Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Mária Gazdačková

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713216064
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713216064.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Y. K., M.. N.. N.
N. I. G., N. A. X, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom
v Myjave, M. R. Štefánika č. 638/56 proti žalovanému S. H.X., J.. XX. XX. XXXX, J. G. S., H. XXXX/XX
zastúpeného opatrovníčkou S. W.J., pracovníčkou Okresného súdu Martin v konaní o zaplatenie 825,-
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 597 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 27.
01. 2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28. 10. 2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 825,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy a obdobie od 27. 01. 2012 do

zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 138,60 €, čo predstavovalo zmluvnú pokutu za 7 mesiacov
omeškania v období od januára 2012 do júla 2012 vo výške 19,80 € mesačne ako aj náhrady trov
konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 14. 09. 2011 so žalovaným ako dlžníkom uzavrel
zmluvuospotrebiteľskomúvereč.320112129nasumu600,-eurzapoplatok228€.Žalovanýsazaviazal
zaplatiť celkovú čiastku 828,- v trinástich mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných splátkach

vo výške 3 € a ďalej v pravidelných mesačných splátkach po 81,95 €. Prvá splátka bola splatná 10-ty
deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol
veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany
inak. Žalovaný však ku dňu spísania žaloby uhradil len 3 €, pričom túto sumu zaplatil 14. 09. 2011.

V predžalobnej upomienke zo dňa 17. 01. 2012 žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva podľa

§ 53 ods. 8 Obč. zák., teda práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení
záväzku zo dňa 23. 02. 2012 žalobca žalovanému oznámil, že celý dlh zahrňajúci nesplatenú časť
úveru a odplaty, sa stal splatným k 26. 01. 2012. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere žalobca
nezaevidoval žiadnu ďalšiu úhradu dlhu od žalovaného, takže jeho pohľadávka na istine potom
predstavovala sumu 825 €. V zmysle bodu 3 obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sa žalovaný zaviazal v prípade porušenia podmienok zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške

3,3 % istiny úveru, a to za každý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia z celkovej dlžnejčiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou
ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru bola vo výške 600 €, dohodnutá mesačná zmluvná pokuta
predstavuje potom sumu 19,80 €. Žalobca si potom uplatňoval zmluvnú pokutu ako vyplynulo z petitu

žaloby, za omeškanie žalovaného v období od januára 2012 do júla 2012 po 19,80 € mesačne.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa
nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a napriek rozsiahlym šetreniam sa súdu nepodarilo zistiť
miesto jeho pobytu. Súd preto podľa § 29 ods. 2 O. s. p. žalovanému ustanovil opatrovníka pre konanie,
ktorý potom žalovaného v konaní zastupoval.

Vzhľadom na skutočnosť, že šlo o drobný spor podľa § 200ea O. s. p. súd v súlade s ust. § 115a ods. 2
O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. dňa 30. 01. 2015 vyhlásil verejne rozsudok bez nariadenia pojednávania,
znenie rozsudku je uvedené vo výrokovej časti písomného vyhotovenia rozsudku.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z listinných dôkazov žalobcom pripojených do súdneho spisu.

Z predmetného spisového materiálu bolo nepochybne preukázané, že žalobca v pozícii veriteľa a

žalovaný v pozícii dlžníka uzavreli dňa 14. 09. 2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
ktorou veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 600 €. Úrok bol poskytovaný za celkový
úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, pričom za poskytnutie úveru si
veriteľ ďalej účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Dlžník, teda
žalovaný prevzatie istiny v hotovosti pri podpise zmluvy potvrdil svojim podpisom na zmluve. Úrok a

odmena boli ďalej označované len ako odplata za poskytnutie úveru a celkovo predstavovali sumu 228
€. Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť celkovú dlžnú čiastku na úhradu 828 €.

Žalovaný sa zaviazal uhradiť veriteľovi úver riadne a včas v 13 mesačných splátkach a to v prvých
troch mesačných splátkach vo výške 3 € a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach
vo výške 81,90 €. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka až do

úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Veriteľ bol oprávnený
žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
jednotlivej splátky. Doporučený termín úhrady bol 12-ty dňa v mesiaci. Priemerná RPMN podľa § 9 ods. 2
písm. y/ zákona č. 129/2010 Z. z. ku dňu podpisu zmluvy predstavovala pri 13 mesačnej splatnosti úveru
45,11 % ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky žalobcu, ktoré boli uvedené

na druhej časti zmluvy a žalovaný ich podpísal. V týchto obchodných podmienkach bola uvedená aj
RPMN tohto konkrétneho úveru vo výške 67,70 % ročne.

Podľa článku 2 predmetných obchodných podmienok, konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy
o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy
o úvere do konečnej splatnosti úveru. Záväzok vzniknutý zo zmluvy o úvere zaniká zaplatením celej

dlžnej sumy, odstúpením od zmluvy o úvere za podmienok upravených v bode 6 týchto obchodných
podmienok, prípadne dohodou zmluvných strán.

Podľačlánku3obchodnýchpodmienok,zmluvnéstranysadohodli,žepokiaľdlžníknesplnísvojzáväzok
podľa čl. II Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu za omeškanie vo
výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 18 mesiacov a to za každý aj začatý mesiac omeškania

až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 17. 01. 2012 žalobca žalovanému oznámil, že mu ku dňu spísania
upomienky dlhuje celkovo sumu 169,80 € a, že žalovaného vyzýva, aby túto sumu uhradil najneskôr do
5 dní od obdržania výzvy spôsobom uvedeným vo výzve. V prípade, že nevykoná bezodkladnú úhradudlhu, uplatní si žalobca právo a o po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 53 ods. 8 Obč. zák. bude žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky a uplatní voči žalovanému majetkové sankcie.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaný na výzvu žalobcu bol reagoval. Žalobca preto listom

zo dňa 23. 02. 2012 oznámil žalovanému, že zosplatňuje dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu 26. 01.
2012 a žiada o zaplatenie istiny vo výške 825 € spolu so zmluvou pokutou 19,80 €, a nákladmi spojenými
s vymáhaním dlžnej sumy v celkovej výške 120 €.

Oba listy žalobcu boli zasielané žalovanému ako doporučená zásielka.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná len
čiastočne.

Je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá vzhľadom na dátum jej uzavretia už za
účinnosti zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch, a o pôžičkách pre
spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ust. § 9 citovaného zákona o spotrebiteľských
úveroch upravovalo náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákon
požadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere stanovila dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Absencia týchto ustanovení spôsobovala v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ skutočnosť, že spotrebiteľský

úver sa požaduje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa presvedčenia súdu žalobca v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nezrozumiteľným
spôsobomprebežnéhospotrebiteľastanoviltaktermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,ktorý
ako aj termín splátok spotrebiteľského úveru. Táto nezrozumiteľnosť pre bežného spotrebiteľa podľa
názoru súdu spôsobuje neplatnosť predmetných dojednaní v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. (zák. č.

40/1964 Zb.), podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak
je neplatný.

Spôsob splácania a z neho vyplývajúca konečná splatnosť úveru je vyjadrený tak, že k zisteniu, kedy
by mal byť úver splatený je možné dôjsť len zložitým napočítavaním dní, s prihliadnutím na deň kedy
bola zmluva uzavretá. V kontexte s takýmto napočítavaním , keď prvá splátka je zročná do 10-tich dní

od uzavretia zmluvy, teda 24. 09. 2011 a všetky ďalšie 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky
potom metie údaj v zmluve, že doporučený termín úhrady splátky je 12-ty deň v mesiaci.

Veriteľovi nič nebránilo, keďže bol zrejmý dátum uzavretia zmluvy, uviesť presné termíny splatnosti
jednotlivých splátok a ďalej aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na
skutočnosť, že tak žalobca, ktorý použil formulár zmluvy ním predtlačený neurobil, spôsobil tým podľa

presvedčenia súdu neplatnosť časti zmluvy, ktorá sa týka jej obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2
písm. f/ a k/, čo následne spôsobuje, že tieto údaje v zmluve absentujú, keďže neboli platne dohodnuté
a úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade potom pri skutočnosti,
že žalovanému bola požičaná istina 600 € a zaplatil z nej len 3 €, výška dlhu žalovaného na istine
predstavuje sumu 597 €. Žalobca potom totiž nemá nárok na odplatu tvorenú úrokom a odmenou v

celkovej výške 228 €.Nárok na zaplatenie dlhu na istine nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zák. (zák. č. 513/1991
Zb.), ktoré stanovujú základný rámec pre každú úverovú zmluvu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úrok z omeškania žalobca ho požadoval v limitoch určených v tom čase
účinnomust.§369ods.1Obch.zák.atovlimitoch,ktoréustanoviliobčianskoprávnepredpisyvzhľadom
na skutočnosť, že účastníkom úverovej zmluvy bol spotrebiteľ. Žalobca zosplatnil dlh podľa § 53 ods.
8 Obč. zák., pričom v 15-dňovej lehote tento zámer žalovanému oznámil a to listom zo dňa 17. 01.

2012. Žalovaný sa potom dostal do omeškania dňom nasledujúcim, ku ktorému sa stal, pre omeškanie
s úhradou viac ako troch splátok zročný celý dlh, teda dňom 27. 01. 2012.

Pokiaľžalobcapožadovalpriznaťnároknazmluvnúpokutu,ktoráboladohodnutávčlánku3obchodných
podmienok žalobcu vo výške 3,3 % z istiny úveru, súd dospel k presvedčeniu, že toto dojednanie je
neplatné v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. Je nepochybné, že zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania

je zmluvou spotrebiteľskou a to zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

Základný rámec pre úpravu spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52 až § 54.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Vtomtoprípade,ajkeďzmluvnápokutajepredovšetkýmzabezpečovacíminštitútomjenutnépožadovať
ju za sankciu, ktorú má veriteľ v zmysle článku 3 právo uplatňovať voči dlžníkovi, ktorý je v omeškaní
s plnením svojho peňažného záväzku. V tomto prípade bol nárok na zmluvnú pokutu v článku 3
obchodných podmienok žalobcu formulovaný tak, že veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú
pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a to za každý,

aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Z formulácie je zrejmé, že výška
zmluvnej pokuty sa odvíja od istiny úveru a nie od výšky dlhu. Aj keď v tomto prípade dlh žalovaného
predstavoval takmer istinu poskytnutého úveru, pri takejto formulácii je možné, aby veriteľ aj v prípade,
že dlžník dlhuje čo i len euro z celkového dlhu, požadoval 3,3 % istiny úveru, čo predstavuje pri ročnom
omeškaní napríklad s úhradou čo i len nepatrnej sumy, požadovať sumu rovnajúcu sa 39,6 % dlhovanej

istiny ročne.

Podľa presvedčenia súdu takto formulovaný nárok na majetkovú sankciu, ktorou je zmluvná pokuta
spôsobuje nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, pretože umožňuje veriteľovi, dodávateľovi inkasovať
pri omeškaní s čo i len s nepatrnou čiastkou, pomerne vysokú sumu rovnajúcu sa takmer 40 % istiny
úveru ročne a popri tom samozrejme požadovať zákonnú sankciu, ktorou sú úroky z omeškania.Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu na základe neprijateľnej,
teda neplatnej zmluvnej podmienky a nárok na toto plnenie zamietol. Súd teda žalobu zamietol v časti,
kde sa žalobca domáhal vyčíslenej zmluvnej pokuty v tomto prípade len 138,60 € za 7 mesiacov a v

časti kde požadoval priznať aj odplatu z úveru vo výške 228 € s príslušným úrokom z omeškania a to
z dôvodov vyššie uvedených.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Keďže žiadny z účastníkov nebol
v celom rozsahu úspešný súd rozhodol tak, že ani jeden z nich proti tomu druhému nemá právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.