Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/383/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612203090
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3612203090.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa W. R., bytom v L. U. H., č. XXX,
zastúpeného C.. C. L., advokátom so sídlom v F., J. Q. č. XXXX/XXX, proti odporcom 1/ E. A., zastúpená
O. S. F., so sídlom v F., T. č. 3, 2/ O. L. U. H., zastúpenému doc. C.. C. E., D.., advokátom so sídlom
v L., C. F.. 1, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Partizánske zo dňa 30. januára 2013, č.k. 5C/38/2012-163 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa voči odporcom 1/ a 2/.
Odporcovi 1/ náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť

nahradiť odporcovi 2/ trovy konania v sume 931,69 eur na účet doc. JUDr. C. E., PhD., advokáta so
sídlom v L., C. trieda č. 1, do X dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že nehnuteľnosti - pozemky parc. č. L. XXX/
X (zastavané plochy a nádvoria) o výmere XXX m2 a parc. č. KNE XXX/X (záhrady) o výmere
XXX m2, obidva zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Partizánske pre k.ú. L. U.
H. a stavba (obradná sieň) súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. KNC XXX/X (resp. parc.

č. KNE XXX/X) zapísaná na LV č. XXX vedenom Správou katastra Partizánske pre k.ú. L. Nová
H. (ďalej aj "sporné nehnuteľnosti") - patria v polovici do dedičstva po poručiteľke C. R., rod. H.,
zomrelej XX.XX.XXXX a v polovici do dedičstva po poručiteľovi G. R., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.
V návrhu uviedol, že je zákonným dedičom po poručiteľoch C. R. a G. R.. Bývalé Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Bratislava vydalo pre poručiteľov Miloslava R. s manželkou
C. R., rod. H. výmer o vlastníctve pôdy č. 5912/48-II/B zo dňa 01.04.1948, ktorým im pridelilo do

vlastníctvapoľnohospodárskenehnuteľnostivk.ú.L.U.H.ocelkovejvýmere0,0776ha.Ponadobudnutí
vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam prevádzkovali poručitelia v sýpke stolársku dielňu a to až do doby
násilného odňatia nehnuteľností družstvom v roku 1949. Dokonca Pôdohospodársky odbor rady ONV
v D. dňa 12.05.1955 vydal výmer o odňatí výmeru vlastníctva pôdy zn. Pôd. XXX/XXXX, v ktorom sa
ako dôvod odňatia pridelených nehnuteľností uvádza skutočnosť, že poručitelia od roku 1949 neužívali
pridelené nehnuteľnosti. Navrhovateľ mal za to, že výmer o odňatí výmeru vlastníctva pôdy jeho

právnym predchodcom je nulitný právny akt a v dôsledku toho zostalo vlastníckeho právo jeho právnych
predchodcov nedotknuté. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
na jeho strane, nakoľko účastníkmi konania nie sú všetci, ktorí nimi podľa hmotného práva musia byť.
Z prehľadu dedičských rozhodnutí po právnych predchodcoch (rodičoch) navrhovateľa Miloslavovi R. a
C. R., rod. H., ako aj z výpovede samotného navrhovateľa ako účastníka konania vyplýva, že právnymi

nástupcamiporodičochnavrhovateľa,súvovzťahukpredmetukonaniaokremnavrhovateľaajichvnuciG. G. a D. G.. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní
za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.

Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva)
a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci
dedičia považovaný za vlastníkov tejto veci. Na základe uvedeného je zrejmé, že okrem navrhovateľa
musia byť v prejednávanej veci účastníkmi konania aj ďalší dedičia po G. R. a C. R., rod. H. a to vnuci G.
G. a D. G.. R. ich účasti v konaní nemá sám navrhovateľ aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu

v prejednávanej veci, preto súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Podľa názoru súdu tu navyše
okrem uvedeného existuje ďalší dôvod na to, aby G. G. a D. G. boli účastníkmi konania v prejednávanej
veci, nakoľko sú už v súčasnosti zapísaní ako podieloví spoluvlastníci sporných pozemkov na LV č.
XXXX pre k.ú. L. U. H.. Ďalším (rovnocenným) dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa bola podľa
názoru súdu okrem uvedeného aj skutočnosť, že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia, že sporné
nehnuteľnosti patria v polovici do dedičstva po poručiteľovi G. R., a v polovici do dedičstva po poručiteľke

C. R., rod. H., takémuto návrhu nebolo možné vyhovieť pre jeho nesprávnosť z dôvodu nerešpektovania
kogentných ustanovení hmotného ako aj procesného práva. Ako vyplýva z dokazovania, vlastníctvo k
sporným nehnuteľnostiam mali právni predchodcovia navrhovateľa G. R. a C. R. nadobudnúť výmerom
o vlastníctve pôdy č. 5912/1948-II/B-118 zo dňa 01.04.1948 za trvania manželstva, ktoré zaniklo smrťou
G. R. dňa 06.10.1968. K nadobudnutiu vlastníctva tak malo dôjsť za účinnosti uhorského obyčajového

práva na území Slovenskej republiky do tzv. spolunadobudnutého majetku v rámci koakvízicie. Z
dokazovania nevyplynulo, že by majetok pridelený výmerom o vlastníctve pôdy tvoril tzv. parafernálny
majetok, t.j. veno manželky, nešlo ani o majetok tzv. honoraciorov, t.j. osôb živiacich sa duševnou prácou
na základe vyššej diplomovanej kvalifikácie, preto ho právny predchodcovia navrhovateľa nadobudli
do tzv. spolunadobudnutého majetku v rámci koakvizície. Tento vlastnícky režim bol zmenený dňom

01.04.1964 kedy zo zákona zanikol (zanikli všetky spoločenstvá podľa "prvších predpisov") a súčasne
týmto dňom vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého by sporné nehnuteľnosti patrili
(§ 856 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 143 Občianskeho zákonníka). Neobstojí teda návrh
na určenie v polovici do dedičstva pre každého z právnych predchodcov navrhovateľa G. R. a C. R.,
správne mal návrh znieť, že sporné nehnuteľnosti patria v celosti do ich zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, pretože neboli predmetom vyporiadania v konaní o dedičstve OS F. sp. zn.
D/1081/1968 a návrh v požadovanom znení obchádza kogentné ustanovenie § 175 písmeno l ods. 1 a
2 O.s.p., ktoré zákon nedovoľuje obísť. Žiadny dopad na prejednávanú vec nemá podľa názoru súdu
ani zákonná domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože predmetom konania je
určovací návrh a preto by bolo potrebné z dôvodu rozporu so zápisom v katastri nehnuteľností najskôr

určiť, že sporné pozemky do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva skutočne podľa hmotného
práva patria; súčasne účinky zákonnej domnienky môžu nastať len za predpokladu, že obidvaja bývalí
manželia po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozvodom alebo
rozhodnutím súdu sú nažive, resp. od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do úmrtia
jedného z nich musí uplynúť trojročná lehota. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v celom

rozsahu zamietol. O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a odporca 1/ rozhodol súd podľa § 142
ods. 1 O.s.p. Keďže však odporca 1/ žiadne trovy konania nežiadal nahradiť, súd mu ich náhradu voči
navrhovateľovi nepriznal. O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a odporca 2/ rozhodol súd podľa §
142 ods. 1 O.s.p. Vo veci bol odporca 2/ plne úspešný a vzniklo mu voči navrhovateľovi právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania. Preto súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi 2/ trovy

konania spolu v sume 931,69 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnych
služieb [pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 11 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov ako 1/13 výpočtového základu, a to za úkony vykonané v r. 2012 je základná
sadzba tarifnej odmeny v sume 58,69 eur a za úkony vykonané v r. 2013 predstavuje sumu 60,08 eur;

súd má na rozdiel od odporcu 2/ za to, že je potrebné pri jej určení vychádzať z § 11 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z., pretože hodnotu predmetu navrhovateľom požadovaného určenia, že predmetné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi nemožno vyjadriť v peniazoch) - 1. prevzatie a príprava
zastúpenia v sume 58,69 eur spolu s režijným paušálom v sume 7,63 eur a 2. účasť na pojednávaní dňa
30.01.2013 v sume 120,16 eur (dvojnásobok úkonu, pretože pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny)

spolu s režijným paušálom v sume 7,81 eur, k tomu náhrada cestovného v sume 269,88 eur (za cestu
na pojednávanie dňa 30.01.2013 z Košíc do Partizánskeho a spať 346 km x 2, spolu 692 km, k tomu
náhrada za stratu času stráveného cestou na pojednávanie dňa 30.01.2013 (za 24 polhodín po 13,01eur) v sume 312,24 eur, k tomu daň z pridanej hodnoty v sume 155,28 eur (20 % zo základu 776,41
eur), spolu účelne vynaložené trovy konania odporcu 2/ v sume 931,69 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že sa

nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že iba jeden z dedičov nemá možnosť domáhať sa
ochrany vlastníckeho práva, a to podaním žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Aj
v prípade návrhu o povolenie obnovy dedičského konania stačí, aby bol navrhovateľom iba jeden z
dedičov. Až v rámci samotného dedičského konania sa rozhoduje o veľkosti podielov, ktoré jednotliví
dedičia nadobúdajú a rovnako je možné, aby sa dedičia vzdali svojich podielov v prospech jediného

účastníkadedičskéhokonania.Samotnáskutočnosť,ževžalobeourčenievystupujeibajedenzdedičov,
nemôže mať za následok zamietnutie žaloby. Minimálne už v momente podania je zo zákona daný
minimálnypodiel,ktorýnavrhovateľakodedičmôžezískať.Vprípade,žebynávrhubolovyhovené,nieje
vylúčené, že G. G., D. G. sa v rámci dedičského konania môžu svojich podielov v prospech navrhovateľa
vzdať. Z týchto dôvodov mal za to, že záver súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej
legitimácie, nie je v súlade so zákonom. Pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh aj z dôvodu údajne

zlého znenia petitu, keď podľa názoru súdu správne označenie má znieť, že sporné nehnuteľnosti patria
v celosti do zaniknutého BSM, namietal, že samotné označenie návrhu, ako aj petit, je možné v priebehu
pojednávania upraviť a pripustiť zmenu a preto nepovažuje uvedený dôvod zamietnutia za právne
opodstatnený. Tento dôvod sa opiera o tú skutočnosť, že medzi právnymi predchodcami navrhovateľa
nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého BSM manželov. Nestotožnil sa s názorom súdu, že ust. § 149 ods.

4 Obč. zák. nie je možné aplikovať na tento konkrétny prípad z dôvodu, že ide o určovací návrh. V závere
uviedol, že aj keď sa nestotožňuje so závermi uvedenými v odôvodnení rozsudku, samotný postup súdu
považuje za správny z dôvodu hospodárnosti konania a stotožňuje sa v plnej miere s názorom, že je
potrebné, aby boli už toho času vyriešené sporné procesné otázky, ktoré by v konečnej fáze mohli viesť
k zamietnutiu návrhu.

Odporca1/vpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrhovateľauviedol,ženapadnutýrozsudoksúduprvého
stupňa považuje za vecne správny. Podané odvolanie navrhovateľa je vzhľadom k zdôvodnenému
rozhodnutiu súdu prvého stupňa právne irelevantné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a odvolanie navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.

Odporca 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že návrhu navrhovateľa nemožno
vyhovieť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko účastníkmi konania nie sú všetci,

ktorí nimi podľa hmotného práva musia byť. Vychádzal zo zistenia, že právnymi nástupcami po rodičoch
navrhovateľa G. R. a C. R., rod. H. sú vo vzťahu k predmetu konania okrem navrhovateľa aj vnuci
poručiteľov G. G. a D. G.. Bez ich účasti v konaní nemá sám navrhovateľ aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie návrhu v prejednávanej veci. Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa bola
podľa názoru súdu prvého stupňa aj skutočnosť, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam mali právni

predchodcovia navrhovateľa nadobudnúť výmerom o vlastníctve pôdy za trvania manželstva, preto
neobstojí návrh na určenie, že sporné nehnuteľnosti patria v polovici do dedičstva pre každého z
právnych predchodcov navrhovateľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa určovací návrh mal správne
znieť tak, že sporné nehnuteľnosti patria v celosti do ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pretože neboli predmetom vyporiadania v konaní o dedičstve.

Odvolací súd tento právny názor súdu prvého stupňa považuje za správny, v celom rozsahu sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti
a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:Podľa § 460 Obč. zák. sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú a) smrť
fyzickej osoby, b) existencia dedičstva, c) spôsobilý dedič.

Z ust. § 91 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná

každý z nich sám za seba.

Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých
účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu
návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný
súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane (§ 91 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd poukazuje na to, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná)

patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať
(je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže
byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.

K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského
práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to,

že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstvo začína aj
bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom
prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní
dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do
potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p, § 175q, §

175zca), tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude
poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov.

Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov
celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich

dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú
postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p.

To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o
ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobu ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým
dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol

predmetom dedičstva) sa nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva
ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich
sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie
vyplývajúce z ust. § 91 ods. 2 O.s.p.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že právnymi nástupcami po

rodičoch navrhovateľa Miroslavovi R. a C. R., rod. H., sú okrem navrhovateľa aj ich vnuci Miroslav G. a
D. G.. A. súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. V danom
prípade účastníkom konania o určenie predmetu dedičstva bol len syn poručiteľov W. R. - navrhovateľ
a nie všetci ostatní právni nástupcovia po poručiteľoch (t.j. vnuci G. a D. G.), ktorí majú postavenie tzv.
nerozlučných spoločníkov. Preto záver súdu prvého stupňa o nemožnosti vyhovenia žalobe z dôvodu,

že účastníkmi tohto sporového konania neboli všetci, ktorými nimi podľa hmotného práva musia byť, bol
vecne správny. Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľa neopodstatnené. Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa bol dôvodom vedúcim k zamietnutiu návrhu, preto
sa odvolací súd podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľa, ktoré nemali na
vecnú správnosť napadnutého rozsudku žiadny vplyv.Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.

1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom 1/, 2/ v odvolacom konaní náhrada týchto trov nebola priznaná,
nakoľko nepodali návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n é .