Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5C/379/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713208215
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713208215.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľa: L. B., X..

XX.X.XXXX, L. Z.. X. Č.. XXXX/XX, R.U., štátne občianstvo SR, právne zastúpený: JUDr. Viera Caková,
advokátka, so sídlom Rázusova 6, Trnava, proti odporcovi: V. M., X.. X.XX.XXXX, L. G.. M. Č.. XXXX/
XX, R., štátne občianstvo SR, právne zastúpený: JUDr. Dušan Krivský, advokát, so sídlom Sasinkova
24, Skalica, o zaplatenie sumy 5.307,60 eur takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.030,70 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť trovy právneho zastúpenia odporcu k rukám právneho zástupcu
odporcu v sume 699,48 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica, titulom
súdneho poplatku 61,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal voči odporcovi dňa 4.11.2013 na Okresný súd Skalica návrh na zaplatenie sumy
5.307,60 a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 8.11.2011 o 22.00 hod. v pohostinstve K. Y. R.,
odporca fyzicky napadol navrhovateľa tak, že ho udrel skleneným pohárom do hlavy v spánkovej oblasti.
Úderom mu spôsobil tržnú ranu o dĺžke 10 cm a hĺbke 8 až 10 mm. Zranenie si vyžiadalo lekárske
ošetrenie a lekársky zákrok. Doba liečenie navrhovateľa a jeho práceneschopnosti trvala od 9.11.2011
do 30.11.2011. Navrhovateľovi bola spôsobená majetková škoda 1.104 eur. Za toto konanie bol odporca

trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č. k. 6T/24/2012-68 uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm a) Tr. zák. Odporcovi
bola trestným rozkazom uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 1.104 eur.

Žalobou navrhovateľ uplatňoval náhradu za bolesť ohodnotenú podľa lekárskeho posudku na celkový
počet 20 bodov, t.j. 307,60 eur, a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch vo
výške 5000 eur z dôvodu, že fyzickým útokom odporca neoprávnene zasiahol do osobnostných práv
navrhovateľa, porušil jeho zdravie, občiansku česť a dôstojnosť. Zranenie navrhovateľa si vyžiadalo

liečenieapomernedlhúrekonvalescenciupočas,ktorejmuselnavrhovateľstrpieťobmedzeniavbežnom
spôsobe života, ako spoločenskom aj osobnom, silné bolesti hlavy, nespavosť a negatívny dopad na
psychiku a mentálnu sféru svojej osobnosti. So situáciou sa vysporiadaval veľmi ťažko a ani v súčasnosti
nie je v psychickom stave v akom bol pred útokom. Jazva na hlave mu spôsobila stratu sebavedomia,pocit menejcennosti a presvedčenie o tom, že v očiach ostatných vyvoláva pohoršenie a nepravdivý
obraz o svojej osobe.

V priebehu konania vo veci samej dňa 24.9.2014 vzal navrhovateľ svoj návrh späť v časti o zaplatenie

307,60euražiadalkonaniezastaviťzdôvodu,žeodporcamuuvedenúsumuvpriebehukonaniauhradil,
pričom sa jednalo sa o sumu zodpovedajúcu uplatnenému nároku za bolestné v sume 307,60 eur. Na
základe uvedeného súd konanie v časti o zaplatenie 307,60 eur z titulu náhrady za bolesť zastavil
uznesením zo dňa 22. januára 2015 č. k. 5C/379/2013 - 82.

Dňa 22.1.2015 po čiastočnom späťvzatí návrhu rozšíril návrh o sumu 230,70 eur z titulu vyčísleného
sťaženého spoločenského uplatnenia za celkovo 15 bodov podľa doloženého lekárskeho posudku.

Súd pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa 22.1.2015 vyhláseným na pojednávaní, takže celková
pohľadávka uplatnená navrhovateľom bola 5.230,70 eur pozostávajúca zo sumy 230,70 eur z titulu
sťaženého spoločenského uplatnenia a z sumy 5.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

Odporca v rámci vyjadrenia k žalobe uviedol, že žaloba týkajúca sa časti náhrady škoda bola
podaná zbytočne a predčasne, nakoľko výzva navrhovateľa na úhradu škody 307,60 eur mu bola

doručená až dňa 29.10.2013 s lehotou plnenia 7 dní. Navrhovateľ nepočkal s podaním žaloby na
uplynutie ním stanovenej lehoty na plnenie a svoj nárok uplatnil hneď na súde. Sumu 307,60 eur
bol ochotný navrhovateľovi uhradiť. Vo výzve navrhovateľa na plnenie nebol špecifikovaný dôvod
požadovanejvýškynemajetkovejujmy5.000eurastoutopožiadavkounavrhovateľanesúhlasí.Liečenie
a rekonvalescencia, ktorými navrhovateľ zdôvodňuje nárok na 5.000 eur, nie sú nárokom nemajetkovej

ujmy, ale náhradou škody, ktorá bola navrhovateľovi zo strany odporcu uhradená v sume 1.104 eur.
Nesúhlasí s tým, že by navrhovateľ bol v súčasnosti v inom psychickom stave, ako pred zranením a táto
skutočnosť nie je ničím podložená. Po skončení práceneschopnosti 30.11.2011 navrhovateľ znovu hral
hokej a sezónu 2011/2012 dokončil ako platný hráč hokejového oddielu Dukla Senica. Potom prestúpil
do HK Trnava, kde hral v sezóne 2012/2013. V súčasnosti pôsobí ako tréner mládeže v hokejovom

oddielyDuklaSenica.Jazvavovlasovejčastihlavynavrhovateľovinemôžespôsobiťstratusebavedomia
ani pocit menejcennosti ani pocit že vyvoláva pohoršenie. Navrhovateľ bol aktívnym hráčom ľadového
hokeja, pri tejto činnosti bol viackrát zranený a nezanechalo to na ňom žiadne zmeny psychiky. Počas
pôsobenia v X. bol vážne zranený. Žalobu žiada zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu, výsluchom svedkov J. F., E. K. a E. F.,

oboznámením sa s obsahom trestného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/24/2012, s lekárskymi
posudkami o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, s fotografiami zranenia navrhovateľa,
lekárskym nálezom zo dňa 7.11.2011, osvedčeniami o trénerskej kvalifikácii, štatistikami o produktivite
hráčov, a s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/24/2012 vyplýva, že odporca dňa 8.11.2011 v čase asi o

22.00 hod. v R. na ul. G.. M., v pohostinstve K. fyzicky napadol navrhovateľa tak, že ho oblial pivom
a následne ho udrel skleneným pohárom do oblasti pravej časti hlavy, čím mu spôsobil zranenie tržnú
ranu v oblasti spánku a v oblasti bradavkovitého výbežku spánkovej kosti o dĺžke 10 cm, hĺbky 8 až
10 mm s dobou liečenia a práceneschopnosti od 9.11.2011 do 30.11.2011. Za toto konanie bol odporca
trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č. k. 6T/24/2012-68 zo dňa 9.8.2012 uznaný vinným z

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm
a) Tr. zák. Odporca bol odsúdený k peňažnému trestu 600 eur a bola mu uložená povinnosť uhradiť
navrhovateľovi škodu vo výške 1.104 eur. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 24.8.2012. Z
fotografií vyšetrovacieho spisu k trestnému konaniu ( č.l. 28 vyš. spisu ) súd zistil, že jedna z jaziev
navrhovateľa sa nachádza na pravej časti hlavy navrhovateľa v dĺžke asi 10 cm a to v rozsahu od miesta

1 cm nad pravým uchom po miesto asi 3 cm nad pravým obočím tvárovej časti, pričom mimo vlasovej
časti sa nachádza v dĺžke asi 5 cm. Zašitá rana je v hrúbke asi 10 mm. Druhá rana sa nachádza vyššie
vo vlasovej časti hlavy.Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v súčasnosti je živnostník, vykonáva trénerskú činnosť v P.
R. od 01.08.2013. Má strednú školu s maturitou v odbore čašník. Na trénerskú činnosť v hokeji má druhú
najvyššiu licenciu. Prvú trénerskú licenciu získal asi pred štyrmi rokmi. Následne získal vyššie trénerské

licencie. Každú z licencií získal s odstupom jedného roka po prvej licencii. Na tieto licencie robil skúšky
a to vedomostné na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave, ktoré pozostávali z vedomostných
skúšok z hokeja a taktiež zo všeobecných skúšok ako anatómia, pedagogika, psychológia. Jedná sa len
o teoretickú skúšku bez predvedenia praktických zručností. V rámci získania licencie boli aj praktické
činnosti z hokeja, z ktorých sa však skúšky nerobili.

Dňa 08.11.2011 v čase úrazu hrával hokej za klub Dukla Senica, ktorý hrá prvú slovenskú hokejovú ligu
a hral v A družstve na poste obrancu. V rámci toho, ako hrával hokej pred vznikom úrazu, v súvislosti
s hokejom mal aj zranenia, ktoré sú bežné a nie sú viditeľné. V súvislosti s jedným zranením bol aj
hospitalizovaný v X., kde hral sa klub EV Landsberg. Bol hospitalizovaný asi tri týždne v dôsledku nárazu
na mantinel, keď mal zlomené štyri stavce v hrudnej časti a dva v krčnej časti. Uvedené zranenie bolo v
roku 2010. Po tejto hospitalizácii jednu sezónu nehral, absolvoval rehabilitácie, všetko v X.. Následne v

ďalšej sezóne od 01.08.2011 začal hrávať v R.. Súťaž v roku 2011 začala okolo 15. septembra, hrával
pravidelne a to v prvých obranných formáciách. S klubom mal finančnú dohodu o mesačných odmenách,
mesačne sa jednalo o sumu 500 eur + prémie. Od začiatku uvedenej sezóny v dôsledku úrazu mal v
súvislosti s hokejom športové zranenia, v dôsledku, ktorých bol na ošetrení avšak len ambulantnom v
L. na C. ulici na úrazovej chirurgii.

Popri hraní hokeja nikde nepracoval. V tom čase chodil vypomáhať ako asistent trénera v HK v Senici
avšak ešte nemal dostatočnú kvalifikáciu. Mimo hokeja má záľuby fitness a plávanie, lyžovanie. Ženatý
nebol, tak isto nie je doteraz. V tom čase mal priateľku, bola to vážna známosť. Poznali sa asi 2 mesiace
pred úrazom hlavy, mesiac po úraze sa situácia zmenila a rozišli sa. Myslí si, že to bolo kvôli zraneniu,
ktoré mal. V súčasnosti má priateľku L. Z., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, sú zasnúbení, ich

známosť začala asi pred rokom.

Po úraze hlavy zo dňa 08.11.2011 bol ošetrený na chirurgii v R.. Rana, ktorú mal na hlave mu bola
zašitá, asi 16, 17 stehov. Jednalo sa o dve tržné rany. Iné vyšetrenia okrem zašitia tržnej rany mu robené
neboli. Jednalo sa o pohotovosť, na druhý deň absolvoval vyšetrenia na neurológii, z dôvodu podozrenia
na otras mozgu, ktorý bol aj vyšetrením potvrdený. Absolvoval taktiež röntgen lebky, či sa nejedná o

prasknutie lebky a následne absolvoval v R. CT hlavy, CT nepotvrdilo ďalšie zranenia. Potom už chodil
len na kontroly a to k chirurgovi. Miesto, kde mal tržné rany mal zalepené, nemal obviazanú celú hlavu.
Štichy mu vyberali asi po troch týždňoch od úrazu, pri liečení mal menší zápal v rane, ale na základe
mastí predpísaných lekárom to nebolo nič vážne. Ranu si musel stále na radu lekára natierať masťami
kvôli tomu, aby nedošlo k zápalu, keďže rana bola až na kosť. Bol v tom období len doma, nemohol

športovať, aby sa nespotil, ranu si musel stále obväzovať, aby sa do nej nedostali nečistoty. Bol práce
neschopný 21 dní. Počas liečenia mal vychádzky dve hodiny denne. V tom čase býval u svojej matky.
Po troch týždňoch po úraze hlavy začal s ľahkým tréningom na hokeji. Mal však stále bolesti hlavy a tiež
jazvy-poranenéhomiesta,takžesúťažnehrával.Asipoštyroch,piatichtýždňochužmoholhrávaťhokej,
avšak s obmedzeniami, mal však stále bolesti hlavy po otrase mozgu a tiež sa bál, že pri nejakom náraze

sa mu rana znovu obnoví. V dôsledku úrazu sa už nedostal do hokejovej formy, takže sezónu dohral
tak, že bol väčšinou na striedačke. Na prvé zápasy už chodil po 4 - 5 týždňoch od zranenia avšak nebol
nasadzovanýdohryabolväčšinounastriedačke.Vtomčaseuž absolvovalvšetkytréningysmužstvom.
Pri tréningoch pri veľkých záťažiach stále pociťoval bolesti hlavy. V súvislosti s týmito bolesťami hlavy
však už nevyhľadal lekárske vyšetrenie resp. neabsolvoval lekárske vyšetrenie. Bolesti hlavy mu doteraz

neprešli. Pociťuje ich doteraz pri veľkých záťažiach v súvislosti so športovou aktivitou. Od septembra
2012 do februára 2013 hrával v HK Trnava súťaž v prvej slovenskej hokejovej lige ako obranca, nakoľko
sa už nedostal v uvedenej sezóne znovu do hokejového tímu Senica a Trnava je kvalitatívne slabší tím.
V V. odohral súťažné stretnutia mimo začiatočných 15 zápasov, sezónu tam dokončil, v V. aj trénoval a
tréningovú záťaž zvládal z dôvodu, že bola nižšia ako v R.. V ďalšej sezóne s hokejom skončil, keďže

videl, že už nebude mať perspektívu a nebude zvládať potrebnú záťaž. Dorobil si trénerskú licenciu a
robí trénera.

Následky zranenia v súčasnosti sú také, že je stále kvôli jazvám konfrontovaný s ľuďmi, stretáva sa stým,
že deti prípadne ich rodičia reagujú na neho tak, že táto jazva ich odpudzuje a musí im vysvetľovať,
čo sa mu stalo, taktiež majú narážky na jeho zranenie. Deti pri tréningoch pozerajú na jeho jazvu a

nesústreďujú sa na tréningy. V súčasnosti si chce zvýšiť trénerskú kvalifikáciu, stretáva sa s trénermia s hokejovými funkcionármi a jeho zranenie zasahuje do kontaktu s nimi, nakoľko hneď pri úvodných
vetách sa ho pýtajú, čo sa mu stalo a či to súviselo s hokejom nakoľko má jazvu „cez pol hlavy“. Stretol
sa s názormi, či tréner s takýmto zranením môže trénovať malé deti, a či by nebolo lepšie keby trénoval

väčšie deti, to mu povedal prezident P. XX R. H.. P. Z., ktorý mu to uvádzal na základe toho, čo mu
hovorili o ňom rodičia detí. Od septembra 2014 ide do školy na zvýšenie trénerskej kvalifikácie, kde sa
bol aj prihlásiť a tam sa znovu stretol, či už s dospelými ľuďmi alebo žiakmi, ktorí reagovali na jazvu, ktorú
má na hlave. V súvislosti s jazvou po svojom zranení mal problém aj v nadväzovaní známostí so ženami,
nakoľko na túto jazvu reagovali „pohŕdavo“. Pri tréningoch, ktoré vedie musí reagovať na zverencov a

to tak, že musí na nich kričať na väčšiu vzdialenosť a toto je pre neho namáhavé a v dôsledku toho ho
začína bolieť hlava. Od doby úrazu požíva alkoholické nápoje, ale v bežnej miere, väčšinou len pivo. V
čase úrazu taktiež pil pivo. Lekári mu neodporučili v súvislosti s liečením úrazu nepiť alkohol.

Dňa 07.11.2011 sa zúčastnil lekárskeho vyšetrenia v L. v súvislosti s narazeným pravým ramenom, čo
sa mu stalo tri týždne pred týmto dňom pri hokeji, podľa jeho názoru sa nejednalo o zlomeninu, len o
narazenie ramena. Lekár mi povedal, že možno tam bola nejaká drobná zlomenina, ale že sa to za

uvedené obdobie zrástlo, na röntgene to nebolo vidieť.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že po úraze, ktorý sa stal 08.11.2011, navrhovateľa zaviezol do
nemocnice, kde bol s ním aj pri jeho ošetrení, kde mu ranu na hlave zašívali dvaja lekári, nakoľko bol
veľmi agresívny. Lekári chceli nechať navrhovateľa po zašití rán v nemocnici na pozorovanie, čo však
odmietol a odišiel domov, keď pre neho prišla jeho priateľka. Od vtedy sa s navrhovateľom nestretol.

Asi v polovici doby liečenia navrhovateľa po úraze, odporca bol v R. na štadióne, kde sa mal s
navrhovateľom stretnúť, ku stretnutiu však nedošlo, ale jeho tréner mu povedal, že je v posilňovni a
trénuje na stacionárnom bicykli. Navrhovateľovi uhradil škodu, ktorá bola vyčíslená v rámci trestného
konania vo výške 1104 eur. Nevie o nejakých obmedzeniach navrhovateľa, ktoré by utrpel v dôsledku
zranenia, o tomto sa nedozvedel ani od iných ľudí. Tréner navrhovateľa, keď sa s ním rozprával následne

hovoril, že s navrhovateľom boli vždy problémy a z toho dôvodu ho ani nestaval na zápasy. Jedná sa o
trénera J. F.. V dobe, keď sa stal úraz, asistentom trénera navrhovateľa bol E. K..

Svedok J. F. vo svojej výpovedi uviedol, že od sezóny 2009 - 2010 vykonáva funkciu trénera v hokejovom
klube HC Dukla Senica. Trénuje družstvo seniorov a to v súčasnosti. Od sezóny 1999 - 2001 trénoval
mládežnícke kategórie v Senici - dorastenecké a juniorské, navrhovateľ prišiel do HK Senica do

seniorského družstva približne v r. 2011. Pred tým mal hokejový angažmán v zahraničí a to vo O. a
následne X.. V X. mal navrhovateľ vážne zranenie, jednu alebo dve sezóny nehral a po rekonvalescencii
a regenerácii nastúpil do klubu v R., nakoľko na základe referencií mali o neho záujem. V máji - júni
2011 začal s klubom aj hokejovú prípravu na sezónu, túto absolvoval, tak ako všetci ostaní hráči klubu.
Čo sa týka záťaže tréningovej, boli dohodnutí tak, že bude trénovať a vynechá len cvičenia, ktoré by

mu robili zdravotné problémy v súvislosti s jeho predchádzajúcim zranením. Svedok bol pri tréningoch
v rámci prípravy na sezónu. Vie, že navrhovateľ mal nejaké obmedzenia, napr. čo sa týka drepov s
činkami,inésinepamätá.Vie,ženavrhovateľmalzranenievX.ohľadnechrbticeresp.stavcov. Užpočas
letnej prípravy mal navrhovateľ s klubom zmluvný vzťah ako hráč. Súťažné obdobie začalo v septembri
2011. Súťažné stretnutia sa hrali dvakrát do týždňa a to utorok a piatok. Jednalo sa o druhú najvyššiu

hokejovú súťaž dospelých. Nevie, či navrhovateľ v tejto súťaži od septembra 2011 odohral všetky
zápasy, bolo však na ňom vidieť, že už dlhšiu dobu nehral a podľa jeho názoru kvôli predchádzajúcim
zdravotným problémom bol aj opatrnejší pri hre pri mantinely a v osobných súbojoch. Z tohto dôvodu,
nebol jedným z najvyťažovanejších hráčov v mužstve. Nevie, či sa navrhovateľovi počas tejto súťažnej
sezóny prejavili nejaké zdravotné problémy súvisiace predchádzajúcim zranením a nepamätá si, či mal

aj nejaké zranenia. Nepamätá si, že by mal navrhovateľ v tej sezóne nejaké zranenie ramena, mohlo
k tomu dôjsť.

Podľa jeho názoru cítili a tak isto aj navrhovateľ, že čo sa týka hry navrhovateľa „už to nebolo to, čo
to bolo pred tým, že to u neho s hokejom ďaleko nepôjde a že sa blíži koniec“. Navrhovateľ si vtedy
sťažoval, že nie je dostatočne vyťažovaný, ale čo sa týka ofenzívy mužstva, tam to bolo ešte v poriadku,

ale pri defenzívnej činnosti a jeho činnosti s tým súvisiacej, keďže bol obranca boli nedostatky. V tom
období mali cieľ hrať o popredné priečky a v sezóne aj skončili na treťom mieste. V tom období, by bolnavrhovateľ v mužstve hral, ale hral by v nižšej formácii, ktorá nedostáva toľko priestoru. V tom období
však klub neuvažoval, že by navrhovateľ v klube nehral, brali ho ako R. a chceli, aby v klube bol.

Čo sa týka úrazu hlavy navrhovateľa, nevie sa vyjadriť k rozsahu tohto úrazu, vie že mal okolo 24 štichov

na hlave. Asi po dvoch dňoch od zranenia prišiel navrhovateľ za nimi. Po úraze a nasledujúci deň v
nedeľu mali tréning, na ktorý navrhovateľ neprišiel. V pondelok potom prišiel na tréning a povedal, že
ide trénovať, aj sa obliekol, avšak na tréning na ľad nešiel, nakoľko si nemohol dať na hlavu prilbu v
dôsledku zranenia, a na základe toho ho poslal trénovať na stacionárny bicykel. Navrhovateľ zrejme
ukončil tréning skôr, nakoľko boli na ľade vyše hodiny. Následne išli s mužstvom ešte do posilňovne,

kde sa s navrhovateľom už nestretol, resp. si to nepamätá. Myslí si, že po tomto tréningu sa navrhovateľ
už ďalších tréningov nezúčastňoval, povedal že je PN. Na tréning, ktorý uvádzal navrhovateľ nešiel
trénovať z dôvodu, že ho bolela hlava, keď si dával prilbu na hlavu o tom, či bol schopný tréningu sa
nevie vyjadriť. Nevie, kedy potom navrhovateľ začal trénovať a kedy začal hrávať, myslím si však, že
„časť súťaže play off“ už nehral. Nasledujúcu sezónu hral navrhovateľ už za HK v Trnave, bolo to z
dôvodu, že v R. nemali záujem o jeho služby a to vzhľadom na jeho výkonnosť a ani on nebol spokojný s

jeho vyťažovaním v rámci súťažných stretnutí. Dohodli sa na ukončení spolupráce. Sezónu 2012 - 2013
HK Senica vyhrala suverénne základnú časť ligy a V. mala nižšie ambície, ich káder nebol taký silný,
potrebovali pomôcť a preto navrhovateľ s jeho skúsenosťami išiel hrať do V.. Keď navrhovateľ hral v V.,
navrhovateľ s hokejovým mužstvom V. hral aj proti klubu R. a dokonca v jednom zápase, ktorý sa hral
v V., rozhodol o výhre V. a to v trestnom strieľaní. V uvedenom zápase hral riadne, hral veľmi dobre,

svedok nevidel u neho žiadne obmedzenia. V V. hral navrhovateľ ofenzívneho hráča a hral dobre.

Po úraze navrhovateľa a po zhojení jeho rany na hlave svedok sa nestretol s tým, že by okolie nejakým
spôsobom reagovalo na jazvu na hlave navrhovateľa. Potom ako navrhovateľ ukončil hráčsku kariéru,
zrejme začal trénovať v R. žiakov a aj občas, keď hrával v R. pomáhal pri trénovaní. Svedok má v
súčasnosti rovnakú kvalifikačnú skupinu na trénovanie ako navrhovateľ. Nepamätá si, že by príprava

na túto kvalifikáciu bola nejako fyzicky náročná. Skôr tam bolo dôležité naučiť sa veci, zvládnuť grafické
značenie, metodiku, teoretické veci. Navrhovateľa na tréningu po zranení hlavy nevidel trénovať na
stacionárnom bicykli, mohol ho vidieť jeho asistent.

Svedok E. K. vo svojej výpovedi uviedol, že vie, že sa navrhovateľovi stal úraz v reštaurácii K. na zimnom
štadióne v R.. Bolo to asi pred dvomi rokmi. Bolo to po hokejovom zápase senického mužstva. V čase,

keď sa navrhovateľovi stal úraz, pri ktorom bol svedok prítomný, navrhovateľ hral hokej za DUKLA
Senica, hral obrancu v tom čase. Vtedy, keď sa mu stal úraz navrhovateľ hral za R. od začiatku sezóny.
V súvislosti s touto sezónou navrhovateľ začal letnú prípravu zrejme od mája, potom v septembri začína
súťaž. Svedok v tom čase dochádzal na tréningy do R. asi tri krát do týždňa, na starosti mal brankárov a
tiež vypomáhal trénerovi A mužstva F. pri ďalšom tréningu, definitívne začal trénovať v R. od novembra.

Podieľal sa aj na tréningoch navrhovateľa. Vie, že navrhovateľ za mužstvo riadne hrával a nevie o tom,
že by mal nejaké obmedzenia pri tréningoch v súvislosti s predchádzajúcimi zraneniami. Podľa jeho
názoru výkonnosť navrhovateľa pred týmto zranením bola dosť dobrá, asi dvakrát sa stalo, že neprišiel
na tréning, čo súviselo s porušením jeho životosprávy, t.j. že popíjal - mal „ dlhú noc “.

Asi dva dni po zranení prišiel navrhovateľ na tréning, na ľade trénovať nemohol, lebo mal tržnú ranu,

ale mohol trénovať v posilňovni, tam ho poslal tréner pán F.. Myslí si že navrhovateľ chodil potom na
tréningy do posilňovne a asi po troch týždňoch začal trénovať aj na ľade. Potom začal aj hrávať avšak
v tom období mali „pretlak obrancov aj tá jeho výkonnosť nebola adekvátna“ takže potom hrával až
niekedy na konci sezóny. Zranenie navrhovateľa podľa jeho názoru ovplyvnilo hru len v období prvých
dní po zranení, potom už podľa neho nie. Stáva sa, že hokejisti hrávajú so zlomenou rukou alebo

nohou. Potom ako navrhovateľ začal po zranení hrávať a trénovať, jeho výkonnosť nebola taká, aby sa
v danom čase dostal do prvých troch formácií, a v R. v tom čase mali aj dostatok obrancov a preto za
R. hrávali obrancovia, ktorí hrali vtedy, keď bol navrhovateľ zranený a títo začali hrať dobre a nechceli
zmeniť zostavu, ktorej sa darí. Navrhovateľ v tom čase stále trénoval. Pri tréningoch resp. zápasoch
mu navrhovateľ nehovoril, že má nejaké bolesti hlavy. Vie, že navrhovateľ chodil vypomáhať aj na

tréningoch detí. Nevie o tom, že by ľudia alebo deti reagovali na jazvu navrhovateľa po jeho zranení. V
klube sa prejednávala len jeho životospráva a to pred jeho zranením. Podľa jeho názoru životospráva
navrhovateľa pred jeho zranením ovplyvňovala jeho výkony, aj mu to bolo vytýkané aj s navrhovateľom
mali pohovory. Na ďalšiu sezónu navrhovateľ odišiel hrávať do V., nevie konkrétny dôvod prečo do V.odišiel. V V. pokiaľ vie, navrhovateľ hrával dosť, mal aj dosť bodov v rámci bodovania, a podľa jeho
názoru mal v V. veľmi dobrú sezónu. Nevie sa vyjadriť k tomu prečo v V. navrhovateľ prestal hrávať.

Svedok H.. E. F. vo svojej výpovedi uviedol, že v R. bol asi od roku 1998 hráčom v hokejovom mužstve

HC Dukla Senica. Hrával tam dva roky. Potom bol v zahraničí. Asi od roku 2000 opäť za R. začal
hrávať a tiež začal trénovať v R. žiakov - mládežnícku hokejovú súťaž. S navrhovateľom v súvislosti s
trénovaním detí spolupracoval asi pred tromi rokmi počas jednej sezóny, potom trénoval starších žiakov
a navrhovateľ v tom období hrával v zahraničí hokej a keď sa vrátil späť, tak opätovne spolu začali
trénovať mladších žiakov pričom navrhovateľ bol ako asistent trénera.

Navrhovateľ ako hráč v R. bol vtedy ešte mladý, ambiciózny a pracovitý a dalo sa na neho spoľahnúť.

Bolo to ešte v období, keď svedok začal hrávať v R. a navrhovateľ prišiel do R. z hokejového družstva v
L. asi v období r. 1998 - 1999. Vie o tom, že navrhovateľ mal úraz hlavy, presne si nepamätá, v ktorom
to bolo roku, avšak vtedy svedok robil v R. trénera žiakov a navrhovateľ, bol vtedy jeho asistentom. V
tom období navrhovateľ hrával hokej za mužov v R.. Navrhovateľovi sa v tom období darilo dobre
nakoľko hrával v prvej päťke, takže bol pilierom v obrane. Mnohí hráči ho vnímali aj ako vzor. Po úraze

hlavy nechodil na tréningy asi tri týždne, čiže netrénoval v družstve mužov. Nevie, kedy potom po úraze
začal navrhovateľ hrať vie, že ešte do konca tej sezóny hral. Trénovať deti s ním začal asi po mesiaci od
úrazu. Jemu sa sťažoval na bolesti hlavy v priebehu toho obdobia. Hovoril mu, že sa mu točí hlava, a že
nemôže vykonávať prudké pohyby, to bolo v období asi troch týždňov po úraze. Svedok mu hovoril, že
keď sa bude lepšie cítiť, aby začal trénovať nakoľko tréningy mali rozdelené tak, že on trénoval útočníkov

a navrhovateľ obrancov.

Podľa jeho názoru v súvislosti s úrazom potom už nemal navrhovateľ obmedzenia žiadne, pár krát
sa stalo, že neprišiel na tréning detí a telefonoval mu, že nepríde na tréning nakoľko ho bolí hlava.
Ohľadne jeho obmedzení po úraze v súvislosti s jeho hrávaním v hokejom mužstve v R. sa nevie
vyjadriť. Možnože to malo nejaký vplyv, nakoľko tréner navrhovateľa staval do tretieho a štvrtého útoku.

Navrhovateľ v R. hral do konca sezóny, potom už za R. nehrával. Nevie, či ešte niekde inde hrával, myslí
si však, že nie, nakoľko stále potom trénoval deti. Keď po úraze navrhovateľ prišiel s oviazanou hlavou
deti sa ho pýtali na tréningu, čo sa mu stalo, toto sa snažili pri odpovediach zahrať do autu. Potom,
keď už mal navrhovateľ na hlave len jazvu, deti aj kolegovia sa ho pýtali, čo sa mu stalo taktiež avšak
pred ním, alebo pred navrhovateľom jeho jazvu na hlave nekomentovali, možno to mohli komentovať

medzi sebou.

Zlekárskehoposudkuobolestnomaosťaženíspoločenskéhouplatneniazodňa19.5.2013vystaveného
H.. J. K. súd zistil, že zranenie navrhovateľa - tržná rana vrátane operačnej revízie 2x bola ohodnotená
v rámci bolestného spolu na sumu 20 bodov.

Zlekárskehoposudkuobolestnomaosťaženíspoločenskéhouplatneniazodňa28.4.2014vystaveného

H.. J. K. súd zistil, že zranenie navrhovateľa - jazva 9 cm a jazva 4 cm bola ohodnotená v rámci
sťaženého spoločenského uplatnenia spolu na sumu 15 bodov.

Z lekárskej správy zo dňa 7.11.2011 vystavenej H.. U. R. ( č.l. 37 ) súd zistil, že navrhovateľ tri týždne
pred dňom vyšetrenia mal zranenie pravého ramena s bolestivosťou s diagnózou fractura tuberculi
majoris 1. dex inveterrata s doporučením postupnej rehabilitácie.

Z osvedčení Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulty telesnej výchovy a športu ( č.l. 38 až 40 )
súd zistil, že navrhovateľ dňa 25.2.2011 získal trénerskú kvalifikáciu tréner I. kvalifikačného stupňa -
ľadový hokej, dňa 6.9.2012 získal trénerskú kvalifikáciu tréner II. kvalifikačného stupňa - ľadový hokej,
dňa 18.10.2013 získal trénerskú kvalifikáciu tréner III. kvalifikačného stupňa - ľadový hokej.

Zo správy Slovenského zväzu ľadového hokeja ( č.l. 52 ) súd zistil, že navrhovateľ dňa 24.10.2009 utrpel

pri hokejovom zápase v X. ťažké zranenie chrbtice.Zo správy Slovenského zväzu ľadového hokeja ( č.l. 53 - 54 ) súd zistil, že navrhovateľ bol v sezóne
2011/2012 hodnotený na 70. mieste s jedným gólom, 5 asistenciami a 27 odohratými zápasmi.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci.

Podľa § 415 O.Z. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1, ods. 3 O.Z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 O.Z., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 444 O.Z., pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia.

Podľa § 449 ods. 1, ods. 3 O.Z., pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

Podľa § 450 O.Z., z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá

ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 Zák. č. 437/2004 Z.z., bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne

nepriaznivénásledkypreživotnéúkonypoškodeného,nauspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4 Zák. č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II.
a IV. časti.

Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za
iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie

porovnať.Aksapoškodenémuužposkytlanáhradazasťaženiespoločenskéhouplatneniaavzniklotakézhoršenie
následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zák. č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu

podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
nevzťahuje osobitný predpis.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 19/2011 zo dňa 18. mája 2011,

výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 za jeden
bod je 15,38 eur.

Predmetom konania sú dva samostatné nároky navrhovateľa a to sťažené spoločenské uplatnenie a
nemajetková ujma, ktoré majú pôvod v ublížení na zdraví, ktoré spôsobil odporca navrhovateľovi.

Zodpovednosť a úmyselné zavinenie odporcu za zranenie navrhovateľa a jeho následky vyplýva z

právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Skalica č. k. 6T/24/2012-68 zo dňa 9.8.2012, ktorým
bol odporca uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 8.11.2011 v čase
asi o 22.00 hod. v R. na ul. G.. M., v pohostinstve K., fyzicky napadol navrhovateľa tak, že ho udrel
skleneným pohárom do oblasti pravej časti hlavy, čím mu spôsobil zranenie tržnú ranu v oblasti spánku

a v oblasti bradavkovitého výbežku spánkovej kosti o dĺžke 10 cm, hĺbky 8 až 10 mm s dobou liečenia
a práceneschopnosti od 9.11.2011 do 30.11.2011.

Čo sa týka uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu sťaženého spoločenského uplatnenia, jedná
sa o jednu zo zložiek nároku na náhradu škody na zdraví v zmysle § 444 O.Z. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú porušením právnej povinnosti ( počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví v

zmysle § 415 O.Z. ) možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to existencia
právnej povinnosti, porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako
majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou
škodou, zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za
predpokladané zavinenie). Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá

je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pre splnenie uvedených objektívnych podmienok
zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Súd je názoru, že v danom prípade sú naplnené všetky zákonné náležitosti na priznanie tejto uplatnenej
náhrady škody. Odporca porušil svoju právnu povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví a to konaním voči navrhovateľovi - úder do hlavy, v dôsledku, ktorého navrhovateľ utrpelúraz hlavy. Škoda v dôsledku tohto úrazu bola preukázaná lekárskym posudkom svedčiacim o nároku
navrhovateľa na sťažené spoločenské uplatnenie za jazvu na hlave v dĺžke 9 cm ( po zahojení ) a jazvu
na hlave v dĺžke 4 cm. Toto sťažené spoločenské uplatnenie bolo ohodnotené na sumu 15 bodov. Taktiež

bola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom navrhovateľa a vzniknutou
škodou a to uznaním viny navrhovateľa zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví a to v rámci trestného
konania. Týmto právoplatne skončeným trestným konaním bolo preukázané aj zavinenie navrhovateľa.
Odporca taktiež aj uznal svoju zodpovednosť za túto časť náhrady škody vo svojom vyjadrení k návrhu.

Na základe uvedeného súd navrhovateľovi priznal uplatnený nárok na náhradu škody titulom sťaženého

spoločenského uplatnenia vo výške zodpovedajúcej podľa ohodnotenia 15 bodom, pričom jeden bod
má pre rok 2011 hodnotu 15,38 eur. Celkovo je to potom 230,70 eur ( 15 x 15,38 eur ).

Súd pri rozhodovaní skúmal aj možnosť použitia ustanovenia § 450 O.Z., na základe ktorého je možné
z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť. Súd je názoru, že na daný
prípad nie je možné použiť toto ustanovenie vzhľadom na to, ako ku škode došlo a tiež vzhľadom
ku skutočnosti, že sa jednalo o škodu spôsobenú úmyselne. K spoluzavineniu navrhovateľa v danom

prípadenedošlo,nejednalosaovyprovokovanýútokzostranynavrhovateľavočiodporcovi,resp.tomuto
útoku nepredchádzal fyzický ani verbálny útok zo strany navrhovateľa voči odporcovi.

Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 až 3 OZ,

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predmetom druhej časti nároku je nemajetková ujma spôsobená navrhovateľovi konaním odporcu.
Predmetom ochrany podľa § 13 ods. 1 až 3 OZ, ochrana pred zásahmi do práva na ochranu jeho

osobnosti fyzickej osoby. Podľa týchto ustanovení sú chránené imateriálne hodnoty a stránky osobnosti
človeka. Na tieto imateriálne hodnoty (stránky) ľudskej osobnosti, akými sú napríklad meno, česť,
dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod. sa v občianskom práve viažu osobitné práva. Vzhľadom
na to, že ide o výsostne osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, jedná sa osobnostné
práva. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich osobitnom objekte, na ktorý sa vzťahuje, resp.

ktorý je ich nositeľom, t.j. na človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti.
Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej ochrany osobnosti. Preto aj výpočet
jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné
práva, je len demonštratívny.

Zákon uvedenými ustanoveniami poskytuje ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto

nemôže zasiahnuť do telesnej či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania,
ktorým by mohol ohroziť jej život alebo zdravie. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne
legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval a ktorej mohol
ujmu spôsobiť. Osobnostné práva patria iba konkrétnej fyzickej osobe a trvajú počas jej života.

Ustanovenie § 13 O.Z. obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv. Ich použitie nie je

viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti.Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že ide o závažnejší zásah do
psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na
jednotlivých stránkach osobnosti. Súdna prax rozlišuje 3 prostriedky ochrany osobnostných práv. A to 1.

návrh na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórna žaloba), 2. návrh na odstránenie následkov
už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba), 3. návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia
(satisfakčná žaloba). Uvedené špeciálne prostriedky súdnej ochrany osobnostných práv sa podľa
jednotlivých okolností konkrétneho prípadu môžu uplatniť samostatne alebo kumulatívne (ak si to
vyžaduje ich účel). Z návrhu navrhovateľa je zrejmé, že sa jedná o satisfakčnú žalobu, a to so zreteľom

na to, že zásah do osobnostných práv navrhovateľa nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu
( vymazanie spôsobených rán ).

Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou.
Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská, a to na závažnosť vzniknutej
ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to ako na strane navrhovateľa, tak aj
na strane odporcu. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho

prípadu v súlade s požiadavkami spravodlivosti, pričom slovenský právny poriadok nepozná minimálnu
ani maximálnu hranicu výšky finančného zadosťučinenia.

Spôsob odstránenia následkov zásahu do osobnostných práv môže byť rozdielny podľa povahy veci,
najmä podľa druhu zásahu do práva na ochranu osobnosti a podľa okolností, za ktorých k zásahu došlo.
Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ musí mať súd preukázané, že sú

tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ustanovenia podľa
§ 13 ods. 1 OZ a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých
navrhovateľom vzhľadom na postavenie navrhovateľov v rodine a spoločnosti.

Súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin,
ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi

nedostal do rozporu.

Z trestnej veci vednej na Okresnom súde Skalica sp. zn. 6T/24/2012-68 vyplynulo, že odporca dňa
8.11.2011 v čase asi o 22.00 hod. v R. na ul. G.. M., v pohostinstve K. fyzicky napadol navrhovateľa
tak, že ho udrel skleneným pohárom do oblasti pravej časti hlavy, čím mu spôsobil zranenie tržnú ranu
v oblasti spánku a v oblasti bradavkovitého výbežku spánkovej kosti o dĺžke 10 cm, hĺbky 8 až 10 mm

s dobou liečenia a práceneschopnosti od 9.11.2011 do 30.11.2011. Z toho vyplýva, že je preukázané
protiprávne konanie odporcu a následok, úraz navrhovateľa.

V danom prípade takto nepochybne došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa - do zdravia
a výzoru navrhovateľa a to v takom rozsahu, že tento zásah nie je možné odčiniť len ospravedlnením,
či prinavrátením do pôvodného stavu v súvislosti s jazvou na tvári navrhovateľa, ktorá je jednoznačne

viditeľná a reakciu okolia vyvolávajúca ( slušne povedané ) aj v súčasnej dobe, t.j. po vyše troch rokoch.

Ochrana osobnosti, tak ako je koncipovaná v ustanoveniach § 11 - 16 OZ je určitým rozvedením
všeobecnej úpravy zakotvenej v Listine základných práv a slobôd. U navrhovateľa sú viditeľné následky
úrazu, preto je súd názoru, že jeho trestno-právna ochrana sa v danom prípade javí ako nedostatočná,
rovnako ako klasická občianskoprávna ochrana prostredníctvom náhrady škody.

Podľa § 13 má fyzická osoba právo hlavne domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov,
aby boli odstránené následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Ak sa
vychádza z § 11 ako generálnej klauzuly, potom demoštratívny výpočet v § 13 (slovo „najmä“) umožňuje
domáhať sa aj primeraného zadosťučinenia za neoprávnený zásah do života a zdravia. Všeobecne
platí, že spôsob ochrany osobnosti musí byť primeraný povahe zásahu, pričom nutnosťou je stanoviť

mieruzávažnostizásahu.Podmienkoupriznanianáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch(t.j.materiálnej
satisfakcie) je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej
ujmy. Treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom
prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a
vyhodnotenia tejto reakcie. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je síce predmetomvoľnej úvahy súdu, nie však jeho nepreskúmateľnou ľubovôľou. Súd musí vždy vychádzať z riadne
zisteného skutkového stavu a na základe neho založiť svoje rozhodnutie na celkom konkrétnych a
preskúmateľných hľadiskách a dôkazoch.

Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti
nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení
tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti
môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila.
Z ustanovenia § 13 vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej

fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej
morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k porušeniu osobnostných
práv v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi
prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch.
Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka taxatívne stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex

offo. Sú to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do
osobnosti fyzickej osoby došlo. Pritom závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so
zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Skutočnosť, že ustanovenie
§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka ukladá súdu výslovne prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo, vedie k záveru, že sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným

a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Pri určovaní konečnej
výšky peňažného zadosťučinenia je možné (dokonca nevyhnutné) v rámci sudcovskej úvahy a v súlade
s princípom spravodlivosti prihliadnuť k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu
do osobnosti fyzickej osoby došlo, aby tak bola v jednote naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné
primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto

právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.

V danom prípade podľa názoru súdu navrhovateľovi vznikla nenapraviteľná ujma - viditeľné poškodenie
tváre - jazva 5 cm nad pravým okom smerujúca k uchu a pokračujúca vo vlasovej časti hlavy. Táto
jazvy je schopná vyvolávať u navrhovateľa pocity určitého zahanbenia pri stretávaní sa s inými ľuďmi
( ktorí reagujú na túto ranu minimálne zvýšením pozornosti, resp. údivom ), ale aj neustále pripomínanie

udalosti úrazu a následného liečenia. Je preto potrebné prihliadať na dlhotrvajúcu traumu, ktorá
bola navrhovateľovi takto spôsobená zo strany odporcu a to až do súčasnosti. Z toho vyplýva, že
právo navrhovateľa na jeho súkromný život bolo narušené závažným spôsobom, pričom vzhľadom na
charakter zásahu ( spôsobenie úrazu s následkom viditeľnej jazvy ) je vylúčené domáhať sa morálneho
zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 1 OZ a teda je dôvodné domáhať sa zaplatenia náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľovi v dôsledku fyzického útoku odporcu
vznikli dňa 8.11.2011 rany, v dôsledku, ktorých sa doteraz nachádzajú na hlave navrhovateľa jazvy,
pričom jedna z jaziev sa nachádza na pravej časti hlavy v dĺžke asi 10 cm a to od miesta nachádzajúceho
sa 1 cm nad pravým uchom po miesto asi 3 cm nad pravým obočím tvárovej časti, pričom mimo vlasovej

častisanachádzavdĺžkeasi5cm.Druhájazvasanachádzavyššievovlasovejčastihlavy.Totozranenie
spôsobilo navrhovateľovi práceneschopnosť do 30.11.2011.

Dokazovaním však nebolo preukázané, že by navrhovateľ po ukončení práceneschopnosti súvisiacej s
týmtoúrazombolobmedzenývosvojejčinnostihráčahokeja.Bolestihlavy,ktorénavrhovateľuvádzalpri
svojej výpovedi ( súvisiace s otrasom mozgu ) neboli ničím objektívne preukázané. Nebolo preukázané,

že by sa navrhovateľ v súvislosti s bolesťami hlavy podroboval ďalšiemu lekárskemu vyšetreniu, resp.
liečeniu po ukončení práceneschopnosti. Dokazovaním nebolo preukázané, že by uvedené zranenie
hlavy obmedzovalo navrhovateľa po ukončení jeho práceneschopnosti, resp. že by obmedzovalo jeho
hráčsku kariéru. Nebolo preukázané, že by navrhovateľ počas rekonvalescencie mal silné bolesti hlavy,
že by trpel nespavosťou a že by sa so vzniknutou situáciou vysporiadaval veľmi ťažko, a že by aj

v súčasnosti bol v horšom psychickom stave, ako bol pred útokom odporcu. Na preukázanie týchto
skutočností bol navrhovateľ v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. povinný označiť dôkazy a týmito dôkazmi
preukázať uvedené tvrdenia. Navrhovateľ takéto dôkazy ani neoznačil, a súd z vlastnej iniciatívy ( vzmysle výnimočnej možnosti vykonať dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie ) vykonával na uvedené
skutočnosti dôkazy ( výsluchy svedkov F., K. ).

Navrhovateľ začal hrať hokejovú súťaž v sezóne 2011/2012 po vážnom zranení chrbtice z roku 2009

a po následnej rekonvalescencii. Navrhovateľ po ukončení práceneschopnosti v dôsledku úrazu hlavy
spôsobeného odporcom, naďalej hral zápasy za hokejový klub Senica a v nasledujúcej sezóne hral
tú istú súťaž v hokejovom klube v V.. Až následne ukončil hráčsku kariéru. O týchto skutočnostiach
vypovedali svedkovia J. F., ktorý uviedol, že na navrhovateľovi bolo vidieť, že už dlhšiu dobu nehral v
dôsledku zranenia chrbtice v X. a podľa jeho názoru, kvôli predchádzajúcim zdravotným problémom bol

navrhovateľ aj opatrnejší pri hre pri mantinely a v osobných súbojoch. Pri tréningoch boli dohodnutí, že
navrhovateľ vynechá cvičenia, ktoré by mu robili zdravotné problémy v súvislosti s jeho predchádzajúcim
zranením. Z toho vyplýva, že navrhovateľ mal v uvedenej dobe pred zranením zdravotné obmedzenia
súvisiace so zranením chrbtice a nemohol absolvovať rovnakú tréningovú záťaž ako ostatní hráči.
Svedok E. K. taktiež uviedol, že keď navrhovateľ začal hrávať po zranení hlavy, v R. mali dostatok
obrancov ktorí sa osvedčili a nechceli zmeniť zostavu, ktorej sa darí. Navrhovateľova výkonnosť nebola

vtedy adekvátna. Zranenie hlavy navrhovateľa podľa jeho názoru ovplyvnilo jeho hru len v období prvých
dní po zranení, potom už podľa neho nie. Svedok E. F. taktiež uviedol, že podľa jeho názoru v súvislosti
s úrazom potom ( po troch týždňoch ) už nemal navrhovateľ obmedzenia žiadne, pár krát sa stalo, že
neprišiel na tréning detí a telefonoval mu, že nepríde na tréning nakoľko ho bolí hlava. Navrhovateľ
taktiež pokračoval aj po úraze hlavy v štúdiu - zvyšovaní trénerskej kvalifikácie na Fakulte telesnej

výchovy a športu ( v každom ďalšom roku si zvýšil kvalifikáciu o jeden stupeň ), takže úraz hlavy -
otras mozgu mu nebránil v štúdiu, resp. v absolvovaní praktických hokejových činností súvisiacich so
zvyšovaním jeho trénerskej kvalifikácie.

V tejto súvislosti z dokazovania tiež vyplýva, že navrhovateľ mal pred zranením zo strany odporcu zo
dňa 8.11.2011 aj iné závažné zranenia v súvislosti s hokejovou kariérou. Jednalo sa o zlomenie stavcov

chrbtice v októbri 2009, v dôsledku ktorých bol operovaný a podrobil sa dlhej rehabilitácii ( fakticky až
dva roky ). Prvú sezónu po uvedenom zranení začal až v R. ( sezóna 2011/2012 ). Taktiež tri týždne pred
úrazom hlavy mal navrhovateľ vážnejší úraz pravého ramena ( lekárska správa v 6.11.2011 - fractura -
zlomenina(č.l.37).Ajtietopredchádzajúcezraneniamuseliovplyvňovaťhráčskukariérunavrhovateľav
časeúrazuaajvčasenáslednomatovzhľadomkichzávažnosti.Nebolopreukázané,žebynavrhovateľ

ukončil hráčsku kariéru z dôvodu úrazu hlavy.

U navrhovateľa nebolo ani preukázané, že by zranenie hlavy malo vplyv na jeho život v súvislosti
s nadväzovaním známosti so ženami, tak ako to uviedol navrhovateľ. V tomto smere navrhovateľ
nepredložil súdu žiadne dôkazy. V čase úrazu mal navrhovateľ priateľku, vážnu známosť. Mesiac po
úraze sa rozišli sa. V súčasnosti má však ďalšiu priateľku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, sú

zasnúbení, ich známosť začala asi pred rokom.

Súdjenázoru,žejedinýzávažnýaodškodnenímvrámcináhradyškody,resp.sťaženéhospoločenského
uplatnenia nekompenzovaný následok úrazu navrhovateľa je jazva na hlave navrhovateľa, siahajúca
do oblasti tváre. Zo strany navrhovateľa neboli preukázané negatívne reakcie jeho okolia na túto
jazvu, môže to byť spôsobené však aj taktnosťou a slušnosťou osôb, ktoré priamo pred navrhovateľom

neprejavili reakcie na jeho zranenie. V každom prípade dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností
zaťažovalo navrhovateľa, ktorý tieto skutočnosti nepreukázal.

Poškodenie tváre navrhovateľa, t.j. jazva 5 cm nad pravým okom smerujúca k uchu a pokračujúca
vo vlasovej časti hlavy je však podľa názoru súdu schopná vyvolávať u navrhovateľa pocity určitého
zahanbenia pri stretávaní sa s inými ľuďmi, ale aj neustále pripomínanie udalosti úrazu a následného

liečenia.

Je preto potrebné prihliadať na tieto dlhotrvajúce pocity zahanbenia navrhovateľa pri stretávaní sa s
inými ľuďmi, určité pocity znevýhodnenia, ale aj neustále pripomínanie udalosti úrazu ( pocit ukrivdenia )
a následného liečenia pri pohľade na jazvu na tvári zo strany samotného navrhovateľa. Dlhotrvajúca
trauma, ktorá bola navrhovateľovi takto spôsobená zo strany odporcu a to až do súčasnosti je podľa

názoru súdu narušením jeho súkromného života a to závažným spôsobom. Súd je názoru, že každýčlovek by si radšej zvolil tvár bez viditeľného poúrazového následku namiesto akejkoľvek finančnej
kompenzácie.

Na základe uvedených skutočností súd určil výšku nemajetkovej ujmy pre navrhovateľa na sumu 800

eur, ako sumu primeranú za takýto následok zranenia navrhovateľa, t.j. za dôvodné negatívne pocity
navrhovateľa pri uvedomení si jazvy na jeho tvári. Pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy súd
zohľadnil jednak závažnosť ujmy, okolnosti, ktoré mali vplyv na vznik nemajetkovej ujmy, mieru a
závažnosť zavinenia odporcu, ale aj na to v akej miere by mohla v konkrétnom prípade vo vzťahu k
navrhovateľovi uvedená nemajetková ujma pôsobiť na zmiernenie následkov zásahu.

Spoluzavinenie navrhovateľa ani v prípade nemajetkovej ujmy neprichádza do úvahy vzhľadom na

skutkové okolnosti, ktorými sa zaoberal súd pri rozhodovaní o náhrade škody - sťaženom spoločenskom
uplatnení.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal nemajetkovú ujmu 800 eur a náhradu
škody - sťažené spoločenské uplatnenie 230,70 eur, spolu 1.030,70 eur. Vo zvyšku uplatnenej výšky
nemajetkovej ujmy súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. V konaní mal väčší úspech
odporca, preto mu patrí právo na náhradu trov konania v pomernej časti. Navrhovateľ si v podanom
návrhuuplatnilzaplateniesumy5.307,60euracelkovemuboloprisúdených1.030,70eurčopredstavuje
úspech 19,42 % a neúspech na 80,58 %. Za týchto okolností vzniklo právo na náhradu trov konania
odporcovi a to v podiele 61,16 % čo predstavuje čistý úspech odporcu ( 80,58 % - 19,42 % ). Súd

nerozhodoval o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. nakoľko navrhovateľ odôvodňoval svoj
návrh o konkrétne skutočnosti, ktoré sa v priebehu konania v prevažnej miere nepreukázali.

Odporca si uplatnil náhradu trov konania - právneho zastúpenia ktoré vyčíslil za 6 úkony právnej služby
po180,94€=1.085,64eur(prevzatieaprípravazastúpenia,písomnévyjadrenieknávrhu,zastupovanie
na pojednávaní dňa 13.2.2014, 15.5.2014, 16.9.2014 a 21.1.2015 ) + 6x režijný paušál po 8,04 € = 48,24

eur, spolu 1.133,88 eur, ktoré vyčíslil v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd priznal odporcovi z takto
vypočítaných trov právneho zastúpenia náhradu vo výške úspechu vo veci v sume 699,48 € ( 61,16 %
zo sumy 1.133,88 € ).

O povinnosti odporcu na zaplatenie súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Navrhovateľ je v konaní o priznanie nemajetkovej
ujmy a náhradu škody od poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. i/ cit. zák., a keďže súd jeho
návrhu čiastočne vyhovel, odporca ako v tejto časti neúspešný účastník konania je povinný zaplatiť

súdny poplatok za návrh. Výška súdneho poplatku sa odvíja od priznanej sumy a podľa položky 1a/
Sadzobníka súdnych poplatkov je potom súdny poplatok 6 % z priznanej sumy, t.j. zo 1030,70 eur. Súdny
poplatok je preto 61,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, vo dvoch exemplároch.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)