESS
PLUS s.r.o., a nie žalovanému.

Žalobca nemohol odstúpiť od leasingovej zmluvy v zmysle § 356 Obch. zák., pretože základný účel
po jej uzavretí nebol zmarený. Žalovaný si splnil povinnosť zakúpiť predmet leasingu od dodávateľa a
poskytnúť ho do užívania žalobcovi. Žalovaný nenesie zodpovednosť za to, čo sa stane s predmetom
leasingu po tom, ako sa dostal do dispozície žalobcu, a ani nemožnosť užívania predmetu leasingupočas celej doby nezbavuje žalobcu povinnosti platiť leasingové splátky. V žiadnom prípade teda
nedošlo k zmareniu základného účelu zmluvy, ktorým treba rozumieť taký účel, dosiahnutie ktorého bolo
jediným dôvodom na uzavretie zmluvy. Pri finančnom leasingu je základným účelom leasingovej zmluvy

poskytnutie finančného plnenia, ktorú povinnosť si leasingový prenajímateľ splnil a na tejto skutočnosti
sa ani po uzavretí leasingovej zmluvy nič nezmenilo.

Odvolací súd má preto za to, že ak by aj formulácia vylúčenia odstúpenia od zmluvy uvedená v čl. 2
ods. 2.8. VLP nevylúčila použitie ustanovenia § 356 ods. 1 Obch. zák., (s čím sa však odvolací súd
nestotožňuje), nebola splnená podmienka zmarenia základného účelu leasingovej zmluvy.

Odvolací súd sa zároveň stotožňuje so záverom prvostupňového súdu , že v článku 2 bod 2.8. VLP je

vylúčená „akákoľvek“ možnosť žalobcu ako nájomcu odstúpiť od leasingových zmlúv.

Podľa čl. 2 bod 2.8. VLP , nájomca nie je oprávnený od LZ počas celej doby jej trvania odstúpiť, ani ju
inak zrušiť alebo vypovedať nájomný vzťah z LZ.

V kontexte na charakter finančného leasingu nemožno uvedené ustanovenie považovať ani za neplatné
z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a so zásadou poctivého obchodného styku. Žaloba so všetkými

zmluvnými dojednaniami súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom na leasingových zmluvách i Všeobecných
leasingových podmienkach. S poukazom na to, že žalovaný si svoju povinnosť prefinancovať predmet
leasingu splnil a žalobca predmet leasingu prevzal, nemožno vylúčenie možnosti žalobcu odstúpiť od
leasingovej zmluvy považovať za rozpor so zásadou poctivého obchodného styku.

Nedôvodná je i námietka odvolateľa, že dohoda zakotvená v čl. 2 ods. 2.8. VLP je neplatná podľa §

574 Obč. zák., pretože ani v prípade, že by žalobca mohol od zmluvy odstúpiť podľa § 356 Obch. zák.,
v konaní nebolo preukázané, že sa zo strany žalobcu jednalo o platné odstúpenie, keďže nedošlo k
zmareniu základného účelu zmluvy.

Odvolací súd má ďalej za to, že nie je dôvod pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie
§ 150 ods. 1 O.s.p., pretože za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať skutočnosť, že

žalobca svojim správaním nezmaril naplnenie základného účelu zmluvy, keďže, tak ako to už odvolací
súd konštatoval, k zmareniu základného účelu zmluvy nedošlo.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že

v odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu
žiadne trovy nevznikli.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.