Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/826/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220439
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/519/2012-48 zo dňa
03.09.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/519/2012-68 zo dňa 08.10.2014
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy
4.312,19 eura ako náhrady škody a sumy 862,44 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“ alebo „zákon“), spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Komárno v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/719/2011. O trovách konania súd rozhodol

s odkazom na ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že
žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si toto právo neuplatnil. Rozhodnutie vo
veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1,
2, § 19 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
a iné.

Žalobca žalobu oprel o ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002
do 31.05.2010, podľa ktorého exekučný súd mal mať povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo
rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo napríklad notárska zápisnica.
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej škody z
titulu náhrady nákladov sumu 4.312,19 eura, ktorá nemôže byť už priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu

založeného zmluvou o úvere; nemôže tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a
príslušenstva zo strany exekučného súdu. Nemajetková ujma predstavuje podľa žalobcu sumu 852,44
eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie
veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením. Márnym plynutím času mali byť

reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky, a taktiež malo dôjsť k vyvolaniu rizík - zánik povinného, zmarenie účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným, insolvencia povinného. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia mala
ovplyvniť ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať. Žalobca uskutočnil výpočet nemajetkovej ujmy ako 20 % z uplatňovanej istiny s

príslušenstvom. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, pričom poukázal na zmätočnosť
žaloby, kde nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy
doručeniapodanínasúd,ktorémajúvýznampreposúdeniecelejveci,dátumy,kedysažalobcadozvedel
o vzniku škody; žalobca v podstate dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca
uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v

zákonom stanovenej lehote. Pritom neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu;
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na to, že dňa 17.09.2012 bol
okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej

lehoty, ale skôr. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. nárok žalobcu nepovažovalo za predbežne prerokovaný.
Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania konštatoval, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý

so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, podal dňa 23.06.2011 na Okresnom
súde Komárno žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 1.196,13 eura
s príslušenstvom, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti
povinnému Jaroslavovi Tóthovi, bytom Komárňanská 795/5, Nesvady. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16.02.2011 sp. zn. SR 13313/10. Súd žiadosť súdneho exekútora

uznesením č. k. 6Er/719/2011-11 zo dňa 15.07.2011 zamietol a toto uznesenie doručil exekútorovi
dňa 26.07.2011 a zástupcovi oprávneného dňa 26.07.2011. Žalobca predložil súdu ako listinný
dôkaz dva znalecké posudky, ktoré si dal sám vypracovať. Znaleckým posudkom č. 1/2013 znalca
Miroslava Slašťana zo dňa 24.06.2013 bola zodpovedaná otázka zadávateľa tak, že jednotlivé záväzné
pramene práva Európskej Únie a súvisiace nezáväzné pramene práva EÚ, ktoré obsahujú alebo

odkazujú na ustanovenie o rozhodcovskom konaní v tzv. spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej
judikatúry Súdneho dvora EÚ k 1. júlu 2013, neobsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania
v spotrebiteľských sporoch, tzv. právo EÚ všeobecne a bez plnenia osobitných podmienok ochrany
spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť
rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní (označený znalecký

posudok). Znalecký posudok č. 1/2014, Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znaleckého ústavu so
sídlom v Bratislave zo dňa 17.01.2014, dával odpoveď na určenie výšky majetkovej škody, ktorá mala
byť spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR
v exekučných konania, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, s tým, že
na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej
žalobcovi, pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby, pri ktorých
exekučné okresné súdy neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie

exekúcie - 30,76 eura, žaloby, pri ktorých exekučné okresné súdy neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o
žiadosti o zmene exekútora - 31,68 eura.
Súd v odôvodnení uviedol, že nesprávny úradný postup je porušenie pravidiel predpísaných právnymi
normami pre postup štátneho orgánu, pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou
činnosťou nesúvisí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou

činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho
orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá
za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným
postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda
vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, a teda nesprávny úradný postup bol podstatou a
rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V odôvodnení sa súd zaoberal aj premlčaním. V danom prípade

súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 23.06.2011 pričom o tejto žiadosti súdneho exekútora bolo
exekučným súdom rozhodnuté dňa 15.07.2011 uznesením, ktoré bolo 26.07.2011 doručené exekútorovi
aj zástupcovi oprávneného. Oprávnený tak už 27.07.2011 mal k dispozícii informáciu o čase rozhodnutia
exekučného súdu o žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a tým aj o

prípadnej škode a jej orientačnom rozsahu, ktorá mu mala vzniknúť dňom nasledujúcim po vydaní
vyššie citovaného uznesenia exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému
doručená 23.06.2012, exekučný súd vyššie citované uznesenie vydal dňa 15.07.2011, a preto námietka
premlčania je nedôvodná. K podmienke uplatnenia nároku na súde - predbežnému prerokovaniu nároku
na náhradu škody príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúcich zákona - súd poukázal na to, že

žalovanému boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Súdu už 21.09.2012 bol doručený návrh vo veci samej, a teda nebol podaný po uplynutí 6-
mesačnej lehoty; lehota 6 mesiacov ku dňu rozhodovania súdu v tejto veci už uplynula.
Predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky
súčasne. V tomto prípade po tom, čo bola exekučnému súdu dňa 23.06.2011 doručená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd uznesením č. k. 6Er/719/2011-11 zo dňa
15.07.2011, právoplatným dňa 12.08.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Následne uznesením zo dňa 15.10.2013, právoplatným dňa 08.11.2013, exekučné

konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. O žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo exekučným súdom rozhodnuté nie v zákonnej 15-
dňovej lehote, ale ani nie v omeškaní s rozhodnutím o veci viac ako 96 dní, tak ako to tvrdil žalobca. Nie
každé nedodržanie zákonnej lehoty sa však automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. V predmetnej veci nie je splnený hneď prvý predpoklad zodpovednosti

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup (nález
Ústavného súdu SR IV. ÚS 471/2012-75). Exekučný súd postupoval v súlade s Exekučným poriadkom
a nesprávneho úradného postupu sa nedopustil. Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem
"zbytočný prieťah" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo

iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Exekučným titulom v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok a s
odkazom na § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd aj bez návrhu zastaví
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Lehota
15dnínapreskúmaniežiadostioudeleniepovereniauvedenáv §44ods. 2vspojenís §41ods.2písm.

d) Exekučného poriadku v znení do 01.06.2011 je extrémne krátka na to, aby exekučný súd predložený
rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia
exekúcieaspôsobilostiexekučnéhotitulu.Súdjeoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanieprebehlonazákladeuzatvorenejrozhodcovskejzmluvy(uznesenieNSSRsp.zn.Cdo143/2011
z 18.12.2012). Je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa
príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Znalecké posudky, ktoré si dal vypracovať
žalobca, súd vyhodnotil pre túto vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši otázku
rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie. Ďalší znalecký posudok č.

1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu. Tento znalecký posudok nie je dôležitým dôkazným
prostriedkom, pretože predpoklad škody je bezpredmetný, keďže neboli preukázané zostávajúce dva
predpoklady nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, teda nesprávny úradný postup
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Ak bol žalobca v procesnom
postavení oprávneného v exekúcii špecifikovanej vyššie toho názoru, že uznesenie exekučného súdu č.

k. 6Er/719/2011-11 zo dňa 15.07.2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, je vecne nesprávne, mohol podať odvolanie a rozviesť svoju argumentáciu.
Žalobca však tak z neznámych dôvodov nepostupoval, a preto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a
následne exekučný súd ďalším uznesením exekúciu zastavil. V konaní nebol splnený prvý predpokladzodpovednosti za škodu, ktorým je nesprávny úradný postup, a preto sa súd ďalšími podmienkami
zodpovednosti nezaoberal.
Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýžiadalnapadnutýrozsudokzrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,jehorozhodnutievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy
obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po

vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu.
Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek
tomu,žezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnejlehoty
a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času,
ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna
istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského

súdu, ale len súdu exekučného. Ním predložené znalecké posudky sú právne významné pre vyhovene
žalobe. V konaní boli preukázané všetky predpoklady uplatnenej zodpovednosti, a preto bolo treba
žalobe vyhovieť. Súdu nepatrí polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho
povinnosťou je aplikovať platné právo a jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú

náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy,
nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. V odvolaní poukazoval na obsah znaleckých posudkov. Ak
bol súdu doručený jeho návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred

rozhodnutím o veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti

upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle
§ 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací
súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v základe správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s § 219 ods. 2 OSP opakovať tie
isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z., a to zaplatenia sumy 4.312,19 eura z titulu vzniknutej škody a sumy 862,44 eura z titulu
nemajetkovej ujmy poukazujúc na nesprávny úradný postup Okresného súdu Komárno v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/719/2011. Nesprávny úradný postup podľa žalobcu spočíva v
nerozhodnutí exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady
škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom
vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci

orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným; druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno
v tomto smere znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť
nemôže. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má totiž charakter objektívnej

zodpovednostibezohľadunazavinenie.Zanesprávnyúradnýpostupvovšeobecnostimožnopovažovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné
prieťahy v konaní alebo aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je

závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z
rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k
určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti
štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto
nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti
žalovaného za škodu uplatňovanú v konaní. V tomto smere zistil skutkový stav veci v súlade s
ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver o nepreukázaní
všetkých podmienok zodpovednostného vzťahu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Zo spisu Okresného
súdu Komárno vyplýva ten skutkový stav, ktorý opísal prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia,
pričom je zrejmé, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, na

ktoré by sa vzťahovala povinnosť súdu vydať ho v lehote 15 dní od doručenia, avšak v tomto prípade
bolo o exekúcii rozhodnuté v nasledujúci mesiac po doručení žiadosti súdneho exekútora tak, že táto
žiadosť bola právoplatne zamietnutá. Žalobca ani nevyužil možnosť podať odvolanie proti uzneseniu
exekučného súdu. Vzhľadom na to vôbec nebolo možné konštatovať, že v exekučnom konaní bol
nesprávny úradný postup, ako ho má na mysli citovaný zákona. Žiadosť na súd bola predložená dňa

23.06.2011 a dňa 26.07.2011 už mal exekútor aj zástupca oprávneného (žalobca) k dispozícii uznesenie
o zamietnutí žiadosti exekútora, v dôsledku čoho sa márnym uplynutím odvolacej 15-dňovej lehoty
exekučnékonanieskončilo.Žalobcatedanepreukázalsplneniezákonnýchpredpokladovzodpovednosti
za škodu a aj náhrady nemajetkovej ujmy tak, ako je to opísané vyššie. Exekučný poriadok pritom 15-
dňovú lehotu upravuje len pre prípad vydania poverenia na vykonanie exekúcie, a nie aj pre iný druh

rozhodnutia exekučného súdu. Navyše Exekučný poriadok v znení od 01.06.2011 v § 44 ods. 2 stanovil,
že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa
§ 26 zákona č. 231/1999 Z. z. ) alebo pevnou sumou.
Podľa§6ods.2zákonaosúdnychpoplatkochakjesadzbapoplatkuustanovenázakonanie,rozumiesa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci

samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len

„sadzobník súdnych poplatkov“) je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20,- eur.
Podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré
vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona

za každú stranu je súdny poplatok 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie
konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.
V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnychpoplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné
oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou

od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou
na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z. Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok
za žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch

vykonanou zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené
o písm. k), ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatku, zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena v
tomtosmerebolauskutočnenázákonomč.286/2012Z.z.,ktorýmsazmenilzákonosúdnychpoplatkoch
s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm. k) a v Sadzobníku súdnych

poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba
poplatku 20,- eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že po 01.10.2012 konania
vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti. V súvislosti s podaním
návrhu tak žalobcovi, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom,
vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa
poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal
odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm.

a) vzniká podaním odvolania a dovolania.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a nie i ďalšie úkony vo veci samej.
Žalobcovi podaním odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych

poplatkoch. V ustanovení § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba poplatku
ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa rovnakej
sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom začaté na návrh žalobcu dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a

odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľ predložil dňa 26.09.2014, t.j.
po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch. Súd prvého stupňa preto správne usúdil, že žalobcovi je nutné vyrubiť súdny poplatok za
podanéodvolanie,aplikujúctakplatnúprávnuúpravuúčinnúvčasevznikupoplatkovejpovinnosti,avšak

jeho rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku v sume „20,- eur + 3,- eur“ za „odvolanie so ZEP a
odvolanie“, odvolací súd nemohol pre nedostatok dôvodov preskúmať. Súd prvého stupňa pri takom
pomernejednoduchomuznesenímalpovinnosťvrámciodôvodneniauviesťdouzneseniaaspoňstručné
dôvody svojho rozhodnutia tak, aby bol zrejmý jeho postup pri vyrubovaní oboch súdnych poplatkov (§
169 ods. 1 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa nanovo rozhodne o súdnom poplatku s tým, že

odôvodnenie nového rozhodnutia bude obsahovať všetky zákonné náležitosti tak, aby určená povinnosť
bola jasná nielen čo do výšky, ale aj zákonného podkladu a spôsobu výpočtu, a aby mohlo byť v
prípadnom ďalšom odvolacom konaní riadne preskúmateľné.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.