Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/165/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512204449
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8512204449.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci žalobcu MOSANA

LIMITED, so sídlom Palm Grove House, P.O. BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, pr.
zast. Mgr. Andrejom Gundelom, advokátom, Ventúrska 14, 811 01 Bratislava proti žalovaným 1/ Q. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, W. I., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom pre toto konania
Mestom Stará Ľubovňa a 2/ X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, W. I., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaných Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov,
IČO: 42 176 778, pr. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK, Sov. hrdinov 163/66, Svidník v
konaní o zaplatenie 1 614,17 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiadnemu z účastníkov súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Žalobca je p o v i n n ý uhradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 189,60 eur
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca, spol. CASH COLLECTORS SK, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava,
IČO: 44 703 015, podal na tunajší súd proti žalovaným návrh na zaplatenie sumy 1 614,17 eur s
príslušenstvom.

Svojnávrhodôvodniltým,žežalovaníuzavrelisjehoprávnympredchodcom,spol.Slovenskásporiteľňa,
a.s. Tomášikova 48, Bratislava, zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva). Na základe tejto zmluvy
poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným úver vo výške 1 659,70 eur (50 000,-Sk), ktorí sa

žalovaní zaviazali splácať mesačnými splátkami po 43,15 eur (1 300,-Sk), pričom dátum prvej splátky bol
určený dňom 1.5.2002 a konečná splatnosť dňom 1.2.2007. Splatnosť splátok bola dohodnutá k 1. dňu
v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá vo výške 13,15 % ročne ako pohyblivá. Túto mohol
jeho právny predchodca meniť v závislosti od jeho úrokovej politiky. Pre prípad porušenia podmienok
splácania úveru mohol jeho právny predchodca žiadať splatenie celého úveru pred dohodnutou lehotou
splatnosti. Zmluvné strany si dohodli aj úrok z omeškania, a to 3% nad určenú ročnú úrokovú sadzbu.
Žalovaná v 1. rade pristúpila aj k poisteniu úveru, za ktoré sa zaviazala platiť poistné vo výške 2,83 eur

mesačne. Žalovaní čerpali úver, ale nesplácali ho riadne a dostali sa s jeho splácaním do omeškania.
Jeho právnemu predchodcovi preto vznikla pohľadávka vo výške 1 614,17 eur, ktorá pozostáva z istiny
vo výške 1 487,10 eur a úrokov z omeškania vo výške 127,07 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 21.10.2010 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s.Tomášikova 48, Bratislava na spol. HAVEL & HOLÁSEK, s.ro. Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:
36 856 584. Táto spoločnosť následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.12.2010 pohľadávku
uplatnenú v tomto konaní postúpila žalobcovi. Keďže žalovaní neuhradili doposiaľ dlžnú sumu, žiadal

žalobca návrhu vyhovieť a zaviazať žalovaných aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.

Súd zaslal účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, žalovaným spolu s návrhom
a jeho prílohami.

Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k návrhu namietal svoju pasívnu legitimáciu, pretože rozsudkom
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/98/2006-89 zo dňa 10.1.2008 súd vysporiadal BSM žalovaných
(ako bývalých manželov), a to tak, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania prikázal do výlučného

vlastníctva žalovanej v 1. rade a jeho zaviazal na vyrovnanie podielov zaplatiť jej sumu určenú týmto
rozsudkom.

Žalovanej v 1. rade sa návrh s prílohami a poučeniami nepodarilo doručiť, ani zistiť adresu jej terajšieho
pobytu, preto jej súd v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka pre toto konanie, a to Mesto
Stará Ľubovňa. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

Oznámením doručeným súdu dňa 20.9.2012 vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Následne oznámením doručeným
súdu dňa 6.11.2012 vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ. O prípustnosti ich vstupu súd rozhodol uznesením č.k.
6C/165/2012-90 zo dňa 4.1.2013, ktoré na odvolanie žalobcu potvrdil Krajský súd v Prešove uznesením

č.k. 20Co/75/2013-118 zo dňa 28.6.2013.

Obaja vedľajší účastníci namietli premlčanie uplatneného nároku. Vedľajší účastník Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ podaním doručeným súdu dňa 12.2.2014 vystúpil z konania,
preto súd ďalej ako s vedľajším účastníkom konal iba so Združením na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS.

Uznesením č.k. 6C/165/2012-147 zo dňa 19.12.2013 súd pripustil zmenu na strane žalobcu, a to
tak, že do konania na miesto navrhovateľa CASH COLLECTORS SK, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy
49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015 vstúpil terajší žalobca, ako je označený v záhlaví rozsudku.
Uvedené uznesenie na odvolanie vedľajšieho účastníka potvrdil Krajský súd v Prešove uznesením č.k.
20Co/83/2014-200, 20Co/84/2014 zo dňa 28.8.2014.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.1.2015. Žalobca, jeho právny zástupca a opatrovník
žalovanej v 1. rade sa pojednávania nezúčastnili, aj keď naň boli riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť
neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Vedľajší účastník vo
svojom vyjadrení k návrhu zároveň žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na prípadnom pojednávaní a
súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a neprítomnosti jeho právneho zástupcu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec aj v neprítomnosti
vyššie uvedených účastníkov konania a ich zástupcov.

Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že úver mal byť splatený do 1.2.2007, ale návrh bol podaný
až po viac ako 4 rokoch. Zopakoval námietku pasívnej legitimácie, keďže v rámci vysporiadania jeho
BSM so žalovanou v 1. rade, ktorá prevzala záväzok splácať úver, ktorý je predmetom tohto konania.

Súd na základe vykonaného dokazovania, najmä výsluchom žalovaného v 2. žalovaného, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania a vedľajšieho účastníka, listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18.3.2002, oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2010 a 3.1.2011,
Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z bankovej knihy Slovenskej sporiteľne, a.s., výpisomz úverového účtu č. XXXXXXXXXX, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.10.2013 a zistil tento
skutkový stav:

Žalovaní uzavreli so Slovenskou sporiteľnou, a.s. dňa 18.3.2002 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na

základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným bezúčelový úver vo výške 50 000,-Sk,
t.j. 1 659,70 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať splátkami vo výške 1 300,-Sk mesačne vždy do 1.
dňa v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá na 13,15 % ročne ako pohyblivá sadzba, splatnosť prvej
splátky dňa 1.5.2002 a poslednej splátky dňa 1.2.2007, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
vo výške 19,52 %. Žalovaní splácali úver nepravidelne, už so splátkou splatnou dňa 1.4.2003 boli v

omeškaní viac ako tri mesiace, zároveň do augusta 2003 boli v omeškaní aj viac ako s dvoma splátkami.
Podobneajvnasledujúcomobdobíbolisväčšinousplátokvomeškaní,platilisplátkyčiastočne,prípadne
vôbec a následne doplácali dlh vyššou splátkou, ktorá však nie vždy pokryla aktuálny dlh (napr. jedna
splátka bola uhradená dňa 16.9.2005 a najbližšia až 16.3.2006). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 21.10.2010 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s.
Tomášikova 48, Bratislava na spol. HAVEL & HOLÁSEK, s.ro. Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:

36 856 584, ktorá následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.12.2010 pohľadávku uplatnenú
v tomto konaní postúpila spol. CASH COLLECTORS SK, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09
Bratislava, IČO: 44 703 015 a táto spoločnosť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.10.2013
postúpila pohľadávku žalobcovi.

Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k

názoru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po

dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.

Podľa čl. I. bod 1 zmluvy o úvere, predmetom tejto zmluvy je poskytnutie úveru číslo XXXXXXXXXX za
týchto dohodnutých podmienok:

Sporiteľňa poskytne občanovi(nom) peňažný úver: v sume 50 000,-Sk s pohyblivou úrokovou sadzbou:

13,15 % p.a., na dohodnutý účel: ÚV-O bez udania účelu s poistením s lehotou splatnosti do : 1.2.2007

Podľa čl. III. bod 8 prvá veta zmluvy o úvere, sporiteľňa je oprávnená žiadať splatenie celého úveru
pred dohodnutou lehotou splatnosti naraz, ako občan je v omeškaní so splatením viac než dvoch
splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo zrušenia osobného účtu
uvedeného v bode 3. tohto článku zmluvy.

Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy,
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými zmluvu o úvere. Uvedený typ
zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva

a povinnosti sa teda odvodzujú z § 497 a nasl. ObZ. Na druhej strane je tiež zrejmé, že žalovaní v
danom prípade pri podpise zmluvy vystupovali ako fyzické osoby, ktorá úverom zabezpečovali svoje
potreby, teda ako spotrebitelia (čo vyplýva aj z ich označenia v zmluve), kým právny predchodca žalobcu
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Išlo pritom o typovú zmluvu,
teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vypisujú iba meniace sa

údaje, pričom jej obsah nemohli žalovaní podstatným spôsobom meniť. Vzhľadom na túto skutočnosť a
vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom
jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže
svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.

Súd sa v prvom rade zameral na opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania. V danom prípade je
potrebné vyriešiť otázku, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné posúdiť namietané premlčanie,
teda či je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného alebo Občianskeho zákonníka a tiež skutočnosť,
od kedy začala plynúť premlčacia lehota.

Súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť

Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v danom
prípade je však v zmysle vyššie uvedeného zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou.

Je pravdou, že názory na aplikáciu OZ alebo ObZ na otázku premlčania v spotrebiteľských vzťahoch
nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade na základe nižšie uvedených úvah priklonil k názoru, že na
otázku premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať ustanovenia OZ, ktorý názor sa aj z úradnej

činnosti súdu javí ako väčšinový.

Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov (ako napr. premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy je dôvodné aplikovať
právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo
20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09, ako aj rozhodnutia uvádzané vedľajším

účastníkom). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. (1.4.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského
práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly ObZ oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu
s novým ustanovením § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľovi sa ani inak
nesmie zhoršiť jeho postavenie. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho

práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie postaveniaspotrebiteľa. Uvedenému názoru nasvedčuje jednak časť vety za bodčiarky v neskôr prijatom § 3 ods. 3
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj novoprijatá právna úprava § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.
Aj keď táto úprava OZ je účinná až od 1.4.2015, súd ju použil ako interpretačnú pomôcku pri aplikovaní
jednej z dvoch vyššie uvedených právnych úprav premlčania.

Námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník. Podľa § 93 ods.4 prvej vety O.s.p. vedľajší účastník
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právna teória aj súdna prax sú jednotné v tom,

že vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako hlavný účastník, okrem dispozičných
úkonov s konaním alebo s predmetom konania (ako napr. späťvzatie návrhu, uznanie nároku a pod.).
Jedným z procesných práv žalovaného je aj uplatniť obranu voči uplatnenému nároku. Rovnaké právo
má aj vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného. Na tom, že ide o procesné právo, nič
nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z
hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné právo tieto námietky uplatniť

počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve (porovnaj
rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/2313/2004 zo dňa 07.07.2005). Tento názor vyslovil NS ČR aj napr. v
rozsudku sp. zn. 25Cdo/539/2008 zo dňa 19.02.2009 a s týmto sa stotožnil napr. aj Krajský súd Banská
Bystrica v uznesení sp. zn. 15Co/169/2012 zo dňa 9.8.2012.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil, že vedľajší účastník je oprávnený vzniesť námietku

premlčania. Naviac je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na novoprijatú úpravu § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
účinnejod1.5.2014jesúdpovinnýprihliadaťnapremlčanieexoffo,tedaajbeznámietkyúčastníkaalebo
vedľajšieho účastníka. V zmysle výkladu Sekcie legislatívy MS SR sa má toto ustanovenie aplikovať
režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady v čase rozhodovania a z
tohto dôvodu nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci

rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy.

Premlčacia doba začína plynúť od dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V zmysle cit. § 506 ObZ
a čl. II bodu 8 zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený žiadať splatenie celého úveru pred lehotou splatnosti,
ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri
mesiace. Dôsledkom týchto oprávnení bolo právo požadovať zvyšok úveru vrátane príslušenstva, teda

zosplatnenie zvyšku úveru a jeho príslušenstva.

Z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaných je zrejmé, že títo už druhú splátku neuhradili celú
v lehote splatnosti, pričom najneskôr so splátkou splatnou dňa 1.4.2003 boli v omeškaní viac ako tri
mesiace a zároveň do augusta 2003 boli v omeškaní aj viac ako s dvoma splátkami. Aj takmer všetky
ostatné splátky boli platené aspoň v dvoch častiach, prípadne boli doplácané neskôr, ako bola splatnosť

tej ktorej splátky. Splatnosť celého úveru pritom najneskôr nastala 1.2.2007.

Ak by súd vychádzal pri možnosti odstúpiť od zmluvy, resp. aspoň zosplatniť úver, zo zákonného znenia
ObZ, príp. zo znenia čl. III. bodu 8 zmluvy, už od splátky splatnej v apríli 2003 (presne od 1.4.2003)
začali žalovaní napĺňať dôvod, pre ktorý mohol právny predchodca žalobcu odstúpiť od zmluvy v zmysle
§ 506 ObZ, resp. zmluvných dojednaní, prípadne zosplatniť úver. Súdu je zrejmé, že v bežnom živote

pri úverových zmluvách dochádza aj k omeškaniam s platením splátok a banky vychádzajúc v ústrety
klientom umožnia splácať úver aj pri určitom omeškaní dlžníka, ak toto doplatí v reálne určenom čase,
resp. ak ho podľa možností spláca. Takisto určite nie je ani v záujme dlžníka zosplatnenie či odstúpenie
od zmluvy hneď pri prvom jeho omeškaní. Na druhej strane veriteľ musí pri posudzovaní a správe svojich
pohľadávok postupovať zodpovedne a s odbornou starostlivosťou. Takému prístupu však nezodpovedá

skutočnosť, že nechá „bežať úver“, ktorý je po celkovej splatnosti úveru takmer 4 roky vôbec nesplácaný
(konečná splatnosť úveru nastala dňa 1.2.2007, odpis istiny podľa úverového účtu bol vykonaný k
21.10.2010 a aj to len kvôli postúpeniu pohľadávok).Konečná splatnosť úveru nastala 1.2.2007, teda najneskôr v tom čase už musel právny predchodca
žalobcuvedieť,akáčasťúveruzostalanezaplatená.Akojepritomzrejmézozistenéhoskutkovéhostavu,
dôvod na zosplatnenie úveru nastal počas úverového vzťahu niekoľkokrát. Ak by však súd vychádzal pri

omeškaní žalovaných aj zo splatnosti poslednej splátky (t.j. za predpokladu, že všetky dovtedy splatné
záväzky žalovaných by boli vysporiadané, k čomu však nedošlo) a prihliadol na dlhšiu lehotu upravenú
v § 506 ObZ, resp. v zmluvnom dojednaní, teda na omeškanie s jednou splátkou aspoň tri mesiace,
najneskôr 2.5.2007 (3 mesačné omeškanie so splátkou splatnou 1.2.2007) mohol odstúpiť od zmluvy,
resp. zosplatniť úver a teda týmto dňom mu najneskôr začala plynúť premlčacia doba.

Za takéhoto stavu potom najneskôr dňa 2.5.2010 došlo k premlčaniu celého zvyšku úveru a jeho
príslušenstva, teda aj uplatneného nároku, a to podľa OZ, pričom vychádzajúc z vyššie uvedeného
začiatku premlčacej doby by nárok bol premlčaný aj pri aplikácii premlčania podľa ObZ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že premlčacia doba uplynula v danom prípade pred
podaním návrhu na súd, teda pred 30.7.2012, teda uplatnený nárok je premlčaný. Keďže vedľajší
účastník premlčanie namietol a súd túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú, pričom na premlčanie má

súd prihliadať už aj ex offo, návrh zamietol. S prihliadnutím na zamietnutie návrhu sa súd už nezaberal
ďalšími námietkami účastníkov konania.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaní ako úspešní účastníci by mali
právo na náhradu trov konania, ale žiadne si neuplatnili, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov
nepriznal. Vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS si prostredníctvom svojho

právneho zástupcu uplatnil nárok na náhradu trov konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia za
2 úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady, podanie vyjadrenia k
návrhu zo dňa 12.10.2012, odmena za každý z uvedených úkonov vo výške 71,37 eur, 2 x režijný paušál
vo výške 7,63 eur, 20% DPH z odmeny a režijných paušálov vo výške 31,60 eur, teda celkom si uplatnil
trovy konania vo výške 189,60 eur. Keďže tieto trovy boli vypočítané v súlade s vyhláškou č. 655/2004

Z.z. a vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaných, ktorí mali vo veci plný úspech, súd zaviazal
žalobcu ako neúspešného účastníka na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.