Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712213621
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712213621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: B., s.r.o.,
M. XX, V., J.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Mikuláš Pavlík, advokát, Š. Kukuru 14, Michalovce, proti
žalovanému: Z. R., B. XXXX/X, V., IČO: XXXXXXXX, zast. Q.. Juraj Kula, advokát, Mäsiarska 30, Košice,
o zaplatenie 23 866,13 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 9.6.2014 č.k. 22Cb/176/2012-249 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 12.491,41 eur s 8,75%

úrokom z omeškania od 16.8.2012 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 23.866,13 eur s prísl. titulom úhrady realizovaných
stavebných prác na základe faktúr č. XXXXXX a XXXXXX. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy
o dielo č. X/XXXX z 15.8.2011 realizoval pre žalovanú práce na diele „Nízkokapacitné ubytovacie
zariadenie“, ktoré fakturoval fa č. XXXXXX na 11.476,09 eur splatnou 16.7.2012. Listom z 8.8.2012
vyzval žalovanú na zaplatenie, lebo to sťažuje realizáciu stavby. Následne vystavil fa č. XXXXXX za
realizované práce v sume 12.390,04 eur, splatnú 15.8.2012. Túto faktúru žalovaná vrátila 3.8.2012 z

dôvodu, že práce neboli prevedené, s čím žalobca nesúhlasí.

Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že tieto faktúry nikdy neuznala a neuznáva. Žalobca od konca decembra
2011 nevykonal na diele žiadne práce, teda nemal čo fakturovať. Naopak, v roku 2011 mu uhradila fa č.
XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a až po úhrade zistila, že uhradila aj za
práce, ktoré vtedy neboli zrealizované, spolu 25.603,00 eur.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o dielo, faktúrami, listami účastníkov adresovanými sebe navzájom,
znaleckými posudkami, výsluchom svedkov a ďalšími listinnými dôkazmi v spise.

Citoval ust. § 272 ods. 2, § 344, § 345, § 351, § 354, § 536 - 562 Obchodného zákonníka a § 575 ods.
1 Občianskeho zákonníka.Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva

o dielo č. X/XXXX dňa 15.8.2011, kde sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať stavebné práce
na stavbe „Nízkokapacitné ubytovacie zariadenie, parc. č. XXXX/X“, podľa výkazu výmer. V priebehu

realizácie došlo k zmene projektu v časti schodisko, bez dopadu na cenu diela.

V čase trvania zmluvy uplatnil žalobca faktúry, ktorých zaplatenia sa domáha a zaplatenie ktorých
žalovaná odmieta.

Žalovanáodstúpilaodzmluvylistomzodňa14.9.2012zdôvodu,žedieloniejedokončenédo31.8.2012,
teda došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, a to s poukazom na § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Následne nechala dielo dokončiť ďalším zhotoviteľom B. s.r.o. na základe zmluvy o dielo z 11.12.2012.

Keďže žalobca odstúpenie od zmluvy neuznal, súd musel skúmať, či žalovaná platne od zmluvy
odstúpila, keďže od zmluvy možno odstúpiť iba z dôvodov uvedených v zmluve alebo zákone.

Žalobca argumentoval, že nebol v omeškaní so zhotovením diela, keďže žalovaná faktúry neuhradila
a nemal dostatok prostriedkov na ďalšie práce. Podľa zmluvy mala žalovaná uhrádzať cenu prác
priebežne, na základe vystavených faktúr, ale po odsúhlasení súpisu vykonaných prác. Súpisy k

faktúram č. XXXXXX a XXXXXX žalovaná neodsúhlasila. Prípadné omeškanie s úhradou časti ceny, nie
je samo o sebe dôvod na predĺženie termínu zhotovenia diela.

Žalovaná listom z 3.9.2012 vyzvala žalobcu na odovzdanie diela, kde uvádza, že lehota na ukončenie
uplynula 31.8.2012 a následne listom zo 14.9.2012 odstúpila od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy.
To, že omeškanie zhotoviteľa s realizáciou diela je podstatným porušením zmluvy však nemožno

prisvedčiť, keďže samotná zmluva počítala s možnosťou vykonávania zmien diela a rozsahu oproti
projektu, čo sa aj stalo a mohlo to mať vplyv na dĺžku realizácie. S poukazom na § 345 ods. 2
Obchodného zákonníka v prípade pochybností sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Ak žalovaná mienila od zmluvy odstúpiť pre omeškanie žalobcu s realizáciou diela, bola povinná oznámiť
odstúpenie od zmluvy bez zbytočného odkladu, kedy sa o tom dozvedela, teda najneskôr 1.9.2012,

kedy by sa žalobca dostal podľa zmluvne dohodnutého termínu do omeškania. Inak mala právo odstúpiť
od zmluvy podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka pre nepodstatné porušenie zmluvy. V takom
prípade je potrebné poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu na splnenie a až následne vzniká právo
na odstúpenie od zmluvy. Žalovaná však už v 9/2013, teda bezodkladne vykonávala kroky k uzavretiu
zmluvy o dielo s novým zhotoviteľom. Podľa názoru súdu žalovaná nesplnila náležitosti príslušnej

právnej úpravy, jej odstúpenie od zmluvy je neplatné a zmluva medzi účastníkmi doručením odstúpenia
nezanikla.

Zmluva medzi účastníkmi konania zanikla až tým, že si žalovaná dala vykonať dielo ďalším zhotoviteľom
B. s.r.o., keďže zhotovenie diela žalobcom sa stalo nemožným podľa § 352 a nasl. Obchodného
zákonníka v spojení s § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nariadil na zistenie hodnoty realizovaných prác žalobcom v období
1.12.2011 - 31.7.2012, ktoré boli fakturované faktúrou č. XXXXXX a č. XXXXXX znalecké dokazovanie
a vychádzal z obvyklej hodnoty realizovaných prác v súlade s § 354 a § 351 Obchodného zákonníka.
Keďže má žalovaná vlastnícke právo k zhotovovanému dielu, ktoré nie je možné vzhľadom na jeho
povahu vrátiť, vzniká žalobcovi ako zhotoviteľovi nárok na peňažnú náhradu ako hodnotu bezdôvodného

obohatenia, ktorého výška bola ustálená znaleckým dokazovaním.

Znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý súd hodnotí ako dôkaz podľa § 132 O.s.p.,
ale od iných dôkazov sa líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdu,
súd nemôže preskúmať vecnú správnosť odborných záverov.Znalec sa v posudku vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami, čo sa týka prípadnej vadnosti
dielazhotovovanéhožalobcom,totonebolovkonaníjednoznačnepreukázané,pričomjenaúčastníkovi,
ktorý tvrdí takéto skutočnosti aby ich preukázal. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná namietala

žalobcovi vadné zhotovenie diela. Bolo na žalovanej, aby si zabezpečila dôkaznú situáciu za podmienok,
že na diele nastúpil ďalší zhotoviteľ a prípadnú vadnosť už nemožno objektívne zistiť. Porovnaním
fakturácie znalec zistil určitú duplicitu, ale táto nie je na strane žalobcu. Uvedené platí s poukazom na
fakturáciu sadrokartónov, kde žalobca tie realizoval na 2. NP, čo potvrdil aj konateľ spoločnosti B. s.r.o.
B. s.r.o. realizoval sadrokartónové podhľady na 1. NP, tie však neboli predmetom ocenenia v zmluvnom

rozpočte, keďže podľa projektu strop na 1. NP bol zadefinovaný iba jestvujúcim prefabrikovaným
stropom bez podhľadov. V prípade žalovanou namietanej nekvality realizovaných omietok znalec
uviedol, že fotodokumentácia podkladu tesne pred realizáciou omietok nebola zaznamenaná. Na
videozázname žalovanej z 4/2012 je stena pri vchode na 1. NP v miestnosti č. 6 otlčená. V stavebnom
denníku spoločnosti B. s.r.o. nie je zápis o tom, že by ním ako zhotoviteľom došlo k otlčeniu omietok.
Konateľ spoločnosti B. s.r.o. potvrdil, že omietky boli urobené na 90 %.

Posudok č. 3/2012 Ing. Júliusa Stanka, vypracovaný na objednávku žalovanej v neprítomnosti žalobcu
sa venuje prácam fakturovaným faktúrami, ktoré neboli predmetom sporu, pričom súdom ustanovený
znalec sa vysporiadal s otázkou realizovaných prác fakturovaných faktúrami č. XXXXXXX a č. XXXXXX.

Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy 12.491,41 eur ako jej obohatenie, ktoré
vzniklo neuhradením prác realizovaných žalobcom pri faktúre č. XXXXXX v rozsahu 5.895,18 eur a pri

faktúre č. XXXXXX v rozsahu 6.596,23 eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

Za čas omeškania žalovanej s úhradou dlhu priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a zároveň rozhodol, že o trovách

štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná a navrhuje, aby odvolací súd po spojení vecí vedených pred
Okresným súdom Michalovce 22Cb/176/2012 a 22Cb/37/2013 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a
žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť titulom vzájomného návrhu sumu 26.463,66
eur a nahradiť trovy konania alebo aby po spojení vecí zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodňuje 1.) podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 (§ 221 ods. 1 písm. f), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Napadnutý rozsudok neobsahuje dostatočné a presvedčivé odôvodnenie a vyporiadanie sa s dôvodmi
vylúčenia vzájomnej žaloby na samostatné konanie. Žalobca podal žalobu na zaplatenie 23.866,13 eur

s prísl. a žalovaná podala 14.2.2013 vzájomný návrh na zaplatenie 25.603,00 eur z titulu bezdôvodného
obohatenia. Poukazuje na to, že ak vzájomný návrh nespĺňal náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p.,
bolo povinnosťou súdu vyzvať ho na odstránenie vád návrhu. Pokiaľ tak súd neučinil, bola mu odňatá
možnosť konať pred súdom.

Súd prvého stupňa na pojednávaní 11.3.2013 postupoval tak, že po prednesoch účastníkov, vylúčil

vzájomný návrh žalovanej voči žalobcovi vo výške 25.603,00 eur na samostatné konanie. Žalobca
sa k vzájomnému návrhu nevyjadril, vzájomný návrh bol vylúčený na samostatné konanie bez toho,
aby súd uložil žalobcovi povinnosť vyjadriť sa k vzájomnému návrhu. Konajúci súd tak uprel právo
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom. V tejto časti je rozsudok neurčitý anepreskúmateľný. Rozhodnutie neobsahuje dostatočné a presvedčivé odôvodnenie a vysporiadanie sa
s uvedenou argumentáciou.

2.)podľa§205ods.2písm.f)O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávneho

posúdenia veci, vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné konanie.

Vzájomný návrh bol podaný z dôvodu, že žalovaná uhradila aj za práce, ktoré neboli vykonané, resp.
boli prefakturované. Žalobca sa prijatím peňažných prostriedkov dostal do postavenia dlžníka. Podľa
znaleckého posudku, ktorý si objednala žalovaná, žalobca jej pred podaním návrhu dlhoval sumu
25.603,00 eur. V závere znaleckého posudku znalec konštatuje, že fakturačná disciplína spočívajúca
v oprávnenosti a správnosti fakturácie sa prejavila prefakturáciou spolu v sume 25.603,00 eur v

neprospech žalovanej. Dodatkom k znaleckému posudku znalec posudzoval kvalitu realizovaných prác
a znalec konštatuje potrebu realizovania niektorých stavebnomontážnych prác prevedených žalobcom
opätovne pre ich nekvalitu.

Napriek tomu, že znalecký posudok k vzájomnému návrhu, konajúci súd vzájomnú žalobu vylúčil na
samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 22Cb/37/2013 a v ktorom súd konanie zastavil pre

nezaplatenie súdneho poplatku a uznesenie nezrušil, aj keď súdny poplatok bol zaplatený.

Rozhodnutie súdu o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie nemá oporu v zákone, lebo
je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Citovala ust. § 97 ods. 1 O.s.p., § 79 ods. 1 O.s.p. a
ZSP 59/2003a uviedla, že bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o vzájomnom návrhu vo výroku rozsudku.
Uvádza, že spojenie vecí vedených pred Okresným súdom Michalovce 22Cb/176/2012 a 22Cb/37/2013

je v zásade možné i v odvolacom konaní.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 23.866,13 eur s prísl. titulom zaplatenia ceny vykonaných stavebných prác.

V priebehu konania žalovaná dňa 14.2.2013 uplatnila voči žalobcovi vzájomným návrhom zaplatenie
sumy 25.603,00 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo zaplatením faktúr za vykonané
práce, pričom fakturácia nezodpovedala skutočne vykonaným prácam.

Podľa § 97 ods. 1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným
návrhom. Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre
spojenie veci (ods. 2 cit. ust.).

O vylúčení veci na samostatné konanie súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné
odvolanie, pretože ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania (§ 202 ods. 3 písm. a) O.s.p.).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nie je možné návrhu žalovanej na spojenie vecí, ktoré súd prvého
stupňa vylúčil na samostatné konanie, vyhovieť. Súd prvého stupňa rozhodol o vylúčení veci na
samostatné konanie uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nie je dôvod na zmenu
rozhodnutia súdu prvého stupňa o spojenie veci.

Námietky žalovanej uvedené v odvolaní ohľadom vylúčenia vzájomného návrhu na samostatné konanie,

ktorý mal byť podľa jej názoru obsiahnutý vo výroku napadnutého rozsudku, nie sú dôvodné. Vnapadnutom rozsudku sa súd prvého stupňa zaoberal a rozhodoval o nároku, ktorý si uplatnil
žalobca, vzájomný návrh žalovanej uznesením vylúčil na samostatné konanie, preto nepochybil,
keď v napadnutom rozsudku sa nezaoberal dôvodmi vylúčenia vzájomného návrhu. Táto skutočnosť

nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu a vo veci správne
zistil skutkový stav veci, dôkazy hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil a
vo veci správne rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa.
Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca pre žalovanú práce na diele vykonával, po zániku

zmluvy pre nemožnosť plnenia zo strany žalobcu, keďže žalovaná uzavrela zmluvu o dielo s novým
zhotoviteľom, žalobca má právo na zaplatenie hodnoty vykonaných prác, čo správne konštatoval súd
prvého stupňa. Výška poskytnutého plnenia zisteného súdom prvého stupňa vyplýva z vyžiadaného
znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vo výroku vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a

keďže žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli,
nebola ich náhrada účastníkom priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.