Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/715/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412203051
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5412203051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o. so sídlom Bratislava, Bajkalská 13, IČO: 36 860 662 proti
odporkyni: U.. A. O., nar. XX. X. XXXX, bytom B. D., E. XXXX/XX-XX, s adresou doručovania: X.,
Z. XXXX/XX, o zaplatenie 6 440,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 6C/150/2012-210 zo dňa 30. 5. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, ako aj vo výroku, ktorým

určil neplatnosť zmluvnej podmienky, p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu, odvolaním nenapadnutý,

p o n e c h á v a nedotknutý.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi sumu 6 282,73 eur s ročným úrokom od 30. 3. 2012 vo výške 7,99 % a 5 % ročným
úrokom z omeškania od 30. 3. 2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka, obsiahnutá v § 13 ods. 3
všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa pre stavebné sporenie FLEXIBIL, účinných od 1.
3. 2007 v spojení so Sadzobníkom poplatkov navrhovateľa pre fyzické osoby, účinným od 1. 1. 2007,

ktorej obsahom je oprávnenie poskytovateľa úveru účtovať klientovi poplatok za ďalšiu upomienku vo
výške 750,- Sk a poplatok za žiadosť o okamžité splatenie úveru/medziúveru vo výške 1 000,- Sk,
je neplatná pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky. O trovách konania rozhodol tak, že k tejto
povinnosti zaviazal odporkyňu a navrhovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia 1 467,92 eur a ďalšie
trovy konania vo výške 386,- eur.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, ako aj ust. § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že medzi

účastníkmi existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporkyni medziúver v
sume 250 000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 7,99 % ročne. Pre neplnenie povinnosti
bola odporkyňa vyzvaná na splatenie celého zostatku úveru a zároveň boli vyúčtované poplatky za
upomienky,resp.zažiadosťookamžitésplateniemedziúveru.Prvostupňovýsúdsastotožnilsozvyškomnesplatenej sumy úveru a túto priznal do výšky 6 282,73 eur spolu s príslušenstvom a zamietol žalobu čo
do sumy 157,70 eur, predstavujúcu práve uplatňované poplatky za upomienky a žiadosť o zosplatnenie
úveru. Uvedené zmluvné dojednania, vzťahujúce sa k sume 157,70 eur považoval za neplatné v zmysle

§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto aj bez návrhu vyslovil vo výroku rozsudku, že tieto
ustanovenia, obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, tvoriacich súčasť spotrebiteľskej
zmluvy, sú neplatné.

Zamietnutá časť návrhu predstavovala poplatky za upomienky, 5 x v rozsahu 24,90 eur a poplatok za
okamžité splatenie medziúveru v sume 33,20 eur. Konštatoval, že výška poplatkov nebola dojednaná

individuálne, pričom dokazovaním zistil, že s dĺžkou omeškania úmerne stúpa aj výška poplatku, čo
jednoznačne svedčí o sankčnom charaktere týchto poplatkov a ich výška sa tak neodvíja od výšky
nákladov, ktoré prezentoval v konaní navrhovateľ. Rozhodujúcou nie je skutočnosť, že aj ostatné banky
v podobnej výške si uplatňujú poplatky, nakoľko prijateľnosť poplatku skúmal vo vzťahu k spotrebiteľovi,
pričom výška poplatkov musí byť primeraná nákladom a nesmie byť skrytou sankciou za omeškanie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi ako prevažne úspešnému

v konaní priznal plnú náhradu požadovaných trov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
navrhovateľ. Napadol výroky, ktorými súd vo zvyšnej časti návrh zamietol a vyslovil, že zmluvná
podmienka, obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach navrhovateľa pre stavebné sporenie
FLEXIBIL, je pre neprijateľnosť neplatná. Prvostupňovému súdu vyčítal, že ani po predchádzajúcom

zrušení rozsudku odvolacím súdom sa od pôvodného rozhodnutia vôbec neodchýlil. Prvostupňový súd
tak dospel k nesprávnym právnym záverom, keď skúmal primeranosť ceny ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Posudzovanie poplatku ako ceny plnenia je vylúčené zo súdneho prieskumu. Tiež namietal,
že súd nezohľadnil reálnu povahu poplatkov ako paušalizovanej náhrady nákladov, ani skutočnosť, že
sú výsledkom fungovania trhového hospodárstva. Súd tak prekročil prípustný rozsah, v akom možno

poskytovať ochranu spotrebiteľovi. Odporkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť slobodne sa rozhodnúť, či
zmluvu o úvere za daných podmienok uzatvorí alebo nie, pričom jej boli poskytnuté všetky informácie na
takéto rozhodnutie vplývajúce. Je zrejmé, že navrhovateľ nezneužil svoje postavenie dodávateľa na úkor
spotrebiteľa, pri uzatváraní zmluvy nedošlo k vzniku značnej nerovnováhy a súd nezohľadnil základné
hodnotiace kritérium v tejto súvislosti, a to skutočnosť, či výška takéhoto poplatku mení postavenie

spotrebiteľa natoľko, že inak by danú zmluvu neuzatvoril. Ochrana spotrebiteľa nesmie byť zamieňaná
a chápaná ako pripustenie oprávnenia spotrebiteľa zmluvy nečítať, prípadne sa o ich obsah nezaujímať.
Pokiaľ súd zamietol celkovú výšku uplatňovaných poplatkov, pochybil, keď mal priznať aspoň poplatok
podľa neho primeraný. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté výroky zrušil a v
tomto rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tiež si uplatnil náhradu trov odvolacieho

konania.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok v napadnutej časti v intenciách ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti
s poukazom na ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V ostatných výrokoch, odvolaním

nenapadnutých, ostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Z preskúmavaného rozsudku, ako aj z obsahu spisového materiálu mal i odvolací súd preukázané, že
navrhovateľ sa domáhal plnenia zo zmluvy o stavebnom sporení na tom základe, že odporkyni poskytol
medziúver v sume 8 298,48 eur pri úrokovej sadzbe 7,99 % ročne. Pre neuhradenie dohodnutých
splátok dňa 29. 3. 2012 navrhovateľ požiadal o splatenie celého zostatku nesplateného úveru vo výške

6 440,43 eur. Súčasťou tejto sumy boli aj poplatky za zasielané upomienky a poplatok za splatenie
medziúveru. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6. 2. 2013, ktorý bol uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/276/2013 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Rozsudok bol
zrušený z procesných dôvodov, ktoré pri rozhodovaní prvostupňového súdu boli nesprávne aplikované
(rozhodovanie bez možnosti účastníka sa vyjadriť k postupu súdu v súvislosti s posudzovanímneprijateľnosti zmluvnej podmienky a tiež konanie v neprítomnosti odporkyne, ktorá požiadala o
odročenie z dôvodu čerpania OČR - pre starostlivosť o maloleté dieťa).

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd, pokiaľ ide o odvolaním napadnuté výroky rozsudku prvostupňového súdu, sa v celom
rozsahu stotožňuje aj s jeho dôvodmi. Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne

zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je aj v súlade s ust. § 157
ods. 2 O.s.p. riadne odôvodnené.

V priebehu odvolacieho konania neboli navrhovateľom tvrdené také skutočnosti, s ktorými by
sa nevyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa. Prvostupňový súd správne
poukázal na ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, resp. na ustanovenia

Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) a tieto na zistený skutkový stav správne aplikoval.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka zakazuje v spotrebiteľských zmluvách používať neprijateľné
podmienky (nečestné, neslušné, poškodzujúce spotrebiteľa). Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok vo formulárových zmluvách, uzatváraných na základe listiny pripravenej
vopred dodávateľom, ktorú používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla

obsah zmluvy nemení.

V súvislosti s tým sa potom aj odvolaciemu súdu javí odstupňovanie poplatkov za upomienku (1. 100,-
Sk, 2. 500,- Sk, 3. 750,- Sk, odstúpenie od zmluvy 1 000,- Sk) ako neodvíjajúce sa od skutočných
nákladov, ale tak, ako to uviedol prvostupňový súd, svedčí to o sankčnom charaktere týchto poplatkov.
Pokiaľ potom prvostupňový súd v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka konštatoval neprijateľnosť takejto

podmienky, jedná sa o úpravu neplatnú a na základe nej potom nemožno priznať navrhovateľovi žiadne
plnenie (ani nižšie).

Pretože odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal
prvostupňový súd, resp. ktoré by umožnili odvolaciemu súdu iným spôsobom prehodnotiť skutkový alebo
právny stav, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti,

kde bolo nároku navrhovateľa vyhovené, odvolaním nenapadnutej, ostal rozsudok prvostupňového súdu
nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 142 ods. 1
O.s.p., resp. § 151 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože navrhovateľ nebol úspešný v odvolacom konaní a odporkyňa si trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.