Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414203547
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4414203547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, vo veci starostlivosti o maloletú P. Q., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
v Nových Zámkoch, dieťa rodičov: matky O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., D. 9, zast. JUDr.
Zuzanou Blanárovou, advokátkou so sídlom Šurany, Hasičská 9, a otca Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXX, zast. JUDr. Jurajom Šrankom, advokátom so sídlom Nitra, Mostná 29, o návrhu otca na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností a úpravu styku s dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 7P/63/2014-43 zo dňa 22.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy styku p o t v r d
z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa s odkazom na ustanovenia § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,2,4,5 a §
75 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine zveril maloletú P. Q. do osobnej starostlivosti matky od 01.12.2013 s
tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať majetok. Otcovi súd uložil povinnosť prispievať
na výživu dieťaťa v sume 110 eur mesačne do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred do rúk matky od
01.12.2013. Zročné výživné za dobu od 01.12.2013 do 30.09.2014 v sume 100 eur uložil otcovi zaplatiť
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ohľadom styku súd rozhodol tak, že otec je oprávnený stýkať sa

s dcérou každý týždeň v nedeľu od 12.00 od. do 18.00 hod. za prítomnosti matky prvých päť mesiacov
od právoplatnosti rozsudku a po tejto dobe je oprávnený vziať si dieťa k sebe každý týždeň v nedeľu
od 12.00 hod. spred bytu matky a je povinný vrátiť ju späť matke v ten istý deň pred bytom matky o
18.00 hod. O trovách konania rozhodol s odkazom na ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že podal návrh na súd z
dôvodu, že s matkou dieťaťa spolu nežijú od decembra 2013. Matka s návrhom súhlasila, avšak žiadala
priznať výživné vo výške 130 eur mesačne od decembra 2013; neskôr súhlasila so sumou 110 eur

mesačne. Otec dcéru navštevuje každý týždeň v nedeľu, pričom súhlasila s úpravou styku každý druhý
týždeň v nedeľu od 12.00 hod. do 18.00 hod. za jej prítomnosti do veku dvoch rokov. Kolízny opatrovník
navrhol rozhodnúť v súlade s požiadavkou otca, pričom styk by sa mal realizovať každý týždeň za
prítomnosti matky po dobu troch mesiacov a potom bez jej prítomnosti, pričom otec má zabezpečené
podmienky pre dieťa. Súd po vykonaní dokazovania konštatoval, že je daný dôvod na rozhodnutie súdu,
pretože rodičia dieťaťa spolu nežijú od 01.12.2013 a dieťa je v osobnej starostlivosti matky. Matka býva
v dvojizbovom byte jej príbuznej a dieťa má u nej zabezpečené všetky potreby. Otec žije s rodičmi

v rodinnom dome, kde sú tiež vytvorené podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa.
Vzhľadom na zhodné návrhy rodičov a kolízneho opatrovníka dieťa súd zveril do osobnej starostlivostimatky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa v primeranej sume 110 eur, ktoré je otec
schopný platiť z mesačného zárobku 306,10 eura bez ohrozenia vlastnej výživu a dotknutia životnej
úrovne, a to aj s odkazom na zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov.

Prihliadal aj na príjem matky, ktorá poberá len rodičovský príspevok v sume 203,20 eura a prídavky na
dieťa v sume 23,10 eura mesačne. Čo sa týka styku otca s dieťaťom, stanovená doba ako aj prítomnosť
matky po určitý čas je v záujme dieťaťa; otec má právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa a takto
určenádobabudepostačujúcanato,abysamedzinímadcérouupevňovalarozvíjalcitspolupatričnosti.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok

vo výroku o úprave styku zmeniť a rozhodnúť, že otec je oprávnený sa stýkať s dcérou každý párny
týždeň v nedeľu od 12.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky do času, kým dcéra nedovŕši vek
troch rokov. V odvolaní uviedla, že dcéra má od narodenia problémy gastrointestinálneho traktu a pre
tieto ťažkosti bola niekoľkokrát hospitalizovaná na detskom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Nových
Zámkoch. Momentálne sa jej zdravotný stav o niečo zlepšil, lebo ona veľmi dbá na výber vhodnej
stravy. Momentálne jej rastú zúbky a často býva podráždená a nechce byť s cudzími ľuďmi, dokonca je

problematické odísť z domácnosti z dôvodu že sa vzpiera a má záchvat hnevu. Dcéra je veľmi útleho
veku a je na ňu veľmi naviazaná. Preto nepovažuje za vhodné, aby stretávanie s otcom prebiehalo v
rozsahu podľa prvostupňového rozsudku; nekorešponduje to ani s jej denným režimom, obzvlášť po
uplynutí pol roka po právoplatnosti rozsudku, kedy by sa otec mal s ňou stretávať bez jej prítomnosti.
Ona sa obáva zlého vplyvu na psychiku, keď bude sama počas celého poobedia. Poukazovala aj na

vzdialenosť bydliska otca 22 km a na problémy s cestovaním.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že súd prvého
stupňa zistil všetky potrebné skutočnosti na spravodlivé rozhodnutie. Zdravotné problémy dieťaťa boli
matkou prezentované, no je jednoznačné, že počas prvých piatich mesiacov styku za prítomnosti matky
má matka dostatok času vysvetliť otcovi, aké potraviny konzumovať môže a ktoré škodia. V rámci

dokazovania neboli prezentované žiadne závery o neschopnosti otca postarať sa o svoje dieťa. Výhrady
matky uvádzané v odvolaní nie sú ničím podložené. Poukázal na to, že dcéra je vo veku 1,5 roka a
samostatné stretávanie sa s otcom nastane najskôr vo veku jej dvoch rokov, čo je dostatočný vek na
bezproblémový presun v autosedačke vozidla. Nejestvuje žiadny dôvod, prečo by jeho styk s dcérou mal
byť obmedzený na 6 hodín raz za dva týždne podľa návrhu matky. Určená doba styku je minimálna, na

čo mohol aj vzhľadom k jeho zamestnaniu pristúpiť. On prejavil ochotu predĺžiť dobu styku za prítomnosti
matky z ním navrhovaných 3 mesiacov na 5 mesiacov a odvolanie nepodal.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu rovnako navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Podľa neho úprava styku otca s maloletým dieťaťom je potrebná a rešpektuje právo na zachovanie
vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa je zdravé, s občasnými kolikami z jedla, spávajúce jedenkrát po obede,

ktoré si nevyžaduje špeciálnu alebo výnimočnú starostlivosť. Neboli zistené žiadne okolnosti na strane
otca maloletého dieťaťa vylučujúce možnosť samostatného stretávania sa s dieťaťom.

Krajský súd v Nitre ako odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a po prejednaní veci dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vo výroku o úprave styku vecne

správne a odvolanie nie je opodstatnené. Preto rozsudok v tejto časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Zároveň postupoval podľa ustanovenia § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa obsahu spisu súd prvého stupňa konal na základe návrhu otca o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej P. z dôvodu, že rodičia spolu nežijú. Dieťa je od rozchodu rodičov v osobnej
starostlivosti matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke, pričom otec prispieval na výživu po 100 eur
mesačne a dcéru navštevoval každú nedeľu popoludní. Keďže odvolanie proti výroku o zverení dieťaťa
do osobnej starostlivosti matky, o povinnosti otca prispievať na výživu dieťaťa po 110 eur mesačne a o

zročnom výživnom nikto nepodal, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nadobudol právoplatnosť.Matka v odvolaní namietala to, že dieťa ma zažívacie problémy a z tohto dôvodu sa otec zrejme nebude
vedieť oň postarať; ona má obavy zdravie dieťaťa a namietala aj úpravu styku každú nedeľu, lebo
to nekorešponduje s denným režimom dieťaťa, čo však podrobnejšie nezdôvodnila. Z obsahu spisu

vyplýva, že na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 22.09.2014 súhlasila so stykom od 12.00
hod. do 18.00 hod., pričom nevhodnosť tejto doby z dôvodu denného režimu dieťaťa nenamietala.

Dôvody namietané matkou v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozsudku odvolací súd hodnotil
zhodne s názorom kolízneho opatrovníka v tom smere, že matkou načrtnuté problémy sú riešiteľné aj pri
tomrozsahustyku,oakomrozhodolsúdprvéhostupňa.Otecmávytvorenépodmienkynazabezpečenie

dieťaťa počas doby stanoveného styku po všetkých stránkach, a preto niet dôvodu na zúženie styku
a ani na predĺženie prítomnosti matky pri realizácii styku. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní
prihliadal na to, že dieťa je vo veku roka a pol a otec má záujem sa s ním stretávať. Je dôležité, aby
pretrvávala kontinuita vývoja vzťahu medzi ním a dieťaťom od útleho veku a aby sa aj on podieľal na jeho
výchove. Námietky matky dieťaťa popísané v podanom odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne
významné. Základným predpokladom rozhodnutia o úprave styku rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej

starostlivosti, je to, že takáto úprava je v záujme dieťaťa. Splnenie tohto zákonného predpokladu je v
tomto prípade dané. Z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali výchovnú spôsobilosť otca, alebo ktoré by nasvedčovali tomu, že doposiaľ
realizované stretávanie sa otca s dieťaťom by ohrozovali zdravý vývoj dieťaťa. V záujme riadnej výchovy
ide o to, aby sa ešte viac rozvinuli ich vzájomné vzťahy a aby rozsah styku nebol obmedzovaný. Dieťa

pre svoj zdravý psychický vývoj nesporne potrebuje mať kontakt s obidvomi rodičmi, pričom matka v
odvolacom konaní neuvádzala žiadne právne významné argumenty podložené konkrétnymi dôkazmi o
výchovnej nespôsobilosti otca.

Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP

opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Odvolací súd sa preto
obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku. Pre budúcnosť však nie je vylúčené,
aby sa s ohľadom na vývoj vzťahu dieťaťa a otca, s ohľadom na možnosti rodičov, ale aj s ohľadom na
vek a stav dieťaťa upravený styk zmenil hoci aj na každý druhý týždeň s dlhšou dobou styku, resp. na
inú vhodnú úpravu styku tak, aby to bolo predovšetkým v záujme dieťaťa.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s §
224 ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože ide o konanie, ktoré
sa mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.