Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205123
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413205123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C 193/2013 - 26 dňa 29.01.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, v ktorej sa domáhal náhrady majetkovej
škody vo výške 125,00 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1 045,00 Eur zamietol. Žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody podanej žaloby, ktorým je nesprávny úradný postup Okresného súdu
Poprad, ktorý nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Následne súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, najmä
obsah pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Er 361/2009, citoval čl. 46 ods. 3, čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, §
17 ods. 1, 2, 3 a § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003
Z. z.), ako aj ust. § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c) a d), ods. 8 a § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
uviedol, že vyhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobe nemožno
vyhovieť. K procesnej námietke žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu, súd konštatoval, že žaloba
žalobcu spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 42 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku, lebo z petitu
žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Poprad, ktorý podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v zákonnej lehote nevydal rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn.
18Er361/2009malsúdpreukázané,žesavzťahujekexekútorskémukonaniu,ktorébolovedenépodsp.
zn. EX 6914/2009 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého proti povinnej T. V.. Žiadosť o udeleniepoverenia bola doručená súdu dňa 17.09.2009, pričom súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa
28.10.2010.

Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovanou súd uviedol, že túto námietku posudzoval
s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a dospel k záveru, že právo žalobcu
domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je premlčané v exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Er 361/2009 z dôvodu, že žiadosť o
udelenie poverenia bola doručená až po 23.04.2009. Žalobcovi neuplynula 3 ročná premlčacia lehota na

uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá začala plynúť najskôr 15. deň od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia súdu.

K posúdeniu otázky, či v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu
v existencii prieťahov, súd uviedol, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v
existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný
preskúmať Ústavný súd SR. Ďalej súd poukázal na to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu
po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup. Osobitne v
exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovských
rozsudkov sa javí 15 - dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie

zákonnosti exekúcie. Vo vzťahu k podmienkam priznania nároku na náhradu škody súd uviedol, že tieto
spočívajú v existencii nesprávneho úradného postupu, škode, príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní
vznikuškody.Žalobcasiuplatnilmajetkovúškodupredstavujúcunáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,

ktoré zbytočne uplynulo v dôsledku tvrdenej nečinnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch,
keď samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa názoru súdu, žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky.

Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu
o vynaložení nákladov. Žalobca si uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu jeho legitímnych očakávaní, žeby došlo k
zániku povinnej, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinnou, insolvencií povinnej. Ide iba
o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Žalobca už

vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody, tak majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Z
týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal, lebo návrh na priznanie

predložený nebol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, vadu konania, ktorá má za následok nesprávne právne posúdenie z dôvodu
aplikácie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu, ďalej nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý

bol neúplne zistený, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, v dôsledku čoho súd vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že súd nesprávne aplikoval
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.01.2013
novelou vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z., a preto ust. § 9 ods. 2 v znení novely zákona č. 514/2003
Z. z. nemohol aplikovať na merito veci. Ďalej namietal, že sa súd nevyjadril k otázke stavu právnej

neistoty účastníka exekučného konania. Poukázal na to, že nie je úlohou súdu polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege
ferenda sú neprípustnými. Zdôraznil, že Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým
spôsobom, aby vyhovoval požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zahŕňajúci aj právo na rozhodnutie veci

v primeranej lehote. Ďalej poukázal na to, že súd posudzoval rozpor exekučného titulu so zákonom
a poukazoval na skutočnosti, ktoré vôbec nesúviseli s predmetom konania. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že
súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Namietané
nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo opodstatnené.

K námietke týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že z postupu
súdu nevyplynulo porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ani práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. §

132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia
vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Poprad pod sp. zn. 18Er 361/2009. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že

v exekučnom konaní je súd ex offo povinný skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul so zákonom. Judikatúra súdov zdôrazňuje túto
preskúmavaciu právomoc exekučných súdov obzvlášť pri exekučných tituloch, ktorými sú rozhodcovské
rozsudky, tak ako to bolo aj v tomto prípade. To znamená, že súd má ex offo povinnosť preskúmavať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012). Je známou skutočnosťou, že aplikácia práva Európskej
únie v oblasti ochrany práv spotrebiteľa zasiahla do vtedajšej súdnej praxe, aby zjavne ovplyvnila jej
vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani exekučné konanie a v duchu existujúcej judikatúry je povinnosťou

exekučného súdu postupovať v exekučnom konaní v súlade s právnou úpravou a zásadami na ochranu
práv spotrebiteľa, opakovane judikovaným Európskym súdnym dvorom.

Odvolací súd ďalej uvádza, že samotné nedodržanie zákonom stanovených lehôt na konanie alebo
rozhodnutie vo veci automaticky neznamená, že boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní, a tým

porušené právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Ústavný súd opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nie každý zistený prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, lebo vždy skúma, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom žalobcu týkajúcim sa nemožnosti aplikácie ust.
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013. Aplikácia tohto ustanovenia na
zodpovednostné právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona č. 514/2003 Z. z. vykonanej
zákonom č. 412/2012 Z. z., neprichádza do úvahy. Retroaktivita pri aplikácii zákonného ustanovenia,

ktoré nadobudlo účinnosť po vzniku zodpovednostného právneho vzťahu nie je prípustná. Aplikácia
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013, ktorý podobne upravuje
podmienky, na základe ktorých možno usúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe
prieťahovvkonaní,niejemožnéaplikovaťnaprávnyvzťahy,priktorýchmalodôjsťkzodpovednostnémuvzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia, pretože by išlo o
retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. V danom prípade súd prvého stupňa len na zdôraznenie
nedôvodnosti podanej žaloby citoval ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom uviedol, že toto

zákonné ustanovenie dopĺňa a vykladá ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/203 Z.z.. Táto skutočnosť nemala
za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj

preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena, a tým zamietnutie žaloby. Súd prvého stupňa správne pri uplatnenom nároku na
náhradu škody skúmal preukázanie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pričom
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na priznanie náhrady škody.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so stavom právnej neistoty na strane žalobcu

v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Je
nesporné, že v exekučnom konaní vedenej na základe rozhodcovského rozsudku, súd posudzuje návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, či je súladný so zákonom. Táto povinnosť exekučného súdu
vyplýva priamo z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ide o súdnu kontrolu
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v zmysle judikatúry súdov, ako aj Súdneho dvora

Európskej únie.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.