Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/165/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812206297
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7812206297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov

JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Miroslava Sogu vo veci žalobcu Dopravný podnik mesta Košice,
akciová spoločnosť, Košice, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom,
Advokátska kancelária, Košice, Garbiarska 5, proti žalovanému O. M., S. M., Ž. XXX, o zaplatenie 55,55
eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 12C/607/2012-48
z 13.03.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku vo veci samej.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 44,68 eur na účet JUDr. Petra Frajta, advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 55,55 eur
s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 9. 9. 2011 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi
trovy konania 89,37 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vychádzajúc z § 9 písm. b), § 11 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej
preprave (ich znenie citoval) z vykonaného dokazovania ,výsluchom účastníkov konania, svedkýň V.
O. X. W. C. (pracujúcich ako revízorky), pripojenými listinnými dôkazmi a správou U.S. Steel Košice,
s.r.o. z 11.02.2013 , urobil záver, že 7. 9. 2011 bola žalovanému vydaná nová identifikačná karta
( IDK ) pre stratu pôvodnej IDK, že s novou IDK vstupoval do areálu spoločnosti na nočnú zmenu o

17.30 hodine, ktorá začínala o 18.00 hodine, že nočná zmena končila 8. 9. 2011 o 6.00 hod. a , že
žalovaný vystupoval z areálu o 6.18 hod, údaje boli zistené z informačného systému dochádzky vstupov
a výstupov U.S. Steel Košice - SBS, s.r.o. Konštatoval, že hodnota cestovného lístka uvádzaná v žalobe
a vo výzve k úhrade pohľadávky z 13.9.2011 je 0,55 eur. Z toho mu vyplynulo, že v súlade s § 14 ods.
2 Zák. č. 168/1996 Z. z., úhrada pri nepreukázaní sa cestovným lístkom v mestskej hromadnej doprave
tvorí stonásobok základného cestovného, v danom prípade 55,55 eur. Vykonaným dokazovaním mu
bolo preukázané, že v čase vykonávanej kontroly vo vozidle žalobcu 8. 9. 2011 sa osoba disponujúca

preukazom USS, znejúcim na meno žalovaného, nepreukázala platným cestovným lístkom, že úhrada
nebola zaplatená uvedenou osobou priamo vo vozidle, z toho dôvodu bol spísané hlásenie a vypísané
údaje z poskytnutého preukazu USS, pre účely ďalšieho vymáhania cestovného. Strata preukazu USS
žalovaného 7.9.2011 bola preukázaná zamestnávateľom. Súčasne zo správy mu vyplynul aj reálnyčas nástupu a skončenia nočnej zmeny žalovaného 8.9.2011. Tvrdenie žalovaného, že po nočnej
zmene odcestoval vlakom o 06,15 hod. domov, do Plešivca, sa mu javilo ako nepravdepodobné
za predpokladu, že v informačnom systéme bol jeho výstup z areálu zaznamenaný o 06,18 hod.

Poukázal na to, že žiaden relevantný dôkaz o odcestovaní vlakom žalovaný nevedel predložiť, že
svedkyne jednoznačne trvali na tom, že osoba disponujúca preukazom USS bola totožná s osobou
na fotografii a keďže sa jednalo o preukaz žalovaného a nebol označený žiaden relevantný dôkaz o
opaku, sám žalovaný na základe takto vykonaného dokazovania akceptoval danú skutočnosť a súhlasil
so zaplatením žalovanej sumy. Urobil záver, že žaloba je dôvodná, pretože žalovaný porušil povinnosti

cestujúceho tým, že sa v čase vykonania kontroly nepreukázal platným cestovným lístkom, čo bolo jeho
povinnosťou v zmysle cit. ust. zákona o cestnej doprave, že výška uplatňovanej úhrady je v súlade s
platnými právnymi predpismi, tak ako to vyplýva z ust. cit. zák., a spolu je 55,55 eur, vrátane cestovného.
Z týchto dôvodov žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej istiny. Citujúc znenie
§ 517 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. , vyvodil záver, že žalovaný sa dostal

do omeškania so zaplatením dlhu nasledujúcim dňom po vykonanej kontrole, tzn. 9.9.2011. Úrok z
omeškania k uvedenému dňu bol 9,5 % ročne, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky k uvedenému dňu bola 1,5 % a táto sadzba bola zvýšená o 8 percentuálnych bodov, v zmysle
§ 3 cit. nar. a v tejto výške priznal úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov. Konštatoval, že žalobca

si uplatnil náhradu trov, a to náhradu zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur a trovy právneho zast.
za 3 úkony, pričom hodnotu úkonu vyčíslil vo výške 16,60 eur a režijný paušál vo výške 7,63 eur za
r. 2012 a za r. 2013 7,81 eur, náklady poštovného spojené s doručovaním výzvy žalovanému vyčíslil
sumou 1,70 eur.

Žalobcovi priznal vyčíslenú náhradu trov právneho zast. za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie zast. a

podanie žaloby 2.7.2012, účasť na pojednávaní 28.1.2013), spolu 49,80 eur, podľa § 10 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z. z. , režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. , za 2 úkony v r. 2012, spolu 15,26 ( 7,63 x 2 ),
za 1 úkon v r. 2013 7,81 eur , spolu 23,07 eur. Nepriznal uplatnené poštovné ako trovy konania, pretože
uvedené náklady vznikli v čase pred začatím konania.

Žalobcovi priznal celkom náhradu trov konania , vrátane zaplateného súdneho poplatku 89,37 eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný z odvolacieho dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový
stav veci. Poukázal na to, že súd nevyužil všetky možné prostriedky na „obhajobu žalovaného,“ že
na základe vykonaných dôkazov nesprávne dospel k záveru - rozsudku. Dodal, že podľa spisu nie je
možné, aby kontrolórky na základe preukazu USS - Košice vedeli vyplniť hlásenie o porušení tarifných
a prepravných podmienkach. Žiadal, aby súd predvolal vlakvedúceho vlaku smerujúceho do Plešivca

z Košíc , lebo je možné, že si ho bude pamätať, lebo v tom čase pravidelne cestoval do zamestnania
vlakom.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zastával názor, že súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými
námietkami žalovaného, a preto žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. z

neuvedených§214ods.1O.s.p.možnooodvolanírozhodnúťajbeznariadeniapojednávania)prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok vo výroku vo veci samej potvrdil
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vo výroku vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci,
správne ju aj právne posúdil, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd
sa s odôvodnením , čo do výroku vo veci samej v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku

sú správne, na čom nič nemenia ani dôvody uvedené žalovaným v odvolaní a rozsudok vo výroku o
trovách konania zmenil podľa § 220 O.s.p., lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219),
ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).Žalovanývodvolaníuplatnilodvolaciedôvodyuvedenév§205ods.1písm.c)O.s.p.,t.j., žesúdneúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Ani jeden zo žalovaných uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho
nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi

navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva,
že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci
bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o
skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súd vykonal všetky žalovaným navrhnuté dôkazy, čo je nepochybné zrejme z obsahu spisu.

Žalovaný až v odvolacom konaní žiadal vykonať dôkaz - predvolanie vlakvedúceho - vlaku smerujúceho
do Plešivca z Košíc, avšak uvedený dôkaz navrhol vykonať až v odvolacom konaní, ktorého vykonanie
pred súdom prvého stupňa nebolo navrhované, ktorý dôkaz by, o. i. nebol spôsobilý preukázať právne
významné skutočnosti .

Doposiaľ vykonané dokazovanie bolo postačujúce na riadne zistenie skutkového stavu veci.

Je potrebné vziať zreteľ aj na to, žalovaný bol súdom poučený na pojednávaní 13.3.2013 (zápisnica
na č.l. 46 spisu) podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože
na skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Žalovaný nenavrhol ďalšie
doplnenie dokazovania a žiadal, aby súd vo veci rozhodol a súd uznesením (zápisnica na č.l. 47 spisu)

vyhlásil dokazovanie za skončené.

Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,
to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a na vecnej správnosti
napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania bolo potrebné rozsudok zmeniť a žalobcovi priznať náhradu trov

konania iba vo výške 44,68 eur, predstavujúcich 50 % z o súdom priznanej sumy trov konania 89,37
eur (89,37 : 2 = 44,68).

Súd , čo do výroku o trovách konania vec nesprávne právne posúdil, vychádzajúc z § 142 ods. 1 O.s.p.,
keďže prejednávanú vec , čo do trov konania bolo potrebné posúdiť podľa § 150 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže

ich súd nepriznať alebo znížiť.V prejednávanej veci ide o drobný spor, žalovaná suma je 55,55 eur istiny s prísl. a do úvahy prichádza
aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p., pričom celkovo trovy konania 89,37 eur činia temer dvojnásobok žalovanej
sumy a sú neprimerane vysoké oproti žalovanej pohľadávke, preto odvolací súd priznal žalobcovi, ktorý

mal vo veci úspech iba 50 % ich náhrady (89,37 : 2 = 44,68 eur ), t.j. 44,68 eur, ktoré vzhľadom na výšku
uplatnenej sumy sú primerané vo vzťahu k žalovanej pohľadávke .

Okrem iného je potrebné dodať ,že podľa dôvodovej správy k § 150 O.s.p. v Nariadení EP a Rady (ES)
č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
sa drobnými vecami, v ktorých sú trovy proti pohľadávke neprimerané rozumejú spravidla právne veci

s nízkou hodnotou sporu (najčastejšie rôzne druhy sankcií), že v týchto veciach najmä trovy konania
predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, pričom cieľom súdnych konaní v
takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem
na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta a spoločnosti, ktoré
takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie
a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre

advokátastálezostanútietovecivzhľadomnaichmnožstvo,zaujímavé(napr.nariadenieotzv.drobných
veciach uvažuje s nepriznaním trov konania, pokiaľ sú neprimerané proti pohľadávke vo veciach do
2.000,- eur).

V prejednávanej veci bolo potrebné podľa názoru odvolacieho súdu (pri rozhodovaní sa o tom, v akej
výške by mala byť úspešnému žalobcovi priznaná náhrada trov konania) zohľadniť aj tú okolnosť, že

tu (u žalobcu) ide (podľa vedomosti odvolacieho súdu z prejednávanej veci toho istého účastníka)
o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová
náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby (možnosť využitia na obdobné, resp. druhovo identické
písomné podania adresované väčšiemu počtu osôb, skôr vyhotovených v predtlači, či vzorov podaní
v elektronickej podobe) a tiež skutočnosť, že trovy právneho zast. v uplatňovanej výške (okrem

náhrady súdneho poplatku 16,50 eur) sú 72,87 eur oproti uplatnenej pohľadávke 55,55 eur istiny.
Celkom bez povšimnutia nebolo možné ponechať ani to, že právo účastníka na odborné právne
zast. advokátom v zásade nemožno upierať nikomu, avšak na druhej strane u právnických osôb
vykonávajúcich podnikateľskú činnosť vo väčšom rozsahu (u tzv. kolosov, čo evidentne platilo aj u
žalobcu v prejednávanej veci, ktorého postavenie na trhu poskytovania služieb hromadnej prepravy

osôb treba považovať prinajmenšom za dominantné) nemožno nevidieť aj ponúkajúcu sa (zrejme
ekonomickejšiu) možnosť zabezpečenia si nevyhnutného právneho servisu aj z vlastných zdrojov.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Účastníci mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech, preto účastníkom náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák.č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.