Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200249
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200249.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu Z. T.,
bytom A., A. C. X, zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
Slovenská 69, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, Námestie
mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. decembra 2013 číslo: Co

24/2013/MRR v spojení s rozhodnutím bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 30. septembra 2013 číslo:
C ROEP 24607/122/2011/Pe na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. decembra 2013 číslo: Co 24/2013/MMR v časti,
ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 30.
septembra2013číslo:CROEP24607/122/2011/PevovýrokuonevyhovenínámietkamkparcelámEKN
č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2, 1-603/102 v spojení s rozhodnutím

bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 30. septembra 2013 číslo C ROEP 24607/122/2011/Pe vo výroku,
ktorým nevyhovela námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458,
1-459/1, 1-603/2, 1-603/102 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a v rozsahu zrušenia

v r a c i avec žalovanému na ďalšie konanie.

V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 488,80 Eur, ktoré je žalovaný p o
v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Martiny Kožarovej

Jenčovej, vedený v T., a.s. pobočka A., číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.12.2013 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán
o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 30.9.2013 č. C ROEP
24607/122/2011/Pe, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o námietkach žalobcu zo dňa
30.12.2011 proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) v kat. úz.

Z. podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom (ďalej len zákon) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku (ďalej
len správny poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 30.12.2011 boli správnemu orgánu
doručené námietky účastníka konania Z. T. zo dňa 18.12.2011 proti výpisu z návrhu ROEP v
katastrálnom území (ďalej len k. ú.) Z.. Námietky sa týkali týchto parciel registra „E“ katastranehnuteľností (ďalej len E KN) č.: 1-122/3, 1-123/1, 1-123/101, 1-123/102, 1-122/4, 1-458, 1-459/1,
1-603/2, 1-603/102, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-797/1,
1-797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403,

1-797/503, 1-797/603, 1-797/2, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-457/1, 1-457/2, 1-457/4, 1-457/108,
1-457/208, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-457/308, 1-259/1, 1-260/1, mpč.
259/2 a mpč. 260/2.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. C ROEP 24607/122/2011/Pe zo dňa 25.10.2012 podľa §
7 ods. 3 zákona námietkam účastníka nevyhovel.

Na základe odvolania účastníka konania bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu, Správy katastra Prešov,
ako správy katastra v sídle kraja č. Co 51/2012/Ba zo dňa 18.6.2013 toto rozhodnutie zrušené z
dôvodov vecných a procesných pochybení a vec bola prvostupňovému správnemu orgánu vrátená na
nové prejednanie a rozhodnutie. Pri parcele mpč. 122/3 bola správa katastra povinná rešpektovať
pozemkovoknižný stav, resp. skutočný stav na základe listín založených v zbierke listín a preskúmať,
či parcela E KN č. 1-514 mala byť predmetom ROEP, ak áno, v akom rozsahu. Úlohou správy katastra

bolo ďalej preskúmať, či bol týmto účastníkom konania podaný v zákonnej lehote aj návrh na vydanie
rozhodnutia podľa § 12 zákona, ak áno, správa katastra mala o tomto návrhu rozhodnúť v samostatnom
konaní. Povinnosťou prvostupňového správneho orgánu bolo opätovne vec prejednať, spoľahlivo zistiť
skutkový stav a rozhodnutie vecne správne odôvodniť v súlade s § 46 a s náležitosťami podľa § 47
správneho poriadku.

Listom zo dňa 8.8.2013 správa katastra vyzval účastníka konania, aby do 10 dní od doručenia výzvy
upresnil svoj návrh a oznámil správnemu orgánu, ktorých parciel sa návrh na vydanie rozhodnutia podľa
§ 12 zákona týka. Zároveň poučil účastníka, že o tomto návrhu rozhodne v samostatnom konaní podľa
§ 12 zákona.

Dňa 22.8.2013 bol správe katastra doručený list právnej zástupkyne JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej,

v ktorom uviedla, že v návrhu ROEP sú parcely č. 1-797/2, 1-797/102, 1-797/202, 1-797/302, 1-797/402,
1-797/502, 1-797/3, 1-797/103, 1-797/203, 1-797/303, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-556/2,
1-556/1, 1-556/202, 1-556/102, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, resp. ich časti zapísané v prospech Mesta
Prešov, a to na základe osvedčenia vyhlásenia o vlastníctve k nehnuteľnostiam zo dňa 18.3.1999,
spísanom vo forme notárskej zápisnice č. N 602/98, Nz 114/99 pred notárom JUDr. Mariánom Petrom,

podľa geometrického plánu č. 14360071-107/98, úradne overeným pod č. 1664/98, ktorého správnosť
údajov namietajú účastníci konania z dôvodu, že odporujú skutočnosti, pretože uvedené nehnuteľnosti
boli pôvodne zapísané na účastníkoch, resp. ich právnych predchodcoch. Zdôraznila, že pôvodní
vlastníci si uplatňovali svoje vlastnícke práva od Mesta Prešov a opakovane žiadali o majetkoprávne
vysporiadanie ich nehnuteľností. Konštatovala, že uvedené nehnuteľnosti boli predmetom dedenia v

celom ich rozsahu, a to v niektorých prípadoch pred osvedčením Mestom Prešov, ako aj po osvedčení.
Uviedla, že osvedčenie neuvádza, akým vyvlastňovacím rozhodnutím malo dôjsť k vyvlastneniu a
osvedčené boli z väčšej časti pozemky, ktoré mali byť predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia č.
Výst. 5942/68 na výstavbu tzv. Pionierskej železnice, pričom toto vyvlastňovacie rozhodnutie nie je
opatrené riadnou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, resp. že k právoplatnosti nemohlo dôjsť pre

nevyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Poukázala na judikatúru, v zmysle ktorej je možné spochybniť
obsah verejnej listiny, čo vyplýva aj z § 12 ods. 1 zákona. Žiadala, aby v súlade s ustanovením § 12 ods.
1 písm. a) zákona bolo potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k osvedčeným
parcelám v prospech účastníkov konania.

Súčasne žiadala, aby v súlade s § 12 ods. 1 citovaného zákona bolo potvrdené vlastnícke právo

účastníkov v im zodpovedajúcich podieloch k nehnuteľnostiam : parc. č. 1-797/2, 1-797/1, 1-797/3,
1-797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/202, 1-797/302, 1-797/502, 1-797/203, 1-797/301,
1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102,
1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1, 1-457/2, 1-457/4, 1-457/108,
1-457/208, 1-457/308, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-259/1, 1-260/1, 259/2 a

260/2, ktoré sú v návrhu ROEP zapísané v prospech Mesta Prešov, resp. SR v správe Obvodného úradu
Prešov, ktorí mali vlastníctvo nadobudnúť na základe rozhodnutí finančného odboru ONV Prešov.

Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že vo vzťahu k týmto parcelám je potrebné námietky posúdiť ako návrh
podľa § 11 zákona z dôvodu, že účastníci v námietkach namietali zníženie výmery s poukazom na to,že uvedené parcely považujú za svoje a navrhujú zapísať pôvodnú výmeru parciel v ich prospech. V
závere uviedla, že v prípade, ak správny orgán nebude mať splnené podmienky pre postup podľa § 12
cit. zákona, sú toho názoru, že sú splnené podmienky pre postup podľa § 11 cit. zákona.

Po opätovnom prejednaní veci správa katastra rozhodnutím zo dňa 30.9.2013 rozhodla tak, že
námietkam k parcele E KN č. 1-122/3 vyhovela a námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101,
1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 nevyhovela.

Zároveň rozhodla, že o obsahu námietok k parcelám E KN č. 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101, 1-797/102,
1-797/103, 1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603,

1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1,
1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-259/1, 1-260/1 rozhodne v samostatnom konaní
v súlade s § 12 zákona.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca. Žalovaný v
rozhodnutí tieto námietky v bodoch 1 až 5 konkretizoval.

Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu

predchádzalo. V rozhodnutí presne uviedol z ktorých listín a podkladov vychádzal a zistil tento skutkový
stav:

Parcela E KN č. 1-123/1 a 123/101

Pozemkovoknižnáparcelampč.123/1ovýmere1433m2bolazapísanávPKVč.31vk.ú.S.vprospech
Bývalých urbárskych gazdov obce S. v celosti titulom kúpy číslom denníka 5301 z roku 1929.

Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu
v PKV č. 31 v k. ú. S., bola PVZ č. 107/93 na LV č. XXXX v k. ú. S. zapísaná okrem iných aj parcela E
KN č. 123/1 v prospech jednotlivých členov urbárskeho spoločenstva Bývalých urbárskych gazdov obce
S.. Priebeh hraníc pozemkovoknižnej parcely mpč. 123/1 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely
zobrazenej na mape určeného operátu na parcelu E KN č. 123/1.

Na základe žiadosti o zápis členov pozemkového spoločenstva do LV v rámci konania vedeného pod
č. Z 3903/2003 a potvrdenia Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ-práv.-96/03345-002
bol pod č. ČZ 683/03 na LV č. XXXX v k. ú. Z. vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech Z. T. v
podiele 48/2176 (okrem iných) aj k parcele E KN č. 1-123/1 zapísanej na LV č. XXXX.

ČZ 920/11 na základe zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP pre k. ú. Z. zo dňa 11.8.2011 bola parcela

E KN č. 1-123/1 na LV č. XXXX v k. ú. Z. zrušená a v časti „C“ LV bola v zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho
zákona zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov katastra je spochybnená, pretože zápis žiadosti
č. Z 3903/2003 zástupcu Urbáru S. - pozemkového spoločenstva o zápis členov na LV č. XXXX v k. ú.
Z. nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis.

Na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 odboru výstavby rady

ONV v Prešove bola celá mpč. 123/1 o výmere 2 018 m2 zapísaná v PKV č. 31 v k. ú. S. vyvlastnená
v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov na výstavbu skleníkov.
Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 65/74.

GP č. 191-17-25-57-920-405 vyhotoveným 29.5.1957 bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorenej
parcely EN č. 137/1, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „a“ z pozemkovoknižnej parcely mpč.

123/1 zapísanej v PKV č. 31 v k. ú. S.. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 137/1 bol vykonaný PVZ č.
65/74 na LV č. XXX v k. ú. Z. v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta
Prešov v celosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.7.1957.

Pri tvorbe THM v k. ú. S. došlo k novému zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu
parciel a následne aj k novému určeniu ich výmer odvodeného z geometrického a polohového určenia.Prečíslovanie parciel bolo vykonané PVZ č. 845/76. Na základe toho bola parcela EN č. 137/1
prečíslovaná na parcelu EN č. 3043 na LV č. XXX (v súčasnosti parcela registra C).

PVZ č. 5/79 bol na základe uznesenia Mestského súdu v Košiciach č. PK 53-ZPZ 419/78 vymazaný

z LV č. XXX v k. ú. Z. Hospodársky kombinát Mesta Prešov a na základe uznesenia Mestského súdu
v Košiciach č. PK 159-ZPU 418/78 a č. PK 159-ZPZ 449/78 bol na LV č. XXX v k. ú. Z. zapísaný
Záhradnícky a sadovnícky podnik Prešov.

PVZ č. 860/93 bola parcela EN č. 3043 zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. Z. v prospech Mesta Prešov v
celostinazákladežiadostiMestskéhoúraduvPrešove,odborusprávymajetku,privatizácieamestského

hospodárstva č. OSMPaMH/1101/93-Ad, ktorej prílohou bol delimitačný protokol.

Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte PVZ č. 81/94 a 356/94 došlo
k rozdeleniu parcely C KN č. 3043.

V návrhu ROEP v k. ú. Z. je mpč. 123/1 zidentifikovaná ako parcely E KN č. 1-123/1 o výmere 293 m2 v
prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu, E KN č. 1-123/101
o výmere 88 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského vodohospodárskeho

podniku, š.p. Banská Štiavnica a E KN č. 1 -123/201 o výmere 1037 m2 v prospech Slovenskej republiky
v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu.

Rozdelenie parcely určeného operátu bolo vykonané z dôvodu, že pôvodná nehnuteľnosť je delená
vlastníckymi hranicami pozemkov, ktoré sú evidované v registri C a vpísané do LV v zmysle
§ 7 ods. 8 Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov (MN

84.11.13.32.31.00-06).

Geometrické a polohové určenie parciel E-KN č. 1-123/1 a 1-123/101 je v súlade s ich zobrazením v
grafickejčastiROEPajeidentickésozobrazenímdanýchčastíparcelympč.123/1napozemkovoknižnej
mape i v súlade s vyššie uvedenými zmenami.

Parcely E KN č. 1-458 a 1-459/1

Pozemkovoknižné parcely mpč. 458 o výmere 1 331 m2 a mpč. 459/1 o výmere 2 742 m2 boli zapísané
v PKV č. 44 v k. ú. S. v prospech Urbárskych gazdov obce S. v celosti titulom pokonania číslom denníka
532 z roku 1873.

Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu
v PKV č. 44 v k. ú. S., boli PVZ č. 555/93 na LV č. XXXX v k. ú. S. zapísané okrem iných aj parcely E

KN č. 458 a 459/1 v prospech jednotlivých členov urbárskeho spoločenstva Urbárskych gazdov obce S..
Priebeh hraníc mpč. 458 a 459/1 boli zidentifikované na priebeh hraníc parciel zobrazených na mape
určeného operátu na parcely E KN č. 458 a 459/1.

Na základe žiadosti o zápis členov pozemkového spoločenstva do LV č. Z 3903/2003 a potvrdenia
Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ-práv.-96/03345-002 bol vykonaný zápis

vlastníckeho práva v prospech Z. T. v podiele 48/2176 (okrem iných) aj k parcelám E KN č. 1-458 a
1-459/1 zapísaným na LV č. XXXX.

ČZ 920/11 na základe zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP pre k. ú. Z. zo dňa 11.8.2011 boli parcely
E KN č. 1-458 a 1-459/1 na LV č. XXXX v k. ú. Z. zrušené a v časti „C“ LV bola v zmysle § 39 ods.
2 katastrálneho zákona zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov je spochybnená, pretože zápis

žiadosti č. Z 3903/2003 zástupcu Urbáru S. - pozemkového spoločenstva o zápis členov na LV č. XXXX
v k. ú. Z. nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis.

Rozhodnutím Finančného odboru Okresného úradu v Prešove č. Fin. Rp. 348/1968 H. zo dňa 5.11.1968
zapísaného do operátu EN pod PVZ č. 49/73 prešlo vlastnícke právo predmetných nehnuteľností
Urbárskych gazdov obce S. na Československý štát. Pozemkovoknižné parcely mpč. 458 a 459/1 boli

zverené do správy Štátneho majetku n. p. v Prešove.Podľa zákresu v pozemkovej mape je zrejmé, že mpč. 458 a 459/1 boli zlúčené do parcely EN č. 517/3,
ktorá bola PVZ č. 184/91 zapísaná na LV č. XXX v k. ú. Z. v prospech Čs. štátu - ZVL - Závod na výrobu
ložísk, n. p. Prešov v celosti. Pri THM v roku 1976 bola parcela EN č. 517/3 prečíslovaná na parcelu

č. 3138.

V návrhu ROEP v k. ú. Z. je zvyšná časť mpč. 458 zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-458 o výmere
17 m2 a zvyšná časť mpč. 459/1 je zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-459/1 o výmere 616 m2 v
prospech Slovenskej republiky v správe Obvodného úradu Prešov v celosti, ktorá vlastnícke právo k
predmetným parcelám nadobudla na základe rozhodnutia č. Fin. Rp. 348/1968 H.

Geometrické a polohové určenie parciel E-KN č. 1-458 a 1-459/1 je v súlade s ich zobrazením v grafickej
časti ROEP a identické so zobrazením parciel mpč. 458 a 459/1 na pozemkovoknižnej mape i v súlade
s vyššie uvedenými zmenami.

Parcela E KN č. 1-603/2 a 1-603/102

Pozemkovoknižná parcela mpč. 603/2 o výmere 2 159 m2 bola zapísaná v PKV č. 271 v k. ú. S. v
prospech Urbárskych gazdov obce S. v celosti na základe zámennej zmluvy číslom denníka 637 z roku

1955.

GP č. 310-31-25-58-919-405 vyhotoveným 5.11.1958 bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorenej
parcely EN č. 601/2, ktorá bola vytvorená aj z dielu „p“ z mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Dielom
„p“ sa z mpč. 603/2 odčlenila časť o výmere 370 m2. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 601/2 bol
vykonaný PVZ č. 112/68 v prospech Československého štátu - Okresnej správy ciest, Prešov v celosti

na základe kúpnopredajnej zmluvy č. 8/1958.

Na základe rozhodnutia Finančného odboru Okresného úradu v Prešove, č. Fin. Rp. 425/70 H. zo dňa
19.1.1970 zapísaného do operátu EN PVZ č. 61/70 prešlo vlastnícke právo aj k parcele mpč. 603/2 v
jej zostatkovej výmere z Urbárskych gazdov obce S. na Československý štát. Technickým podkladom
k listine bola identifikácia parciel č. 2498/1969, v ktorej je uvedené, že mpč. 603/2 zapísaná v PKV č.

271 v k. ú. S. je zlúčená do honu štátnych majetkov č. 581. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ
č. 61/70 na LV č. XXX v k. ú. S..

Pri tvorbe THM v k. ú. S. bola PVZ č. 845/76 parcela EN č. 581 prečíslovaná na parcelu EN č. 3619
zapísanú na LV č. XXX (v súčasnosti parcela registra C). PVZ č. 1/87 bola parcela EN č. 3619 zapísaná
na LV č. XXX v k. ú. Z. zrušená.

Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu
v PKV č. 271 v k. ú. S. bola PVZ č. 887/93 na LV č. XXX v k. ú. Z. zapísaná okrem iných aj parcela
E KN č. 1-603/2 v prospech Čs. štátu - Štátnych majetkov Solivar v celosti. Priebeh hraníc mpč. 603/2
bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na parcelu E KN
č. 1-603/2.

V návrhu ROEP v k. ú. Z. je parcela E KN č. 1-603/2 zapísaná na LV č. XXX zidentifikovaná ako parcely
E KN č. 1-603/2 o výmere 751 m2 v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového
fondu v celosti, ktorá vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla na základe rozhodnutia č.
Fin. Rp. 425/70 H a na E KN č. 1-603/102 o výmere 56 m2 v prospech Mesta Prešov v celosti, ktoré
vlastnícke právo k tejto parcele nadobudlo na základe hospodárskej zmluvy č. HZ-02/INV-78.

Zvyšná časť parcely E KN č. 1-603/2 zapísanej na LV č. XXX bola pričlenená k parcelám EN č. 3627
zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. Z., ktorá bola následne ďalšími právnymi zmenami PVZ č. 20/94 a
200/94 zmenená a k EN č. 3625 zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. Z., ktorá bola následne ďalšími právnymi
zmenami PVZ č. 23/93, 358/93, 367/93, 418/93 a 469/93 a ČZ 415/00, 25/01, 108/01, 331/01 a 358/01
zmenená. Parcely boli predmetom zmien vlastníckeho práva podľa týchto listín :

GP č. 241-1-3401-216-78 vyhotoveným dňa 31.8.1978 bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc
novovytvorenej parcely EN č. 3627, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „12“ z pozemkovoknižnej
parcely mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 3627 bol vykonanýPVZ č. 76/79 na LV č. XXXX v k. ú. Z. v prospech Čs. štátu - Obchodu s nábytkom Prešov v celosti na
základe hospodárskej zmluvy zo dňa 28.2.1979 uzavretej medzi Štátnym majetkom, n. p. Prešov ako
odovzdávajúcou organizáciou a Obchodom s nábytkom, Prešov ako preberajúcou organizáciou.

Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte PVZ č. 20/94 a 200/94 bola
parcela C KN č. 3627 zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. Z. zmenená.

GP č. 241-1-3401-216-78 vyhotoveným dňa 31.8.1978 bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc
novovytvorenej parcely EN č. 3625, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „n3“ z mpč. 603/2
zapísanej v PKV č. 271. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 3625 bol vykonaný PVZ č. 2/80 na LV č.

XXXXvk.ú.Z.vprospechStavby-výrobnéhodružstvaPrešovvcelostinazákladehospodárskejzmluvy
č. HZ-02/INV-78 uzavretej medzi Štátnym majetkom, n. p. Prešov ako odovzdávajúcou organizáciou a
Stavbou - výrobné družstvo Prešov ako preberajúcou organizáciou v celosti.

Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte PVZ č. 23/93, 358/93, 367/93,
418/93 a 469/93 a ČZ 415/00, 25/01, 108/01, 331/01 a 358/01 bola parcela C KN č. 3625 zapísaná na
LV č. XXXX v k. ú. Z. zmenená.

Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-603/2 a 1-603/102 je v súlade s ich zobrazením v
grafickej časti ROEP a je identické so zobrazením parcely mpč. 603/2 na pozemkovoknižnej mape v
súlade s vyššie uvedenými zmenami.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že parcely uvedené v námietkach, ktorých sa týka prvý a
druhý výrok napadnutého prvostupňového rozhodnutia, sú v návrhu ROEP zapísané v súlade s listinami

uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha)
a sú zobrazené v súlade s geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a
katastrálnej mapy. Výmery parciel boli spresnené konaním o ROEP v súlade so zákonom. Geometrické
a polohové určenie predmetných parciel bolo prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov.
Priebeh hraníc parciel je identický s priebehom hraníc parciel v mape určeného operátu.

Pokiaľ ide o výmery parciel, v celej histórii evidencie pozemkov neboli záväznými údajmi. V minulosti
sa výmery získavali rôznymi spôsobmi, ktoré nezabezpečovali dostatočnú presnosť ich výpočtu. V
zmysle nariadenia Ministerstva spravodlivosti zo dňa 15.12.1855 č. 222 strana majetkovej podstaty
neručí, okrem iných, aj za správnosť plošnej miery parciel. V zmysle § 51 pozemkovoknižného
poriadku pozemková kniha neručila za správnosť uvádzanej výmery. Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii

nehnuteľností účinný od 1.4.1964 do 31.12.1992 neupravoval záväznosť výmery a podľa § 40 zákona
č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností (úč. od 1.1.1993 do 31.12.1995) záväzným údajom katastra je
geometrické určenie nehnuteľnosti a nie výmera. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona (s účinnosťou
od 1.1.1996) výmera parcely je hodnoverným a záväzným údajom katastra len vtedy, ak je určená
v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto

zákona. Aj táto úprava (posledná veta v § 70 ods. 2) bola s účinnosťou od 1.9.2009 z katastrálneho
zákona vypustená zmenou katastrálneho zákona pod č. 304/2009 Z. z.. Výmery parciel registra E
prevzaté zo skorších evidencií sú preto nepresné, resp. informatívne a práve konaním o ROEP v súlade
so zákonom sa ich výmera spresňuje s tým, že ich geometrické a polohové určenie je prevzaté z
určeného operátu v zmysle platných predpisov. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu

a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp.

S poukazom na § 3 ods. 4 katastrálneho zákona a Metodický návod na spracovanie registra obnovenej
evidencie pozemkov správa katastra šetrením zistila, že boli použité vyhovujúce mapové podklady a
boli použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy. Bol zachovaný platný právny stav. Preto rozhodol,
že sa prevezme grafická výmera parcely určeného operátu podľa zobrazenia v grafickej časti návrhu

ROEP. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných
naskenovaných máp.

Ďalej žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 3, § 5 ods.
1 zákona, § 3 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 2, 3, § 59 ods. 1 správneho poriadku a uviedol, že
odvolateľvdôvodochodvolaniavovzťahukparcelámč.123/1a123/101vyjadrilnázor,žesprávnyorgán

nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObU-práv.-96/03345-002, ktoré bolo vydané vrámci reštitučného konania, ale pridržiaval sa stanoviska, že pôvodná mpč. parcela 123/1 bola celá
vyvlastnená v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov, predtým
vykúpená na základe kúpnej zmluvy v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu

Mesta Prešov a zapísaná v prospech Mesta Prešov na základe žiadosti č. OSMPaMH/1101893-Ad.
Podľa názoru odvolateľa správny orgán napriek zrejmej nelogickosti týchto prevodov z uvedených
listín pri zostavovaní ROEP vychádza bez bližšieho odôvodnenia. Považuje preto rozhodnutie v časti
týkajúcej sa parciel č. 123/1 a 123/101 za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, keďže neodôvodňuje,
prečo vychádza zo zápisov, ktoré sú nelogické, keďže dvakrát došlo rôznymi právnymi aktmi k prevodu

vlastníctva na ten istý subjekt a na druhej strane správny orgán nerešpektuje výsledok reštitučného
konania, v rámci ktorého boli preskúmané otázky navrátenia vlastníctva účastníkom ako oprávneným
osobám.

K uvedeným argumentom je potrebné zdôrazniť, že správne orgány na úseku katastra sú povinné
rešpektovať listiny už zapísané v evidencii nehnuteľností a v katastri nehnuteľností.

V zbierke listín pod PVZ č. 65/74 boli zapísané vo vzťahu k mpč. parc. č. 123/1 z PKV č. 31 v k. ú. S. dve

listiny, potvrdzujúce prechod, resp. prevod vlastníckeho práva k mpč. parc. č. 123/1 na Československý
štát - Hospodársky kombinát Mesta Prešov, a to: vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 5877/1957 zo dňa
23.12.1957, odbor výstavby rady ONV v Prešove a kúpna zmluva zo dňa 26.7.1957, ktorej technickým
podkladom bol geometrický

plán č. 191-17-25-57-920-405 vyhotovený 29.5.1957, ktorý zadefinoval priebeh hraníc novovytvorenej

parcely EN č. 137/1, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „a“ z pozemkovoknižnej parcely mpč.
123/1 zapísanej v PKV č. 31 v k. ú. S..

Ak odvolateľ namieta logickú nezrozumiteľnosť, je nutné zdôrazniť, že správny orgán uviedol všetky
listiny, na základe ktorých bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v danom prípade v prospech bývalého
Československého štátu. Uvedené listiny boli zapísané v bývalej evidencii nehnuteľností a sú uložené

v zbierke listín. Posudzovanie správnosti a zákonnosti rozhodnutí vydaných bývalými orgánmi štátnej
správy citovanými v odvolaní, nepatrí do právomoci správneho orgánu na úseku katastra.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo
80/2007 a 3 Sžo/169/2010.

Ďalej uviedol, že odvolateľ vo vyjadrení doručenom správe katastra dňa 22.8.2013 namietal aj

nespôsobilosť vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5942/68 na výstavbu tzv. Pionierskej železnice na
zápiszdôvodu,ženiejeopatrenériadnoudoložkouprávoplatnosti,resp.zdôvodujehoneprávoplatnosti
pre nevyplatenie náhrad za vyvlastnené pozemky.

Odvolací orgán konštatoval, že toto vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručené vtedajšej Krajskej správe
geodézie a kartografie v Prešove dňa 7.11.1975 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a bolo zapísané

do evidencie nehnuteľností v súlade so zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení
neskorších predpisov a vykonávacou vyhláškou č. 23/1964 Zb. k tomuto zákonu, podľa ktorých zápisy
právnych vzťahov k nehnuteľnostiam mali len deklaratórny charakter. Orgány evidencie nehnuteľností
neboli povinné pred zápisom do evidencie nehnuteľností skúmať vecnú stránku doručených listín, resp.
overovať pravdivosť skutočností uvedených v listinách doručených na zápis, teda ani tú skutočnosť, či

náhrada za vyvlastnené pozemky, resp. časti pozemkov bola vlastníkom aj vyplatená. Takáto povinnosť
im zo zákona neprináležala. Vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 5942/68 sa navyše netýka parciel, ktoré
sú predmetom tohto konania.

K námietke, že správny orgán nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObU-
práv.-96/03345-002, ktoré bolo vydané v rámci reštitučného konania odvolací správny orgán uviedol, že

pokiaľ listina nepreukazuje vznik, zmenu resp. zánik práva k nehnuteľnosti, nemôže byť podkladom k
zápisu v katastri nehnuteľností, a preto iba takéto „potvrdenie“ správny orgán nemohol rešpektovať ako
listinu o zmene vlastníctva.

Odvolateľ opakovane poukazoval vo vzťahu k parcelám č. 458, 459/1, 603/2, 603/102, že na
„rozhodnutia finančného odboru ONV“ nie je možné prihliadať, keďže samé osebe nemali konštitutívne,ale len deklaratórne účinky a nezohľadňovali skutočnosť, že zo zákona č. 49/1959 Zb. sa individuálne
vlastníctvo bývalých urbárnikov obnovilo. Okrem toho účastníci v konaní predložili rad dôkazov, z ktorých
je zrejmé, že družstvo v Obci S. nikdy nevzniklo. S týmito dôkazmi a námietkami účastníkov sa podľa

jeho názoru správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal. Zdôraznil, že ide o ničotné správne akty,
na ktoré správny orgán nemôže prihliadať.

Odvolací správny orgán sa s týmito výhradami nestotožnil, nakoľko aj deklaratórne rozhodnutia
môžu byť podkladom pre zápis vzniku, zmeny, resp. zániku práv k nehnuteľnostiam (napr. zápis
rozhodnutia o dedičstve, ktoré je tiež deklaratórnym rozhodnutím, nakoľko dedičstvo prechádza na

dedičov okamihom smrti poručiteľa). Posúdiť v tomto administratívnom konaní „tzv. ničotné správne
akty“ neprináleží správnemu orgánu, ktorý nemá oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na
základe preskúmavania oprávnenia orgánu na jej vydanie. Správny orgán nie je oprávnený na základe
úsudku posudzovať platnosť alebo neplatnosť verejnej listiny.

K námietke, že sa správny orgán nevysporiadal s argumentom, že v Obci S. nikdy nevzniklo družstvo,
je potrebné uviesť, že táto okolnosť nemá priamy vplyv na skutočnosť, že zápisy v bývalej evidencii

nehnuteľnosti boli vykonané na základe právoplatných listín, ktorých neplatnosť nevyslovil predpísaným
spôsobom žiadny orgán, preto aj spracovateľ ROEP z týchto zápisov v evidencii nehnuteľností resp. v
katastri nehnuteľností vychádzal aj spracovateľ ROEP.

Odvolanie týkajúce sa nesprávneho posúdenia námietok podľa § 11 zákona je v rozpore s kogentnou
úpravou § 11 cit. zákona a s obsahom uplatnených námietok.

Povinnosťou správneho orgánu bolo posúdiť obsah podaných námietok, každú osobitne a všetky v ich
vzájomnej súvislosti a vyzvať účastníka, aj v súlade s § 3 ods. 2 a § 19 ods. 2 a 3 správneho poriadku,
na spresnenie predložených námietok (návrhov), pričom musí byť zrejmé, čoho sa námietky týkajú a
čo presne navrhovateľ navrhuje. Až potom je možné o námietkach, či návrhoch dostatočným a určitým
spôsobom rozhodnúť.

Z podaných námietok vyplýva, že účastník podal námietky v zmysle § 7 ods. 3 zákona, ale zároveň
namietal spôsob nadobudnutia vlastníctva inými osobami, pričom v námietkach žiadal rozhodnúť podľa
§ 12 ods. 1 zákona.

Žalovaný citoval § 12 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 3, 4, 6 zákona a uviedol, že ustanovenie §11 zákona
predstavuje osobitnú právnu úpravu preukázania nadobudnutia vlastníctva k pozemkom vydržaním.

Druhým účastníkom konania by mal byť ten, komu svedčí posledný zápis v pozemkovej knihe, resp.
jeho právny nástupca. Návrh musí byť podaný v lehote podľa § 7 ods. 2 cit. zákona. Účastník v tejto
zákonnej lehote nepodal komisii návrh podľa § 11 zákona účastníkom konania podaný.

Účastník konania ani jeho právna zástupkyňa v konaní nenamietali, že vo vzťahu k namietaným
parcelám je potrebné námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11 zákona. Túto skutočnosť dokonca

nenamietali ani v odvolaní proti rozhodnutiu správy katastra zo dňa 25.10.2012 o nevyhovení
námietkam. Až na základe výzvy správneho orgánu na upresnenie návrhu na vydanie rozhodnutia podľa
§ 12 zákona právna zástupkyňa oznámila listom, že vo vzťahu k namietaným parcelám je potrebné
námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11 zákona.

Pokiaľ právna zástupkyňa argumentovala, že účelom konania podľa zákona „nie je kontrolovať, či sú

podľa listín zapísané vzťahy v katastri nehnuteľností, ale usporiadať vzťahy v katastrálnom území, v
ktorom sa uskutočňuje konanie“, odvolací správny orgán uviedol, že tieto vzťahy možno usporiadať len
na základe listín. Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 6 ods. 2 zákona správny orgán zabezpečí zostavenie
návrhu registra na základe údajov zistených podľa ods. 1, t. j. údajov poskytnutých oprávnenými
osobami, údajmi z katastrálneho operátu, štátnych archívov, listín predložených účastníkmi konania,

z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Spracovaný návrh
registra rešpektuje údaje k nehnuteľnostiam zapísané v katastrálnom operáte. Bez predloženia listiny o
vlastníckom práve nie je možné ani v konaní o ROEP zapísať vlastníctvo k nehnuteľnosti.Názor právnej zástupkyne, že parcely E KN č. 797/202 (4 m2), č. 797/302 (191 m2), č. 797/502 (97
m2) a č. 797/3 (415 m2) mali byť predmetom rozhodnutia, aj keď neboli v námietkach uvedené z
dôvodu, že boli vytvorené z pôvodných mpč. parciel, voči ktorým námietky uplatnené boli, je v rozpore s

kogentnou úpravou § 7 zákona. Predmetom rozhodnutia môžu byť iba parcely uvedené v námietkach,
ktoré boli podané včas. Na oneskorené námietky, ktoré neboli podané v zákonnej lehote, správny orgán
neprihliada.

Účastníkom konania boli navyše uplatnené námietky aj proti parcelám neuvedeným vo výpise z návrhu
ROEP (napr. E KN č. 1-797/102, 1-797/402, ktoré boli v návrhu ROEP zidentifikované v prospech Mesta

Prešov), preto neobstojí tvrdenie právnej zástupkyne, že sa námietka vzťahuje aj na ďalšie parcely v
námietkach neuvedené. Nebolo povinnosťou komisie či správneho orgánu skúmať, ktoré ďalšie parcely
mal v úmysle účastník konania namietať.

Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že prvostupňový správny orgán správne
zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolanie zamietol a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Podaním zo dňa 6.11.2014 upravil petit žaloby tak,
že žiadal aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného vo výroku ktorým potvrdil výrok rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu o nevyhovení námietkam k parcelám tam presne špecifikovaným s
tým, že vo zvyšku berie žalobu späť a žiada konanie zastaviť. Rozhodnutie žalovaného považuje za

nezákonné a nepreskúmateľné čo do dôvodov keďže správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a
nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Nezákonnými rozhodnutiami
správnych orgánov bol žalobca ukrátený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, keďže
mu protiprávne bolo odňaté vlastnícke právo. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa napadnutého
rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu, pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. 123/1 o

výmere 1 433 m2 bola zapísaná v PKV č. 31, k. ú. S. v prospech Bývalých urbárskych gazdov obce
S.. V návrhu ROEP je táto parcela riešená ako parcela E KN č. 1-123/1 o výmere 293 m2 v prospech
Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu, E KN 1-123/101 o výmere 88
m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.
Banská Štiavnica a E KN č. 1-123/201 o výmere 1 037 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v

správe Slovenského pozemkového fondu.

Správny orgán v napadnutých uzneseniach uviedol, že celá mpč. parcela č. 123/1 bola vyvlastnená na
základe Vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 v prospech Čsl. štátu -
Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov. Ešte predtým mala byť uvedená parcela ako diel „a“ vykúpená
na základe kúpnej zmluvy medzi Bývalými urbárskymi gazdami obce S. a Čsl. štátom zo dňa 26.7.1957

Následne bola uvedená parcela na základe žiadosti MsÚ v Prešove, odboru správy majetku privatizácie
a mestského hospodárstva č. OSMPaMH/1101893 - Ad zapísaná v prospech Mesta Prešov.

Súčasťou administratívneho spisu je aj Potvrdenie Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č.
ObÚ - práv-.96/03345-002, na základe ktorého bol v roku 2003 pod ČZ 683/03 na LV č. XXXX, k. ú. Z.
zapísaný žalobca ako podielový spoluvlastník uvedenej parcely.

Správny orgán v konaní o ROEP zrušil parcelu E KN č. 123/1 na LV č. XXXX, k. ú. Z. s odôvodnením, že
zápis členov urbáru nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis.
K námietke žalobcu na takýto postup správny orgán poukázal na to, že „takéto potvrdenie“ správny
orgán nemohol rešpektovať ako listinu o zmene vlastníctva. Tento postup a jeho odôvodnenie nie je
akceptovateľný, keďže nevychádza z ustanovenia zákona č. 180/1995 Z. z. a nezodpovedá požiadavke

riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia.

Citoval § 5 ods. 1, § 6 zákona, § 32 správneho poriadku a uviedol, že v zmysle citovaných zákonných
ustanovení je cieľom konania zistiť skutočný stav veci, t. j. všetky dostupné údaje o pozemkoch a
právnych vzťahoch k nim. Podklady sa pritom zisťujú z rôznych dostupných dôkazných prostriedkov.
Správny orgán námietku žalobcu, že mal vychádzať aj z Potvrdenia Obvodného úradu, vydaného v

reštitučnom konaní, neakceptoval, poukazujúc na to, že nejde o listinu o zmene vlastníctva. Takétozdôvodnenie nekorešponduje s ustanovenia § 6 zákona podľa ktorého podkladmi nie sú len zápisy
v katastri nehnuteľností, resp. listiny zo zbierky listín, ale podkladom pri zostavovaní ROEP sú aj iné
dôkazy zistené v procese dokazovania. Správny orgán má pritom zákonnú povinnosť vyporiadať sa

so všetkými do úvahy prichádzajúcimi dôkazmi. Potvrdenie Obvodného úradu bolo vydané štátnym
orgánom po preverení skutočností v ňom uvedených v reštitučnom konaní a v neposlednom rade, v
roku 2003 bolo katastrom akceptované ako listina spôsobilá na zápis vlastníckeho práva právneho
predchodcu žalobkyne. Bolo teda úlohou správneho orgánu sa touto listinou zaoberať a pri svojom
rozhodovaní na ňu prihliadať.

Na druhej strane ale správny orgán vychádza z listín a zápisov, z ktorých je zrejmá nelogickosť
vykonávaných prevodov, keď pôvodne bola mpč. parcela 123/1 evidovaná s výmerou 1 433 m2,
následne mala byť celá parcela ( už vo výmere 2 018 m2 ) vyvlastnená a ešte predtým Kúpnou
zmluvou uzatvorenou medzi Urbárnymi gazdami a Hospodárskym kombinátom mesta Prešov mala byť
v celosti ako diel „a“ prevedená na kupujúceho. Teda najskôr mala byť celá parcela predaná, potom
následne vyvlastnená, pričom vyvlastňovacie rozhodnutie sa od roku 1957 nepremietlo v zápise na

liste vlastníctva. Preto má za to, že správny orgán nemôže nekriticky vychádzať z listín, založených
v evidencii nehnuteľností, jeho úlohou je usporiadať vzťahy v katastrálnom území a to na základe
všetkých predložených dôkazov. Správny orgán, napriek zrejmej nelogickosti zapísaných prevodov, z
týchto pri zostavovaní ROEP vychádza, a to bez bližšieho odôvodnenia, no neakceptuje potvrdenie
vydané v reštitučnom konaní štátnym orgánom, a to rovnako bez bližšieho odôvodnenia. Napadnute

rozhodnutie je tak v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádza z nedostatočne
zisteného skutočného stavu veci, a to v dôsledku nesprávnej aplikácie ustanovenia § 6 zákona.

Má za to, že nie je možné, aby v administratívnom konaní, bez rozhodnutia súdu bol zmenený právny
stav zapísaný v katastri nehnuteľností. Správny orgán nemôže v konaní o ROEP de facto vyvlastniť
majetok vlastníka, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva. Takýto postup je v rozpore s čl. 20 Ústavy SR,

podľa ktorej vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu a vyvlastnenie alebo
nútené obmedzenie je možné len za náhradu a vo verejnom záujme.

Parcely mpč. 458, 459/1, 603/2, 603/102 sú v návrhu ROEP zidentifikované v prospech Slovenskej
republiky, v správe Obvodného úradu, ktorá vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla
na základe :

- rozhodnutia Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 348/1968 H. zo dňa 5.11.1968

- rozhodnutia Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 425/70H zo dňa 19.1.1970

- rozhodnutia Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 425/70H zo dňa 12.5.1970

(ďalej len rozhodnutia Finančného odboru ONV).

Považuje za nesprávny názor žalovaného, podľa ktorého námietky žalobcu, že na tieto rozhodnutia nie

je možné prihliadať, nie sú dôvodné.

Uvedenými rozhodnutiami sa deklarovalo, že došlo k prechodu vlastníckeho práva k tam uvedeným
nehnuteľnostiam, a to podľa § 1 zák. č. 81/1949 Sb., ktorým mal majetok býv. urbarialistov prejsť do
vlastníctva JRD a pri vysporiadaní JRD mal prejsť v zmysle uznesenia vlády č. 997/1959 do vlastníctva
Čsl. štátu.

Žalobca v konaní predložil celý rad dôkazov, z ktorých je zrejmé, že k takémuto prechodu vlastníckeho
práva na JRD nemohlo dôjsť, keďže v Obci S., ktorá v čase od 15.3.1949 do 1.10.1959 (teda v čase
účinnosti zákona č. 69/1949 Zb. o jednotných roľníckych družstvách ) bola samostatnou obcou, JRD
nikdy nevzniklo.

Napriek zákonu č. 69/1949 Sb. a zákona č. 81/1949 Sb. o úprave právnych pomerov pasienkového

majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, v obci S. jednotlivíurbárnici hospodárili na svojich pozemkoch, resp. pozemkoch v ich podielovom spoluvlastníctve
samostatne až do roku 1959, keď pod tlakom štátnej správy odovzdali pozemky do užívania Štátnym
majetkom, n. p. Z.. (Zmenilo sa teda užívacie právo, nie však vlastnícke právo, ktoré zostalo zachované

pôvodným urbárnikom).

Z uvedeného je zrejmé, že v dôsledku skutočnosti, že v obci S. nevzniklo jednotné roľnícke družstvo,
nemohlo ex lege dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na štát, naopak, zostalo zachované vlastnícke
právo pôvodným vlastníkom. Dôkazom týchto skutočností sú napokon aj prvostupňovým správnym
orgánom zistené fakty, že aj po roku 1948 sa uzatvárali kúpnopredajné zmluvy medzi Bývalými

urbárskymi gazdami obce S. a štátom. Štát teda odkupoval pozemky, ktoré podľa zákona mali prejsť na
JRD, čo sa však neudialo, keďže JRD v Obci S. nikdy nevzniklo.

Ďalším dôvodom prečo je potrebné konštatovať, že rozhodnutia finančného odboru nie sú relevantné,
je ďalšia právna úprava, prijímaná v tomto období. Stav podľa zákona 81/1949 Zb., teda prechod
vlastníckeho práva na JRD, zriadené podľa zákona 69/1949 Sb., tu existoval len v období od 15.3.1949
do 1.10.1959, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách

a dochádza k „obnove“ - priznaniu vlastníckeho práva jednotlivým oprávneným osobám -pôvodným
spoluvlastníkom k takýmto spoločným urbárskym nehnuteľnostiam. Týmto zákonom (zák. č. 49/1959
Zb.) došlo ex lege k obnove individuálneho vlastníctva niekdajších urbárnikov (alebo ich právnych
nástupcov)kpozemkomzdruženýmvdružstve,ktoréichibaobhospodarovalo.Podľa§24ods.1zákona
č. 49/1959 Zb. vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva

zachované, (rovnako Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 348/08 z 6.10.2010).

Rozhodnutia Finančného odboru, na ktoré sa správny orgán odvoláva, neboli nikdy doručené adresátom
a v čase ich vydania už zákon 81/1949 Zb., o ktorý sa opierajú, ani neplatil ( bol v platnosti od 15.3.1949
do 1.10.1959 ), teda chýbal zákonný podklad pre ich vydanie.

K uvedeným námietkam a doloženým dôkazom žalovaný uviedol len to, že aj deklaratórne rozhodnutia

môžu byť podkladom pre zápis vzniku, zmeny a zániku práv k nehnuteľnostiam ( ako príklad uvádza
dedičské rozhodnutia ), že správny orgán nie je oprávnený posúdiť ničotnosť správnych aktov a že
okolnosť, že v obci S. družstvo nikdy nevzniklo, nemá vplyv na skutočnosť, že zápisy v bývalej evidencii
nehnuteľností boli vykonané na základe právoplatných listín.

Takéto odôvodnenie nespĺňa požiadavku § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže z neho nie je

zrejmé, ako sa vysporiadal s námietkami účastníka a akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil.
Predovšetkým sa nevysporiadal s námietkou zmeny právnej úpravy ktorou sa obnovilo vlastnícke
právo niekdajších urbárnikov ( alebo ich právnych nástupcov ) . Skutočnosť, že táto zmena právnej
úpravy sa neodrazila v zápisoch v pozemkovej knihe nemôže byť argumentom pre jej nerešpektovanie,
pretože práve pre nedostatky v evidencii pozemkov sa realizuje konanie o ROEP. Aj ostatné namietané

skutočnosti, podložené relevantnými dôkazmi, sú podstatné pre rozhodnutie, a teda nemožno ich pri
rozhodovaní opomenúť, resp. neprihliadanie na ne odôvodniť tým, že nemajú na rozhodovanie vplyv.

Žalovaný opäť len nekriticky akceptuje rozhodnutia, vydané ešte v roku 1970, ktoré preukázateľne boli
vydané v rozpore s vtedajšou právnou úpravou, vychádzali zo zákona, ktorý v čase ich vydania už
neplatil a vychádzali z nedostatočne zisteného stavu. Na druhej strane správny orgán nevysvetlil, prečo

považuje za relevantné len rozhodnutia finančného odboru a neprihliada na ďalšie listiny nachádzajúce
sa v spise, či už Potvrdenie Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObU-práv-96/03345-002,
ako listinu, ktorú kataster už raz akceptoval.

Poukázalnaustanovenie§7ods.3zákonapodľaktoréhonámietkyposúdikomisia,ktorásinatentoúčel
vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených

s miestnymi pomermi a so svojim stanoviskom ich predloží správnemu orgánu.

Z uvedeného je zrejmé, že skutočnosti o tom či v obci vzniklo alebo nevzniklo družstvo si mala
komisia zistiť aj z výpovedí osôb znalých miestnych pomerov. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
ani prvostupňového orgánu nevyplýva, že by tak urobila. Preto napadnuté rozhodnutie vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu a je v rozpore nielen s ustanovením § 7 ods. 3 zákona ale

aj s ustanovením § 46 správneho poriadku.Argumentácia, že spracovateľ ROEP vychádza zo zápisov uvedených v katastri neobstojí, a to s
poukazom na ustanovenie § 6 zákona. Pokiaľ by mal správny orgán vychádzať len zo zápisov v
katastri, potom by nebolo potrebné zriaďovať komisiu, ktorej je zverené zhromažďovanie podkladov na

zostavenie registra (§ 4 ods. 2 zákona). Takáto argumentácia je v rozpore so zmyslom a účelom celého
zákona. Ak teda žalovaný nebral do úvahy dôkazy predložené žalobcom a ním uvádzané námietky,
vychádza jeho rozhodnutie z nedostatočne zisteného skutočného stavu, správny orgán nesprávne vec
právne posúdil, keď neaplikoval ustanovenie § 6 zákona a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

Ďalej uviedol, že námietky žalobcu, ktorými namietal zníženie výmery jeho parciel bolo potrebné
považovať za návrh podľa § 11 ods. 1 zákona a za tým účelom vykonať dokazovanie. Napadnuté
rozhodnutie je nesprávne , a to vo vzťahu ku všetkým parcelám, ktorých sa týka aj v tom, že správny
orgán nesprávne posúdil podané námietky podľa § 11 zákona.

S poukazom na judikatúru (rozsudok NS SR, sp. zn. 6Sžo 60/2010, rozsudok Krajského súdu Prešov,
sp. zn. 1S 75/2012 ) je potrebné námietky účastníkov posudzovať podľa ich obsahu aj ako návrh podľa

§ 11. Účelom konania o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva totiž nie je kontrolovať, či
sú podľa listín zapísané vzťahy v katastri nehnuteľností, resp. evidencii nehnuteľností, ale usporiadať
vzťahy v kat. území, v ktorom sa uskutočňuje konanie, čo vyplýva aj ustanovenie § 11 ods. 1 zákona.

Z obsahu námietok je pritom zrejmé, že účastník namietal zníženie výmery, resp. ich úplné opomenutie
s poukazom na to, že uvedené parcely považuje za svoje a navrhuje zapísať pôvodnú výmeru parciel

v jeho prospech. Podľa obsahu ide teda o návrh podľa § 11 a takto mal byť aj posúdený a za tým
účelom malo byť vykonané dokazovanie, čo však správny orgán v dôsledku nesprávneho posúdenia
námietok, nerealizoval. Preto je jeho rozhodnutie nezákonné aj z dôvodu zistenia skutkového stavu,
ktorý je nepostačujúci pre rozhodnutie vo veci.

Správne konanie, ako aj ostatné druhy administratívneho procesu sú zásadne ovládané zásadou

materiálnej pravdy. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. V danom prípade v dôsledku nesprávnej interpretácie §
11 zákona, ktorého výklad je daný citovanou judikatúrou, nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Vo vzťahu k parcelám E-KN č. 797/202, 797/302, 797/502 a 797/3 správny orgán poukázal na to, že tieto
parcely neboli predmetom námietok, a preto sa nimi nemôže zaoberať. Uvedené parcely boli vytvorené z

pôvodných mpč. parciel 797/1, 797/2 a 797/3, voči ktorým žalobca námietky uplatnil, a namietal zníženie
ich výmery. Pre účastníka konania o návrhu ROEP je ťažké zorientovať sa v tom, aké ďalšie parcely
boli z jeho parciel v návrhu ROEP vytvorené a ani z výpisu nevyplýva, že pôvodná mpč. parcela bola
takýmto spôsobom rozdrobená. Žalobca mal za to, že správny orgán je povinný brať tieto skutočnosti
do úvahy, a pokiaľ účastník namieta zníženie výmery pôvodnej parcely, je zrejmé, že ide o námietku,

týkajúcu sa práve rozčlenenia jeho parcely a je to aj námietka voči novovytvoreným parcelám.

Podľa § 3 správneho poriadku, sú správne orgány poskytovať účastníkom pomoc a poučenia, aby v
konaní neutrpeli ujmu.

Preto aj v tejto časti, kde správny orgán tvrdí, že parcely, ktoré neboli v námietkach uvedené,
hoci námietky sa týkajú parciel, z ktorých boli tieto novovytvorené parcely vyčlenené, je rozhodnutie

nezákonné.

Žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý výrok rozhodnutia žalovaného v spojení s napadnutým výrokom
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a v rozsahu zrušenia vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie. V prevyšujúcej časti navrhol konanie zastaviť. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy
konania.

Súhlasil, aby krajský súd podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súhlasil s prejednaním veci
bez nariadenia pojednávania.Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1, 2 Os.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie a
konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom

administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, lebo zistenie
skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. ust. O.s.p.) je rozhodnutie o námietke
žalobcuprotivýpisuznávrhuregistraobnovenejevidenciepozemkov(ďalejlenROEP)vkat.úz.Z.podľa

§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
(ďalej len zákona).

Prvostupňový správny orgán námietke vo vzťahu k parcele E KN 1-122/3 vyhovel, vo vzťahu k parcelám
E KN: č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 námietkam
nevyhovel, vo vzťahu k ďalším parcelám vo výroku presne špecifikovaným uviedol, že o nich rozhodne

v samostatnom konaní v súlade s § 12 zákona.

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil.

Vzhľadom na rozsah žaloby a čiastočné späťvzatie žaloby je predmetom preskúmania len výrok
správneho orgánu, ktorým námietkam žalobcu nevyhovel.

Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok, ktorými vo vzťahu k
napadnutému výroku žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov, keďže sa žalovaný nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v
odvolaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov

a právnych vzťahov k nim (ďalej len „komisia“).

Podľa § 6 ods. 1 zákona podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých
nájomcamipozemkov,pozemkovýmispoločenstvamialeboinýmioprávnenýmiosobami,zkatastrálneho
operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných
dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

Podľa § 6 ods. 2 zákona správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov
zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla
nezisťuje.

Podľa § 7 ods. 1 zákona správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie
na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne

doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe,
výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo
v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra
doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods.
2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe,

zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z
návrhu registra.Podľa § 7 ods. 2 zákona námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa

a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje,

b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis

z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.

Podľa § 7 ods. 3 zákona námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho
práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so
svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a
o schválení registra je preskúmateľné súdom.

Podľa § 7 ods. 4 zákona na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky,

ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne informuje
toho, kto námietku podal.

Podľa § 5 ods. 1 zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy.

Zákon v § 7, podľa ktorého správny orgán rozhodoval, aplikáciu všeobecných predpisov o správnom

konaní nevylučuje, a nemá ani inú právnu úpravu.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Vychádzajúc z účelu zákona tak ako je vymedzený v § 1 zákona je potrebné súhlasiť s argumentáciou

žalobcu, že povinnosťou správneho orgánu bolo postupovať tak, aby zistil všetky dostupné údaje o
pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostavil a schváli ROEP. Podklady sa pritom
zisťujú z rôznych údajov poskytnutých účastníkmi konania alebo inými osobami, pričom správny orgán
nie je len v pozícii pasívneho orgánu vyhodnocujúceho predložené dôkazy, ale sám je povinný na
základe dostupných údajov zistiť presne a úplne skutočný stav veci.

Aj napriek tomu, že podkladom rozhodnutia má byť stanovisko komisie (§ 4 zákona), ktorá pre účely
posúdenia námietok je povinná si vyžiadať vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a
svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi a so svojim stanoviskom ich spolu
predložiť správnemu orgánu na rozhodnutie (§ 7 ods. 3 zákona), správny orgán takýmto spôsobom
nepostupoval.

Z obsahu rozhodnutí ani z obsahu administratívneho spisu v ktorom sa nachádzajú aj tri zápisnice z
rokovania komisie totižto nevyplýva, aby komisia vypočúvala nejakých svedkov, resp. aby vykonávala
ďalšie dokazovanie. Žalobca dôvodne poukazuje na nezákonný postup správneho orgánu, ktorý na
jednej strane vychádzal z listín a zápisov, z ktorých je zrejmá nelogickosť vykonávaných prevodov a
na druhej strane neakceptoval potvrdenia správnych orgánov vydané v reštitučnom konaní. Ak nemôže

meniť vlastnícke právo a musí akceptovať listiny, potom nemôže jedno rozhodnutie orgánu štátnejsprávyakceptovať(vyvlastňujúcerozhodnutia),ainérozhodnutianeakceptovať.Jenesporné,žeúčelom
zákona je na základe vykonaného dokazovania v rozsahu uvedenom v § 6 ods. 1, 2 zákona, ale aj v §
32 správneho poriadku, a následne po podaní námietok podľa § 7 ods. 3 zákona, usporiadať vzťahy bez

potreby vec riešiť v prípade akýchkoľvek nejasností v občianskoprávnom konaní (t. j. len mechanickým
prepisovaním údajov), lebo účelom konania o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva nie je
kontrolovať, či sú podľa listín zapísané vzťahy v katastri nehnuteľností, resp. evidencií nehnuteľností ale
usporiadať vzťahy v katastrálnom území, v ktorom sa uskutočňuje konanie, čo vyplýva z § 11 ods. 1
zákona (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 60/2010).

Žalobca tiež dôvodne argumentuje, že jeho námietku, ktorou namietal zníženie výmer parciel bolo
potrebné považovať za návrh podľa § 11 ods. 1 zákona a za tým účelom vykonať dokazovanie. Ak
žalobca namietal zníženie výmery resp. ich úplné opomenutie s poukazom na to, že ich považuje za
svoje a navrhuje zapísať pôvodné výmery parciel v jeho prospech a v § 5 ods. 1 zákona je upravená
subsiduárna aplikácia správneho poriadku, potom jeho námietku (podanie) bolo potrebné posudzovať
podľa obsahu (§ 19 ods. 2 správneho poriadku) ako návrh na postup podľa § 11 zákona. V prípade

nejasností bol správny orgán povinný postupovať podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku a teda tak,
aby žalobca neutrpel ujmu na svojich právach, čo vyplýva z § 3 ods. 2 správneho poriadku t. j. jednej
zo zásad správneho konania ktorými sú povinné sa správne orgány dôsledne riadiť. Aby postupoval
správny orgán takýmto spôsobom, z rozhodnutia ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva.

Keďže správne konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy, úlohou správnych orgánov bolo presne

a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

V súvislosti s výkladom zákona súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
I. ÚS 206/2010, ktorý uviedol, že „základné právo na súdnu ochranu (spravodlivé súdne konanie) je v
demokratickej spoločnosti považované za natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy
(zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých

by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie či dokonca popretie“.

Pokiaľ žalovaný v rozhodnutiach poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžo 80/2007, 3Sžo 169/2010 je potrebné zdôrazniť, že tieto rozhodnutia sa týkajú problematiky
opravy chyby v katastrálnom operáte, nie konania podľa zákona č. 180/1995 Z. z..

Keďže rozhodnutia správnych orgánov v napadnutých výrokoch vychádzajú z nedostatočne zisteného

skutkového stavu a z toho dôvodu sú aj pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, krajský súd
podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. rozhodnutie žalovaného vo výroku ktorým potvrdil výrok
prvostupňového správneho orgánu, ktorým námietkam nevyhovel v spojení s príslušným napadnutým
výrokom prvostupňového správneho orgánu zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby krajský súd podľa § 250h ods. 2 v spojení s § 250d ods. 3
O.s.p. konanie v prevyšujúcej časti zastavil.

Správne orgány sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom súdu tak, ako to vyplýva z § 250j ods.
7 O.s.p..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu

trov konania v sume 488,87 Eur. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 70,-
Eur a trov právneho zastúpenia v sume 418,87 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade
s § 9 a § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len vyhlášky) hodnota jedného úkonu 1/6 výpočtového základu, t. j. 127,16 Eur v
roku 2012, 134,- Eur v roku 2014, za tieto úkony právnych služieb: 21.12.2012 prevzatie a príprava veci

vrátane prvej porady s klientom 127,16 Eur, 6.2.2014 písomné podanie - žaloba 134,- Eur, 6.11.2014písomné podanie - výzva súdu - odpoveď + úprava žaloby 134,- Eur , spolu 395,16 Eur. Náhrada
hotových výdavkov tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) z toho za rok 2012 1 x á 7,63 Eur a 2 x á
8,04 Eur, spolu 23,71 Eur. Trovy konania v sume 488,87 Eur (418,87 + 70) je žalovaný povinný zaplatiť

v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Martiny
Kožárovej Jenčovej, vedený v T., a.s. A., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.