Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411207546
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4411207546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľa: Q. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom W., F. 7, zastúpený Cipciar & Partners, s.r.o. Bratislava, Haburská 49/F, IČO: 36 716
669, proti odporcovi: C. W., nar. XX.X.XXXX, bytom F., Q. XX, zastúpený advokátom JUDr. Ľudovítom
Didim, so sídlom Šahy, Hontianska cesta 4, o zaplatenie 2.190,78 eura s prísl., o odvolaní odporcu proti

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/210/2011-148 zo dňa 22. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2.190,78 eura,
úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1692,88 eura počínajúc dňom 23.5.2008 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 497,90 eur počínajúc dňom 7.6.2008 do zaplatenia a
to do 15. dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi

trovy konania v sume 1.366,32 eura a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa Cipciar & Partners,
s.r.o. Bratislava, Haburská 49/F, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo Q. a.s. a to 15. dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ďalej odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy
odvolacieho konania v sume 400,52 eura a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa Cipciar &
Partners, s.r.o. Bratislava, Haburská 49/F, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB a.s. a to
15. dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 488,

§ 489, § 657 a 658 ods. 1, § 558, § 580, § 451 ods. 2, § 489, § 491 ods. 1, § 100 ods. 1, §
101, § 107 ods. 1,2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým
stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Z
výpovedí účastníkov konania na pojednávaní dňa 1.10.2013 považoval za preukázané, že peniaze v
sume 51.000,-Sk (1.692,88 eura) a v sume 15.000,-Sk (497,90 eur), ktorých prevzatie odporca potvrdil
dlžobnými úpismi dňa 22.4.2008 a 7.5.2008 predstavujú zálohu na materiál na zhotovenie nábytku pre
p. O., pričom odporca tento nábytok fakturoval navrhovateľovi faktúrou č. 01/2009 zo dňa 20.1.2009 v

sume 4.315,21 eura, ktorej zaplatenia sa odporca voči navrhovateľovi domáhal v spore, ktorý bol vedený
na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 5C/109/2010, pričom v tomto spore súd len čiastočne vyhovel
návrhu a to v rozsahu 2.257,19 eura a vo zvyšku návrh odporcu zamietol. Z uvedených dlžobných úpisov
mal súd prvého stupňa preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah, keďže odporca
prevzal od navrhovateľa zálohu na materiál na zhotovenie nábytku pre p. O. a odporca sa zaviazal, že
tieto zálohy vráti dňa 22.5.2008 a dňa 6.6.2008, pričom odporca tieto sumy navrhovateľovi nevrátil. Z

uvedeného je zrejmé, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah podľa § 491 odsek 1 Občianskeho
zákonníka, keďže uzavreli zmluvu s uvedeným obsahom a teda nemožno poskytnutie uvedenej zálohy
považovaťzaplneniebezprávnehodôvodutak,akotouvádzaprávnyzástupcaodporcu.Pretonemožnouvedené plnenie poskytnuté navrhovateľom odporcovi považovať za bezdôvodné obohatenie a teda
nemožno ani premlčaciu lehotu na uplatnenie práva posudzovať podľa ustanovenia § 107 Občianskeho
zákonníka, ale len podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. V danom prípade podľa názoru

súdu prvého stupňa bola lehota na uplatnenie práva trojročná, preto nárok navrhovateľa bol uplatnený
včas v trojročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňa 22.5.2008 a 6.6.2008, pričom návrh na začatie
konania bol podaný 20.4.2011. Uviedol tiež, že dlžobné úpisy nemožno považovať za uznanie dlhu
podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ale za právny úkon, ktorý zakladá práva a povinnosti medzi
účastníkmi podľa § 491 Občianskeho zákonníka. Obrana odporcu, spočívajúca v tom, že došlo k

započítaniu pohľadávok v zmysle započítania navrhovateľa zo dňa 3.3.2011 a teda k zániku nároku
navrhovateľa, je nedôvodná, pretože v danom prípade nedošlo k riadnemu započítaniu pohľadávok
navrhovateľa odporcu, pretože nešlo o vzájomné pohľadávky účastníkov, spôsobilé na započítanie.
Považoval za rozhodujúce, že navrhovateľ pohľadávku odporcu, ktorá predstavovala celkom sumu
4.315,21 eura, fakturovanú faktúrou č. 1/2009 neuznával ani len čiastočne, pričom vo vyjadrení k návrhu
na začatie konania žiadal návrh C. W. v spore vedenom pod č. 5C/109/2010 zamietnuť. Na riadne

započítanie pohľadávok zákon vyžaduje, aby išlo o pohľadávky vzájomne započítateľné t.j., že tieto
pohľadávky účastníci právneho vzťahu vzájomne uznávajú. V danom prípade však ani sám odporca
neuznával pohľadávku navrhovateľa uplatnenú v tomto konaní a preto, vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nedošlo k riadnemu započítaniu pohľadávok účastníkov a teda ani k zániku záväzku odporcu
voči navrhovateľovi započítaním v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa okrem

istiny priznal navrhovateľovi aj príslušenstvom uplatnenej pohľadávky t.j. úroky z omeškania a návrhu
navrhovateľa aj v tejto časti vyhovel, pretože úrok z omeškania navrhovateľ uplatnil v súlade s
ustanovením § 121 ods.3 a § 517 odsek 2 OZ a ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/95 Z.z. účinného
ku dňu 31.12.2008 podľa ktorého príslušenstvo pohľadávky sú úroky z omeškania, ktorých výška
predstavuje dvojnásobok základnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu

omeškania splnením peňažného dlhu. V danom prípade úroky z omeškania predstavovali výšku 8,5%,
keďže základná sadzba ku dňom 23.5.2008 a 7.6.2008 predstavovala 4,25% a teda súd priznal v súlade
s uvedeným nariadením vlády úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy. O trovách konania
súd rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal
náhradu trov prvostupňového konania v sume 1.366,32 eura a náhradu trov odvolacieho konania v

sume 400,52 eur podľa § 10 odsek 1, § 14 odsek 1 písm. c/, d/, § 16 odsek 3, 4, § 17 odsek 1, § 18 odsek
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil alebo zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne
v celom rozsahu a žalobcu zaviaže na náhradu trov odvolacieho, ako aj prvostupňového konania. V

dôvodoch odvolania namietla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je zmätočné a nepreskúmateľné a
nesprávne právne posúdené. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa v žalobe zo dňa 20.4.2011
domáhal zaplatenia sumy 2.190,78 eura s príslušenstvom titulom pôžičky s tým, že dňa 22.4.2008
požičal odporcovi sumu 51.000,- Sk a dňa 7.5.2008 sumu 15.000,-Sk. Odporca sa bránil tým, že tzv.
dlžobné úpisy, aj keď ich odporca podpísal, boli navrhovateľom účelovo vystavené, pretože navrhovateľ

poskytol túto sumu odporcovi ako preddavok na nákup materiálu pre vyhotovenie nábytku pre pána
O. a pána P. bez toho, aby medzi nimi vznikol záväzkový vzťah podľa § 491 ods. 1 Obč. zákonníka.
Tento záväzkový vzťah, o ktorý sa opiera prvostupňový súd, nemohol vzniknúť už aj z toho dôvodu,
že účastníci tohto konania sú podnikateľmi, ktorých vzťahy upravuje Obchodný zákonník. Poukázal
na to, že uznanie záväzku formou tzv. dlžobného úpisu odporca od začiatku sporu spochybňoval už

aj z toho dôvodu, že v ňom chýba dôvod tohto záväzku a preto toto uznanie považuje odporca za
absolútne neplatné. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní o zaplatenie 7.634,60
eura s príslušenstvom, vedenom pod č. k. 6C/135/2009 dlžobné úpisy zo dňa 22.4.2008 a 7.5.2008
vôbec neuvádzal a nespomínal. Ďalej namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie tejto
žaloby, pretože navrhovateľ dňa 21.4.2011 podal žalobcu faxom na Okresný súd v Nových Zámkoch

a písomné podanie doplnil až dňa 26.4.2011, t. j. po uplynutí trojdňovej lehoty na doplnenie podania.
Ide o prekluzívnu lehotu a nemožno ju predĺžiť. V tejto súvislosti uviedol, že e súd prvého stupňa sa
dostatočne nevysporiadal s touto námietkou ako predbežnou otázkou a nevyžiadal od navrhovateľa,
aby predložil doklad o doručení písomného návrhu na začatie konania. Podľa názoru odporcu, jedine čo
je v konaní preukázané je, že písomné podanie navrhovateľa bolo doručené súdu dňa 26.4.2011, t. j. po

uplynutí trojdňovej lehoty na doplnenie podania. Žiadal zohľadniť, že listom zo dňa 3.3.2011 navrhovateľ
doručil odporcovi list pod názvom Jednostranné započítanie pohľadávky, v ktorom započítava jeho
pohľadávku vo výške 2.190,78 eura s jeho pohľadávkou vo výške 2.190,78 eura vyplývajúcou zo zmlúvo pôžičke uzatvorených dňa 22.4.2008 a 7.5.2008 t. j. sumy 51.000,-Sk a 15.000,-Sk, pretože týmto
jeho jednostranným rozhodnutím odpadol predmet tohto sporu. Odporca poukázal na skutočnosť, že
sám navrhovateľ tzv. jednostranným započítaním pohľadávky voči odporcovi urobil prejav smerujúci k

započítaniu podľa § 580 OZ a v súdnom spore o zaplatenie sumy 4.315,21 eura vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 5C/109/2010 a táto pohľadávka existovala, čoho dôkazom je, že súd návrhu odporcu
sčasti vyhovel, keď zaviazal navrhovateľa zaplatiť mu sumu 2.257,19 eura s príslušenstvom. Žalobca o
zaplatenie sumy 4.315,12 eura s príslušenstvom bola podaná na súd dňa 7.4.2010 a jeho započítateľná
pohľadávka v tom čase už existovala, preto nesúhlasí s konštatovaním prvostupňového súdu, že v

danomprípadenešloovzájomnépohľadávkyspôsobilénazapočítanie.Záveromuviedol,že súdprvého
stupňanesprávneposúdil námietkupremlčania,pretože plnenie,ktoré navrhovateľodporcovi poskytol,
je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie, a preto premlčaciu lehotu na uplatnenie práva treba
posudzovať podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol,

že dlžobné úpisy je nevyhnutné považovať za potvrdenie odporcu, že mu boli navrhovateľom v určitej
výške poskytnuté finančné prostriedky ako preddavky na vyrobenie nábytku. Čo sa týka odporcovej
námietky voči aktívnej legitimácii navrhovateľa, túto považuje navrhovateľ za neopodstatnenú. V konaní
sa nepreukázalo, že by navrhovateľ nedodržal lehotu na doplnenie podania stanovenú v § 42 ods. 1
OSP. Aj keby sa v konaní preukázalo, že originál žaloby nebol doplnený do troch dní, v súlade s § 42

ods. 1 OSP, by to malo následok, že na podanie urobené telefaxom by sa neprihliadalo a na žalobu
doručenú súdu dňa 26.4.2011 by sa hľadelo ako na nový návrh na začatie konania, ktorý napadol na súd
dňom 26.4.2011 (teda nie dňom 21.4.2011). Vo svojom vyjadrení navrhovateľ zdôraznil, že bol to práve
odporca, ktorý neuznal jednostranné započítanie pohľadávok, ktoré navrhovateľ urobil listom zo dňa
3.3.2011. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ uzatváral so svojimi

zákazníkmi zmluvu o dodaní tovaru, resp. zmluvu o dielo, nakoľko sa jednalo o nábytok zhotovovaný
na zákazku. Tak to bolo aj v prípade zhotovenia nábytku pre p. O.. Navrhovateľ uviedol, že naďalej
trvá na tom, čo už opakovane uvádzal pred súdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom, že
dlžobné úpisy predstavujú písomné potvrdenie toho, že odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky
ako preddavok na vyhotovenie nábytku pre p. O. , pričom táto skutočnosť bola preukázaná aj zhodnými

tvrdeniami oboch účastníkov konania. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej odporcom uviedol,
že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Odporca nikdy nerozporoval, že by mu predmetné
finančné prostriedky boli navrhovateľom poskytnuté, resp., že by s nimi disponoval bez právneho titulu
alebo po odpadnutí právneho titulu. Táto argumentácia je zo strany odporcu výlučne účelová. Podľa
názoru odporcu v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky v

sume 51.000,-Sk (1.692,89 eura) a v sume 15.000,-Sk (497,91 eura) ako preddavok na vyhotovenie
nábytku pre p. O., čoho potvrdenie predstavujú predložené dlžobné úpisy.

Z obsahu spisu vyplýva, že v tejto veci súd prvého stupňa rozhodol prvým rozsudkom zo dňa 16.
marca 2012, č. k. 6C/210/2011-76 tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2.190,78 eura, úrok
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1692,88 eura počínajúc dňom 23.5.2008 do zaplatenia a

úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 497,90 eur počínajúc dňom 7.6.2008 do zaplatenia a
to do 15. dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
trovy konania v sume 953,82 eura a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Na odvolanie odporcu
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 16. mája 2013, č.k. 7Co/147/2012-106 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok (v poradí druhý
rozsudok) súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa je treba ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a z jeho rozhodnutia

je zrejmé, akými skutkovými a právnymi závermi sa riadil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
je nepochybné, že medzi účastníkmi konania existovala dohoda, podľa ktorej odporca mal pre
navrhovateľa vyhotoviť nábytok a za týmto účelom mu navrhovateľ poskytol zálohu vo výške žalovanej
istiny. Medzi účastníkmi konania nebo sporné, že k odovzdaniu sumy 2.190,78 eura došlo a nebolo
sporným ani to , že odporca prehlásil, že poskytnuté sumy vráti v dohodnutej dobe. Prevzatie

poskytnutej sumy odporca nepoprel a tiež potvrdil to, že bola poskytnutá ako záloha na výrobu nábytku.Uvedené tvrdenia vyplývajú z výpovede odporcu na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa
dňa 31. 1. 2012 (č.l. 43 spisu) Odporca tiež tvrdil, že zákazu na výrobu nábytku pre pána Kotrubčíka
vybavil navrhovateľ, ktorý mal s pánom O. aj zmluvu, pričom po vyhotovení nábytku pán O. zaplatil

priamo navrhovateľovi.

Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 5C/109/2010 vyplýva, že C.
W. sa protinávrhom voči Q. W. domáhal zaplatenia sumy 4.315,21 eura za stolárske práce - výrobu
nábytku,ktorýpreQ. W.vyrobil,nábytokpredal,ale vystavenúfaktúrunezaplatil.Vrozporestvrdeniami,
ktoré C. W. na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 31. 1. 2012 (sp. z.n 6C/210/2011

č.l. 43 spisu) ohľadom poskytnutia zálohy na výrobu nábytku uviedol, sú jeho tvrdenia uvedené vo
vzájomnom návrhu zo dňa 8. 4. 2010 ( sp. zn. 5C/109/2010), kde tvrdil (ods. 1. na druhej strane), že
materiál na výrobu nábytku zadovážil a zaplatil sám .

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne postupoval aj v tom, keď nezohľadnil
námietku započítania pohľadávky vznesenú odporcom. Sumu, ktorá mala byť predmetom započítania
uplatnil odporca v súdnom konaní vzájomným návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 8.4.

2010 (sp. zn. 5C/109/2010) , pričom až po uplatnení tejto sumy v súdnom konaní urobil navrhovateľ
jednostranný započítací prejav dňa 3. 3. 2011 (č.l. 58 spisu) , pričom z výsledkov konania vedeného
na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/109/2010 vyplýva, že súd pri rozhodovaní nevychádzal zo
záveru, že započítaním pohľadávky došlo k zániku záväzku , pretože rozsudkom zo dňa 3. 6. 2011, č.k.
5C109/2010-92 zaviazal Q. W. zaplatiť C. W. sumu 2.257,15 euro s príslušenstvom ako odmenu za

zhotovenie nábytku pre pána O..

Súd prvého stupňa správne posúdil aj námietku premlčania vznesenú odporcom v priebehu
konania. Správne súd prvého stupňa vychádzal z toho záveru, že pri vrátení zálohy, ktorú navrhovateľ
odporcovi poskytol za účelom zhotovenia nábytku ide o nárok zo zmluvného záväzku a nie o nárok z
bezdôvodného obohatenia. Bez ohľadu na to, či súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania

ako zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka, k premlčaniu
dlhu neprišlo, pretože k jeho uplatneniu súdnou cestou došlo do troch rokov od povinnosti odporcu dlh
vrátiť.Navyšepodľaust.§397Obchodnéhozákonníkajepremlčaciadoba4rokyakzákonneustanovuje
pre jednotlivé práva inak. Podľa dlžobného úpisu zo dňa 7. 5. 2008 mal sumu 15.000, -Sk odporca
vrátiť do 30 dní t.j. do 6. 6. 2008 a podľa dlžobného úpisu zo dňa 22. 4. 2008 mal sumu 51.000, -Sk

vrátiť do 22. 5. 2008. Trojročná premlčacia lehota v prípade sumy 15.000- Sk by uplynula 6. 6. 2011 a v
prípade sumy 51.000,- Sk dňa 22. 5. 2011, pričom žalobný návrh v tejto veci navrhovateľ podal dňa 26.
4. 2011 (doručený súdu prostredníctvom pošty), teda včas. K právnemu posúdeniu veci odvolací súd
dodáva, že z výpovedí oboch účastníkov konania nesporne vyplýva, že sa dohodli na tom, že odporca
pre navrhovateľa zhotoví nábytok, ktorý navrhovateľ vo vlastnom mene odpredal. Ani jeden z účastníkov

konania nenamietal neplatnosť takejto dohody a napokon odporca aj nábytok zhotovil a navrhovateľovi
odovzdal. Predmetom tohto konania bola nie samotná dohoda o zhotovení diela (nábytku) ale vrátenie
zálohy, ktorú v súvislosti so zhotovením nábytku navrhovateľ odporcovi poskytol. Odvolací súd o
prejednaní veci rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal poskytnutie
tejto zálohy a aj keď túto skutočnosť preukazoval tzv. dlžobnými úpismi , v ktorých nie je uvedený účel

poskytnutia vyššie uvedených súm. V priebehu konania zo zhodných výpovedí účastníkov konania je
možné prijať záver, že išlo o zálohu na výrobu nábytku pre pána Kotrubčíka. Navrhovateľ síce najskôr
tvrdil, že išlo o pôžičku , neskôr svoje tvrdenia zmenil s tým, že išlo o zálohu určenú na vyhotovenie
nábytku ( č.l. 127 spisu).

Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa a ani odvolací súd

nepovažoval dlžobné úpisy za právne relevantné uznanie dlhu odporcom . Za nedôvodnú odvolací súd
tiež považuje námietku odporcu týkajúcu sa pasívnej legitimácie odporcu a nesplnenia podmienok na
začatie konania, pretože nedošlo k doplneniu faxového podania navrhovateľom v zákonom stanovenej
lehote.Zobsahuspisuvyplýva,že návrhvtejtovecibolpodanýfaxomdňa21.4.2011apoštoubolnávrh
súdu doručený dňa 26. 4. 2011, pričom poštová obálka , v ktorej sa mal nachádzať návrh na začatie

konania v súdnom spise založená nie je. Pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie odporcu, že navrhovateľ
v lehote troch dní nedoplnil faxové podanie predložením jeho originálu, súd v zmysle ust. § 42 ods. 1
OSP neprihliadne k takémuto (faxovému) podaniu. Žiadne ustanovenie OSP však súdu neumožňuje
neprihliadať k podaniu, ktorú účastník konania doručil súdu poštou. Z uvedeného dôvodu súd prvého
stupňa správne postupoval, keď na základe písomného podania doručeného súdu poštou vo veci konal

a rozhodol.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 221 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a pri
vyhlásení tohto rozsudku v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa písomne vyjadril k odvolaniu odporcu a v tomto písomnom

vyjadrení uplatnil aj trovy odvolacieho konania, ktoré ale nevyčíslil (č.l. 178 spisu). V zmysle ust. §
151 ods. 2 OSP odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi, pretože navrhovateľ do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia náhradu trov
konania nevyčíslil, pričom trovy konania pozostávali iba z trov právneho zastúpenia. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v písomnom vyhotovení rozhodnutia

nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.