Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114220164
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114220164.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: ARRIVA

NITRA a.s., IČO 36 545 082, so sídlom Štúrova 72, Nitra, proti odporkyni: E. G., narodená X.X.XXXX,
hlásený pobyt I., zastúpená opatrovníčkou pre konanie: W. I., zamestnankyňa tunajšieho súdu, o
zaplatenie 141,40 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh sa zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.7.2013 doručeným súdu dňa 28.7.2013 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 141,40 eura z

dôvodu, že odporkyňa cestovala dňa 22.7.2013 na linke Mestskej hromadnej dopravy číslo 4 v Nitre a
dňa 14.8.2013 na linke Mestskej hromadnej dopravy číslo 17 v Nitre bez platného cestovného lístka.

Uznesením č. k. 10C/178/2014-28 zo dňa 13.11.2014 súd ustanovil odporkyni podľa § 29 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku opatrovníčka, nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt
odporkyne.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa
22.7.2014, s Hlásenkou č. 772/13 zo dňa 22.7.2013, s Hlásenkou č. 821/13 zo dňa 14.8.2013, s
Upomienkou zo dňa 28.8.2013, s Upomienkou zo dňa 25.9.2013, s Vyjadrením opatrovníčky odporkyne

zo dňa 20.1.2015. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3
Občianskehosúdnehoporiadku.Miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnej
tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku
neboli prítomní.

Z Hlásenky č. 772/13 zo dňa 22.7.2013 vyplýva, že dňa 22.7.2013 bola na linke Mestskej hromadnej
dopravy číslo 4 v Nitre, spoj číslo 36, evidenčné číslo vozidla NR 210 EX, o 18.16 hod., vykonaná
dopravným kontrolórom číslo 7 kontrola cestovných lístkov, keď bolo zistené, že odporkyňa, ktorejtotožnosť bola overená podľa občianskeho preukazu číslo ST XXX XXX, cestovala bez platného
cestovnéholístka.Zanesplneniepovinnosticestovaťsplatnýmcestovnýmlístkombolodporkyniuložený
postih zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 eura, a to základné cestovné v sume 0,70 eura a sankčnú

úhradu k základnému cestovnému v sume 70 eur.

Z Hlásenky č. 821/13 zo dňa 14.8.2013 vyplýva, že dňa 14.8.2013 bola na linke Mestskej hromadnej
dopravy číslo 17 v Nitre, spoj číslo 14, evidenčné číslo vozidla NR 285 GA, o 6.06 hod., vykonaná
dopravným kontrolórom číslo 7 kontrola cestovných lístkov, keď bolo zistené, že odporkyňa, ktorej
totožnosť bola overená podľa občianskeho preukazu číslo ST XXX . XXX, cestovala bez platného

cestovnéholístka.Zanesplneniepovinnosticestovaťsplatnýmcestovnýmlístkombolodporkyniuložený
postih zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 eura, a to základné cestovné v sume 0,70 eura a sankčnú
úhradu k základnému cestovnému v sume 70 eur.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania
kontrol spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania
kontrol dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania
kontrol spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania kontrol
zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok,
právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení platnom a

účinnom ku dňu vykonania kontrol cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena
osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení platnom a účinnom
ku dňu vykonania kontrol, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po
vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo

revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú
úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej
úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho
preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho
zákonnom zástupcovi.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení platnom a účinnom ku
dňu vykonania kontrol sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca
najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších právnych

predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plneniepredávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľaustanovenia§108Občianskehozákonníkaprávazprepravysapremlčujúzajedenroksvýnimkou

práv na náhradu škody pri preprave osôb.

Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žeodporkyňacestovaladňa22.7.2013nalinkeMestskej
hromadnej dopravy číslo 4 v Nitre a dňa 14.8.2013 na linke Mestskej hromadnej dopravy číslo 17 v Nitre
bez platného cestovného lístka. V prípade vykonania kontroly cestovných lístkov, pri ktorej sa cestujúci
nepreukáže platným cestovným lístkom, je cestujúci povinný zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, alebo poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie

cestovného a sankčnej úhrady. Odporkyňa cestovala na linkách Mestskej hromadnej dopravy v Nitre
bez platných cestovných lístkov, na okamžitú výzvu revízora, následne na písomné výzvy navrhovateľa,
nezaplatila cestovné a sankčnú úhradu. Ku dňu vykonania kontrol bola cena cestovného lístka 0,70 eura
a sankčná úhrada za cestovanie bez platného cestovného lístka stonásobok základného cestovného,
teda suma 70 eura. Odporkyňa nezaplatila sumu 141,40 eura ani na základe dodatočných výziev

navrhovateľa zo dňa 28.8.2014 a zo dňa 25.9.2013.

Zmluvou o preprave vzniká dvojstranný právny vzťah medzi dopravcom a cestujúcim, z ktorého
právneho vzťahu vyplýva povinnosť dopravcu dopraviť cestujúceho do miesta určenia riadne a včas
a povinnosť cestujúceho zaplatiť dopravcovi určené cestovné za použitie dopravného prostriedku.
Doprava osoby do miesta určenia sa uskutočňuje dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil.

Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o
neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa
druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, vstupom do dopravného prostriedku,
znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta
dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú

upravené v prepraných poriadkoch jednotlivých dopravcov.

Právne vzťahy účastníkov zo zmluvy o preprave sa riadia nepochybne ustanovením § 760 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zákonom č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. V prejednávanej veci bola
zmluva o preprave uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nástupe
do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy o preprave ako zmluvy neformálnej je v tom, že

v prípade ak cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah
poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v osobitnom zákone a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v Nitre (vydaného
navrhovateľom), t. j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto
je aj dojednanie, že ak cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby,

súhlasí s tým, že mu bude účtovaná sankčná úhrada. Použitie prostriedku hromadnej dopravy je v plnej
dispozíciiobčanaakocestujúcehoajenajehoúvahe,čizataktostanovenýchpodmienokdodopravného
prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto dojednania predstavujú obsah
zmluve o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch
zmluvných strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

V konaní opatrovníčka odporkyne vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku na
zaplatenie sumy 70,70 eura z dôvodu, že sa odporkyňa dňa 22.7.2013 nepreukázala na linke Mestskej
hromadnej dopravy číslo 4 v Nitre platným cestovným lístkom vychádzajúc z jednoročnej premlčacej
doby,ktorouvznesenounámietkoupremlčaniasasúdzaoberalbeztoho,abyskúmalsamotnúexistenciu
subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním
právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnostitohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom
súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu

bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu
konania až do právoplatného skončenia veci. Súd je tiež povinný pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
z úradnej povinnosti skúmať, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, aj keď túto
námietku dlžník nevzniesol. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu
subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností

vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ustanovenia je jej dĺžka jeden rok. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne
určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j. deň, keď
mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). V danom prípade bolo povinnosťou

odporkyne zaplatiť cestovné v deň uskutočnenia prepravy dňa 22.7.2013 (deň porušenia povinnosti
odporkyne mať zakúpený cestovný lístok), a právo sa mohlo vykonať po prvý raz v deň nasledujúci
potom, kedy odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného
lístka dňa 23.7.2013. Plynutie premlčacej doby skončilo dňa 23.7.2014. Navrhovateľ si svoje právo na
zaplatenie sumy 70,70 eura voči odporkyni z dôvodu, že dňa 22.7.2013 cestovala na linke Mestskej

hromadnej dopravy číslo 4 v Nitre, uplatnil na súde dňa 28.7.2014, teda zjavne vo vzťahu k tomuto
nároku po uplynutí premlčacej doby. Za premlčanú považoval súd aj uplatnenú sankčnú úhradu za
cestovanie bez platného cestovného lístka dňa 22.7.2013, keďže nárok na jej zaplatenie nemôže
vzniknúť samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde) len na
základe osobitného zákona, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú

len a výlučne zo zmluvy o preprave v mestskej hromadnej doprave, resp. z jej porušenia, a to súčasne.
Niet preto dôvodu nepovažovať aj nárok na zaplatenie sankčnej úhrady za cestovanie bez platného
cestovného lístka dňa 22.7.2013 za právo z prepravy a posudzovať tak u tohto nároku podmienky
premlčania inak, než v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 70,70

eura z dôvodu, že odporkyňa cestovala dňa 22.7.2013 na linke Mestskej hromadnej dopravy číslo 4
v Nitre bez platného cestovného lístka za premlčaný, keďže navrhovateľ podal návrh na súd až po
uplynutí jednoročnej premlčacej doby až dňa 28.7.20144. Námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou
odporkyne považoval za dôvodnú a úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok zánik
vynútiteľnosti subjektívneho práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne

priznať.

Za dôvodný považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 70,70 eura z dôvodu, že odporkyňa
cestovala dňa 14.8.2013 na linke Mestskej hromadnej dopravy číslo 17 v Nitre bez platného cestovného
lístka, keďže odporkyňa porušila svoje zákonné povinnosti zaplatiť určené cestovné v sume 0,70 eura pri
použití dopravného prostriedku navrhovateľa a pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, či iným

platným prepravným dokladom, zaplatiť sankčnú úhradu v sume 70 eur. Sumu 70,70 eura nezaplatila
odporkyňa ani na základe dodatočnej výzvy navrhovateľa zo dňa 25.9.2013.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh za opodstatnený len v časti o zaplatenie
sumy70,70eura(cestovaniebezcestovnéholístkadňa14.8.2013),apretomuvyhovelauložilodporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 eura a nárok vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 70,70

eura (cestovanie bez cestovného lístka dňa 22.7.2013) považoval za premlčaný a z hľadiska procesnej
ekonómie ďalej neskúmal opodstatnenosť tohto uplatneného nároku navrhovateľa, a preto ho zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
keďže každý z účastníkov mal vo veci polovičný úspech.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.