Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/321/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111233283
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111233283.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletého E. O.
nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
Staničné námestie č. 9 dieťaťa rodičov Ing. E. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v L. L. na V. XXXX/
XXX zastúpeného Advokátskou kanceláriou ĎURAJ & PARTNERS so sídlom v Banskej Bystrici na K.
Jarunkovej 2 a Ing. C.A. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. na L. XX zastúpenej spoločnosťou KRAL
PARTNERS s.r.o. so sídlom v Košiciach na Kukučínovej 7 v konaní o úprave styku o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 30.4.2014 č.k. 21P 138/2012-201 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 30.4.2014 č.k. 21P 138/2012-201 upravil styk otca s mal.
E. O. nar. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každý párny týždeň v sobotu od
14.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Styk bude prebiehať mimo bytu matky
maloletého. Otec má možnosť byť so synom polhodinu osamote. Matka musí umožniť otcovi, aby sa so
synom mohol porozprávať alebo stráviť túto polhodinu bez jej dohľadu. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa z dôvodov uvedených v
ust. § 205 ods. 2 O.s.p. písm.d/, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a písm.f/, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedla, že súd svoje rozhodnutie oprel predovšetkým o znalecký posudok, pričom sa
dostatočne nevyporiadal s jej námietkou ohľadom hodnotenia psychického stavu otca, ktorý v minulosti
trpel depresívnou epizódou, keď na str. 7 dôvodov rozsudku uvádza, že znalkyňa z psychologického
hľadiska v jeho osobnosti nenašla žiadne kontraindikácie pre kvalitný styk s maloletým dieťaťom.
Konštatovala, že znalkyňa, ktorá vypracovala znalecký posudok, je zapísaná ako znalkyňa pre odbor
psychológia, odvetvie klinická a poradenská psychológia, a ako taká, nebola oprávnená, resp. spôsobilá

posudzovať tieto okolnosti, nakoľko otec mal v minulosti pokus o suicídium, čo je znak nevyrovnanosti
a lability otca, bol psychiatrickým pacientom a k jeho stabilite aktuálneho stavu by sa mal vyjadriť
klinik, nie poradenský školský psychológ. Znalkyňa sa v znaleckom posudku nevysporiadala s tým,
že vzťah otca a syna sa nebudoval prirodzene, dieťa nemá k otcovi reálny vzťah a teda, či dieťa v
projekcií a vyjadreniach vyjadruje želanie po mužskej autorite ako takej, čo je prirodzeným želaním
chlapca alebo k osobe vlastného otca. Zdôraznila, že znalkyňa ospravedlňuje konanie otca a jej pripisuje
motív sledovania súdneho konania a svojho cieľa napriek tomu, že v znaleckom posudku uvádza, že

dieťa odmieta komunikovať o otcovi a reaguje neochotne, kým vo vzájomnej interakcii matka - dieťa sa
maloletý správa uvoľnene, bezprostredne a s dobrou náladou. Poukázala na závery psychologickýchvyšetrení maloletého vykonaných na žiadosť ošetrujúceho detského lekára 11.3.2014 a 17.4.2014
neštátnym zdravotníckym zariadením Mgr. Z. Z. detským psychológom, psychoterapeutom a znalcom v
oblasti klinická psychológia, ktoré boli predložené v priebehu konania na súde prvého stupňa. Rovnako

zdôraznila, že v konaní pred prvostupňovým súdom napriek tomu, že vzťah maloletého k otcovi je
odmietavý, sa vyjadrila, že rešpektuje právo dieťaťa stretávať sa s obidvomi rodičmi a rešpektuje právo
otca stretávať sa s maloletým synom, ale maloletý sa výslovne odmieta stretávať sa s otcom a tento
rozpor odstrániť nedokázala poradiť ani kolízny opatrovník. Na základe toho, že maloletý sa odmieta s
otcom stretávať a klinický psychológ v správe z vyšetrenia zo 17.4.2014 uvádza „že je dôležité nevyvíjať

na neho nátlak, nenútiť ho do styku s otcom, pokiaľ ho nechce“, žiadala, aby odvolací súd zmenil
prvostupňový rozsudok tak, že upraví styk otca s maloletým každý prvý párny týždeň v mesiaci v sobotu
od 16.00 hod. do 18.00 hod. za jej prítomnosti alebo rozsudok zruší a vráti prvostupňovému súdu na
nové konanie a rozhodnutie.

Otec maloletého vo vyjadrení konštatoval, že matka v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré
by v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už neboli známe a podľa jeho názoru obsah odvolania

nenapĺňa žiaden z odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., pretože skutkové okolnosti a
ani právne významné skutočnosti pre ktorýkoľvek z odvolacích dôvodov nie sú dané. Konštatoval, že
obsah odvolania matky možno vyhodnotiť už skutočne ako pokus o akési „démonizovanie“ jeho osoby.
Prežil a prešiel si komplikovaným obdobím, avšak ako aj závery ustanovenej znalkyne presvedčivo
uvádzajú, nenašla u neho aktuálne žiadne prekážky plnohodnotného styku so synom a nezistila žiadne

kontraindikácie ich vzájomného kontaktu. Počas celého konania preukazoval svoj úprimný záujem o
maloletého a chce pokračovať síce v ťažkej, ale veľmi dôležitej úlohe budovania zdravého a obojstranne
prospešného a obohacujúceho vzťahu so svojím synom. Preukázal svoju psychickú vyrovnanosť a
fyzickú pripravenosť na realizáciu styku s maloletým dokonca v širšom rozsahu, ako pôvodne v návrhu
požadoval. Práve naopak, zistenia a nálezy obsiahnuté v znaleckom posudku indikovali, že práve matka

nie je stále celkom vyrovnaná s minulým obdobím spoločného života a rozchodu, čo sa premieta aj
do jej správania voči nemu a do prenášania určitých averzií na spoločné dieťa, ktoré nie sú a zatiaľ
ani nemôžu reálne byť niečím vyvažované. Poukázal aj na to, že v pôvodnom návrhu žiadal upraviť
styk v širšom rozsahu, než bol napokon zakomponovaný do výroku napadnutého rozsudku, avšak
práve špecifiká skutkových okolností prípadu a zohľadniac názory a potreby maloletého súhlasil s

limitovanejšou úpravou styku, dokonca ešte v menšom rozsahu ako predpokladali odporúčania znalkyne
ustanovenej v súdnom konaní. Je si vedomý svojej zodpovednosti voči synovi, ktorému aj mieni v
plnej miere dostáť a zároveň je odhodlaný pracovať dostupnými prostriedkami na spoločnom zblížení.
Pokiaľ by však matka pokračovala v nastúpenej tendencii, ktorej prejavom je neumožňovanie styku
a prenechávanie jej realizácie alibisticky len na rozhodnutie dieťaťa, prípadne navrhovanie styku v

rozsahu viac než nedostatočnom, potom všetky jeho snahy budú hatené a vo svojej podstate zmarené.
Zdôraznil, že nemenej dôležitým faktom je tiež to, že na pojednávaní sa aj kolízny opatrovník vyjadril v
prospech širšej úpravy styku, než aký navrhovala matka a to práve pre odôvodnenú potrebu budovania
vzájomného kontaktu otca so synom a zohľadňujúc potreby a najlepší záujem dieťaťa. Správy Mgr.
Z. Z., na ktoré sa matka vo veľkej miere odvoláva, nemajú silu a zázemie vypracovaného znaleckého

posudku a možno ich považovať skôr za listiny ako za dôkazy, pre zjavnú ingerenciu matky pri ich
vypracovaní. Vyjadril názor, že prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, spoľahlivo a
dôkladne zistil skutkový stav, poctivo zisťoval najlepší záujem maloletého a svoje rozhodnutie vo veci
samej náležite, presvedčivo, racionálne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Súd zdôvodnil, prečo úpravu
styku vykonal, zdôvodnil, čo bolo na predchádzajúcej úprave nevhodné a spoľahlivo sa vysporiadal

aj s námietkami matky, ktoré počas konania vzniesla. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd
odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I ako správny tak po vecnej i právnej stránke
v celom rozsahu potvrdil.

Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na znalecký posudok z 21.10.2013,
v ktorom znalkyňa uviedla, že z psychologického hľadiska je prospešné, aby dieťa v tomto veku

nachádzalo aj mužský vzor pre seba a aby vyrastalo s vedomím, že má k osobe otca pozitívnu citovú
väzbu. Odporúčala, aby sa styk medzi otcom a synom realizoval po dobu pol roka každú sobotu za
prítomnosti matky v rozsahu 5 až 7 hodín. Je však nutné, aby otec mal možnosť ostať so synom sám,
bez matkinej prítomnosti aspoň 1 hodinu. Po uplynutí polročnej doby pripustila možnosť upraviť styk
každý párny víkend od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod.. Kolízny opatrovník vyjadril názor, že mal.

E. má právo na kontakt s oboma rodičmi, každý rodič má právo na výchovu a styk so svojím dieťaťom,preto je potrebné, aby sa syn s otcom pravidelne stretával, aby jeho vzťah k otcovi zostal zachovaný a
naďalej sa rozvíjal aj za účelom možného rozšírenia styku smerom do budúcna. Navrhol odvolaciemu
súdu rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky dieťaťa preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine,
v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci

konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o úprave
styku otca s mal. E.. Odvolací súd dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne

tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské
práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú
v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na
výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom
korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na

zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl.
7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Zásadne treba pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo
na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského
roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením
styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine.

Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to
vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek
obmedzovaný. Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova. Ak súd nezistí také okolnosti v
správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností,
nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Práve naopak,

v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy
a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil. Zo
záverov znaleckého posudku PhDr. Ľ. D. z 19.10.2013 jednoznačne vyplýva, že otec je psychologicky
schopný zastávať rolu otca a odmietanie mal. E.. Odvolací súd zdôrazňuje, že jeho neodôvodnená
nechuť stretávať sa s otcom nemôže byť dôvodom pre úpravu styku v súlade s návrhom matky. Práve

naopak, širším záujmom maloletého, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku, je naplnenie cieľov jeho
riadnej výchovy a konajúci súd úpravou styku splnil svoju zákonnú povinnosť urobiť všetko pre to, aby
sa narušený vzťah medzi otcom a dieťaťom obnovil. Závery znaleckého posudku korešpondujú aj s
ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci, posudok neobsahuje žiadne rozpory, ako sa domnieva matka
maloletého, podáva vyčerpávajúce odpovede na položené otázky a o jeho objektívnosti odvolací súd

nemá pochybnosti. Námietky matky proti znaleckému posudku bolo potrebné považovať za účelovú
obranu, pretože nezodpovedal jej želaniam. Konajúci súd rozhodol v súlade s právnymi predpismi a
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na psychologické štúdie dokazujúce, že uprednostňovanie role matky pred rolou otca nie je v
záujme dieťaťa, pretože tieto obidve role sú nezastupiteľné. Odvolací súd tiež poukazuje na konštantnú

judikatúru, z ktorej vyplýva, že konflikty medzi rodičmi a obava toho, ktorému dieťa bolo zverené
do osobnej starostlivosti zo styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom, nemôže byť riešená formou
styku v súlade s odvolacím návrhom matky. Znalecký posudok dáva dostatok podkladov pre zákonné
rozhodnutie v merite veci a z odbornej diagnostiky vzájomných vzťahov nepochybne vyplýva, že užší
styk otca s dieťaťom nie je v jeho záujme, ale naopak, v jeho záujme je úprava styku s otcom za účelom

obnovenia ich vzájomného vzťahu. Relevantné skutočnosti, pre ktoré by bolo nutné styk otca obmedziťvýlučne len za prítomnosti matky a v užšom rozsahu, neboli zistené ani vyššie menovanou znalkyňou.
Z uvedených dôvodov a na základe uvedených úvah odvolací súd dospel k presvedčeniu, že upravený
styk otca s maloletým rozhodne nemôže ohroziť pri správnej výchove matky a tiež správnej príprave

maloletého na styk s otcom duševný vývoj dieťaťa. Súdom prvého stupňa určený režim styku zohľadňuje
vek maloletého, jeho biologickú a citovú väzbu na matku a dáva možnosť pružnejšieho zásahu matky v
prípade nepredvídaných okolností, ale rovnako zohľadňuje aj tú podstatnú skutočnosť, že medzi otcom
a dieťaťom doteraz nebol vytvorený citový vzťah a otec vo vzťahu k tomuto dieťaťu nemá praktické
skúsenosti v otázkach starostlivosti o dieťa. Súd prvého stupňa rozhodol správne a zákonne, keď upravil

styk otca s mal. E. v rozsahu zodpovedajúcom všetkým relevantným skutočnostiam zisteným v priebehu
konania na súde prvého stupňa, pretože je správne a predovšetkým spravodlivé, aby otec mohol plniť
svoju otcovskú rolu aspoň v tomto užšom rozsahu a rovnako je v záujme mal. E., ktorý na základe
Deklarácie práv dieťaťa má právo byť vychovávaný obidvomi rodičmi. Odvolací súd poznamenáva, že
je predovšetkým na rodičoch, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali
bezkonfliktné prostredie pre realizáciu styku a snažili sa o jednotný postup rešpektujúc pokyny matky v

otázkach bežnej starostlivosti o dieťa, pretože práve matka, ktorá sa osobne stará o dieťa, je najbližšie
k dieťaťu a najlepšie pozná jeho duševné a fyzické dispozície. Je však nutné zdôrazniť, že matka je
povinná maloletého na styk pripraviť a svojím verbálnym, ale aj neverbálnym prejavom ho vo vzťahu
k otcovi podporovať, usmerňovať a organizovať program maloletému spolu s otcom predovšetkým so
zreteľom na záujem dieťaťa, pretože ničím nepodložené výhrady voči otcovi dieťaťa, ako k bývalému

partnerovi, pôsobia na vzájomný vzťah otca a syna kontraproduktívne. Odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie o úprave styku otca
s mal. E. a s výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého
stupňa, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu
veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa
doplnil ďalšie dôvody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.