Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214010143
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214010143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu

Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného Z. F. , pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ (§ 138 písmeno h/) Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného Z. F. proti rozsudku Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa")
z 02.10.2014, sp. zn. 3T/32/2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v
Nitre 22. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1, písmeno b/, písmeno d/, písmeno f/ Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný

Z. F. , narodený XX.XX.XXXX v M., trvale bytom

M., I. číslo XXXX/X,

podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Komárno z 25.03.2014, sp. zn. 2Pv 494/11/4401-34, pre skutok právne posúdený
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ (§ 138 písmeno h/) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

dňa 12. augusta 2011 v čase okolo 13.50 hod. v obci Virt v areáli spoločnosti RA Transport s.r.o.,
počas cúvania ťahačom zn. F., EČ: M. XXX N. s pripojeným návesom zn. M. EČ: M. XXX Q., na voľné
parkovacie miesto medzi ďalšími odparkovanými vozidlami, zadnou ľavou časťou návesu zachytil tam

sa nachádzajúceho maloletého R. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorého pritlačil k bočnej časti vedľa parkujúcej
kamiónovej súpravy, v dôsledku čoho tento utrpel obojstranné pomliaždenie pľúc s prederavením a
odumretím jej časti, sériovú stratovú zlomeninu siedmych rebier vľavo, poranenie podpazušnej tepny
vľavo, zlomeninu tretieho až piateho tŕňovitého výbežku hrudných stavcov, opuch mozgu, rozsiahle
devastačné poranenie mäkkých častí hrudníka vľavo, pomliaždenie srdca, z uvedených zranení sa liečil
a bol práceneschopný najmenej do 8. augusta 2012,

pretože skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci samosudcom napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného Z. F. (ďalej len
„obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno

a/ (§ 138 písmeno h/) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa 12. augusta 2011 v čase okolo 13.50 hod. v obci Virt v areáli spoločnosti RA Transport
s.r.o., počas cúvania ťahačom zn. F., EČ: M. s pripojeným návesom zn. Kögel EČ: M. na voľné
parkovacie miesto medzi ďalšími odparkovanýmivozidlami, zadnou ľavou časťou návesu zachytil tam sa
nachádzajúceho maloletého R. H., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „poškodený“), ktorého pritlačil k bočnej
časti vedľa parkujúcej kamiónovej súpravy, v dôsledku čoho tento utrpel obojstranné pomliaždenie

pľúc s prederavením a odumretím jej časti, sériovú stratovú zlomeninu siedmych rebier vľavo,
poraneniepodpazušnejtepnyvľavo,zlomeninutretiehoažpiatehotŕňovitéhovýbežkuhrudnýchstavcov,
opuch mozgu, rozsiahle devastačné poranenie mäkkých častí hrudníka vľavo, pomliaždenie srdca, z
uvedených zranení sa liečil a bol práceneschopný najmenej do 8. augusta 2012.

Za tento prečin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému podľa § 157 odsek 2

Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistení žiadnej, v § 37 Trestného zákona uvedenej
priťažujúcej okolnosti) trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, výkon ktorého podľa § 49 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil určiac podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona
skúšobnú dobu na osemnásť mesiacov a podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona aj trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere šestnásť mesiacov.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku
odkázal poškodenú UNION, zdravotná poisťovňa, a.s. Bajkalská číslo 29/A Bratislava (ďalej len
„poškodená právnická osoba“) s ňou uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajkyni, poškodenému, jeho zákonnej zástupkyni a
prokurátorke Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len „okresný prokurátor“) oznámený vyhlásením v
ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 02.10.2014 (poškodenej
právnickej osobe bol oznámený doručením jeho rovnopisu 24.11.2014), ihneď po ktorom oznámení,
teda včas, podal obžalovaný odvolanie smerujúce proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku,

ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa
25.11.2014.

Obžalovaný v písomných dôvodoch takto riadne a včas podaného odvolania zdôraznil, že sa necíti byť
vinným zo spáchania v prejednávanej veci zažalovaného skutku, pretože neporušil dôležitú povinnosť
uloženú mu podľa zákona, a to ani tú, ktorá je ustanovená v § 4 odsek 1 písmeno g/ a § 22 odsek

2, odsek 3 zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon“), podľa ktorých je vodič povinný pribrať potrebný počet
spoľahlivých osôb a na ten účel ich náležite poučiť len ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky
a okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad. Z výsledkov v prejednávanej veci vykonaného dokazovania,
predovšetkým z kamerového záznamu a zo znaleckého posudku podaného Ing. T. V. nepochybne

vyplýva, že pred tým, ako zacúval na parkovisko vyhradené pre parkovanie kamiónov v areáli svojho
zamestnávateľa, obžalovaný vystúpil z vozidla, aby sa presvedčil, či sú splnené všetky podmienky
na bezpečné zaparkovanie a až keď sa o tom presvedčil, chcel s vozidlom zaparkovať na miesto na
to vyhradené. Z dodatku tohto znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že parkovaciemu manévru
venoval maximálnu pozornosť a bez jeho zavinenia počas neho na parkovacie miesto prišiel poškodený.

Obžalovaný zdôraznil, že on nemôže niesť zodpovednosť za to, že rodičia poškodeného zanedbali
o neho starostlivosť (matka si myslela, že je u starých rodičov a otec, ktorý ho na parkovisko kdenemal čo robiť, vzal, považoval za dostačujúce, keď mu povedal, aby sa po areáli, kde jazdí veľa
áut, nepohyboval, avšak na neho nedohliadal ani nemal vedomosť, kde sa v čase v prejednávanej
veci zažalovaného skutku nachádzal), pričom aj podľa názoru znalca bolo možné nehode zabrániť,

ak by otec poškodeného bol na neho dohliadol a svoje rodičovské povinnosti nezanedbal už tým, že
ho na pracovisko vôbec priviedol a potom na neho nedával pozor (čo samozrejme nemohol, pretože
musel pracovať). Obžalovaný tiež upozornil, že k nehode nedošlo v cestnej premávke ani na účelovej
komunikácii, ani na mieste slúžiacom komunikačným účelom, ale na mieste určenom na parkovanie,
kde mal na to dostatočný rozhľad aj miesto, o čom sa dopredu presvedčil. Svoje odsúdenie (zvlášť

potrestanie trestom zákazu činnosti) napadnutým rozsudkom považuje obžalovaný zo všetkých týchto
dôvodov (ale aj vzhľadom na svoj doterajší život, vek a preukázané disciplinované správanie sa v cestnej
premávke) za nespravodlivé a preto Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby sa zaoberal
aj zanedbaním povinnosti zo strany rodičov poškodeného a po dôslednom zvážení všetkých okolností
prejednávaného prípadu vo veci znovu rozhodol.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu mala za to, že súd
prvého stupňa v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav veci, pochybil však, keď právne
posúdiac v nej zažalovaný skutok aj podľa § 157 odsek 2 písmeno a/ (§ 138 písmeno h/) Trestného
zákona zodpovedajúcu mu okolnosť do neho nepremietol, ale vysporiadal sa s tým iba v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ktorú chybu však podľa jej názoru je možné v odvolacom konaní napraviť.

Považujúc za zákonný a správny aj výrok o treste napadnutého rozsudku mala za to, že odvolanie
obžalovaného je nedôvodné a v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhla postupovať podľa tohto
jej vyjadrenia.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržiavajúc sa písomných
dôvodov za obžalovaného odôvodneného, proti napadnutému rozsudku podaného odvolania, mala

za to, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so skutočnosťami významnými pre rozhodnutie a preto
sú splnené podmienky na postup podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku; v
konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pripojil k vyjadreniu aj ku konečnému návrhu

svojej obhajkyne.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec (v ktorej bola obžaloba
podaná 25.03.2014) na rozhodnutie 15.12.2014, v rámci rozsahu revíznej povinnosti vyplývajúcej mu z
citovaného ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku iba na základe včas obžalovaným podaného
odvolania preskúmal výrok o vine, výrok o treste a výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku, proti

ktorým odvolanie obžalovaného smerovalo, ako aj konanie všetkým týmto výrokom predchádzajúce a
to aj v rozsahu zistenia prípadných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z
dôvodov uvedených v § 317 odsek 1 Trestného poriadku (aj takúto, ďalej uvedenú chybu vo výroku o
náhrade škody zistiac).

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti a v jej rozsahu odvolací súd predovšetkým zistil, že v konaní

predchádzajúcom obom týmto preskúmavaným výrokom napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa
nedopustil žiadnych takých podstatných chýb, ktoré by boli porušením ustanovení zabezpečujúcich
objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).Vzhľadom na vyššie uvedené prieskumné zistenie sa preto odvolaciemu súdu javí nezrozumiteľným
na jeho verejnom zasadnutí prednesené vyjadrenie obhajkyne obžalovaného o splnení podmienok
na postup aj podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, zvlášť keď navyše ani nebolo

odôvodnené žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, okolnosťami alebo právnymi úvahami, ktoré by ho
mohli opodstatňovať.

Plnením svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti
odvolací súd ďalej zistil, že dokazovaním vykonaným v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní
súdom prvého stupňa boli objasnené všetky skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva

z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného
poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie predovšetkým o vine obžalovaného
(ale aj o ukladanom mu treste), tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 10, odsek 11 Trestného
poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Z dôvodov vyššie uvedených skutkové zistenia, ktoré mal resp. mohol mať súd prvého stupňa v
prejednávanej veci za preukázané, podľa názoru odvolacieho súdu mohli vychádzať z výsledkov

úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedať tak kritériám uvedeným v §
2 odsek 10 Trestného poriadku, avšak iba za predpokladu, že by súd prvého stupňa k nim dospel
po vyhodnotení jednotlivých dôkazov v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2
odsek 12 Trestného poriadku (teda predovšetkým jednotlivo aj v ich súhrne a nepochybne aj podľa
svojhovnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadu),akoaj

jedného z pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek
4 Trestného poriadku (v ktorom je upravená prezumpcia neviny a ktorým je pravidlo „in dubio pro reo - v
pochybnostiach v prospech obvineného“), čo však podľa názoru odvolacieho súdu evidentne neučinil.

Aj (a predovšetkým preto) v odôvodnení napadnutého rozsudku (ktoré v tomto smere nie je ani v súlade
s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku), súd prvého stupňa v potrebnom

rozsahu neuviedol žiadne, z ďalej uvedených dôvodov relevantné skutočnosti majúce podstatný vplyv a
význam osobitne pre rozhodnutie, či v prejednávanej veci zažalovaný skutok má znaky trestného činu
a či ho spáchal obžalovaný, ktoré vzal za dokázané, a ani dôkazy, o ktoré takéto svoje skutkové zistenia
oprel, a ani ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného, pričom s jeho úvahami, ktorými sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), rovnako ako s právnymi

úvahami ktorými sa spravoval pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny obžalovaného (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku), sa odvolací súd
z ďalej uvedených dôvodov nestotožňuje.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

- vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí
(písmeno a/), alebo

- nevedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na

okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (písmeno b/).

Podľa § 123 odsek 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek
poškodenie zdravia inému.

Podľa § 123 odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona
rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.Podľa § 138 písmeno h/ Trestného poriadku závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie
trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia
alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona spácha, kto inému z nedbanlivosti
spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 420 odsek 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na takúto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Vo vyššie uvedených súvislostiach považuje odvolací súd za potrebné predovšetkým uviesť, že v
prejednávanej veci zažalovaný skutok (zhodne s obžalobným návrhom okresného prokurátora) opísaný
aj vo výroku o vine napadnutého rozsudku sa aj podľa jeho názoru nepochybne stal a „spáchal“ ho

obžalovaný, ktorý bez akýchkoľvek (tobôž dôvodných) pochybností 12.08.2011 asi o 13.50 hodine v
obci Virt, v objekte obchodnej spoločnosti RA Transport cúval so súpravou vozidiel (tvorenou ťahačom
a k nemu pripojeným návesom) na voľné (medzi inými zaparkovanými vozidlami sa nachádzajúce)
parkovacie miesto, pri ktorej činnosti ľavou zadnou časťou návesu zachytil tam sa nachádzajúceho
poškodeného, ktorého pritlačil k bočnej časti vedľa parkujúceho vozidla spôsobiac mu tak poškodenie

zdravia nepochybne majúce povahu ťažkej ujmy na zdraví.

Samotné toto, v zažalovanom skutku v podstate presne a výsledkom vykonaného dokazovania aj
opodstatnene popísané konanie obžalovaného bez preukázania existencie ďalších skutočností a
okolností nemôže byť (a podľa ďalej odôvodneného názoru odvolacieho súdu ani nie je) protiprávnym
činom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 8 Trestného zákona.

Napriek nepochybnej platnosti pravidla „iura novit curia - súd pozná právo“ považuje odvolací súd za
potrebné nielen súd prvého stupňa, ale aj okresného prokurátora zvlášť upozorniť, že pre naplnenie
skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona sa
vyžaduje po objektívnej stránke také (aktívne alebo pasívne) konanie (spravidla nenásilného charakteru,
pretože znak násilia sa spája s úmyselným zavinením), ktorého sa páchateľ bol povinný zdržať (v

prípade aktívneho) alebo ktoré bol povinný vykonať (v prípade opomenutia), teda v oboch prípadoch
protiprávne, a súčasne po subjektívnej stránke nedbanlivostné zavinenie (vo forme minimálne
nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písmeno b/ Trestného zákona), a (v prípade existencie oboch) aj
priama príčinná súvislosť medzi nimi (protiprávnym konaním a nedbanlivostným zavinením) na strane
jednej a následkom na záujme chránenom týmto ustanovením Trestného zákona (teda jeho objektom,

ktorým je ľudské zdravie) na strane druhej.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu zjavne absentuje (a je tomu tak minimálne od
doby podania doplnenia číslo 1 znaleckého posudku Ing. T. V. 18.02.2012) jednak protiprávnosť konania
obžalovaného, jednak jeho zavinenie čo len vo forme nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písmeno b/
Trestného zákona.

Pokiaľ ide o absenciu protiprávnosť konania obžalovaného považuje odvolací súd za potrebné uviesť,
že cúvanie so súpravou vozidiel na miesto nachádzajúce sa v uzavretom objekte obchodnej spoločnosti
určené na parkovanie žiadna právna norma obsiahnutá vo všeobecne záväznom právnom predpise
nezakazuje, jeho podmienky upravujú iba ustanovenia Zákona (všeobecné v § 3 odsek 2 písmeno a/
a § 4 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/, a konkrétne v § 4 odsek 1 písmeno g/ a § 22 odsek 3) a aj to

iba v prípade, že by s poukazom na ustanovenia § 1 a § 2 odsek 1 Zákona miesto činu v prejednávanejbolo účelovou komunikáciou podľa § 22 zákona číslo 135/1961 Zb. o cestných komunikáciách v
znení neskorších predpisov, čo samo osebe napokon nebolo bez dôvodných pochybností ani zistené
a preukázané. Podľa názoru odvolacieho súdu však obžalovaný neporušil ani jednu z povinností

uložených mu týmito ustanovenia Zákona a to z dôvodov vyplývajúcich zo znaleckého posudku Ing. T. V.
(zvlášť jeho doplnenia číslo 1) a uvedených aj v písomných dôvodoch jeho odvolania, na ktoré odvolací
súd stotožniac sa s nimi preto iba poukazuje.

Pokiaľ ide o absenciu zavinenia obžalovaného čo len vo forme nevedomej nedbanlivosti, považuje
odvolací súd za potrebné uviesť, že aj podľa jeho názoru nebolo bez dôvodných pochybností

preukázané, že obžalovaný vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu a svoje osobné pomery
mal a mohol vedieť, že poškodený vošiel do priestoru, do ktorého cúval, v ktorej súvislosti odvolací súd
poukazuje na závery vyplývajúce z doplnenia číslo 1 znaleckého posudku C.. T. V. a na skutočnosti,
okolnosti a právne úvahy uvedené aj v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného, s ktorými sa tiež
stotožňuje.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný nie je v

prejednávanej veci osobou zodpovednou za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 (a
už vôbec nie aj odsek 2 písmeno a/ s poukazom na § 138 písmeno h/) Trestného zákona, pretože
následok za zdraví poškodeného bol vyvolaný iba (a výlučne) nevypočítateľným a neodvrátiteľným
konaním poškodeného, pričom obžalovanému nemožno pričítať ani nesprávnu reakciu na nebezpečnú
situáciu vyvolanú poškodeným, pretože o nej nielenže nevedel, ale ani vedieť nemal a nemohol.

Napokon odvolací súd nemôže nezaujať stanovisko jednak k návrhu obžalovaného obsiahnutému v
písomnom odôvodnení ním proti napadnutému rozsudku podaného odvolania, podľa ktorého sa súd
prvého stupňa nezaoberal zanedbaním starostlivosti o (maloletého) poškodeného zo strany jeho rodičov
a v tomto smere nevykonal dokazovanie, pretože takýto postup súdu prvého stupňa by bol v rozpore
s ustanovením § 278 odsek 1 Trestného poriadku, jednak k návrhu zástupkyne krajského prokurátora

obsiahnutému v jej vyjadrení k odvolaniu obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, podľa
ktorého bolo možné „chybu“ súdu prvého stupňa majúcu spočívať v absencii zrejme skutkových zistení
prípadne aj právnych noriem odôvodňujúcich okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby
podľa § 157 odsek 2 písmeno a/ (§ 138 písmeno h/) Trestného zákona napraviť v odvolacom konaní,
pretože takýto postup a rozhodnutie odvolacieho súdu by bol v rozpore s ustanovením § 322 odsek 3

veta druhá Trestného poriadku.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v rozsahu vyplývajúcom mu z ustanovenia § 317 odsek 1 veta
posledná Trestného poriadku odvolací súd zistil vo výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku
chybu, ktorej sa súd prvého stupňa dopustil, keď v zjavnom rozpore s ustanovením § 420 odsek
2 Občianskeho zákonníka poškodenej právnickej osobe uplatnenie jej nároku na náhradu škody

spôsobenej jej trestným činom adhéznom trestnom konaní v prejednávanej veci voči obžalovanému
podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku umožnil a napadnutým rozsudkom dokonca o jej nároku hoci
iba podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku rozhodol a to napriek evidentnej absencii hmotnoprávnej
pasívnej legitimácie obžalovaného. Obžalovaný totiž škodu súvisiacu s ujmou na zdraví poškodeného
zrejmespôsobilakovodič motorovéhovozidlanákladnejdopravypričinnostifyzickejosoby-živnostníka

R. E. (ktorý mu ho na tento účel ako svojmu zamestnancovi aj v čase spáchania v prejednávanej
veci zažalovaného skutku poskytol) a preto bola spôsobená touto fyzickou osobou a obžalovaný za
ňu sám ( s výnimkou prípadného následného regresného vzťahu k tomuto svojmu zamestnávateľovi),
nezodpovedá. Túto nezákonnosť pri použití hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka bolo
potrebné odstrániť (§ 321 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku) a to napriek tomu, že odvolanie

obžalovaného ju výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku nevytýkalo, pretože by zrejme mohla
(aj v prípade rozhodnutia podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku v odvolacom konaní) odôvodňovať
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno i/ Trestného poriadku.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj:- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/),

- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona (písmeno d/), - ak je
rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie
je trestným činom.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd prvého stupňa aj odvolací súd za

dokázané, dôkazy, o ktoré súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia oprel, úvahy, ktorými sa spravoval
pri hodnotení dôkazov (vrátane tých, ktoré si navzájom odporujú) a napokon s poukazom aj na všetky
vyššie uvedené právne úvahy, ktorými sa spravoval posudzujúc dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny, odvolací súd na základe obžalovaným podaného odvolania podľa
§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, písmeno f/ Trestného poriadku ním napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám rozsudkom,
ktorým podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože v
prejednávanej veci zažalovaný skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.