Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoPr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112233681
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112233681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobkyne Ing. P. G., A.. X. X. XXXX,
bývajúcej v T. F. M., S. č. XX, zastúpenej JUDr. Michalom Treščákom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Slovenskej jednoty č. 8, proti žalovanému Ministerstvu vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2,
o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 27.3.2014 č.k. 15Cpr/3/2012-97 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná
žalobkyni žalovaným určená za neplatnú.

Z r u š u j e výrok rozsudku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru zo
dňa 28. 8. 2012 daná žalovaným žalobkyni je neplatná. Žalobu o náhradu mzdy vylúčil na samostatné
konanie a žalovaného zaviazal povinnosťou
nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 2 913,72 eura na účet právneho zástupcu
žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala

vyslovenianeplatnostivýpovedezoštátnozamestnaneckéhopomeruzodňa28.8.2012anáhradymzdy
za obdobie od 1. 11. 2012, ako aj náhrady všetkých trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že pracovný pomer žalobkyne bol založený na základe pracovnej
zmluvyuzatvorenej dňa17.5.1999 medzi OkresnýmúradomKošiceII ažalobkyňou,pričomžalobkyňa
bola prijatá na pracovné miesto vedúcej oddelenia personálneho, PaM, kontroly, obrany, vzdelania a
medzinárodnej spolupráce na dobu neurčitú. Dňa 1. 2. 2012 bola žalobkyňa menovacím dekrétom

vymenovaná do funkcie vedúcej organizačného odboru. Rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby
zo dňa 19.4.2002 bola žalobkyňa vymenovaná do funkcie vedúcej služobného úradu Okresného
úradu Košice II. Na základe výberového konania dňa 1.3.2004 bola vymenovaná do funkcie vedúcej
osobného úradu Krajského úradu v Košiciach. Podľa dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru
trvalým preložením bola žalobkyňa preložená na vykonávanie štátnej služby v služobnom úrade, ktorým
bol Obvodný úrad Košice - okolie, dňom 1.10.2007. Rozhodnutím o vymenovaní na zastupovanie
predstaveného od 1.10.2007 bola žalobkyňa vymenovaná na zastupovanie vo funkcii hlavný radca

- vedúci odboru organizačného v odbore štátnej služby 1.02 Kancelária predstaviteľa štátnej moci
Obvodného úradu Košice - okolie do obsadenia miesta predstaveného, do 31.3.2008. Na základe
rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 1.3.2008 bola prednostom Obvodného
úradu Košice - okolie vymenovaná žalobkyňa do funkcie vedúceho odboru organizačného Obvodnéhoúradu Košice - okolie dňom 1.3.2008 v odbore štátnej služby 1.02 Kancelária predstaviteľa štátnej
moci. Dňa 28.8.2012 bolo žalobkyni doručené odvolanie z funkcie vedúceho odboru organizačného
v služobnom úrade, ktorým je Obvodný úrad Košice - okolie k 31.8.2012. Dňa 28.8.2012 sa

uskutočnilo pracovné rokovanie medzi žalobkyňou a Obvodným úradom Košice - okolie, z ktorého bol
vyhotovený záznam a predmetom rokovania bolo odvolanie štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho
zamestnanca - vedúceho odboru organizačného Obvodného úradu Košice - okolie bez uvedenia
dôvodu. Podľa záznamu služobný úrad v tej istej funkcii (hlavný radca) podľa systematizácie určenej
Ministerstvom vnútra SR pre Obvodný úrd Košice okolie nemá voľné štátnozamestnanecké miesto

na vykonávanie štátnej služby, a preto nemôže odvolaného vedúceho zamestnanca zaradiť na tú
istú funkciu toho istého odboru. V zázname je ďalej uvedené, že služobný úrad má k 28.8.2012
voľné systematizované štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej správy. Žalobkyňa
v žalobe dôvodila, že v čase, kedy bola odvolaná z funkcie bez uvedenia dôvodu, bolo voľné
štátnozamestnanecké miesto vedúceho ekonomického odboru v tej istej funkcii a spĺňala všetky
predpoklady na uvedené pracovné miesto, nakoľko sám žalovaný ju v čase od 12.7.2012 do 31.7.2012

vymenoval na zastupovanie vedúceho zamestnanca dočasne uvoľneného z miesta do obsadenia tohto
miesta. Súd prvého stupňa po posúdení veci podľa § 47 písm. d/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej
službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 33 ods. 1, 120 citovaného zákona, podľa §
61 ods. 1,2 Zákonníka práce a určil, že výpoveď žalovaného daná žalobkyni je neplatná.

Poukázal, že podľa ustálenej súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sž/67/2010 z
9.12.2010) zamestnávateľ v zmysle zákona o štátnej službe musí ponúknuť zamestnancovi akékoľvek
voľné miesto výkonu štátnej služby, ktoré je k dispozícii v dobe skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta
zamestnanca a záleží len na zamestnancovi, či ponuku prijme, alebo ju odmietne. Preto, aby žalovaný

mohol platne skončiť štátnozamestnanecký pomer žalobkyne podľa § 47 písm. d/ zákona o štátnej
službe, musel jej ponúknuť štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú
istú funkciu, ktorú žalobkyňa vykonávala a žalobkyňa by po tejto ponuke musela oznámiť žalovanému,
že so zaradením na toto ponúkané miesto nesúhlasí. Žalovaný si však ponukovú povinnosť nesplnil,
lebo žiadne iné štátnozamestnanecké miesto žalobkyni neponúkol s odôvodnením, že nemá k dispozícii

voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by zodpovedalo pracovnej pozícii na odbore štátnej služby
1.02 Kancelária predstaviteľa štátnej moci a vo funkcii štátneho zamestnanca hlavný radca - vedúci
oddelenia. Žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by žalobkyňa odmietla preradenie
na iné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore a na tú istú funkciu alebo sa dohodla so
služobným úradom inak. Zamestnávateľ bol povinný so žalobkyňou viesť aktívny dialóg o možnosti

ďalšieho zamestnávania, a to aj s preradením na iné miesto a mohol sa so žalobkyňou pokúsiť o dohodu
o jej preradení na iné miesto podľa § 33 ods. 1 Zákona o štátnej službe, čo nesplnil. V zázname z
pracovného rokovania z 28. 8. 2012 služobný úrad Obvodný úrad Košice - okolie konštatoval, že má
voľné systemizované štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby. Tým miestom
bola funkcia vedúceho ekonomického odboru v tej istej funkcii, ktorú dokonca žalobkyňa dočasne aj

vykonávala a žalobkyňa spĺňala všetky kvalifikačné predpoklady na uvedené miesto.

Žalobu o náhradu mzdy súd vylúčil na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p., lebo vo veci je
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov
právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby advokáta 5 x 546,05 eura a 1 x 136,51 eura, 2 x
7,63 eura, 2 x 7,81 eura a 2 x 8,04 eura režijný paušál, spolu trovy právneho zastúpenia 2 913,72
eura v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a náhradu trov konania žalobkyni
neprizná alebo rozsudok súdu prvého stupňa zruší v celom rozsahu a vec mu vráti na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. f/ a § 221

ods. 1 písm. h/ O.s.p.. Závery súdu prvého stupňa považuje za nesprávne. Poukázal na ust. § 7
zákona č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, v ods. 1 ktorého sa uvádza, že odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek,
v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odboryštátnej služby v služobných úradoch ustanoví nariadenie vlády. Odbory štátnej služby v služobných
úradoch uvedených v § 9 ods. 2 písm. a/ až písm. f/ zákona o štátnej službe určia služobné predpisy,
ktoré vydajú tieto služobné úrady. Odbory štátnej služby boli ustanovené nariadením vlády Slovenskej

republiky č. 410/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby podľa § 1 tohto nariadenia.
Odbory štátnej služby sú všeobecné odbory štátnej služby a špeciálne odbory štátnej služby. Podľa §
2 písm. b/ nariadenia je všeobecným odborom štátnej služby aj odbor označený ako 1.02 Kancelária
predstaviteľa štátnej služby aj odbor označený ako 1.02 Kancelária predstaviteľa štátnej moci. Podľa §
3 písm. b/ tohto nariadenia je špeciálnym odborom štátnej služby aj odbor označený ako 2.02 - financie.

Žalobkyňa vykonávala štátnu službu v odbore štátnej služby 1.02 - Kancelária predstaviteľa štátnej
moci. V § 29 ods. 1 zákona o štátnej službe sú uvedené platové triedy 1 až 11 s tým, že štátnemu
zamestnancovi patrí funkcia v týchto platových triedach podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva
podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta. Je teda zrejmé, že
funkciou nie je pozícia vedúcej organizačného odboru alebo pozícia vedúcej ekonomického odboru,
funkciažalobkynebolahlavnýradca.NaObvodnomúradeKošice-okolie,takakoajnainýchobvodných

úradoch bola systematizovaná len jedna jediná pozícia vedúcej organizačného odboru (odbor štátnej
služby 1.02 - Kancelária predstaviteľa štátnej moci), funkcia hlavný radca, nakoľko nie je možné, aby dve
rôzne osoby boli vedúcimi organizačného odboru alebo prednostami jedného a toho istého obvodného
úradu súčasne. Pokiaľ dôvodí súd prvého stupňa, že nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že si splnil
voči žalobkyni ponukovú povinnosť, poukazuje na samotný záznam z rokovania, že v tom istom odbore

štátnej služby (odbor 1.02) v tej istej funkcii (hlavný radca) podľa systemizácie určenej Ministerstvo
vnútra SR pre Obvodný úrad Košice - okolie nemal voľné štátnozamestnanecké miesto, a preto nemohol
ani odvolanú vedúcu zamestnankyňu zaradiť na tú istú funkciu toho istého odboru. Znamená to, že
obvodný úrad nemal čo žalobkyni ponúknuť, lebo voľným pracovným miestom nedisponoval. Poukázal
na znenie § 47 písm. d/ zákona o štátnej službe, že služobný úrad nemá povinnosť ponúknuť iné vhodné

štátnozamestnanecké miesto, len v tom istom odbore a v tej istej funkcii. Zákon o štátnej služby totiž
rozlišuje situácie, kedy ponúka v zmysle § 47 písm. a/, b/ iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a
podľa § 47 písm. c/, d/, e/ f/, kedy ponúka len štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej
služby a na tú istú funkciu. Služobný úrad v daný deň 28.8.2012 neobsadeným štátnozamestnaneckým
miestom v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu nedisponoval. V zmysle § 47 písm.

d/ zákona o štátnej službe nie je uložená povinnosť služobnému úradu, že sa má dohodnúť na
preložení so štátnym zamestnancom podľa § 33 ods. 1. K zneniu „nedohodne sa so služobným úradom
inak“ je potrebné uviesť, že takouto dohodou môže byť skutočnosť, že sa služobný úrad a štátny
zamestnanec dohodne na ukončení služobného pomeru dohodou, alebo sa obe strany dohodnú na
tom, že štátnozamestnanecký pomer bude ukončený výpoveďou.

Žalovaný sa odvolal aj proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal žalobkyni nahradiť
trovy právneho zastúpenia na účet jej advokáta. Žalobkyňa si svojou žalobou uplatnila nárok nielen na
určenie, že výpoveď je neplatná, ale aj na náhradu mzdy, ktorej výška vyplýva z dôkazov predložených
súdu v konaní a to suma 1 027,13 eura mesačne. Žalovaný nesúhlasí s výškou mzdy ako ju vyčíslil

právny zástupca žalobkyne a vzhľadom k tomu, že súd vylúčil konanie o náhradu mzdy na samostatné
konanie, výška mzdy dokonca nebola v tomto konaní ani riešená.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v časti výroku o neplatnosti výpovede ako vecne správny potvrdil a v časti výroku o náhrade trov

konania zmenil tento výrok tak, že zaviaže žalovaného nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia
v prvostupňovom konaní vo výške 2 844 eura a zároveň, aby ho zaviazal na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 540,81 eura. Žalobkyňa nadobudla pocit, že žalovaný sa tvrdeniami uvedenými
v odvolaní snaží len odvrátiť pozornosť odvolacieho súdu od podstatných skutočností, ktoré boli
preukázané v konaní, t. j., že žalovaný si nepochybne nesplnil svoju zákonom stanovenú ponukovú

povinnosť, čo má za následok zásadné vady výpovede, ktorú dal žalobkyni. V tom čase totiž žalovaný
disponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom vo funkcii vedúceho ekonomického odboru a o
tom informoval žalobkyňu už na stretnutí, ktoré sa konalo 28.8.2012. Súd správne vyhodnotil, že bolo
voľné štátnozamestnanecké miesto aj keď v odbore 2.02 financie ako miesto, ktoré malo byť ponúknuté
žalobkyni, nakoľko ide o rovnaký odbor a funkciu, na ktorú bola žalobkyňa zaradená a ktorú bola

spôsobilá obsadiť už aj vzhľadom na skutočnosť, že v období od 12.7.2012 do 31.7.2012 z dôvodu
zastupovania bola vymenovaná do funkcie hlavný radca - vedúci ekonomického odboru v odbore štátnej
služby 2.02 financie. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal aj výšku priznaných trov právneho zastúpenia,tak výška platu žalobkyne ku dňu 28.8.2012 bola 935,50 eura a z tejto sumy bude potrebné vypočítavať
aj trovy právneho zastúpenia.

Ohľadne namietanej výšky priznaných trov právneho zastúpenia žalovaným v odvolaní, podľa názoru
žalobkyne je pri výpočte tarifnej odmeny potrebné vychádzať z výšky mzdy 935,50 eura, ktorá vyplývala
z priloženého oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 28.12.2012.

Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez

nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutý rozsudok a konanie , ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci
samej nie je dôvodné, je však dôvodné čo do výroku o trovách konania. Verejné vyhlásenie rozsudku
bolo v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. riadne oznámené.

Odvolanie žalovaný podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. f/ a § 221 ods. 1

písm. h/ O.s.p..

Podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. odvolací súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie, keď súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Nesprávne posúdenie veci, ktoré navrhovateľ uplatnil ako odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p. môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho
právneho predpisu, alebo , že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na
zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri

použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého
stupňa nesprávne interpretované a interpretácia inak adekvátneho právneho predpisu by zapríčinila
nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného

skutkového stavu a je vecne správny. Súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie na návrh
účastníkov konania a preukázanie skutkových tvrdení hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Postupu
prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia zakladajúce záver o
naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania.

Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil podľa § 47 písm. d/ zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej
službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého štátny zamestnanec, ktorý bol odvolaný
z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 3 písm. b) a c) alebo podľa § 37 ods. 4 a 5,
nesúhlasí so zaradením na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom
odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( § 29) a nedohodne sa so služobným úradom inak. Je

správna argumentácia žalovaného v odvolaní, že v § 47 písm. d/ zákona o štátnej službe nie je
uložená povinnosť služobnému úradu, že sa má dohodnúť na preložení so štátnym zamestnancom
podľa § 33 ods. 1. Odvolací súd však nesúhlasí s výkladom žalovaného ustanovenia § 47 písm. d/
zákona o štátnej službe že znenie „ nedohodne sa so služobným úradom inak“ znamená, že takouto
dohodou môže byť skutočnosť, že sa služobný úrad a štátny zamestnanec dohodne na ukončení

služobného pomeru dohodou, alebo sa obe strany dohodnú na tom, že štátnozamestnanecký pomer
bude ukončený výpoveďou. Žalovaný opomenul , že v § 32 od. l písm. g/ citovaného zákona odvolaním
z funkcie vedúceho zamestnanca ( z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v § 37) môže dôjsť aj k zmene
štátnozamestnaneckého pomeru. Znamená to, že tu je priestor na dohodu medzi zamestnávateľom azamestnancom aj na ponuku inej možnosti ďalšieho zamestnávania. Znenie § 47 písm. d/ citovaného
zákona hovorí o možnosti dať výpoveď zamestnancovi, ak nesúhlasí so zaradením na vykonávanie
štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore a na tú istú funkciu a ak sa

nedohodnú inak, nie však o možnosti dať výpoveď, ak takéto miesto zamestnávateľ k dispozícii nemá.
Preto správne uzavrel súd prvého stupňa, že zamestnávateľ má aktívne pristupovať a viesť dialóg o
možnosti ďalšieho zamestnávania práve v rámci „inej dohody“. Nie je možné totiž vykladať ustanovenie
zákona v neprospech zamestnanca, lebo je len logické, že pri odvolaní vedúceho zamestnanca v
služobnom úrade, kde je systematizované len jedno štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore

štátnej služby a na tú istú funkciu ( z ktorého bola žalobkyňa odvolaná), už iného identického miesta
niet. Zamestnanec, ktorý doposiaľ pracoval vo vedúcej funkcii a bol odvolaný bez uvedenia dôvodu,
by pri výklade ustanovení zákona prezentovaného žalovaným, nepožíval ochranu pred prípadnou
svojvôľou zamestnávateľa. Napokon, zo záznamu z pracovného rokovania zo dňa 28.8.2012 medzi
zamestnávateľom a zamestnankyňou vyplýva, že Služobný úrad - Obvodný úrad Košice - okolie má
k 28.8.2012 voľné systemizované štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby,

v rámci „inej dohody“ však toto miesto žalobkyni zamestnávateľ neponúkol. Napokon, ustanovenie §
47 písm. d/ Zákona o štátnej službe nedáva možnosť zamestnávateľovi dať výpoveď zamestnancovi,
odvolanému bez uvedenia dôvodu z funkcie vedúceho zamestnanca v prípade, ak pre neho nemá k
dispozícii štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, O.s.p. výrok rozsudku, ktorým bola
určená neplatnosť výpovede ako vecne správny potvrdil.

Nebolo možné však potvrdiť a ani zmeniť výrok rozsudku o trovách konania, pretože prvostupňový súd
pri rozhodovaní o trovách nesprávne právne vec posúdil.

Časť nároku žalobkyne týkajúceho sa náhrady mzdy bola vylúčená na samostatné konanie, doposiaľ
výška tohto nároku nebola preukázaná a sám súd prvého stupňa v odôvodnení uvádza, že na jej
preukázanie je potrebné ďalšie dokazovanie. Nie je preto možné vychádzať z tarifnej hodnoty veci len
z nepreukázanej sumy a napokon, predmetom konania boli dva nároky - určenie neplatnosti výpovede

a nárok na náhradu mzdy z titulu neplatnej výpovede, čím sa súd prvého stupňa nezaoberal.

Podľa § 221 ods.1 písm. h) O.s.p. odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak tento
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania (vrátane trov odvolacieho
konania), svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť za použitia správneho právneho predpisu
a zaoberať sa tiež účelnosťou úkonov právnej služby. Vzhľadom na vylúčenie nároku žalobkyne na
náhradu mzdy na samostatné konanie, odvolací súd poukazuje na možnosť súdu prvého stupňa o

trovách konania rozhodnúť tak, že o nich bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí v tomto konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z., o súdoch, v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.